45. Ako spoznáš vlkodlaka
45. Ako spoznáš vlkodlaka
Niekoľko dní po Alexandrovej návšteve sa Andromeda vzbúrila. Svorka ju strážila tak úporne, že začínala mať neodbytný pocit klaustrofóbie. Kam sa vrtla, tam niektorý z nich stál. Po dvoch dňoch sa prestala usmievať, po troch sa mračila a po štyroch sa im začala vyhrážať.
„Ešte raz na niektorého z vás narazím, keď vyjdem zo záchoda, tak prisahám na Merlina, že sa premením na Hydru a uškvarím vás!“ prskala, biela od hnevu a šermovala Alexejovi rukami pred nosom.
„Ale Rada nám prikázala, že ťa máme ochraňovať,“ bránil sa Alexej, ale veru mu nebolo všetko jedno. Andromedine schopnosti boli povestné a keby sa naozaj rozzúrila, ani tento hrad by to nemusel ustáť. Pozrel jej do očí a to čo uvidel, ho vydesilo. Zmenili sa, Andromedine oči sa zmenili. Mala priečne zrenice, žlté dúhovky a cez oči sa mihali priesvitné žmurky.
„Všetci von!“ zreval na svorku nespúšťajúc z nej oči. „Okamžite!“
Mladí vlci vybiehali z izieb a na jeho pokyn náhlivo opúšťali klubovňu. Andromeda namáhavo dýchala a zo všetkých síl sa snažila zabrániť premene. Vlasy jej začali viať a medzi nimi sa zvíjali červené a modré pramienky, ako hádky. Magické pole okolo nej sa zahustilo a začalo svetielkovať.
Aj James so Síriusom vybehli z izby, aby sa pozreli, čo sa to tu vlastne deje a prekvapení pozorovali, ako svorka mizne cez východ a Alexeja, ktorý ich všetkých úzkostlivo poháňa a nespúšťa pritom pohľad z Andromedy, stojacej uprostred striebristej bubliny magickej energie.
„Čo sa deje?“ spýtal sa Sírius a postavil sa vedľa Alexeja.
„Von, všetci musia von. Andromeda sa transformuje a je naštvaná, je lepšie, keď tu nikto nebude, nemuselo by to dopadnúť dobre.“
„Na čo sa zmení?“ pokojne sa opýtal Sírius a vôbec nevyzeral, že by sa chystal odísť.
„Je úplne jedno, na ktorú zo svojich foriem sa zmení, v každom prípade to bude katastrofa,“ odpovedal Alexej a vytlačil Jamesa von z klubovne. „Sírius, poď von! Je to nebezpečné!“
„Ani ma nenapadne,“ zavrtel Sírius rozhodne hlavou . „Je to moja žena, nemôžem sa jej báť!“
„Ak tam teraz zostaneš, tak tvojou ženou nikdy nebude!“ zvolal Alexej a pokúsil sa ho vytiahnuť.
Sírius sa mu elegantným pohybom uhol a pozrel na neho. „Ak tu teraz nezostanem, nikdy nám to nebude fungovať. Ja nie som zbabelec a mám s ňou prežiť celý život. Čo myslíš, koľkokrát sa za celý život nahnevá?“ spýtal sa sarkasticky. „Buď to teraz a potom vždy zvládnem, alebo bude lepšie, keď ma ako Hydra zožerie!“
Alexej sa na neho udivene pozrel , ale potom len prikývol a vyšiel von. Sírius už na nič nečakal, voľným krokom podišiel k Andromede a zastavil sa na okraji magického poľa.
„Andromeda, mea altera ego,“ zašepkal, natiahol ruku a vložil ju do svetielkujúcej žiare. Pocítil jemné pichanie energetických prúdov na koži, usúdil, že toto je znesiteľné a vykročil. Keď ho svetieľkujúca žiara pohltila celého mal pocit, že sa mu celé telo rozpaľuje, vlasy sa mu uvoľnili z remienka a rozviali sa, ako v silnej výchrici. K Andromede to už bol len krok. Odhodlane vykročil a zovrel ju v náručí. Všetko okolo nich horelo návalom mágie. Andromeda k nemu zdvihla tvár a on sa uprene zahľadel do veľkých, žltých očí s priečnymi zrenicami, cez ktoré sa mihala priesvitná žmurka. Pozeral do očí Hydry, ale pred sebou videl len oči Andromedy. Sklonil sa a vášnivo ju pobozkal. Pevnejšie si ju pritisol k sebe a neprestávajúc ju bozkávať, nechal svojim rukám a vášni voľnosť. Začal ju hladiť. Nežne, ale zároveň nástojčivo si pritískal k sebe pružné telo, až kým nezdvihla ruky a neobjala ho. Až kým mu bozky nezačala vracať s rovnakou nástojčivosťou a vášňou. Magické pole okolo nich sa zmenilo, zozlátlo a potom sa postupne vytratilo. Červené a modré hádky v Andromediných vlasoch sa zase mieromilovne ukryli v bujnej hrive kučier. Síriusovi sa krátil dych a jeho túžba po Andromede rástla.
