25. Jednoduchý plán
25. Jednoduchý plán
„Em?“ zakňučala Helena sklonená nad zvitkom pergamenu a zdvíhajúc pero hore letela pohľadom cez riadky domácej úlohy z Čarovania.
„Hmmmm?“ Hermiona sústredne merajúca rozsah svojej vlastnej práce ani nezdvihla pohľad od metra, ktorý mala pripevnený na okraji stola a v duchu počítala centimetre, ktoré jej ešte chýbali. Výpočty neboli zložité a tak sa spokojne usmiala a namočila pero do atramentu.
„Pohyb prútika pri ,Confundus´ je najskôr doprava a potom doľava, alebo doľava a potom doprava? Stále sa mi to mýli.“
„Učebnica strana 188 druhý odsek,“ zašomrala Hermiona, prižmúrila oči a začala písať.
„Ale, Em!“ zakňučala namrzene Helena a zvraštila tvár do bolestivého výrazu šteňaťa, ktorému niekto pricvikol labku. „Prečo mi to jednoducho nepovieš? Som si istá, že to vieš.“
„Práve preto,“ zahučala Hermiona a hnevlivo zvraštila obočie. „Si lenivá otvoriť učebnicu a buď ticho, vyrušuješ ma. Ja musím tiež písať úlohy, ak si si nevšimla!“
„Ale v tej učebnici to nie je napísané,“ skučala ďalej Helena a prejdúc prútikom po riadku, vymazala ho. Toto tvrdenie zdvihlo Hermionu zo stoličky. Takéto zneuctenie kníh a jej pamäte nemohla ignorovať. Prudko vstala a zamračená ako búrkové mračno preletela cez izbu. Šklbla učebnicu, ktorá ležala na stole, spod sestrinho lakťa , otvorila ju a začala zúrivo listovať. Spomedzi listov knihy vyletel list tenkého pergamenu a spadol na stôl. Helena ohrnula pery a krútiac hlavou pokračovala v kontrole úlohy, keď jej rozzúrená Hermiona prudko prirazila otvorenú knihu na stôl.
„Tu! Vidíš? Tu je to napísané,“ zabodla koniec ukazováka do riadku a bežala ním po slovách. „Pri kliatbe ,Confundus´, urobíte prútikom mierny oblúčik vpravo a po polovici kruhu pohnete celý kruh vľavo. Vieš to práve tak dobre ako ja tak nechápem, prečo ma musíš neustále vyrušovať,“ syčala klopkajúc ukazovákom po stránke knihy.
„Je to rýchlejšie než listovať v knihách,“ pokrčila sestra plecami a siahla po pergamene, ktorý ležal na stole. Hermiona sledovala pohľadom jej pohyb a zvedavo zdvihla obočie.
„Čo je to?“
„Toto?“ Helena otočila list tak, aby naň lepšie videla, zvraštila obočie a sústredene letela pohľadom po veľkých, hrubých riadkoch veľmi farebného letáka. Sotva prečítala prvú časť, rozpadlo sa jej sústredenie do veľkého a veľmi pobaveného úškľabku. Hermiona na ňu sekundu prekvapene civela a potom jej leták vytrhla z ruky.
Priateľ za oceánom!
Študenti a študentky Kráľovskej magickej akadémie v Minnesote hľadajú priateľov na dopisovanie.
Chceš sa stať ich priateľom?
Napíš niečo o sebe a list vhoď do čiernej schránky, ktorá sa nachádza vedľa hlavného vchodu do Vašej školy a nájdeš nového priateľa alebo priateľku.
Heslo dňa: Priateľov nemáš nikdy dosť!
Hermiona neveriacky civela na tých niekoľko viet preskakujúc pohľadom z listu pergamenu na sestrinu ľahostajnú tvár a v mysli sa jej začalo formovať neurčité podozrenie.
,Toto je určite nejaký žart a ak na to skočím bude sa mi vysmievať až kým jej neprilepím jazyk na podnebie,´ myslela si a pustila leták tak rýchle, akoby jej spálil prsty.
