15. Múdry klobúk
15. Múdry klobúk
Perenelle Flamelová sedela pred zrkadlom a unavene zívajúc si vyťahovala vlásničky zo zložitého účesu, ktorý bol súčasťou jej maskovania pri verejných príležitostiach. Nicolas si rozopínal nákrčník a mračil sa na manžetu košele vykukujúcej z rukávu slávnostného habitu, ktorý ešte niesol všetky jeho insígnie. Farebná škvrna , ktorá upútala jeho pozornosť sa však pod jeho upreným pohľadom tvrdohlavo odmietala stratiť. Len pred niekoľkými minútami sa obaja vrátili z plesu , ktorý usporiadalo ministerstvo a obaja boli na smrť unavení. Bola to dlhá noc, ale v záujme veci ju museli absolvovať. Nelle vytiahla poslednú vlásničku a prstami si prehrabla vlasy, ktoré sa jej pod vlastnou váhou kĺzali po ramenách a rozprestierala si ich po chrbte. Siahla po kefe a pri tom zavadila rukou o hromadu listov, ktoré pretekali zo strieborného podnosu, ktorý ležal na kraji jej kozmetického stolíka. Vrchné listy sa posunuli a kopa sa začala rozpadať. Reflexívne sa mykla a zachytila ich, aby sa nerozsypali po zemi. Potom ich zhrnula a rýchle nimi listovala. Čím menšia hromada bola v jej ruke, tým temnejší výraz zahaľoval jej tvár.
„Čo je?“ spýtal sa Nicolas, ktorému zmena jej nálady nemohla uniknúť. Perenelle zdvihla oči od listov a potriasla hlavou.
„Všetci sa zbláznili,“ prezerala jednu pozvánku za druhou a ticho stonala pri predstave desiatok hodín strávených na nohách pri nedbanlivých rozhovoroch s ľuďmi, na ktorých jej nezáležalo „Toto všetko,“ hodila celú tú hromadu na stôl, „sú pozvánky na rôzne spoločenské akcie a my si nemôžeme dovoliť ignorovať ich,“ fučala zúrivo a myslela na dvoch mladých mužov, ktorí ju do tejto kaše zatiahli. , Keby som ich tak dostala do ruky...´ pomyslela si a v duchu začala vytvárať jeden hrôzostrašnejší scenár pomsty za druhým, keď jej pohľad padol na obálku, ktorá sa výrazne odlišovala od ostatných. Pergamen bol jasný, jemný a pečať, ktorý visela na hrubej, tmavo zelenej stuhe niesla znak presýpacích hodín na dvoch prekrížených mečoch. Okolo nich sa rozsýpali iskry pršiace z čarodejnícke prútika, ktorý sa nad nimi vznášal. Takú pečať ešte nikdy nevidela, ale okamžite vedela, od koho ten list je a všetky scenáre jej okamžite vyfučali z hlavy. Siahla po ňom ako v tranze a oči sa jej doširoka roztvorili. Hľadela na úhľadný, trochu príliš strohý rukopis, ktorý pokrýval sotva pol stránky a s úsmevom od ucha k uchu pozrela na manžela. „Vrátili sa!“
„Kto?“ spýtal sa bez záujmu vyzúvajúc si topánky, ktoré ho nekresťansky po celú noc tlačili. Ani výplňové kúzlo na ne nezabralo a on sa práve rozhodoval, či ich má cenu držať, ak plocha otlakov na jeho nohách je väčšia, než plocha topánok. Potom mu jej oznam odrazu prenikol do mozgu a jediné na čo mohol v tom okamžiku myslieť boli pohodlné topánky z dračej kože, ktoré mal Kristián obuté, keď bol naposledy u nich. A vtedy sa zarazil, prekvapene sa vzpriamil a potešene sa usmial do jej rozsvietenej tváre.