„Myslíš, že ho naozaj zožrala? ozval sa tichý hlas Jamesa, ktorý opatrne nakúkal do klubovne.
„To neviem, ale rozhodne sa o to pokúša,“ odpovedal mu uľahčene, pobavený hlas Alexeja, ktorý odvážne vkročil dnu a za ním sa postupne trúsil zvyšok svorky.
Sírius zdvihol hlavu a so žiariacimi očami sa pozrel na Alexeja. V tých očiach bola všetka jeho mužská hrdosť a víťazstvo. Dokázal to, zvládol to, odteraz to vždy zvládne! Celá svorka sklonila hlavu a vzdala mu tak poctu. Usmial sa a jemne pobozkal Andromedu na nos . Uhladil jej ešte stále elektrizujúce vlasy , sadol si do kresla a stiahol si ju na kolená. Neprestával ju hladiť a čakal, kým sa neuvoľní.
„Teda, sesternička, nahnala si mi naozaj strach,“ usmial sa neisto na Andromedu, „Už mi také niečo nerob.“
„Máte mi nechať nejaký životný priestor,“ mračila sa Andromeda, „čo by sa mi tak asi mohlo stať počas cesty na hodinu a vôbec v hrade? Je tu toľko ochranných kúziel, že ani Voldy sa sem len tak nedostane.“
„Už ťa raz dostal, prečo myslíš, že sa o to nepokúsi znovu?“
„Tu nie!“ trvala na svojom Andromeda. „A vôbec, ja sa viem o seba postarať celkom dobre!“
„Jasné,“ zdvihol v obrane ruky Alexej, „ale keby voľačo, tak sme tu, aby sme pomohli. No a teraz by si mohla zliezť Síriusovi z kolien, za chvíľu sa nám začína hodina,“ povedal rozhodne a vstal.
Andromeda sa len neochotne postavila a Sírius ju len neochotne púšťal zo svojho náručia. Jemu to náhodou takto celkom vyhovovalo.
„Tak poď,“ podala mu ruku a vytiahla ho hore, „Starwart by asi nebol nadšený, keby sme prišli neskoro,“ dohovárala mu.
„To už zase máme Obranu?“ zakvílil Sírius a vzal si tašku.
„Čo je, veď Obrana bol tvoj obľúbený predmet, „ spýtal sa James, ktorý práve vychádzal zo spálne. Dnes sa zase mal stretnúť s Lily, aby prediskutovali pohyby prútika pri náročnejších obranných štítoch, ktoré sa preberali v siedmom ročníku a tešil sa na to, ako malé dieťa. Jediné, čím si nebol istý bolo, ako dlho ešte túto hru vydrží a ubráni sa túžbe schytiť Lily do náručia a pobozkať ju. Ani celková atmosféra vo svorke mu nepomáhala. Testosteron tu tiekol priam potokom.
„Alexej, počkaj ma!“ volala Andromeda a pobehla za bratrancom, ktorý sa pár krokov pred ňou rozprával o niečom veľmi dôležitom s Jurijom.
„Áno, čo potrebuješ?“ otočil sa k nej spýtavo.
„Dnes po večeri musím ísť do knižnice, potrebujem si zistiť niečo o vlkodlakoch,“ povedala a významne sa na neho pozrela.
„O vlkodlakoch? Ty? A čo o nich, prosím ťa, ešte nevieš?“ čudoval sa Jurij, ale Alexejovi svitlo v očiach poznaním. Pobavene sa uškrnul a pozrel na Síriusa.
„Nie,nie,“ pokrútila hlavou odmietavo Andromeda. „Sírius pôjde s vami cvičiť a ja si dnes posedím v knižnici s dievčatami.“
„Tým chceš povedať, že Jelena a Nikita nevedia niečo o vlkodlakoch?“ nechápal Jurij a valil na ňu oči, ako tenisáky.
„Ale nie,“ prevrátila Andromeda oči , „ pôjdem s kamarátkami, ty chytrolín,“ vysvetlila mu, pokrútila ešte hlavou a povzdychla si. „Rob vlkodlakovi dobre a za splnu ti odhryzne ruku,“ šomrala si pod nos a chalani sa len smiali. „Plná klubovňa nadržaných vlkodlakov, to je ako atomová bomba, tesne pred výbuchom,“ sťažovala sa Síriusovi, ale ani ten pre to momentálne nemal pochopenie, lebo na tom nebol o nič lepšie než svorka a ako sa zdalo, aj James.
