14. Veštica
14. Veštica
„Ach, drahá, počula som, že si bola chorá,“ oslovila ju s tvárou stiahnutou súcitom Madam Patrícia a ladne sa spustila do kresla. Slnečník , ktorý skrúcala v rukách jej zavadzal, a tak si ho oprela o stolík, zdvihla hlavu a pohľadom pátrala po čašníkovi, aby mu zadala objednávku.
,Chorá, samozrejme že bola chorá. Chorá zvedavosťou, čo obsahuje ten prekliaty kufor, ktorý jej odovzdal pán Luis Lang. Inak, ktovie, ako sa v skutočnosti volá. No , na tom v podstate nezáleží. Dôležité je, že ona ten kufor otvorila takmer ešte skôr, než stihla za sebou zavrieť dvere do svojej izby. Až sa triasla netrpezlivosťou, keď schválne pomaly, aby si predĺžila potešenie, otvárala vrchnák a pohľadom preletela po množstve úhľadne zoradených zložiek. Každá z nich bola nadpísaná a ich hrúbka sa pohybovala od 5 do 10 centimetrov. A čo ešte, keď ich otvorila a začala sa prehŕňať v pokladoch, ktoré tam boli uložené. Ach! To bol sen! Sen každej normálnej zvedavej ženy a ona bola tá šťastná, že sa jej splnil. Dva týždne nerobila nič iné, len sa hrabala v obrovskom množstve správ a premýšľala nad stratégiou ďalšieho postupu. Óóó! Nikdy na Zemi nebola a ani teraz už ani nebude lepšia veštica, než ona. Jej meno bude poznať každé dieťa a bude sa o nej písať v knihách ešte dlho potom, čo odíde z tohto sveta. A odíde so slávou, aj keby po tomto nedokázala predpovedať ani počasie. Tým si bola sto percentne istá.´ pozrela na Madam Patríciu, ktorá sa práve vybavovala s čašníkom , žiarivo sa usmiala, keď zachytila jej pohľad a potom sa na okamžik znovu stratila vo svojich myšlienkach.
, Samozrejme, prečítala si aj zápisník s pokynmi, , ktorý našla v kufri presne tak, ako jej to Luis povedal a v duchu sa zaškľabila. Muži! Čo oni vedia o ženskej komunikácii. Akoby som mohla len tak na niekoho vyhŕknuť nejakú predpoveď. Kto by mi uveril? Získala by som skôr povesť blázna, než veštkyne,´ pomyslela si prezerajúc si hodvábnu róbu, ktorú mala Patrícia oblačenú. ,Och! Zelená naozaj nie je jej farba,´ zastonala v duchu hodnotiac sivý odtieň kože oproti listovej zeleni habitu. ,Dobre, zlaté rámovanie to trochu zmierni, ale naozaj, nemá doma zrkadlo?´ zavrčala urazená takým vyzývavým nedostatkom vkusu , ale keď sa jej spoločníčka k nej otočila, okamžite nasadila na tvár sladký úsmev a pritiahla si ovocný pohár s množstvom zmrzliny, ktorý pred ňu čašník postavil. Kým zvažovala nedávnu minulosť, miestnosť sa naplnila dámami , ktoré aktívne pracovali v dobročinnom spolku a k ich stolu si sadli dve ďalšie ženy. Kaviareň bzučala desiatkami rozhovorov vedených vysokými afektovanými hlasmi, čašníci kmitali pomedzi stoly ako komáre a roznášali podnosy plné kávových servisov, zákuskov, zmrzlinových pohárov a nápojov.
„Persefone,“ vykvikla nádherná manželka ministra mágie a starostlivo si urovnávala šaty pred tým, než sa posadila, „dnes vyzeráte skutočne nádherne!“ Persefone sa na ňu žiarivo usmiala a sklopila hanblivo oči, hoci žiadnu hanbu necítila. Tento tyrkysový habit so strieborným lemovaním sa jej naozaj podaril. V poslednom roku sa len s námahou vyrovnávala módnym spoločenským požiadavkám, a keby nebola taká dobrá v premene, nemohla by sa v spoločnosti ukázať už niekoľko mesiacov. Ale teraz sa všetko zmení!