„Langovci! Obaja sa vrátili a chcú sa tu zastaviť,“ oznámila znovu letiac pohľadom po strohých riadkoch listu.
„Konečne! Dúfal som , že ich skoro uvidíme,“ zanôtil a zvalil sa krížom cez posteľ. „Budú potešení niektorými výsledkami mojich pokusov. Informácie z oblasti liečivých elixírov, ktoré mi tu zanechali mali obrovskú cenu. Mrzí ma , že som v podstate kradol vynález Wolfsbane jeho budúcemu tvorcovi, ale ako som sa dočítal, tak ho vytvoril pre svojho syna, ktorý bol pohryznutý vlkolakom. Iste sa nemýlim ak predpokladám, že by mi svoj vynález venoval dobrovoľne, keby vedel, že na jeho základe sa mi podarilo nájsť liek. Luis bude nadšený! Mám taký dojem, že niektorý z jeho priateľov trpel tiež na ,lykantrophy´ a takýto zásah do budúcnosti zachráni veľa životov,“ rapotal so žiariacimi očami. Perenella na neho pozerala s úsmevom a v hlave sa jej začal rodiť plán, ako vybabrať s bratmi a zároveň dostať svoje odškodnenie. Teraz sa jej už hromada pozvaní nezdala taká vysoká. Ešte dosiahnuť, aby sa bratia zdržali u nich len o trochu dlhšie. Ale to naozaj nebude taký problém. Majú o čom rokovať a ona má s manipulovaním mužov naozaj bohaté skúsenosti. Nicolas zachytil zmenu v jej nálade a vidiac blesk v jej očiach, skúmavo si ju premeral.
„Čo chceš urobiť?“
„Nie veľa,“ jej úškľabok bol zničujúci a a žiaril zlomyseľnosťou, „len ich predhodím vlkom,“ doložila a otriasla sa v očakávaní vecí budúcich. „Myslím že odteraz budú spoločenské udalosti pre mňa viac než znesiteľné.“
Poľovníčky zámoček v Čiernom lese kypel, napriek temnote noci, ktorá ho zahaľovala, činnosťou. Alebo lepšie povedané, kypel by, keby sa usilovnosť oboch mužov vyjadrovala hybnou silou. Holi obaja neúnavne pracovali už niekoľko dní len s krátkymi prestávkami na jedlo a spánok, koniec bol v nedohľadne.
Harry sklonený nad hrubým zväzkom zviazaných novín , ktorý bol roztvorený pred ním na stole sa so stonom narovnal, zaklonil sa v kresle a ťahajúc ruky hore, pokúsil sa uvoľniť si stuhnuté svalstvo chrbta. Potom pritiahol ruky k tvári, aby si pošúchal unavené oči, ktoré ho pálili od dlhých hodín čítania rozmazaného textu, ale prsty zafarbené na čierno ho od toho rýchle odradili. Zamračil sa na ne a šľahol pohľadom k Dracovi, ktorý sedel oproti nemu a práve obracal stránku skenujúc pohľadom titulky. Toto bol už piaty deň, v ktorom prehliadali čarodejnícku tlač hľadajúc akýkoľvek náznak, že sa v niekde na kontinente , eventuálne kdekoľvek v Európe, vynoril nejaký potenciálny Tmavý Lord. Zatiaľ nenašli nič, ale neboli ešte ani v polovici. Harry hľadel na tie hory zviazaných novinových ročeniek a zastonal.
„Prečo tu do pekla jazerného nie je zavedená elektrina,“ kvičal si ticho popod nos a mračil sa . Draco sa narovnal a prekvapene zvraštil obočie.