„Hlúpi vtip,“ zavrčala rozhnevane, otočila sa a vrátila sa k svojmu stolu.
„Hm! Vtip je v tom, že to nie je vtip,“ zachichotala sa Helena krútiac pergamen v prstoch. „Našla som to na mojej lavici dnes ráno a celkom ma to zaujalo. Tak som sa na tú školu, o ktorej sa tu hovorí, trochu informovala.“
„A? Našla si niečo?“
„Niečo málo v ,Sprievodcovi po magickom vzdelaní´ a to je viac než podozrivé. V knižnici by sme mali mať veľmi podrobné informácie o väčšine magických škôl , ale vieš sama najlepšie aká je realita,“ pripomenula a pokrčila ramenami.
„Informácie tam celkom určite niekde sú, ale nikto nevie kde. Ocko to nazýva skrytými formami diskriminácie . Ak tam tie informácie sú, ale my ich pri takom obmedzenom čase ktorý môžeme stráviť v knižnici nemôžeme nájsť, tak je aj koza celá, aj vlk sýty. Zneniu zákona učinené zadosť, ale skutočná dostupnosť informácií je takmer neexistujúca. Človek musí v knižnici stráviť hodiny, než nájde čo potrebuje,“ fŕkala sarkasticky Hermiona ohŕňajúc peru v znechutenom úškľabku. „To je tá deklarovaná ,rovnosť možností pre všetkých´ v podaní väčšiny čistokrvných čarodejníkov v Británii. Som zvedavá, či aj v ostatných krajinách sú zákony len zdrapom pergamenu ako tu,“ vyhŕkla napokon a potom hodila rukou v beznádejnom geste. „Ale , ty si hovorila, že si niečo našla.“
„Správne,“ prikývla Helena so samoľúbym úsmevom na tvári „Aj keď,“ úsmev trochu pohasol, „musím priznať, že skôr náhodou som narazila na niekoľko kníh, ktoré sme ešte nestihli prečítať. Tam sú ešte tri roky času a knižnica nie je neobmedzená. Ale toto bol poklad, ktorý mi knihovníčka odmietla požičať domov a musela som to všetko prečítať tam.“ Hermionine oči sa pri zmienke o dobrej knihe rozžiarili, ale pri posledných slovách sestry sa znovu zachmúrila. „Vo všetkých boli zmienky o ďalších magických školách a niekoľko porovnaní vzdelávania v niekoľkých vybraných krajinách sveta. Vedela si, že Rokfort v skutočnosti nie je na tom tak dobre, ako sa nám tu snažia nahovoriť?“
„Samozrejme,“ odfrkla Hermiona pohrdlivo. „Aká kvalitná škola by dovolila dvesto rokov duchovi učiť taký dôležitý predmet, ako je História mágie?“
„A to vieš ako?“
„Ach, to som začula pri našom poslednom zospoločenšťovaní s cimprlinami z Pristonu. Hovorili medzi sebou pred nami, akoby sme boli vzduch. Ale mne to napodiv neprekážalo,“ tvárou jej preletel zničujúci sarkastický úškľabok, „pretože takto povedali viac, než mali v úmysle. Ale,“ znovu sa otočila k sestre, „čo si teda našla?“
„Málo a to je viac než podozrivé. Boli tam zmienky takmer o všetkých magických školách, nie je ich nakoniec až tak veľa , ale práve táto patrí k tým, o ktorých sa knihy len zmieňujú niekoľkými nič nehovoriacimi vetami. Je tá škola taká zlá, že nestojí za zmienku?“
„Hm!“ Hermiona sa zaklonila v stoličke a zamyslene si šúchala ukazovákom špičku nosa. „Možno je to opačne. Možno je taká dobrá, že sa boja príliš veľkého odlivu študentov z Británie. Ak väčšina z nás odíde, úroveň Rokfortu poletí dole ako po tobogane.