„Aj vám to dnes veľmi pristane, Madam Thuranová,“ zalichotila sladko s povzdychom a závistlivým pohľadom preletela po postave Daniele Thuranovej zahalenej do blankytného habitu zdobeného zlatými kytičkami vyšitými okolo lemov a na živôtiku . Apartný klobúčik z rovnakej látky , ale o odtieň tmavší jej sedel nad čelom a zdobili ho hodvábne ruže prekladané bielym pávím perím. Ku klobúku ich pripevnili zlatou sponou, ktorá sa trblietala drobnými diamantmi. No áno, bohatstvo bolo očividné na každom centimetri jej róby a Persefone mohla len ticho dúfať, že jej jednoduché oblečenie nebude v tejto spoločnosti príliš vyčnievať. Napriek tomu bola so zasadacím poriadkom dnešného stretnutia maximálne spokojná. Nemohla si vybrať lepšie obecenstvo pre svoju úvodnú predpoveď, než manželky ministra a jeho prvého námestníka. Potom sa obrátila k tretej osobe, ktorá sa k nim pripojila a v duchu sa otriasla. Mala pocit, že sa jej práve dotkla ruka osudu. Túto osobu mala v úmysle osloviť po ukončení stretnutia tak, aby ju počulo čo najviac dám. Ona bola jej dnešný cieľ. Ona a jej vášeň cestovať vlakom. Vedela, že pravidelne raz do mesiaca cestuje do Mairseille k rodičom a tiež si bola istá, že o dva dni nasadne znovu na vlak a bude sa terigať v hrkajúcom vagóne niekoľko hodín spolu s deťmi, aby im priblížila svet muklov, z ktorého sama pochádzala. A to bol jej okamžik! Varovanie pred jazdou práve týmto vlakom, pretože zo správ, ktoré našla v kufri vedela, že rýchlik idúci do Mairseille tam nikdy nedorazil. A ani žiadny iný vlak idúci po tejto trati. Nie, žiadne veľké nešťastie, len masívny zával trate, ale to bolo práva perfektné.
„Je toto miesto ešte voľné? Spýtala sa dychtivo, keď sa priblížila k stolu a na tvárach manželiek vysoko postavených úradníkov ministerstva sa na okamžik objav výraz nevôle, ale hneď na to ho nahradil príjemný úsmev , keď sa pozerali do jej rozsvietenej okrúhlej tváre. Cécil Rimbaut bola manželka jedného z najbohatších čarodejníkov vo Francúzsku a ich manželia by sa naozaj hnevali, keby sa k nej napriek jej pôvodu, chovali neprimerane.
„Samozrejme,“ poponáhľala sa Persefone a ukázala na voľné kreslo. „Dnes sa nás zišlo mimoriadne veľa,“ pokračovala obracajúc sa k Madam Daniele. „Je na programe niečo dôležité?“ spýtala sa zvedavo a keď sa dámy začali chichotať, prekvapene zdvihla obočie. Na bacuľatých lícach Cécil Rimbaudovej sa dokonca objavili ružové škvrny? ,Ona sa pýri?´ spýtala sa neveriacky v duchu sama seba a zažmurkala. , Čo to len môže byť, že to donúti matku troch detí pýriť sa?´
„Och! Tomu neuveríte,“ zachichotala sa Patrícia ovievajúc sa freneticky obálkou, ktorú vytiahla z látkovej taštičky, ktorú mala zavesenú na zápästí. „Dámy z výboru navrhli, aby sme zorganizovali dražbu!“
„No a? Čo je na obyčajnej dražbe také šteklivé, že sa všetky tri pýrite, ako dievčatká v puberte?“ nechápavo zvraštila obočie a obzerala sa okolo seba. Pri všetkých stoloch sa dámy nervózne chichotali a niektoré sa zúrivo pýrili.