„Už si minul všetky batérie?“ spýtal sa pobavene, pretože Harryho okúzleniu počítačmi celkom nerozumel. Uznával, že tieto prístroje môžu uľahčiť a urýchliť prácu, ale v blízkosti silných magických prúdov boli k ničomu. Obe energie sa proste nemali rady a navzájom sa vylučovali. Bolo treba silného mága na to, aby vytvoril jednu tienenú miestnosť v Harryho kufri, aby si batérie do prenosných notebookov uchovali kapacitu , ale zvyšok zariadení nutne potreboval pripojiť na miestnu sieť a to teraz naozaj nebolo možné. O pár desaťročí to už bude lepšie, ale teraz všetku prácu museli vykonať osobne a vlastnými očami. Nemohli sa dokonca ani spoliehať na pomoc škriatkov. Aj keby vedeli všetci čítať, neboli by im veľa platný, pretože značná časť tých zväzkov bola v rôznych jazykoch Európy. Ich prútiky mali práve tak veľa práce, ako ich oči a prekladacie kúzlo mohol teraz vykonávať aj v spánku. Toto bolo jedno z nepríjemných prekvapení ich misie a predstava, že to budú musieť urobiť ešte niekoľko krát ho nijako nenadchla. Ale bola to ich zodpovednosť a oni si svoje povinnosti splnia , aj keď sa im nepáčili.
„Boli by sme hotoví za pár dní,“ šomral Harry a znovu sa sklonil nad stránkou. Draco ho niekoľko sekúnd pozoroval a potom sa usmial.
„Urobíme si malú prestávku a pôjdeme navštíviť Nicolasa a Nelle. Som si istý, že majú celkom solídny prehľad o tom, čo sa deje vo Francúzsku a môžu nám ušetriť zopár dní otravnej driny,“ navrhol a potešený blesk žiariacich zelených očí bol pre neho jednoznačnou odpoveďou.
Dom Flamelovcov sálal prívetivým teplom a vôňou čerstvo upečeného chleba, ktorá sa šírila sieňami a vypĺňala ich nozdry. Harry a Draco sedeli v pohodlných kreslách Nicolasovej pracovne a nadšene sa prehŕňali v publikáciách, ktoré vydal počas tých štrnástich rokov ich neprítomnosti.
„Ktorá z nich vyvolala najviac negatívnych reakcií?“ spýtal sa Harry listujúc pomaly v knihe viazanej z hnedej , hrubo opracovanej koži.
„Samozrejme táto,“ zasmial sa Nicolas ukazujúc na knihu, ktorú Harry držal v ruke. Mala celkom strohý názov, ktorý jasne poukazoval na predmet o ktorom pojednávala.
„Dedičnosť?“ Harry sa znalecky uškrnul a prikývol.
„Veľmi citlivý predmet , hlavne v kruhu čistokrvných čarodejníkov,“ poznamenal Draco zdvíhajúc pohľad od stránky prvej z vydaných kníh.“
„Ó, áno!“ Nicolas sa zaškľabil zdvíhajúc ruky v geste beznádeje. „Trvalo im to takmer rok kým pochopili, o čom kniha pojednáva. K svojim majetkom sú pripevnení doslova pupočnou šnúrou a akýkoľvek náznak popretia ich následníckych práv sa stretáva s tvrdým odporom. Ale nemôžem povedať, že si svoje pokrvné dedičstvo cenia menej,“ doložil s povzdychom. „Ale všetok ten krik, ktorý sa strhol po vydaní knihy bol predsa len na niečo dobrý. Verejnosť sa roztrhla sa tri skupiny. Jednej to bolo fuk a ticho dúfala v pozitívnu zmenu. Tam patria väčšinou práve čarodejníci zo zmiešaných manželstiev a muklovskí novorodenci. Predstava, že sa narodili, aby posilnili už jestvujúci genofond ich síce spočiatku odpudzovala, ale nakoniec sa väčšina z nich cítila povznesene. Čistokrvní čarodejníci sa rozdelili na dve skupiny, ktorá moje tvrdenia začali skúmať. Tí osvietenejší sa snažili dokázať, že mám pravdu a tí zaslepenejší, že ju nemám. Tým zabezpečili, že každý jeden čarodejník vo svete sa o tejto knihe dozvedel a drvivá väčšina si ju nielen prečítala, ale aj podrobne preštudovala.“
„Výborne!“ zvolal Draco. „Teraz to už chce len dostatok času a trochu pomoci, aby sa vytvoril názor, ktorý spojí rozdelenú spoločnosť do jednoliateho celku aspoň v tejto otázke. Ono, vždy tu budú ľudia s odlišnými názormi, ale aspoň jedna trecia plocha bude odstránená.