„Možno máš pravdu,“ chichotala sa Helena a zamávala listom pergamenu. „A možno by sme mohli zistiť o tej škole niečo viac. A kto nám o nej môže povedať najpravdivejšie informácie? No študenti, ktorí tam práve študujú a preto, hoci písanie listov nie je mojou obľúbenou činnosťou, skúsim a napíšem list.“
„Tak nie preto, aby si získala priateľa, ale aby si získala informácie ?“
„Tak a ak popri tom získam aj nejakého nového priateľa, to nemôže ničomu uškodiť. Ako hovorí heslo dňa, priateľov nemáš nikdy dosť,“ zasmiala sa a vytiahla čistý list pergamenu. Hermiona na ňu chvíľku zamračene pozerala, hrýzla si spodnú peru a premýšľala. Potom s povzdychom prikývla svojim myšlienkam a vytiahla zo zásuvky čistý pergamen, rozprestrela ho na stole, vzala pero a zamyslela sa. Z opačnej strany izby sa ozývalo vzdychanie a škrípanie pera bežiaceho po pergamene. Opatrne namočila pero do atramentu a s úsmevom začala písať.
Kúpeľňa bola naplnená parou, ktorá sa zrážala na každej dostupnej ploche do veľkých kvapiek a tie stekali dolu po stenách a zrkadle na lesklé dlaždice, kde sa v mlákach vytvárajúcich sa na dlážke váľalo mokré a blatom pokryté šatstvo. Etan stál pod prúdom horúcej vody mierne naklonený dopredu, rukami sa opieral o stene a so zatvorenými očami nechával prúdy vody udierať do jeho uboleného tela. Nikdy, ani v tých najdivokejších nočných morách ho nenapadlo, že jedného dňa označí ich domáce vyčerpávajúce trénovanie za nedostatočné. Bolel ho každučký sval na tele a ak by mohol, tak aj na duši. Dnes rozhodne napínal oboje až k hraniciam svojim možností. A to celkom určite nebolo málo, ale akosi to nestačilo. Silnejšie stisol viečka a pred nimi mu bežali spomienky na dnešné dopoludnie.
Ráno, ako obvykle bola hodinová rozcvička. Našťastie každá ubytovňa mala svoju vlastnú telocvičňu, takže sa nemuseli nikam premiestňovať a stačilo zbehnúť dve schodiská dolu. Vchod do telocvične sa ukrýval za hlavným schodiskom a čarovne zväčšená miestnosť poskytovala dostatok priestoru pre všetky aktivity, ktoré rozhýbali spánkom stuhnuté telá. Bol úprimne prekvapený, keď im na prvej z nich cvičiteľ oznámil, že rozcvička trvá tak krátko a všetky cviky, ktoré od nich vyžadovali len rozohrievali svalstvá na prevádzkovú úroveň. Divil sa rukami aj nohami až po prvé praktické cvičenie. Potom pochopil.
V rozvrhu mali zaznačených niekoľko prednášok a ku každej z nich bol seminár a praktické cvičenie. Prednášky boli spoločné pre všetkých prvákov, pretože všetci mali povinné spoločné predmety. Prvé prednášky sa podobali ako vajíčka od jednej sliepky. Predstavenie profesora , rozdanie súpisu literatúry a tém prednášok až do konca školského roka. Očakávalo sa, že si ich naštudujú vopred pred každou prednáškou. Potom im profesor predniesol všeobecné zhrnutie učebnej látky, ktorú budú preberať počas roka a jej magické pozadie, eventuálne vývoj.
Etan pri počúvaní prvej prednášky profesora Krigera , ktorý im prednášal ,Čarovanie ´ nadobudol dojem, že profesor akosi pozabudol, že hovorí k jedenásťročným deťom. Našťastie mal samozapisovacie pero, inak by mu koncom hodiny odpadla ruka. Pohľady, ktoré na neho a jeho brata vrhali spolužiaci sediaci okolo neho ho ubezpečili, že prvá položka, ktorú budú pýtať od rodičov je také isté pero a veľká halda pergamenov. Ale aj potom sedeli nad prednáškou hodiny hrabúc sa v učebniciach ako krty než pochopili, o čom to vlastne je. A to už mali za sebou prvý seminár a praktické cvičenie.