„Predmet dražby,“ zašepkala Danielle blysnúc okom k stolu, za ktorým sedeli dámy z výboru a o niečom sa živo dohadovali. Persefone sa zamračila a v mysli bežala cez stránky novín a časopisov, ktoré jej Eric zanechal, ale nič také, čo by mohlo vyvolať takúto reakciu tam celkom určite nebolo. V najbližšom období sa nemala konať žiadna dražba, nech by sa už dražilo čokoľvek.
„Slečna Annelise navrhla, aby sme sa nechali vydražiť my a utŕžené peniaze by sme venovali Nemocnici Deborach Cali, aby mohli liečiť aj nemajetných pacientov,“ šepotala podráždene Patrícia a hnevlivým okom švihla k stolu, za ktorým sedela slečna Annelise Légiese. Bolo to mladé, trochu rozpustilé dievča, ktoré často prichádzalo s niektorými skutočne šialenými nápadmi. Teda, šialenými na túto dobu. Ale nech to myslela akokoľvek dobre, nič sa nestane. ,Ale na to som nemusela byť ani veštica! Okrem toho som to vedela celkom určite, že žiadna dražba sa konať nebude. V novinách nebolo nič a taká udalosť by urobila prvú stranu! Znovu sa ukázalo, že získané informácie sú užitočné aj vtedy, ak chýbali.´
Po niekoľkých napätých minútach sa konečne predsedníčka postavila a ďalšie z mnohých, celkovo pre dobročinnosť neplodných stretnutí, odštartovalo.
„Dámy,“ oslovila ich predsedníčka, „ vítam vás na 328 zasadnutí nášho dobročinného spolku a hneď na úvod vás chcem informovať , že jediným bodom programu je návrh slečny Annelise Légiese, aby sme v prospech Nemocnice Deborah Cali usporiadali veľkú dražbu. Podstatou dražby je to, že dobrovoľníčky spomedzi nás, by venovali jeden večer, samozrejme vo všetkej počestnosti pánovi, ktorý by bol ochotný zaplatiť zaň najvyššiu sumu.“
Ešte ani dobre nedopovedala, a už sa ozvalo niekoľko vzrušených súhlasných , ale aj nesúhlasných reakcií. No a potom sa začala vzrušená a v určitých okamžikoch úplne neprehľadná diskusia. Persefone sedela nezúčastnene pri stole a hľadela pred seba nevidiacim pohľadom. Po niekoľkých minútach si jej nevidomý pohľad všimla Danielle a jemne do nej strčila lakťom.
„Persefone, prihlásiš sa aj ty? Som presvedčená, že sa nájde veľa mladých mužov, ktorý by za česť stráviť večer s tebou zaplatili kopec galleónov,“ šepkala nakláňajúc sa blízko k nej. Ale žena po jej boku nereagovala, len s mútnym pohľadom civela na svoje ruky zložené na stole. To jej po chvíli začalo byť podozrivé a tak do nej štuchla oveľa dôraznejšie. „Persefone!“ zasyčala tak nahlas, že sa k nim otočili nielen obe ich spoločníčky, ale aj dámy od okolitých stolov. „Počuješ ma? Čo je to s tebou?“ Jej hlas zanikal v hlahole mladších žien , ktoré sa odvážne so vzrušením v očiach a rumencom na lícach prihlasovali do dražby, ale Persefone sa aj tak vyľakane mykla, prudko sa oprela do operadla kresla a potriasla hlavou.