„Presne! Trochu pomoc, to je čo teraz potrebujeme, “ pripojila sa Nelle, ktorá sa už nejaký čas opierala o veraj v otvorených dverách a načúvala rozhovoru. Muži na ňu prekvapene pozreli s otáznikmi v očiach.
„Čo tým myslíš?“ Nicolas sa nechápavo zamračil, ale pri pohľade na jej sladký, nevinný výraz si okamžite spomenul na jej plány pre mužov, ktorí sedeli pred ním a trochu vydesene sa mykol.
„Pomoc? Akú pomoc máš na mysli, Nelle?“ nadviazal Draco a s očakávaním sa k nej naklonil trochu bližšie. Harry na ňu okamžik spýtavo hľadel, ale keď kútikom oka zazrel výraz paniky na tvári jej manžela, podozrievavo sa zachmúril.
„No predsa vytvárať názor,“ rozhodila rukami akoby nimi chcela obsiahnuť celý svet okolo seba. „Presvedčiť o tom čo najviac ľudí. To robíme teraz takmer každý večer,“ zašomrala zužujúc oči. Drobný úsmešok, ktorý jej preletel po kútikoch úst vyzeral nebezpečne a Harry sa mykol. Draco už chcel súhlasne prikývnuť, ale Harry odrazu prudko potriasol hlavou.
„Nemyslím si, že by to bol ten najlepší nápad,“ poznamenal nespúšťajúc z nej oči. „ My obaja sme pre túto spoločnosť neznáma veličina. Ľudia sa budú viac zaujímať o naše osoby, než naše názory. Veci by sme viac uškodili, než pomohli. A mimo iné...,“ zarazil sa, ako mu nečakaná myšlienka vhupla do hlavy a prekvapila ho svojou samozrejmosťou. Chvíľku nehybne stál civiac do prázdna jasnými smaragdovými očami, ktoré trochu pohasli a snažil sa uchopiť nielen podstatu nápadu, ale aj spôsoby jeho realizácie. Až keď sa mu v hlave zložil kompletný plán, jeho oči znovu rozžiarili, ako keby niekto za nimi stisol vypínač a zažal žiarovky.
Draco ho sledoval so záujmom a keď videl, že sa znovu hýbe predklonil sa s očakávaním v kresle opierajúc si ruky o kolená. Vedel veľmi dobre, čo pre nich Nelle plánovala, ale nechcel jej kaziť radosť. Od útlej mladosti bol cvičený zúčastňovať sa spoločenských udalostí a horda vydaja chtivých dievok ho už dávno nemohla zmiasť. Už nebol mladíček, ktorému tieklo mlieko po brade a ktorého záujem opačného pohlavia uvádzal do rozpakov. Bol muž a vedel viac než dobre čo chce a ako to dosiahne. No a momentálne neboli dievčatá na jeho prioritnom zozname. Tam bola len jedna a tá ešte nebola narodená. Okrem toho mali príliš veľa práce na to, aby sa nechali rozptyľovať prázdnym táraním hlúpych dievčatiek, ktoré nemali žiadny politický a ani spoločenský vplyv. A tak sa teraz zaujímal viac o to, čo také mohlo napadnúť Harryho, než o možnosť zabiť množstvo času poskakovaním na vyleštenej dlážke plesovej sály.
„Čo iné?“ spýtal sa študujúc jeho tvár, na ktorej sa na okamžik objavil nerozhodný výraz, ale hneď sa znovu naplnila determináciou a jeho oči sa zúžili.