Semináre a praktické cvičenia viedli asistenti profesorov a vysvetlili im , že toto je priestor, kde sa majú pýtať na všetko, čomu nerozumejú a prečo je také dôležité, aby si tému vopred naštudovali. Praktické cvičenie bolo jednoducho praktické. Tam robili všetko, čo sa naučili pri príprave na prednášku a počas prednášky a seminára. Bol to vždy blok troch hodín s krátkou prestávkou na premiestnenie. Jeden blok ráno a jeden krátko po obede. Rozvrh dopĺňali dva veľmi náročné tréningy. Jeden pred obedom a druhý pred večerou. Po nej už bolo len samoštúdium a osobné voľno až do večierky, ktorá bola o desiatej pre celú ubytovňu. Kto to nestihol, musel si svietiť prútikom, aby si neodrazil nos pri lezení do postele. Ale nikto si nesťažoval, pretože všetci boli večer takí unavení, že sotva žmurkali.
Tréningy viedli cvičitelia a tréneri, záležalo na predmete. V tomto roku mali len prekážkový let na metle, šerm, plávanie, súboje a prekážkové dráhy, ktoré vyžadovali obrovské fyzické a magické nasadenie. Z jednej z nich sa pred niekoľkými minútami vrátili a bol si istý, že na ňu do smrti nezabudne. Bolo na nej vidno, že ju zostavovali odborníci, pretože z neho vycicala aj posledné zvyšky síl. Keby sa nedržal steny, spadne na nos a rozleje sa na dlaždiciach v sprche ako meňavka.
Po niekoľkých minútach, keď už vzduch nasýtený parou bol takmer nedýchateľný, pomrvil pokusne ramenami a s úľavou cítil, ako sa jeho stuhnuté svaly chrbta pomaly uvoľňujú. Aj nohy sa mu už prestávali triasť a tak vypol vodu a potácavo vyliezol von. V tom okamžiku zakopol o mokré šaty, ktoré len pohodil na dlážku. Brblajúc kliatby popod nos sa zohol , zdvihol ich a hodil do koša , ktorý bol pod umývadlom. Sotva zatvoril veko počul, ako sa šatstvo premiestňuje do práčovne a bol si istý, že maximálne o hodinu ich nájde čisté a voňavé vo svojej obliekarni. Vytiahol veľký páperovo mäkký uterák , omotal si ho okolo bokov a utierajúc si vlasy druhým, vyšiel von. Ešte ani nedovrel dvere , keď sa za ním ozval mäkký pluzgier premiestnenia. To jeden z domácich škriatkov pridelených k tomuto bloku už začal upratovať vodou nasiaknutú kúpeľňu.
„Konečne,“ zvolal Dannan rozvalený na pohovke. „Myslel som, že sa chceš v tej sprche utopiť.“
„Áno, tá myšlienka prešla mojou hlavou, ale utopiť sa v sprche nie je jednoduché, tak som sa ani nepokúšal,“ fŕkal a bolestivo sa škľabil. Hodil uterák cez operadlo kresla a švihnutím prútika sa usušil. Jeden pohľad k hodinám ho prinútil urobiť ostrý obrat a zamieriť do obliekarne. O desať minút začne obed a on ho nechcel premeškať, pretože jeho prázdny žalúdok práve začal nahlas protestovať.
„Myslel som si to a priniesol som ti toto,“ Dannan natiahol ruku a podával mu malý flakón naplnený mliečno bielou tekutinou. Etan okamžite vedel, čo to je a vďačne po ňom siahol. Nedočkavo vytiahol zátku, vzal malý závan vône a vypil obsah na jeden hlt. Hladká, mentolom ochutená tekutina mu prekĺzla hrdlom a udrela na dno prázdneho žalúdku. Stuhnuté svaly sa uvoľnili a keď nápoj kopnutím vyrazil, pocítil prudký nápor energie vzdúvajúci sa v jeho hrudi.
