46. Keď ťa ľúbi vlkodlak
46. Keď ťa ľúbi vlkodlak
„Alexej, mohol by si na chvíľočku?“ spýtala sa Andromeda, keď prišla z knižice . Väčšina svorky ešte posedávala v kreslách a nechystali sa ísť spať. Niektorí si ešte čítali poznámky na ďalšie hodiny , zopár si ich robilo úlohy a Alexej sedel v kresle pred krbom a pozeral do plameňov. Tváril sa veľmi zamyslene a chvíľami to vyzeralo, že bude aj vzdychať. Andromeda sa skoro rozosmiala. Svojho bratranca poznala veľmi dobre, ale takéhoto ho ešte nevidela. Možno ho naozaj popadol syndróm zakladania rodiny. Alebo žeby sa zamiloval? Podstatné bolo, že ju teraz vôbec asi nepočul, lebo nijako nereagoval.
„Alexej!“ zvolala hlasnejšie a takmer jemu pri uchu. To, ako sa zľakol a takmer nadskočil ju naozaj pobavilo. „Čo je, spíš s otvorenými očami? To je nejaká nová móda? Alebo cvičíš, aby si ma mohol strážiť vo dne i v noci?“ smiala sa a sadla si do kresla k nemu. Sírius, ktorý sedel na druhej strane miestnosti to zbadal a zamračil sa. Andromeda si to všimla a na ústach sa jej usídil mierne zlomyselný úsmev. ,No, počkaj chlapec, ešte si to nevyhral. Len si nemysli, že to budeš mať také ľahké!´ pomyslela si , naklonila sa bližšie k Alexejovi a oprela sa o jeho plece.
„Tak som ti zistila, čo si chcel vedieť?“ zašepkala mu do ucha . Kútikom oka sa pozrela na Síriusa a keď videla, ako zbledol, usmiala sa ešte veselšie. Alexej k nej zvedavo otočil hlavu a ich tváre sa ocitli tak centimeter od seba. Takmer sa dotýkali nosmi . Pozrela mu s úsmevom do očí a mierne sa odtiahla, aby Sírius niekoho náhodou nezavraždil, lebo na to práve vyzeral.
„A aký je výsledok?“ spýtal sa práve tak ticho Alexej a v očiach mal úzkosť. Možno ešte nikdy sa tak nebál, ako teraz. Kým sa nedozvie odpoveď, ešte stále má nádej, ale potom .....?
„V podstate nemá proti vlkodlakom žiadne zásadné výhrady a celkom ľahko sa dala presvedčiť, že sú to celkom normálni ľudia,“ povedala a pobozkala ho na nos. „Máš voľnú ruku bratranček a dúfam, že jej neublížiš, inak si ma nepraj!“ dokončila a vstala. Alexej sa široko usmieval a prikývol. „Ani Lucy a Ket by možno nemali žiadne zásadné výhrady,“ dokončila už trochu hlasnejšie a prebehla očami po svorke. „Je tu niekto, komu mimoriadne voňajú aj tieto dve moje kamarátky?“ spýtala sa a uškrnula sa.
„Andromeda, mohla by si ich priviezť sem k nám do klubovne?“ spýtal sa Vasilij a pozorne sa na ňu pozeral. Ešte sme to neskúšali, ale takú príležitosť si nikto z nás nenechá ujsť. Vieš, vo Veľkej sieni sa to nedá tak dobre rozpoznať, ale tu by sme ľahko zistili, či sa k niektorému z nás nehodia,“ povedal a pozrel sa po ostatnch. Všetci prikývli a spýtavo sa na ňu pozerali.
Preletela ich pohľadom a potom s povzdychom prikývla. „Dobre, ale neopovážte sa im ublížiť! Bratranci, nebratranci, vytrasiem vás z tých vašich vlčích koží, to len aby ste vedeli,“ povedala a zamierila k Síriusovi. Sadla si vedľa neho a oprela sa mu o plece. Pozorovala, ako sa bratranci vzrušene rozprávajú a dohadujú, ako pripraviť návštevu dievčat tak, aby zároveň neohrozili svoju a hlavne Andromedinu bezpečnosť. Alexej sa blažene usmieval a pokukoval po Andromede . V Síriusovi pri tom pohľade bublala zúrivosť. Priam nehorázne žiarlil a myslel si, že sa Andromeda na niečom, veľmi osobnom , dohodla práve s Alexejom., Žeby spolu niečo mali? ´vírilo mu hlavou. A to, že teraz sedela vedľa neho a opierala si hlavu o jeho plece, ho neupokojovalo. Vrhal na Alexeja stále vražednejšie pohľady.