„Myslím, že to tiež trochu pomôže,“ Harry nakoniec pokrčil ramenami a žmurkol na Draca. „Možno by sme mohli trochu zmeniť situáciu v Anglicku, keby ma to napadlo len o trochu skôr,“ začal nevšímajúc si jeho prekvapený pohľad. „No, kvôli tomu sa už teraz nebudeme vracať, ale aj tak je ešte dosť času,“ pokračoval a Draco sa stával stále netrpezlivejší. Harryho neurčité frázy ho naozaj rozčuľovali, ale rozhodol sa, že sa nenechá vytočiť a pokojne počká, než sa konečne vymáčkne.
„Čo chceš urobiť?“ spýtal sa tak ľahostajne, ako len dokázal a spýtavo zdvihol obočie.
„Ukradneme z Rokfortu Múdry klobúk,“ vyhlásil a so zadosťučinením sledoval , ako sa Dracova sánka rúti k zemi a oči vyliezajú z jamiek.
„Mú...mú...múdry klobúk?“ vykoktal, keď sa mu konečne podarilo zaklapnúť otvorené ústa s takým dôrazom, že mu zuby nahlas zaštrkotali. „Prečo, pre Merlina, chceš šlohnúť taký neoceniteľný starodávny artafekt? Ako potom budú rozdeľovať deti do fakúlt?“
„O to práve ide! Rozdeľovať!“ zvolal Harry rozčúlene. „Nerozumieš? Už v jedenástich rokoch sú rozdelení a zostáva im to po zvyšok ich veľmi dlhých životov. Celá spoločnosť sa prakticky rozdeľuje na príslušníkov Chrabromilu, Slizolinu, Bystrohlavu a Bifľomoru. Vždy a po celý život budú posudzovaní ich príslušnosťou k fakulte. Nikto nehľadí na fakt, že dieťa sa počas dospievania vyvíja a mení. Oni im dokonca ani nedajú šancu prispôsobovať sa iným charakterovým vlastnostiam, ale postrkajú ich do jedného vreca a to pevne zaviažu. Niet z toho úniku! Ale keď nebudú mať starý, otrhaný a špinavý klobúk, ktorý rozdelí spoločnosť na chrabrých, ale nedbajúcich Chrabromilčanov, slizkých a prefíkaných Slizolinčanov , neustále študujúcich Bystrohlavčanov a usilovných, ale nezáživných a nepodstatných Bifľomorčanov, budú musieť nájsť iné, možno lepšie riešenie . Dajme im šancu!“ Draco sa na neho pozeral a krútil počas celej jeho reči hlavou.
„Tak v tomto som maximálne skeptický,“ ohrnul peru a potriasol hlavou, aby potvrdil svoj názor. „Čarodejníci si zakladajú na tradíciách a skôr budú hľadať spôsob, ako klobúk nahradiť, než zmeniť formálne usporiadanie celej školy. Mimochodom, charakterizovať fakulty takýmito výrazmi, ako si to urobil je hrubé a urážlivé. Sú tam aj iné kvality, ktoré je možné vyzdvihnúť,“ pokarhal ho a pohodlne sa oprel do kresla. Ale Harry len zvraštil nos a ohrnul pery v skrútenej, nesúhlasnej grimase.
„Mali by sme to aspoň skúsiť. Keď to nebude fungovať do nášho nasledujúceho návratu, vrátime im ho,“ rozhodol a napriek všeobecným pochybnostiam a zdvihol sa z kresla obracajúc sa k Flamelovi. „Nicolas, preštudujeme knihy, vaše poznámky k pomerom v spoločnosti,“ usmial sa uznanlivo na Nelle, „a potom nám obom bude cťou sprevádzať vás na niektoré spoločenské podujatia tejto sezóny, ak nájdete spoľahlivú historku o našej totožnosti, ktorá nevzbudí nejaké zbytočné podozrenie,“ obrátil sa na Nelle, ktorá sa rozžiarila a radostne si potrela ruky. Harry sa nad tým gestom schuti zasmial a aj Draco trochu povolil a nezbedne sa uškrnul.
