42. Máj, lásky čas
42. Máj, lásky čas
Je skoré, sobotné ráno. Slnko si kdesi ešte pretiera oči, ale Rokfortským hradom už beží v zástupe svorka mladých vlkov. Stačilo jediné mávnutie prútika, aby sa ťažká brána otvorila a pustila ich von. Striedajúc pomalý a rýchly beh, obehli hrad a tou istou cestou sa tak nečujne ako vyšli, vrátili nazad. Ešte pred raňajkami dali do poriadku telocvičňu a s pomocou niekoľkých dobre premyslených kúziel ju primerane zväčšili. Keď im Kess ukázala, ako si poradila s nedostatkom priestoru, vylepšili to rozšírením chodby, aby mohli poriadať aj cvičné zapasy.
Alexej s Jurijom to hneď aj otestovali a Sírius s Jamesom sa nestačili čudovať, čo urobí pár rokov tvrdého tréningu s rýchlosťou reflexov a variabilitou používaných zaklínadiel. Kess zase vadilo, že mimo Veľkej siene, nie je nikde na hrade dostatočne veľký priestor na nacvičovanie premien. Nie žeby si premenu na Hydru obľúbila, ale ešte stále ju celkom neovládala.
Na raňajky zase nastúpili kompetne a súčasne a opäť to vyvolalo vo Veľkej sieni značný rozruch. Dnes si nemuseli obliecť habity a tak sa obliekli do svojich obľúbených kožených nohavích a voľných košiel španielského typu. Vynikli tak ich svanaté, vysoké postavy, široké plecia a ladnosť pohybov. Pohybovali sa s nenapodobiteľnou vláčnosťou, ktorá väčšine študentov brala dych. Boli a aj vyzerali ako dravce. A hoci v skupine boli len tri dievčatá a ako sa zdalo, všetky zadané, ich štíhle postavy v obtiahnutých nohaviciach a šnurovacích vestičkách, zvýrazňujúcich poprsie na bielych blúzach so širokými rukávmi, pritiahli všetky chlapčenské oči. Dnes mali všetky tri zapletené vlasy do hrubého , voľného vrkoča a takmer každý chlapčenský pohľad sĺzol tam, kde ten vrkoč končil, čiže až ku kostrči a väčšina z nich sa tam trvale zastavila. Ani chrabromilské siedmačky neboli výnimkou. Väčšina z nich sedela za stolom tak, aby mali dobrý výhľad na stôl piatej fakulty a medzi nimi sedela aj Lily Evansová a hoci sa snažila byť nenápadná, predsa len jej oči príliš často zalietali k jednému čiernovlasému mládencovi, ktorý tam sedel. Veľmi dôkladne si ho obzerala a tvárila sa čoraz zamyslenejšie.
Sírius sa počas raňajok naklonil k Alexejovi a keď sa uistil, že sa Andromeda rozpráva s Nikou a nepočúva ho, opýtal sa : „ Čo máme na dnešok v pláne?“
„Prieskum okolia,“ odpovedal Alexej a spýtavo zdvihol obočie. Bolo mu jasné, že Sírius má iné plány a niečo potrebuje, „prečo?“
„Chcel by som robiť ten prieskum spolu s Andromedou pri jazere,“ povedal ticho. „Doteraz som ešte s ňou nebol sám ani celú minutu a chcel by som sa s ňou porozpráva,“ pokračoval ešte tichšie, „nebudem mať čas, dávať pozor na okolie, mohol by si zariadiť, aby okolo bolo pár chlapcov, ale tak, aby ich nebolo príliš vidieť?
„Neber ju na lavičku v lese,“ poznamenal ticho Remus, sediaci neďaleko od nich a významne sa na Síriusa zadíval. Ten len zdvihol pohľad a uprel ho do Remusových očí. Potom sa pozrel do svojho taniera a silnejšie stisol rúčku priboru. Zdalo sa, že pochopil. Mlčky prikývol a znovu pozrel na Alexeja. „Tak čo, môžeš?“
„Jasné,“ usmial sa a vyhľadal pohľadom Vasilija, Nikolaja a Dimitrija. „Oni vás budú istiť, nebudú tak blízko , aby počuli, ale dosť blízko, keby si ich potreboval,“ povedal , „už je naozaj načase, aby ste sa vy dvaja porozprávali.“ Spokojne sa usmieval, natieral si toust maslom a nepatrne sa vrtel.
„Čo je?“ spýtal sa ho Jurij, ktorý to spozoroval. „Máš na stoličke klinec?“ Alexej sa uškeril, ako rarášok a stíšiac hlas, aby ho nebolo počuť mimo ich stôl odpovedal.