,Chcelo by to ľadovú sprchu,´pomyslel si, keď kráčal za Andromedou a nedokázal odtrhnúť oči od jej pozadia. Teraz už mu ten, ktorý zaviedol nosenie habitov, nepripadal taký hlúpy a nemožný, ako predtým.
Zvyšok dňa prebehol v pohode a keď prišli na večeru, vítal ich šum takmer plnej Veľkej siene. Vlci pri pohľade na toľko pekných dievčat, akoby zvláčneli a nejeden pohľad uprený na nich sa mierne zakalil. Andromeda to pozorovala so záujmom a ľavé obočie jej pobavením poskočilo, keď začula túžobné vzdychy zo všetkých strán.
„Už sa vám nečudujem , že ste v takom stave,“ nadhodila, keď si sadala k stolu, „ ale mali by ste s tým niečo robiť.“
„Ako by si si to predstavovala?“ spýtal sa sarkasticky Grigorij a položil si na tanier kus pečeného mäsa.
„Ja neviem“ uvažovala Andromeda,“ hlbinné skafandre?“
„A to je čo?“ opýtal sa nechápavo a aj ostatní pri stole sa pozerali na ňu spýtavo. Len Remus sa uškrnul.
„Nevzdelanci,“ povzdychla si Andromeda a poslala im myšlienkou obrázok potápača, oblečeného do hlbinného skafandra. Najskôr sa všetci pozerali na ňu s úžasom, ale predstava, že by takto vystrojení napochodovali do Veľkej siene....Okolo stola sa začal ozývať smiech.
„Dumbledore by nás najprv zaklial a potom by asi omdlel. Alebo opačne?“ namietal Alexej a teraz sa už smiali všetci. „Toto asi nebude riešenie, nepomôže nič iné, len pritvrdiť tréning. Keď sa poriadne unavíme, nebudeme myslieť na hlúposti.“
„Tak dobre, ja vám teda pripravím nejaký elixír, ktorý vás celkom určite upokojí,“ povedala s povzdychom Andromeda a vstávala od stola .
„Počkaj, aký elixír? To myslíš taký nejaký, po ktorom budem im.....“ slovo sa mu zadrhlo v hrdle a rozkašľal sa. Andromeda ho súcitne pobúchala po chrbte a prikývla.
„Presne to som mala na mysli, ale bolo by to len dočasné...“ Okolo stola sa okamžite zdvihla vlna protestov. Vlci boli zásadne proti.
„Tak to ani náhodou! Nič podobné nevypijem!“ krútil rozhodne hlavou Jurij.
„No, ako chcete,“ pokrčila plecami Andromeda a pozrela k chrabromilskému stolu, kde práve vstávali aj jej kamarátky. „Vy rozmýšľajte, čo budete robiť a ja idem do knižnice,“ oznámila im a odbehla. Pri východe z Veľkej siene sa pripojila k dievčatám a spolu s nimi odišla.
V knižnici sa dievčatá pousádzali pri Andromedinom obľúbenom stole, bokom od ostatných a rozložili si knihy. Lucy sedela nad prázdnym pergamenom a obhrýzala brko. Ema hľadela sústredene do učebnice Obrany proti čiernej mágii a očami lietala po riadkoch v snahe nájsť tam niečo použiteľné. Ket ešte nezačala, ale hľadela do okna a o niečom premýšľala. Andromeda mala pred sebou otvorenú knihu o nebezpečných tvoroch a listovala v nej. Po chvíli ju znechutene zaklapla.
„Taká hlúpa kniha!“ povedala a zamračila sa.
„Prečo si myslíš, že je hlúpa?“ spýtala sa so záujmom Lucy, ktorá takéto vyrušenie uvítala, lebo ju aj tak nič nenapadalo.
„Kladú tu hlúpe otázky,“ mračila sa Andromeda a pohrdlivo sa uškrnula.
„Ktorá otázka sa ti zdala byť až natoľko hlúpa, že takto vyvádzaš?“ čudovala sa už aj Ema a odtrhla pohľad od knihy.
„Tak počúvaj!“ povedala Andromeda a znovu otvorila knihu a nalistovala stránku, kde sa tak rozčúlila. „Tu sa pýtajú, že ako spoznáš vlkodlaka!“ zvolala ticho a pozrela na dievčatá.
„Nerozumiem,“ krútila hlavou Ema, „ čo je na tej otázke hlúpe?“
„Je hlúpa,“ tvrdila Andromeda. „Ako si to mám vysvetliť? Ako mám na ňu odpovedať, keď neviem, v akej fáze je práve mesiac? Veď, keď je v splne, tak toho vlkodlaka spoznám okamžite a celkom určite sa nepomýlim. No a keď nie je spln, tak je to celkom normálny človek a od ostatných ho na prvý pohľad nerozoznáš.“
„Ty si myslíš, že vlkodlaci sú celkom normálni ľudia?“ spýtala sa Ema ticho.