V nasledujúcich týždňoch sa obaja plne zavŕtali do práce. Dokončili rešerš tlače a vyslali škriatkov skontrolovať, čo porábajú Albus, Marvolo a Gellert. Výsledky ich úsilia boli upokojujúce. K tomu dátumu sa nikde v novinách neobjavil ani náznak nejakého tmavého čarodejníka, ktorý by túžil po svetovláde a začal zhromažďovať nasledovníkov. Ani riadené rozhovory s príslušníkmi rôznych spoločenských vrstiev neukázali žiadny náznak napätia v spoločnosti mimo tie, o ktorých už vedeli. Správy škriatkov, ktorí sa postupne vrátili ich navyše pobavili. Marvolo Gaunt žil v tej istej chatrči, v ktorej ho Harry videl v Dumbledorovej mysľomise, ale sám. Manželka ho podľa všetkého opustila krátko po svadbe a nikdy sa k nemu nevrátila. Albus Dumbledore ešte stále skúmal natívnu mágiu domorodých obyvateľov Austrálie a zriedkakedy vychádzal z buša. No a Gellert ? Ten sa k ich veľkému úžasu oženil s jednou z posledných zástupkýň kmeňa Inkov a po svahoch Ánd za stádom lám teraz pobehovali traja malý miešanci a mávali čarodejnými prútikmi .
„Tak Rita nakoniec predsa len nemala pravdu,“ premietal Draco, keď počúval Duffyho správu . „Ja som vždy mal určité pochybnosti,“ doložil a na tvári sa mu objavil bolestný výraz, za ktorý bola zodpovedná jeho veľmi živá predstavivosť. „Ouch!“ otriasol sa zimomravo a zhnusene sa zaškľabil.
Harry sa pri tom pohľade pobavene zasmial , poďakoval škriatkovi za dobrú prácu a vrátil sa k záležitosti, ktorá si teraz vyžadovala jeho plnú pozornosť. ,Múdry klobúk!´ Otrhaná, špinavá stará hučka, ktorá vyzerala tak podozrivo, že ste čakali celé légie hmyzu pohybujúce sa pod podšívkou. Našťastie, bola v ňom prítomná mágia a tá držala nevítaných nájomníkov od neho ďalej. Koniec koncov, bolo by nepríjemné, keby sa druhý deň po triedení, všetci prváci škriabali vo vlasoch a vytriasali vši.
„Tak, čo s ním urobíme?“ spýtal sa a pozorne študoval zložitú magickú sieť, ktorá ho ovíjala.
„Hoď to do ohňa,“ odvrkol Draco, ktorý sa na ten zaplátaný kus starej handry pozeral so zhnusenou grimasou v tvári. „Keby ho aspoň raz za čas vyčistili,“ zavrčal a odvrátil sa.