„Čo?“ zmetená sa obzerala okolo seba a jej pohľad sa zastavil na vystrašenej tvári Danielle. „Čo sa deje?“
„To sa chcem spýtať ja teba,“ nasupila sa žena a hnevlivo zvraštila obočie. „Celkom si ma vystrašila.“
„Ja?“ Persefone na ňu prekvapene vytreštila oči, ale potom sa zamračila, chvíľu premýšľala a napokon sa jej na tvári začal rozlievať široký , nadšený úsmev. Nevšímala si skúmavé pohľady, ktorými si ju jej spoločníčky premeriavali, ale víťazne sa rozhliadla a oči sa jej rozžiarili.
„Nakoniec sa to predsa len stalo!“ zvolala a jasavo sa rozosmiala.
„Čo!? Čo sa stalo?“ prekrikovali sa jej tri spoločníčky nakláňajúc sa zvedavo k nej. Aj od vedľajších stolov sa na ňu upreli všetky pohľady a ozval sa vzrušený hovor.
„Mala som zrak!“ na Persefoninej tvári sa rozlieval blažený úsmev. „Ja som mala videnie,“ opakovala a pozerala im do vzrušených tvárí, „a videla som ...,“ na okamžik sa odmlčala a stískajúc si ruky vyhŕkla. „Ach! Ja... ja som videla do budúcnosti,“ vydýchla a keď videla ako sa im klesli sánky, spokojne sa oprela v kresle. V tom okamžiku si bola istá, že je herecký výkon bol dostatočne presvedčivý.
„Videnie budúcnosti?“ zaodŕhala Patrícia opatrne a trochu nedôverčivo našpúlila pery.
„Čo si videla?“ Danielle sa prudko predklonila, až sa celý stôl otriasol a v očiach jej svietila zvedavosť. Persefone sa opatrne rozhliadla a jej pohľad sa zastavil pri stole , za ktorým sedeli členky výboru. Pred stolom stál hlúčik mladých žien, ktoré sa vzrušene vzájomne prekrikovali, ale napokon predsa len po jednom pristupovali k stolu a napísali svoje meno na hárok s dobrovoľníčkami pre dražbu.
„To!“ ukázala rukou k nim a zatriasla hlavou. „To sa nestane,“ pokračovala zužujúc oči.
„Čo sa nestane?“ vyvalila oči Cécil a postrašene zažmurkala.
„Tento smiešny nápad, táto smiešna dražba žien, ako by to boli kravy,“ pohrdlivo ohrnula nos a otriasla sa. „Nič také v budúcnosti nie je, ale zato je tam niečo iné,“ obrátila sa k Cécil, ktorá na ňu civela so široko roztvorenými očami a mierne sa triasla. „Ak sa túto nedeľu chystáte na návštevu rodičov, vyberte si na to inú trať. Vlaky cez Lyon nebudú premávať a strávili by ste celý deň uzatvorení v nechutnej tesnej kabíne,“ dokončila so zadosťučinením a vstala. „Toto,“ znovu mávla rukou k predsedníckemu stolu, „je nedôstojné a smiešne. Je to odpad času, ktorý by som mohla stráviť oveľa užitočnejšie,“ hrdo zdvihla hlavu, zozbierala svoje veci a odkráčala z kaviarne bez jediného náznaku váhania. Dámy sediace okolo stola za ňou neveriacky civeli, ale potom sa s očami ako taniere pozreli na seba a rýchle sa zberajúc, vyštartovali za ňou.
V nasledujúcich dňoch v čarodejníckej spoločnosti začala obiehať zvesť, že v Persefone Art sa prebudila zdedená schopnosť predpovedať veci budúce a keď ich Cécil Rimbaoudová , vzrušená a začervenaná potvrdila, stalo sa to neodškriepiteľným faktom. V čarodejníckom svete sa objavila nová veštica a jej sláva rástla každým dňom viac a viac.
No a práve niekoľko hodín predtým, než Persefone odohrala svoj veľký výstup, stáli jej dvaja spoločníci v tmavej rotunde osvetlenej len plameňmi pochodní a zvažovali dátum, do ktorého by sa mali presunúť.