„Uch!“ povzdychol si spokojne. „Ako si vedel, že ho potrebujem,“ spýtal sa žartom ťahajúc čisté oblečenie z políc a zásuviek.
„Ako myslíš, že som sa postavil na nohy?“ vrčal brat a zgúlil sa z pohovky preťahujúc si ramená. „Túto dráhu zostavoval celkom určite nejaký sadista. Bolo to také brutálne, že už v polovici sa mi tmelo pred očami. Ani sa nečudujem , že Sato skolaboval. Keď sme ho napokon vytiahli z toho močiara, bol som si takmer istý , že je mŕtvi.“
„Som rád, že je Vadim taký dlhý. Bez neho by sme tam uviazli všetci. Všimol si si tie pijavice? Ako do pekla prežívaj v takej studenej vode? Štyri som mal pricucnuté na stehne a než sme sa dostali sem, boli ako balóny. Sú horšie, než upíri,“ rozčuľoval sa Etan a zapínal pracku opasku . „Ideme? Som taký hladný, že už ani nevidím. Dnes som spotreboval oveľa viac energie, než mi tie úbohé raňajky mohli poskytnúť.“
„Úbohé raňajky? Napchával si sa ako Jano Drevo!“ zvolal Dannan a pokrútil hlavou. „Mal som obavy, že sa nakoniec pustíš aj do tanierov, stola a okolo sediacich študentov. Ale teraz, skôr než pôjdeme, chcel by som ti niečo ukázať “ zohol sa a spod pohovky vytiahol veľký box vrchovato naplnený listami.
„Čo je to?“ spýtal sa Etan zvedavo šľahajúc pohľadom k hodinám.
„Listy, ktoré napísali deti zo Základnej školy Cypriána Soudleho , kam som poslal ten plagát, ktorému si sa tak smial.“
„Chceš povedať, že ten nezmysel, ktorý si napísal na kus pergamenu fungoval? Aj bez okúzlenia?“
„Vidíš, nie? Je tu šesťdesiat dva listov. Sám som ich spočítal,“ Dannan hrdo vystrčil hruď a na tvári na mu usídlil bezočivý úškľabok. Etan prižmuril oči a prudko potriasol hlavou.
„Šesťdesiat dva? Zbláznil si sa? Ja nebudem odpovedať na šesťdesiat dva listov. Sotva mám čas dýchať a nie to ešte sedieť nad listami pre deti z nejakej základnej školy!“
„No, keby bolo najhoršie, tak len na tridsať jeden, ale neboj sa, toto sa minie rýchlejšie, než horúce rožky. A nie je to nejaká základná škola, ale základná škola, do ktorej chodia aj Hermiona a Helena.“
„Tak? A sú medzi tými šesťdesiatimi dvomi listami aj listy od Hermiony a Heleny?“ spýtal sa s hlasom žieravejším než Lúčavka kráľovská a prebodával brata pohľadom. Dannan sa spokojne zasmial a pokrútil hlavou.
„Nie, nie sú tam.“
„Tak prečo...,“ vykríkol Etan rozhnevane a pokročil bližšie k bratovi s rukami natiahnutými k boxu. Ten sa mu bravúrne vyhol a ponáhľajúc sa k dverám, prehodil ponad plece.
„Nie sú tam, pretože ich mám bezpečne uschované v mojej izbe a keď sa upokojíš, tak ti ich ukážem.“ S tým vykĺzol z izby a cestou sa pripojil k skupinke spolužiakov, ktorí s dychtivým vzhľadom v očiach takmer bežali chodbou.