„No áno, myslím si že sú normálni, len majú jednu noc v mesiaci viac nepríjemností, ako tí ostatní. Ale inak, prečo by nemali byť?“ nechápala Andromeda a pozorovala dievčatá.
„Každý si myslí, že sú to krvilačné šelmy, ktorým pôsobí rozkoš, ak môžu niekoho roztrhať na franforce ,“ odpovedala Lucy pragmaticky.
„Mne to pripadá tak, ako keď sa postavím na koľajnice pred idúci vlak,“ hovorila ticho Amdromeda a dievčatá ju s úžasom počúvali , „ tiež ma rozmašíruje na franforce a ani si to neuvedomí. Kvôli tomu ho predsa nikto nenazýva krvilačným.“
„Ako to môžeš porovnávať? Vlak je vec a nemôže sa ovládať! A keď sa mu postavíš do cesty, tak sa ti nemôže vyhnúť!“ oponovala Ket.
„Presne ako vlkodlak za splnu!“ prikývla Andromeda. „Nemôže sa ovládať a keď sa mu postavíš do cesty, nemôže sa ti vyhnúť. Čiže stačí trochu opatrnosti a je to v suchu.“
„Ty sa myslíš, že vlkodlaci nie sú nebezpeční?“ čudovala sa Lucy.
„Ale , vôbec nie! Sú nebezpeční! Ale napríklad , aj ja som nebezpečná a vy sa so mnou nebojíte sedieť v knižnici a diskutovať na tému o vlkodlakoch,“ doložila a spokojne sa usmiala. Dievčatá sa chvíľu na ňu začudovane pozerali a potom sa rozosmiali.
„No áno, v podstate máš pravdu,“ prikývla Ema, „stačí si dávať pozor a neliezť na koľajnice pred rozbehnutý vlak!“
„Tak, ako mám odpovedať na tú otázku? pýtala sa znovu Andromeda.
„Odpovedz, že sú to normálni ľudia a nebezpeční sú len hlupáci, ktorí sa im počas splnu zbytočne pletú do cesty,“ zasmiala sa Ema a znovu sa začítala do knihy. Aj Andromeda hľadela na otvorenú stránku a spokojne sa usmievala.
Komentáře
Přehled komentářů
Súhlasím s každým. Naozaj veľmi podarená kapitola ani sa nečudujem, že sa Andromeda neudržala a zčala ptransformovať. keby nebolo Siriusa tak... :D Aj ten koniec sa mi veľmi páči, ako vsadila Andromeda dievčatám do hlavy, že vlkodlaci nie sú nebezpečný :D. Úžasné, teším as na pokračovanie a súhlasím s Ja Osobne, trošku si oddýchni, predsa, ten koniec našťastie nie je taký vzrušujúci, počkáme pár dní... Vydržíme :D. Síce som si nikdy nemyslela, že to poviem a presne u TVOJEJ ÚŽASNEJ poviedky.... :D
super
(jaja, 11. 1. 2008 18:45)kazdy den sa tesim na novu kapitolu a dufam ze tato poviedka bude dlhsia ako tych 55 kapitol..co budeme citat potom??..nech sa dari v pisani ale aj v skole
bezva
(Peťa, 11. 1. 2008 18:04)Už si ani nedokážu představit, že bych si každý odpoledne nepřečetla další hezkou kapitolku... Doufám, že to bude pokračovat ještě dlouho, páč jsem si tenhle příběh úplně zamilovala :-)
zase perfektni
(Ja Osobne, 11. 1. 2008 16:29)
to jak vysvetlila nebezpecnost vlkodlaka je bezkonkurencni:)
ja proste nemam slov:)
uz mam byt pul hodiny pryc z prace, ale jeste jsem si musel precist kapitolu, domu bych to nevydrzel...
jsi fakt nejlepsi:)
ale dej si taky pozor, aby ses nepretahla, zajdi si taky zaparit trochu, nesed porad nad povidkou;)
dakujeeeem
(julili, 11. 1. 2008 16:24)no myslim ze to pocuvas asi casto, ale naozaj sa mi paci akym stylom pises a ako pises...konecne sa mi nepletie dej s inymi vecami co citam....strasne ti dakujem ze si sa na to dala a ze nam vsetkym sprijemnujes dni...len tak dalej.....drzim palce
mňam mňam
(soraki, 11. 1. 2008 15:57)mňam mňam, to jsem si pochutnala - výborná kapitolka :-D
super :D
(Cassie, 11. 1. 2008 18:48)