„Potrebujeme dostatok času na prípravu a stretnutia so všetkými zainteresovanými osobami. Okrem toho musíme im dať čas na evakuáciu obyvateľstva z oblastí, ktoré budú bezprostredne postihnuté vojenskými akciami..,“ hovoril Harry s prútikom visiacim tesne nad číselníkom. Mračil sa, chvíľami si žul peru a pokukoval po Dracovi, ktorý si unavene trel zátylok.
„Vojna začne koncom júla,“ uvažoval Draco , potom zastonal a odovzdane sklonil hlavu. „Budeme potrebovať najmenej pol roka, dať všetko do pohybu,“ pozrel na Harryho a povzdychol si. „Táto misia sa nejako preťahuje. Kým to skončíme, budú z nás zošúverení starí dedkovia s bradami dlhšími, než bola tá Dumbledorova.“
„Potom je dobre, že Nicolas bol taký ochotný podeliť sa s nami o jeho zásobu ,Elixíru života,´ zasmial sa Harry, ale jeho smiech neznel vôbec veselo. Napokon s povzdychom začal ťukať do vyrytých obrazcov presýpacích hodín. Draco so zvrašteným obočím sledoval, ako sa číslice postupne menia, až pokiaľ sa neustálili na dátume 1.1.1914. Presnejšie časové rozhranie si teraz už nevšímal a jeho žiariace oči pozorne skúmali svietiacu trubičku označujúcu množstvo mágie pretekajúcej pod ich nohami. S potešením skonštatoval, že za tých niekoľko mesiacov, ktoré strávili v minulosti sa linky doplnili. „Pozri,“ ťukol do nej opatrne ukazovákom, aby upútal Dracovu pozornosť, „získali sme desať rokov navyše. Teraz je na číselníku sedemdesiat päť a predtým tam bolo len šesťdesiat päť. To znamená, že máme k dispozícii viac času a môžeme sa posúvať vo väčšom rozsahu, eventuálne sa znovu vrátiť, ak zmena nepôjde želaným smerom, alebo sa nám tam niekde vynorí jeden z tých vlády chtivých šialencov a budeme ho musieť zastaviť.“
„Áno,“ prikývol Draco, „ to je to , čoho sa desím najviac. Predstava úplne neznámeho Temného Lorda, alebo Lady je desivá. Trvalo by nám roky zistiť o ňom dostatok, aby sme aj jeho mohli poslať do zabudnutia. Je len dobre, že máme možnosť napraviť prípadný omyl,“ oddýchol si úľavou a jeho pohľad sa zastavil na hlúčiku škriatkov, ktorý stáli oproti nim a s očakávaním k nim vzhliadali. Na tvárach mnohých z nich žiarili dychtivé úsmevy. Bolo to také zvláštne. Predtým si nikdy neuvedomil, že domáci škriatkovia sa môžu tak tešiť z takéhoto bizarného dobrodružstva. A očividne im to prospievalo. Už sa nekrčili popri stenách, ale stáli neďaleko nich , telá vzpriamené a z očí im sálalo vzrušenie. Bolo mu jasné, že tieto v jeho svete tak podceňované magické bytosti, sú tiež schopné vývoja a osobného rastu.
Harry opatrne odstránil kryt zo štartovacieho tlačidla , položil naň ukazovák a na perách sa mu objavil úsmev, ktorý by mu závidel aj goblin.
„Držte si klobúky, páni a dámy,“ mrkol na škriatky, ktoré na neho vzápätí zažiarili podobné zubaté úsmevy, „ale ideme na to!“ zvolal a zatlačil silno oproti tvrdému materiálu.