Citlivá myseľ vlkodlaka to zachytila. Pozrel sa na Síriusa trochu prekvapene a potom vrhol spýtavý pohľad na Andromedu.
,Čo to má znamenať?´ spýtal sa a dotýkal sa hradby jej myšlienok, , Hráš sa?´
,Ani veľmi nie, ale je to zaujímavé, že sukničkár jeho kalibru je taký žiarlivý,´odpovedala mu a usmiala sa na neho.
,Ak s tým neprestaneš včas, tak po mne asi skočí,´ varoval ju a oči sa mu zúžili v očakávaní nepríjemností.
,Asi by ste nás mali nechať na chvíľu samých,´ súhlasila Andromeda a privrela oči. Alexej sa usmial a pozrel na hodiny. Je čas, aby sa svorka odobrala spať. Kývol na bratov, povedal im pár slov a potom sa už postupne jeden po druhom vytrácali do spální. O chvíľu tam zostali len Sírius a Andromeda. Otvorila oči a oprela sa mu o plece bradou tak, aby na neho dobre videla. Tvár mala celkom blízko, blizúčko a Sírius cítil, ako ho ovieva jej dych. Otočil hlavu a pozrel jej do očí. Usmievali sa a iskrili šibalstvom. Nemusela mu nič hovoriť, okamžite pochopil, že jej naletel .
„Vieš, že si poriadna potvora?“ spýtal sa a objal ju okolo pása.
„Uhmmm!“ prikývla spokojne a otrela si bradu o jeho plece. ,Také drobné a nepatrné gesto a čo to dokáže s chlapom urobiť.´pomyslel si Sírius, keď na zhlboka nadychoval ., Ej, nebude to s ňou také ľahké, ako si predstavoval. Ale, veď to nemusí byť prehra, ale môže to byť výhra!´ usmial sa v duchu , mierne sa predklonil , vzal Andromedu pod kolenami a posadil si ju do náručia.
„Takto to bude pohodlnejšie, čo povieš?“ spýtal sa , na odpoveď už nečakal , našiel tie pery s drobným , provokačným úsmevom a pobozkal ich . Raz, dvakrát a potom, keď ho objala a pritiahla si jeho hlavu k sebe s prstami zaborenými v jeho vlasoch, už nerátal. Ruka, ktorá doteraz ležala na Andromediných kolenách sa presunula nižšie, našla okraj sukne a jemne sa posúvala stále vyššie po stehne. Zdalo sa, že to Andromede nevadí, lebo sa k nemu ešte väčšmi pritisla . Dych sa mu zrýchlil a srdce začínalo biť stále prudšie. Krv sa odlievala z mozgu a zastavovala sa v slabinách. Je jasné, že mozog mu tým pádom nedokysličením prestával fungovať a na povrch sa spoza aristokratickej masky predieral dravec. Jeho bozky boli stále tvrdšie a dotyky nástojčivejšie.
„Sírius,“ snažila sa ho spomaliť, ale už nereagoval. Drsne ju zvieral a nenásytne bozkával na ústa, tvár, hrdlo, hruď a keď sa jeho prsty obtočili okolo psníka stratil sebaovládanie úplne. Vtedy už musela zasiahnuť , aby ho zastavila.
„ Ešte nie!“ zaznelo mu pri uchu a Andromeda z jeho náručia zmizla. Proste sa rozplynula a nechala ho tam rozpáleného, so slabinami vybuchujúcimi túžbou a nenaplnenou vášňou. Sírius sa zrútil do kresla a mal dojem, že sa zblázni. Takéto mučenie nemôže predsa normálny chlap vydržať! Trvalo to dosť dlho, než sa vládal zase postaviť . Sadol si do kresla ku krbu a zťažka oddychoval. Až keď sa mu konečne podarilo ako tak sa ovládnuť, až potom si uvedomil, že mala pravdu. Ešte nie! Ale ako to má dovtedy vydržať?
Pri raňajkách sa Alexej pozrel na Andromedu a so záujmom preletel pohľadom na Síriusa. Ten sa mračil na tousty na svojom tanieri, ako keby mu osobne ublížili a vyzeral, že nie je hladný, skôr do nepríčetnosti naštvaný. Andromeda na Alexejov spýtavý pohľad len pokrčila plecami a spokojne sa zahryzla do sladkého pečiva. Horúca, čierna káva, ktorú pili k raňajkám všetci rozvoniavala a Andromeda slastne prižmurovala oči, keď ju upíjala malými dúškami.
„Dnes po skončení vyučovania, necháme otvorené dvere, dobre? „ spýtal sa Grigorij a pozrel na ňu.