„Samozrejme a kráter, ktorý tu zostane po výbuchu vezme so sebou polovičku Čierneho lesa. Nemci by sa nám nepoďakovali,“ zašomral Harry, našpúlil pery a so zvrašteným obočím sledoval výrazné magické pole , ktoré okolo neho pulzovalo. Jednotlivé linky vytvárali zložitú sieť pri okraji sa zlievali do štyroch výrazne odlišných farebných prúdov a vtekali do vnútra . ,Červená, zelená , žltá a modrá. Štyri farby Rokfortu, štyri farby zakladateľov. Teraz už rozumiem, prečo označujú jednotlivé fakulty. Niektorý zo zakladateľov musel vidieť farby mágie tak, ako to teraz vidí on. Ešte stále ho farebnosť mágie okolo neho dokázala prekvapiť. Podľa tohto muselo Godrikovo magické pole žiariť na červeno, u Salazarova prevládala zelená , Helga sa určite venovala liečeniu, pretože väčšina liečivej mágie mala žltú farbu a Rovena bola pokojná a hĺbavá, ako nekonečno oblohy a mora,´ letelo mu hlavou a keď sa tak pozeral na štyri samostatne sa pohybujúce prúdy, niečo ho napadlo. ,Prečo sú tak oddelené? Prečo nie spolu? Podľa Hermionou nekonečne krát citovanej Histórie Rokfortu, si jednotliví zakladatelia cenili u študentov najviac určité špecifické vlastnosti a svoje prianie vložili aj do klobúka. Ale to bolo už tak dávno a celkom určite netušili, ako tým činom rozdelia čarodejnícku spoločnosť. Deti by mali mať možnosť stretávať sa bližšie a ľuďmi odlišných charakterových vlastností a rozvíjať väčšie množstvo svojich. Takto sa Chrabromilčania nikdy nenaučia pred uskutočnením nejakého hrdinského činu myslieť na dôsledky, Bystrohlavčania sa nenaučia pobaviť sa, Bifľomorčania oddychovať a Slizolinčania budú ešte slizkejší a skrútenejší. Fŕŕŕ´! Nechutná predstava,“ otriasol sa a znovu uprene zízal na pokrčený kus látky. , Keď už museli študentov triediť, mohli to urobiť dajme tomu podľa abecedy. Ako sa rozdeľuje do športových tímov. Odpočítať na prvý, druhý, tretí a štvrtý a poďme , je vytriedené. Veď nakoniec, školu založili spoločne a vtedy im ich vlastné rozdielne charakterové vlastnosti nevadili, tak prečo deliť študentov tak hlúpo? Ale Draco má pravdu. Čarodejníci si naozaj zakladajú na tradíciách a zmenu by nikdy dobrovoľne neprijali. Ale čo, keď o nej nebudú vedieť? ´ Viac nepotreboval. Mrkol na Draca, ktorý sklonený nad stolom študoval niečo v otvorenej zložke, vytiahol prútik a ráznym švihnutím začal rozpletať tkanivo mágie okolo klobúka. Vytvoriť nový magický artafekt bolo teraz pre neho záležitosť niekoľkých sekúnd. Stačilo presne vedieť čo chce a mágia sa mu bez odporu a ochotne podriadila. O niekoľko sekúnd tam bol namiesto štyroch samostatných prúdov jeden spoločný, široký a pestrofarebný pás. Dizajn možne nebol práve originálny, ale všetky farby boli rozložené rovnomerne na žiariacom ľahko modravom podklade. ,No a teraz bude výber celkom náhodný, ´ pomyslel si so zadosťučinením a vzal ochromený a pokrčený klobúk do ruky. Symbolicky ho rozvinul, oprášil a uhládzajúc záhyby študoval spod mihalníc Dracov chrbát.
„Možno máš pravdu,“ vyhlásil potriasajúc klobúkom nad stolom. „Možno odstránenie klobúka zjednoteniu školy naozaj nepomôže. Okrem toho, teraz som si uvedomil, že to nie je najvhodnejší čas vytvárať napätie v magickom spoločenstve a tak som sa rozhodol, že ho vrátim späť,“ hovoril a smutne civel sa ten kus starej látky, ktorý kedysi patril zakladateľovi jeho vlastnej fakulty. Draco pri jeho prvých slovách prekvapene zdvihol hlavu od práce a s údivom na neho vyvaľoval oči.