„Vy to necítite? Vzduch je tu priam nabitý testosterónom a estrogénom. Ježia sa mi z toho všetky chlpy na tele, mali by sme odtiaľto čo najskôr vypadnúť, lebo to vyzerá tak, že si nás niektorí dajú k raňajkám, namiesto toustov.“
Jurij sa usmial, privrel oči a vcítil sa do atmosféry vo Veľkej sieni. Netrvalo dlho a jeho úsmev sa rozšíril. „Máš pravdu, zdá sa, že bodujeme, sleduj!“ povedal a mrkol na neho. Potom položil toust, pomaly , akoby lenivo vstal a preťahoval si pri tom celé telo, ako šelma, pripravujúca sa na skok. Napätie v sieni vzrástlo a keď mierne pohodil hlavou , aby mu dlhá hriva nezavadzala v očiach, počul aj Sírius celkom jasne množstvo trhaných, túžobných nádychov. Zaujímavé bolo, že neboli len dievčenské. Celá svorka počúvala a v očiach im iskrilo šibalstvo. Pozreli na Alexeja a pomaly, jeden po druhom vstávali. Každý so svojskou eleganciou a celkom premyslene zvyšovali napätie . Ani Jelena, Andromeda a Nikita sa nenechali zahanbiť a po ich odchode od stola , mali mnohí chlapci v sieni nemalý problém. Cestou k dverám ich sprevádzali vzdychy, vzrušením zružovené tváre a túžobné pohľady. Takúto fakultu ešte Rokfort nezažil. V zlatom kreslo uprostred stola sedel Dumbledore a zamyslene sledoval odchádzajúcich študentov.
„Andromeda,“ zastavil Alexej Kess, keď už boli konečne z dohľadu toľkých žiadostivých očí, „pôjdete so Síriusom skontrolovať pravý breh jazera, až k lesu. Tam až nechoďte, tam pošlem radšej chlapcov. Istota je istota,“ povedal a keď len mlčky prikývla, spokojne sa usmial. Pohľadom si privolal bratov a ticho vydal príslušné inštrukcie. Nemé prikývnutie, prižmúrenie očí a stisnutie perí bolo dostatočnou odpoveďou. Vlci nemali vo zvyky rozprávať zbytočne. Kým prišli k sochám vlkov, vedeli už všetci, čo bude ich úlohou na dopoludnie.
„Lupus!“ povedal ticho Alexej heslo a sochy vlkov sa rozostúpili. Na stene zažiaril obraz sediaceho vlka so znakom váh na hrudi. „Rhombus!“ doložil, keď položil ruku na znak. Stena zmizla a odhalila pohodlný, široký vchod .
Ani sa neusádzali v kreslách, ale rovno odchádzali do izieb, aby si vzali plášte. Do opaskových puzdier zasunuli prútiky, plášte zopli sponami a v malých skupinkách vychádzali von na pozemky.
Andromeda so Síriusom sa vybrali k jazeru a niekoľko krokov za nimi išli voľne sa rozhliadajúc Vasilij, Nikolaj a Dimitrij. Po chvíli sa odpojili a zamierili šikmo k lesu, Na jeho okraji sa rozptýlili a pomaly sa prechádzali po okolí.
Sírius viedol Andromedu popri brehu k starému dubu. Síce sa sprvu obzerala po bratrancoch, ale keď videla, že smerujú k lesu, kráčala mlčky vedľa Síriusa. Pri dube , na slnkom vyhriatom plácku sa Sírius zastavil , rozopol si sponu a plášť rozprestrel na zemi, Sadol si a pozrel na stojacu Andromedu. Vzal ju zľahka za ruku a jemne ju za ňu potiahol.
„Andromeda, prosím, sadni si ku mne,“ povedal ticho a prosil pohľadom. Iba si vzdychla a nechala sa stiahnuť na plášť. „Požiadal som Alexeja, aby nás sem poslal.“ povedal jej rovno. „Vyhýbaš sa mi, nedáš mi možnosť, aby som sa s tebou mohol porozprávať,“ pokračoval a pozeral jej priamo do tváre. Andromeda sa mu pozrela do očí a len mlčky prikývla. Áno, vyhýbala sa mu, ale tiež vedela, že to už dlho nemôže robiť. Bol čas na vyjasnenie vzťahov.