,Zdá sa, že nielen ja som hladný,´ zasmial sa Etan potichu zatvárajúc za sebou dvere. ,Dnešné taktické cvičenie vyčerpalo sily zo všetkých . Keby mi Dann nedal posilňovací elixír, sotva by som zapletal nohami. Ja len dúfam, že toto nebude pravidlo, ale skôr výnimka, inak som asi prihlásený na predčasné ukončenie školy a nie kvôli vynikajúcim výsledkom. A naozaj nemôžem uveriť, že ten hlúpi Dannyho nápad pracoval,´ myslel si kráčajúc chodbou k jedálni. ,Som veľmi zvedavý, čo Hermiona napísala. To bude celkom určite veľmi dlhý list. Podľa tej spomienky mala sklon k písanému slovu a už sa nemôžem dočkať prečítať si to,´ meditoval s úsmevom na tvári , keď si sadal na svoje obvyklé miesto vedľa Vadima. Ešte ani poriadne nesedel a na stole pred ním sa objavila veľká miska plná hustej hrachovej polievky s veľkou lyžicou smotany uprostred. Naklonil sa, vdýchol opojnú vôňu a ponoril do polievky lyžicu. Už pri prvej doslova pomrmlával blahom. Vadim, ktorý sám usilovne naberal lyžicu za lyžicou sa na neho prekvapene pozrel a potom sa rozosmial.
„Vyzeráš, ako by ti tu servírovali Ambróziu,“ prskal, keď videl, ako blažene priviera oči. Etan prehltol a s plnou lyžicou pri ústach pokrčil plecami.
„Veď aj! Pochybujem že tá bájna Ambrózia chutila lepšie. Tunajší škriatkovia varia vynikajúco. Ešte som tu nejedol žiadne jedlo, ktoré by mi nechutilo. “
„No, to bude asi tým, že po takýchto šialených tréningoch by nám aj hrdzavé klince chutili ako Ambrózia,“ vrčal Gordon, ktorý sedel naproti. Jeho miska sa už po druhý krát naplnila pariacou polievkou. Len čo sa na jej povrchu objavila smotana, ponoril dychtivo do nej lyžicu. Etan sa zachechtal, ale čas vymedzený na obed bol krátky a tak sa nezdržiaval zbytočnými komentármi.
„Nechaj si miesto na palacinky, dnes sú obzvlášť dobré,“ napomínal ho Vadim, ktorý sa oblizoval až za ušami a čokoláda mu tiekla po brade. Rýchle si ju zotrel, oblizol zababraný prst a s očami žiariacimi ako hviezdy na nočnej oblohe zaboril príbor do kopca šľahačky, ktorá bola hojne navŕšená na palacinkách. Etan vyškrabal posledné kvapky z misky a so spokojným úsmevom ju odsunul. Miska okamžite zmizla a pred ním sa objavil veľký tanier plný chrumkavých palaciniek plnených orechovou plnkou. Čokoládová poleva takmer zmizla do hrubou vrstvou šľahačky a kopčeky vanilkovej zmrzliny dotvárali dielo hodné umelca. Etan pri tom pohľade slintal ako bernardín. Nestrácajúc zbytočne čas uchopil príbor a začal krájať.
Ticho rozmernej jedálne naplnenej dvomi stovkami chlapcov prerušovalo len štrnganie príborov a občasný slastný vzdych. Pohľady každého zo stravníkov zaleteli každú chvíľku k veľkým nástenným hodinám a rýchlosť príborov sa pri každom takomto pohľade viditeľne zvýšila. Etan dorážal druhý tanier, keď sa ozval zvon. Udrel len jeden krát , po jedálni preletel kolektívny hnevlivý vzdych a chlapci začali postupne odsúvať taniere. Vadim už stál, keď si Etan strčil do úst posledné sústo a ešte žujúc, odsunul stoličku a pripojil sa k nemu uhládzajúc si kabátec uniformy.