„Naozaj? Načo si ho potom nechal doniesť, keď ho teraz chceš zase vracať? Hovorím ti, hoď ho do kozuba a zabudni na to, že si ho kedy videl.“
„Ani náhodou! To hovoríš len preto, lebo patril Godrikovi! Keby to bola hučka z hlavy Salazara, bránil by si ju vlastnou hruďou!“ zvolal naoko rozhnevane a lusknutím prstov vyzval škriatka. Len čo sa vedľa neho ozvalo tiché puknutie otočil sa a skrúšene sa usmial. „Dab, je mi ľúto, že ťa preháňam, ale rozmyslel som si to. Klobúk patrí k Rokfortu a chcem, aby si ho vrátila tam, odkiaľ si ho vzala. Ale, prosím ťa, odčaruj ho až vtedy, keď budeš odtiaľ odchádzať. Nechceme, aby niekto vedel, že sme si ho na chvíľku požičali,“ vysvetľoval trpezlivo nadšením poskakujúcemu škriatkovi. Dab bola radosťou celá bez seba. V jednom dni dve úlohy a len pre ňu. Priam cítila, ako jej ostatní škriatkovia budú závidieť. Žiariac šťastím vzala Harrymu z ruky skrútený klobúk, pevne ho zovrela v prstoch a s tichým puknutím zmizla nečakajúc na zvyšok jeho reči v strachu, že si to rozmyslí. Harry sa zastavil uprostred slova, chvíľu nemo civel na miesto, kde stála a potom sa nehlučne rozosmial udierajúc si veselo po stehnách. Draco odložil zložku, ktorú študoval a otočil sa k nemu.
„Ako málo stačí na to, urobiť domáceho škriatka šťastného,“ povzdychol si spomínajúc sa Hermioninu križiacku výpravu za práva domácich škriatkov. „Myslíš, žeby od nás prijali plat, keby sme im ho ponúkli?“ spýtal sa a zvedavo pozoroval, ako sa úsmev rýchle vytráca z Harryho tváre. Červeň na lícach vystriedala mierne zelená a oči pohasli.
„Ani kvôli pamiatke na Hermionu to nemienim skúšať,“ varoval dôrazne priateľa , vzal zo stala hrubý fascikel a pustil sa znovu do práce. Stretnutie s predstaviteľmi ,Medzinárodného združenia čarodejníkov´ sa konalo už o dva dni a oni potrebovali byť pripravení. O niekoľko mesiacov v Európe vypukne 1. Svetová vojna a tvrdo zasiahne aj do života čarodejníkov. A to bolo niečo, čomu sa naozaj chceli vyhnúť.
Komentáře
Přehled komentářů
Děkuji, Sirael, tak trochu už jsem o tebe měla strach...
ale čekání se rozhodně vyplatilo - bezvadná kapitola, jen jsem ji zhltla děsně rychle, takže se k ní vrátím ještě jednou a v klidu ;-) a pak se i dodatečně vyjádřím
Re: hurááá
(soraki, 14. 5. 2012 8:54)
takže - rozumím tomu, proč se chce Perenella tak trošku 'pomstít' - rozhodně si nežije klidný život :-D
ale chápu, proč Harryho tak moc trápil ten klobouk - všichni mají všechny vlastnosti a tím, že se soudtředili jen na jednu jedinou - zřejmě tu dominantní, tak byly potlačeny ty zbývající a to je přeci škoda ;-). Je-li někdo statečný jako Nabelvír, nemusí platit, že není loajální či chytrý...
mně se to moc líbilo a už se těším na další ;-)
Hm..
(Lily, 11. 5. 2012 9:00)to s tím moudrým kloboukem jsem trochu nepochopila, tedy to co udělal.. znamená to,že prostě půjdou za sebou a on je bude jen libovolně házet do kolejí.. no to bude pro ty prvňáčky dost šok, rozhodně na začátku, když budou všichni předpokládat.. jasný zmijozel a on to bude charakterově třeba nebelvír.. docela je lituju, ale je fakt že časem se to už nepozná a koleje budou méně rozdílné, takže nápad oceňuju, asi je fakt lepší než ho rovnou ukrást..:)
hurááá
(soraki, 8. 5. 2012 10:39)