„Už dávno som ťa chcel požiadať, aby si mi odpustila a zabudla na to, čo bolo. Začnime od začiatku tak, ako sme mali začať. Viem, že som sa nesprával najlepšie, ale nevedel som o tom , že niekde na svete žije dievča, ktoré na mňa čaká. Žil som len pre seba a svoje potešenie. Myslím, že som tak veľmi túžil po láske, ktorú mi vlastná rodina upierala, že som nedokázal rozpoznať, čo to láska v skutočnosti je. Bolo to len mladícke poblúznenie a priznávam bez mučenia, množstvo hormónov v akcii,“ doložil s úsmevom. Aj Andromeda sa usmiala a musela uznať, že má vlastne pravdu. Nevedel o nej, nevedel o zodpovednosti, ktorú mu rodičia naložili na plecia a potom sa mu o nej zabudli aj zmieniť. Sírius, ktorý ju úzkostlivo pozoroval, zbadal ten malý úsmev a srdce mu pookrialo. „Veď si to dnes cítila aj ty,“ povedal pomaly, „ aká tam bola atmosféra. Taká okolo mňa bola skoro stále, nedokázal som sa tomu brániť,“ pokračoval takmer ublížene.
„Ty môj chudáčik,“ rozosmiala sa Andromeda a Síriusovi sa rozsvietili oči ako lampičky.
„Som tvoj?“ spýtal sa s úsmevom?
„Už to tak vyzerá,“ prikývla Andromeda s povzdychom, „ v auguste sa máme brať, ak si na to nezabudol.“
“Hm! To je za tri mesiace, pravda?“ ozval sa a pomaly sa k nej prisunul. „Už si o tom premýšala? Ja často...“povedal zasnene. „Hlavne o tom, čo bude po svadbe, na to myslím veľmi často,“ šepol a ovinul jej ruku okolo pása.
„Zdá sa, že tebe sa na ostrove veľmi páči,“ zdvihla Andromeda pobavene obočie , ale neodtiahla sa.
„Keď tam budeš aj ty...“
„Ale ja tam predsa nebudem,“ vyviedla ho okamžite z omylu a zastavila ruku, ktorá jej miesto pása hladila pozadie.
„Ty nebudeš na našej svadobnej ceste?“ spýtal sa vyjavene Sírius a zažmurkal, akoby ho niečo oslepilo. „Mám ísť na svadobnú cestu sám? A kde budeš ty?“
„Nebudem na ostrove a ty budeš, lebo máš pred sebou ešte výcvik! A ja koniec koncov tiež,“ povedala Andromeda s povzdychom. „Možno mi potom dá Voldík už pokoj.“
„Ale, to bude až potom, nie , oveľa, oveľa neskôr,“ zavrnel a jemne sa jej otrel perami o sluchu.
„Ach, Sírius! Ty si..“ nestihla dokončiť, lebo ju jediným , rýchlym pohybom položil na plášť a sklonil sa nad ňu.
„Čo som?“ spýtal sa a pridŕžajúc si ju celým telom , sa k nej stále väčšmi nakláňal. „Som tvoj snúbenec? Som tvoj osudový muž?“ šepkal a bol k nej stále bližšie. Andromede sa zdalo, že ak teraz nezatvorí oči, tak sa jej proste rozídu a ona bude nehorázne škúliť. Zavrela ich a tak nevidela, ako sa na Síriusovej tvári objavil víťazný úsmev. Pevnejšie si ju pritiahol k telu a jemne ju pobozkal na ústa.
„Nepovedala si mi, či si mi už odpustila,“ šepkal jej do mierne pootvorených perí a nežne sa ich dotýkal.
„Uhm!“ zavrnela Andromeda a pery sa zvlnili a po prvýkrát mu odpovedali.
„To uhm, znamená áno?“ dožadoval sa zrozumuteľnej odpovede , ale medzi tým ju neprestával zľahka bozkávať.
„Tak sa mi zdá, že som ti odpustila,“ odpovedala, práve tak ticho, ako sa on pýtal , zodvihla ruku , pohladila ho po tvári a potom si ho pritiahla bližšie k sebe. Bol to nepatrný pohyb, ale Sírius ho okamžite využil a jazykom jej potvoril pery. Nebránila sa a dovolila mu vstúpiť.
Na okraji lesa neustále mapujúc terén stál Nikolaj a občas , celkom nenápadne, len vrámci prevencie , pozrel, čo sa deje pod dubom. Vývoj situácie ho pobavil a vysoko oceňoval Síriusove kvality. Vedel síce, že ani jeden z nich nemá veľmi na výber, ale prečo z toho nevyťažiť to najlepšie, čo sa len dá. Konečne to obaja pochopili a vyzeralo to tak, že táto hliadka bude ešte dlhá. Neďaleko od neho zašuchotala tráva. Bleskovo tasil prútik, ale práve tak rýchle, ako sa mu v ruke objavil, tak rýchle aj zmizol. Spoza stromu sa vynoril Vasilij. Prezrel si terén a spýtavo sa pozrel na Nikolaja.