„Uf! Som plný až po uši,“ zafučal a opatrne si pohladil vydutý žalúdok. „Nikdy predtým som toho toľko nepojedol,“ hovoril mieriac k miestu, kde Dannan vylizoval tanier. Pokrútil hlavou, vytrhol mu ho z rúk a položil na stôl. Prázdny tanier zmizol a Dannan ho sledoval smutným pohľadom. Potom vstal a s povzdychom si povolil opasok o jednu dierku. Etan zaznamenal pohyb a zachechtal sa strkajúc ho do brucha.
„Ak budeš taniere aj vylizovať, narastie ti brucho ako kotol. Pozri, tu je už zárodok,“ podpichoval brata postrkujúc ho prstom do vydutia nad opaskom.
„Áh!“ zaškľabil sa Dannan sťahujúc brucho a urovnal si kabátec uniformy pod opaskom. „Toho sa naozaj nemusím báť. Vydávame oveľa viac energie, než stačíme načerpať a nech jem ako slon, nepribral som ani gram. Zato som tri centimetre narástol,“ odvrkol , nabral do náručia box s listami a premiestnil sa. Etan sa už otáčal nasledovať ho, ale predstava hodinového sedenia v posluchárni ho zastavila. Okamžik sústredene premýšľal a potom si začal upravovať uniformu a popri tom si podľa bratovho príkladu nenápadne popustil opasok o jednu dierku. Bude sa mu oveľa ľahšie počúvať a myslieť na premenu neživých vecí, ak ho nič nebude tlačiť. Potom sa premiestnil do posluchárne a s prekvapením civel na zhluk spolužiakov, ktorí sa tlačili okolo jednej z lavíc. Uprostred toho chumlu vytŕčala bratova plavovlasá hlava a jedna ruka plná listov. Okolo stojaci študenti mu ich trhali z ruky a prezerajúc si ich so záujmom odchádzali k svojim miestam netrpezlivo otvárajúc obálky.
„To sú všetky, ktoré doteraz prišli. Ak príde ešte nejaké, dám vám vedieť,“ vyvolával Dannan a so širokým úsmevom na tvári preskočil lavicu a zosunul sa do stoličky. „Vidíš? Hovoril som ti, že sa minú ako horúce rožky. Stačilo pár viet a máme čo sme potrebovali. Aj učebnica o taktike a stratégii hovorí, že jednoduché plány pracujú najlepšie. Po večeri si prečítame, čo nám naše dievčatá napísali,“ doložil , rozprestrel na lavicu zvitok pergamenu a aktivoval pero. Profesor Pille vstúpil do sály a prednáška mohla začať.
Komentáře
Přehled komentářů
Tak ten dril se dal očekávat. Jednou jsem v nějaké knížce četl dobrou průpovídku nějakého seržanta k rekrutům: "první den výcviku si budete myslet, že vás chci zabít, po týdnu budete hořce litovat, že jsem to neudělal." Myslím, že oba mají dostatečnou průpravu, aby všechno nakonec zvládli.
Dannan docela pěkně rozjel družbu, jsem zvědavý, jak na to budou reagovat oficiální místa, až se to k nim donese. Je pravda, že tenkrát byl internet ještě v plenkách a v domácnostech to bylo něco nevídaného, takže to měl snazší i těžší. Snažší v tom, že v té jeho akci nikdo nehledal pokus nějakých úchyláků nalákat nevinné děti do svých sítí a těžší v tom, že se musel spolehnout na papír.
Jsem zvědavý, jak budou holky přesvědčovat a jak se o ně nakonec podělí.
super
(Lily, 20. 9. 2012 8:22)opravdu báječný nápad.. je fakt, že být v takové škole jako holky, taky bych měla zájem pokecat si s jinejma studentama.. zjistit jestli jsou na tom taky tak bídně.. doufám, že to zabere.. Trochu bych se bála jestli to Helenu neodradí, vypadá jako celkem normálnější holka než Hermiona.. tak nevím jestli by se jí takový dril líbil
moc pěkné
(Rankl, 21. 9. 2012 19:19)