„Dobre, niekto bude strážiť pri schodoch?“ opýtala sa, lebo nechceli nechať otvorené dlho a zároveň nechceli vyzradiť, ako sa dá dostať do ich klubovne. Museli to naozaj dobre pripraviť. Dopila kávu , vstala , neopakovateľne vláčnym pohybom sa narovnala a Sírius rozdrvil v ruke šálku. Andromeda sa usmiala a kráčala k chrabromilskému stolu, zľahka sa pohupujúc v bokoch.
„Čo si jej urobil?“ spýtal sa Alexej Síriusa, keď za ňou pozeral. Ten sa len zťažka nadýchol a snažil sa o zvládnutie ďalšieho návalu túžby. ,To mu celkom určite robí schválne!´
„Nič, to je práve to, nemôžem urobiť nič! Vie to a mučí ma. Je to horšie, ako keby ma nenávidela. Vracia mi všetku bolesť, ktorú som jej kedy spôsobil, tým najstrašnejším spôsobom, aký si chlap vie predstaviť,“ hovoril hrapľavým hlasom . „Po večeri pôjdem cvičiť, kým nebudem padať od únavy a tak to budem musieť robiť každý deň, lebo sa z nej zbláznim. Zošaliem túžbou po nej!“
Alexej súcitne na neho pozeral . Chápal, ako mu je, aj on šalel túžbou a ani on nemohol vôbec nič. Dnes zistí, či má nejakú nádej a či sa Eme páči aj on aspoň sčasti tak, ako sa páči ona jemu. Možno má rada niekoho iného... radšej na to nechcel ani myslieť. Musí počkať, ale celý deň...! Kto to má vydržať!
Deň sa vliekol a trvalo nekonečne dlho, kým sa skončilo vyučovanie. Svorka sa utiahla do klubovne a Andromeda čakala na dievčatá. Mali sa stretnúť pred Veľkou sieňou a dohodli sa, že pôjdu do knižnice. Konečne ich videla prichádzať a usmievala sa im v ústrety.
„Pôjdeme?“ spýtala sa Ket a už chcela vykročiť na schodisko, ale Andromeda ju zastavila.
„Zabudla som si zobrať poznámky , nemohli by sme ísť okolo našej klubovne? Len by som sa tam zastavila a zobrala si ich,“ spýtala sa prosebne a dievčatá po krátkom váhaní súhlasili. „Nie je to oveľa ďalej, poznám zopár šikovných skratiek,“ poznamenala a viedla ich za sebou.
Tých skratiek bolo samozrejme nakoniec celkom dosť, ale cesta tým pádom nebola ani dlhá a ani nudná, lebo prechádzali tajnými chodbami, ukrytými za gobelínmi, zrkadlami, sochami a jedným brnením. O niekoľko minút už stáli pri dvoch kamenných vlkoch, strážiacich práve otvorený vchod do klubovne piatej fakulty.
„Nechcete sa pozrieť, aké to tam máme?“ spýtala sa ich Andromeda, keď sa dostali ku vchodu. Pozreli sa na seba a zvedavosť z nich len tak sršala. Jasné, že boli zvedavé, nikto sa tam ešte nepozrel. Piata fakulta si svoje tajomstvá dobre strážila a ony boli prvé, koho sem pozvali. Prikývli a s trochou ostychu vošli. V klubovni bola skoro celá svorka. Hneď za nimi vošiel Vasilij a zatvoril za sebou vchod . Lucy, Ket a Ema sa zvedavo rozhliadali a možno väčšmi, než Rokfortský erb nad krbom, ich zaujali svalnaté postavy mladých mužov, ktorí sa na ne so záujmom pozerali.
Andromeda ich viedla k vysokému mladému mužovi s prefektským odznakom na koženej veste a prestavila mu ich.
„Toto je môj bratranec , Alexej Ivanovič Sokolov ,“ povedala a ukázala na Alexeja. „Alexej, toto sú moje dobré kamarátky , Lucy Brownová, Ema Crowová a Katrarina Eduardsová. Mohol by si ich , prosím ťa, predstaviť ostatným, ja si idem pohľadať poznámky, chceme ísť do knižnie,“ požiadala ho a náhlivo vykročila k spálňam.
„S radosťou,“ odpovedal zdvorilo Alexej a postupne predstavoval dievčatám všetkých, ktorí sedeli v klubovni . Každý z mládencov im pri predstavovaní pobozkal galantne ruku a ku koncu už všetky tri boli celkom zružovené rozrušením. Takto sa k nim ešte nikto nesprával. Nevedeli, kam s očami ale Alexej , ktorý sa na ne celý čas milo usmieval ich viedol ku kreslám pri krbe.