„Tak čo, rozprávajú sa?“
„Už nie, niečo lepšie,“ uškrnul sa Nikolaj a viedol Vasilija na miesto, odkiaľ mohol vidieť na čistinku pod dubom.
„Fíha! A to už dlho?“ hvizdol tíško a uznanlivo prikývol. „Mne sa hneď videlo, že je to šikovný chlapík, nechodí dlho okolo horúcej kaše..“ zasmial sa a prižmúriac oči pozoroval bozkávajúcu sa dvojicu. „A má dosť nenechavé ručičky, nemylíš?“ povedal po chvíli, ale Nikolaj ho rázne otočil.
„Mal si len mrknúť jedným okom a nie na nich čumieť,“ zavrčal pobavene. „Majú pred svadbou, malý výskum im nemôže ublížiť a okrem toho Sírius vie, že sa pozeráme, nič si nedovolí,“ doložil a spolu sa vrátili na stanovisko.
„Videl si tu niekoho z našich?“ spýtal sa Vasilija, ktorý sa ešte stále obzeral, aby videl, čo sa to pod dubom deje.
„Nie, sú hlbšie v lese,“ poznamenal . „Prídu v noci a doplnia magickú ochranu hraníc, potom to tu bude o niečo bezpečnejšie.“
„Počul som, že tu posielajú študentov za trest v noci do lesa,“ povedal zamyslene Nikolaj.
„Asi ich majú veľa a potrebujú sa nejakých zbaviť,“ odpovedal Vasilij a stále väčšmi sa mračil . „Kde je Dima?“
„Na druhej strane, za tým dubom, kúsok bližšie k jazeru,“ rozosmial sa odrazu Nikolaj, „má odtiaľ lepší výhľad.“
„Mali by sme ísť, lebo ho ešte niečo zožerie,“ uškŕňal sa aj Vasilij a spôsobujúc čo najväčší hluk, vykročili k brehu.
Komentáře
Přehled komentářů
jeeej....to je dobre...paci sa mi ako si to napisala...parada
supeeer
(ada, 9. 1. 2008 16:29)heh peckovo sa zblizuju :-)) vedela som ze to takto dopadne :-D ale doobra kapitolka si rychla :-)vsetky su dobre, vtiahlo ma to :-)
mnoo a ešte
(Cassie, 9. 1. 2008 10:19)
sa mi veľmi páči s tými testosterónmi a estrogénmi ako si to napísala :D fakt... do takej fakulty by som checla patriť aj ja hh :D a tiež sa mi veľmi páči Siriusov prístup, že sa s ňou chcem porozprávať osamote a nie ju uniesť ako Voldík hh :D a ten Sirius, že „Ty nebudeš na našej svadobnej ceste?“ spýtal sa vyjavene Sírius a zažmurkal, akoby ho niečo oslepilo. „Mám ísť na svadobnú cestu sám? A kde budeš ty?“ ..... tak na tejto časti som sa rehotala... bolo to super :D... ale už chem kapitolu takže si pohni :D
súhlasím....
(Cassie, 9. 1. 2008 10:14).... so všetkými :D To je super... niečo úžasné :D .... myslela som si, že ho Andromeda trošku viac ponaťahuje ale tak sa zdá, že mu odpustila :D ale je to super a súhlasím ešte James a Lily (alebo žeby Nikita?? hh :D)a trošku by si mohla napísať aj o Lene a Remusovi :D mnoo a teším sa na poobedie keď tu pribudne kapitola hoci sa tu už možno dnes ani nedostanem... hoci neviem ako to vydržím :D.... mnoo ale poďme písať kapitoly ak ma nechcem mať na svedomí :D.....
páni
(soraki, 9. 1. 2008 9:44)teda, ty jim dáváš... jsem ráda, že se dali dohromady, teď ještě Lily a James ...
to je ovsem super
(Ja Osobne, 8. 1. 2008 21:52)
ani jsem nejak moc nepocital s tim, ze se tady dneska obevi jeste jedna:)
a jeste navic takova paradni...
proste jsem se rozhodl precist si to znovu od zacatku, a narazil jsem na novou:)
takze diky a preju dobrou noc;)
fiiiha
(meg, 8. 1. 2008 21:26)no super,uz sou aspon spolu...ale teda nenechala se dlouho premlouvat :-D
už je to tady
(Peťa, 8. 1. 2008 21:18)Tak to by bylo :-) Konečně spolu... Teď už jen zbývá James s Lilly. Doufám, že se zírta dočkáme pokračování :-) jinak to asi nevydržím!!!
super
(julili, 9. 1. 2008 17:23)