Celá rotunda sa jemne zachvela, v kameni to zachrapčalo a proces prenosu odštartoval. Vzápätí sa žliabky vytesané v skale jasne rozžiarili a všetci museli zatvoriť oči. Škriatkovia si ich pre istotu chránili aj rukami. Zem pod nohami sa im opäť chvela, bzučala a vibrovala. Potom niečo ostro prasklo, akoby sa rozlomila kovová doska a všetkým súčasne zaľahlo v ušiach. Ich svet sa rozpadol na kúsky v kaleidoskope ohnivých farieb a potom sa v jedinom oslnivom záblesku znovu spojil a zanechal ich bez dychu potácajúcich sa v rotunde chvejúcej sa pod nápormi zostatkovej mágie presunu.
Sotva sa Harrymu podarilo znovu chytiť dych, okamžite skontroloval posádku a s úľavou si vydýchol. Rotunda aj tento prenos prežila vcelku a bez poškodení a všetci škriatkovia sa napriek belasým iskrám, ktoré im odskakovali s končekov uší, tvárili hrdinsky. Rýchle zaklapol kryt na štartovacom tlačidle a zavrel vrchnák truhličky, aby chránil citlivý mechanizmus pred prachom a prípadným poškodením. Potom nedbajúc na vedľajšie efekty presunu siahol do vrecka a začal vyťahovať prenášadlá. Podal škriatkom lano, Dracovi vsunul do dlane kamienok a všetky aktivoval krátkym švihnutím prútika. Vzápätí sa celá skupina presunula nazad do základne. Do poľovníckeho zámočku v Čiernom lese sa znovu vrátili jeho obyvatelia a ďalšie dobrodružstvo sa mohlo začať.
Komentáře
Přehled komentářů
Nevím jak jsi na tom se čtením nových povídek.. ale zrovna jsem objevila jeden krásný překlad.. Nevím jestli se ti líbí pár Severus a Hermiona.. ale tohle je opravdu moc krásná povídka.. odehrává se až po válce a Severus není tím kým myslíme, že je..:) Povídka se jmenuje Stříbrný předěl, není příliš dlouhá (16.kapitol) a je to hezky romantické (žádné prasárny:-) ). Tak jsem si na tebe vzpomněla, že ty máš taky takové hezky originální, tak by se ti mohla líbit..:)
http://fanfiction.potterharry.net/cze/povidka/5168|The-Silvering-Divide-%E2%80%93-Stribrity-predel/
Re: mimochodem
(soraki, 2. 5. 2012 17:54)
Lily, nevím, jak Sirael, ale já každopádně děkuji za tip na nějaké to počtení ;-)
A, mimochodem, nemůžu se dočkat 15 ;-)
Re: Re: mimochodem
(Lily, 4. 5. 2012 9:03)
No to je nás víc, co se nemohou dočkat..:))
Vlastně jsem se přišla opravit, není to "stříbrný", ale "Stříbřitý". A opravuji se proto, že v povídce opravdu nejde o nic "stříbrného" :)) Tak abyste mne pak nepeskovali..:)) Hezkou zábavu přeji
.
(Nika, 29. 4. 2012 23:35)klasicky, perfektné čítanie a ja ti ďakujem za krásne pokračovanie príbehu:). Teším sa na pokračovanie a držím palce:)
páni
(Lily, 24. 4. 2012 11:56)to tteda bylo.. takže skřítkové se taky změnili..? to je sranda.. Persefona se mi líbila, asi ji už nepotkáme, ale byla super. Jsem hrozně zvědavá na to co bude dál
jupí, tancuju oslavný tanec!
(soraki, 24. 4. 2012 8:48)
děkuji za další kousek, bylo to krásné čtení :-D
prý jako krávy - no, má pravdu taky by se mi taková dražba nelíbila ;-)
moc se těším, na další osůbky, které potkáme na jejich cestě minulostí :-D vzhledem k tomu, že tohle je pořád úvod - je to tak?
pání, fakt se nmůžu dočkat.
Díky, Sirael
mimochodem
(Lily, 2. 5. 2012 14:16)