„Jurij, Grigorij, usaďte dievčatá ,“ povedal a ukázal na Ket a Lucy. Sám odviedol Emu , usadil ju do kresla pri krbe a sadol si k nej. Dvaja z mládencov sa pritočili k Lucy a Ket a galantne ich viedli ku kreslám Od toho okamžiku sa im neprestali venovať a dievčatá boli z toho všetkého vo vytŕžení. Ani si neuvedomili, že to hľadanie poznámok trvá Andromede akosi príliš dlho. A keď konečne prišla, odchádzali z klubovne piatej fakulty len veľmi neochotne.
Celou cestou do knižnice básnili všetky tri o galantnosti a dobrom vychovaní Andromediných bratrancov a duchu dodávali, že nielen to je na nich také úžasné. Andromeda to všetko počúvala s úsmevom na perách . V knižnici si posadali , rozložili si veci , ale veľa úloh už nenapísali. Lucy hľadela do pergamenu a videla tam skôr usmievavé, modré oči Jurija, Ket sa zasnene pozerala do okna a premýšľala o tom, aký je Grigorij statný a veľmi pekný chlapec a Ema nemohla vyhnať z hlavy myšlienku na galantného a múdreho chlapca s prefektským odznakom, pripnutým na veste z dračej kože.
Po návrate z knižnice čakali Andromedu všetci traja. Sedeli v kreslách , pozerali do plameňov v krbe a keď konečne prišla, zdvihli k nej spýtavé pohľady.
„Je to už len na vás,“ odpovedala na nevyslovené otázky. „ Už sa musíte snažiť sami,“ doložila a usmiala sa. Potom prešla klubovňu pohľadom a zamierila k Síriusovi, sediacemu k nej chrbtom. Objala ho zozadu okolo krku a pobozkala ho na líce. Sírius vzal jej ruky do svojich a s ťažkým vzdychom zavrel oči.
„Už ma nemuč,“ povedal ticho , keď k nej pootočil hlavu.
„Nebudem,“ práve tak ticho mu odpovedala Andromeda a zľahka mu prešla perami po ústach.
„Milujem ťa a strašne po tebe túžim,“ pokračoval Sírius a vrátil jej bozk.
„Viem,“ usmiala sa Andromeda, prešla okolo kresla a vkĺzla mu do náručia. Len sa mu tak v ňom stúlila a on ju jemne objal a hladil po vlasoch.
Komentáře
Přehled komentářů
ja sa zblaznim z tolkej romankiky..cely cas co som to citala som sa usmievala od ucha k uchu(mama si teraz mysli ze som cvok :) )..ale to nic..je to krasne..tesim sa na pokracko..a uz nam tolko netrap siriusa..chudacik ved zosalie mas cas..len pekne pis dalej..ale nie prilis dlho :))..prijemne pisanie
jééééééééééééééj
(Cassie, 12. 1. 2008 18:22)romantika stade srší jedna radosť :D Súhlasím so všetkými, hlavne s Peťou a Ja Osobne :D A samozrejme, že sa teším na pokračko, ale počkáme, neboj, kľudne vymýšľaj, hoci sa určite všetci skoro zbláznime :D. Vznikli nám nové páriky, mne osobne sa páči spôsob, akým Andromeda "mučí" Siriusa :D :D :D. Super spôsob, ale ak s tým niečo nespravíš, Sirius sa nám tu zblázni :D. Mnoo a dúfam, že keď skončíš túto poviedku, tak začneš písať novú a tak isto úžasnú ako túto :D. Držím palce :D....
super
(julili, 12. 1. 2008 16:30)jeeej.....ake romanticke......uz sa tesim ako mala na dalsie......super
dost devcat
(Ja Osobne, 12. 1. 2008 16:12)no sice tam je dost devcat, ale nezapomente, ze na hrade je i dost chlapcu... nemuzou si prece bratranci nabrnknout vsecky baby z Bradavic, vzdyt by se tam z kluku stala ctyrprocentni mensina :)
láska je láska
(Peťa, 12. 1. 2008 15:04)To s tím jarem mi přijde dost výstižný. Ještě, že je na hradě dost hezkých děvčat pro všechny bratrance :-) Doufám, že pokračování bude brzy :-)
že by jaro???
(soraki, 12. 1. 2008 14:18)Tak to v Bradavicích vypadá na pěkné jarní počasí :-D, mládež se nám páruje :-D :-D, je to moc pěkná povídka a i já už se, stejně jako Ja Osobne, těším na pokračování
to je mi ale romantika
(Ja Osobne, 12. 1. 2008 13:15)
:)
ale samozrejme moc pekne napsane, nemuzu si pomoct, ale me se ta povidka libi opravdu ze vsech, ktere mam rozectene nebo prectene, nejvic.
a tesim se samozrejme na dalsi pokracovani :)
uz aby to bylo:)
romantika 4 ever
(jaja, 12. 1. 2008 23:49)