41.Nástup piatej fakulty
41. Nástup piatej fakulty
Keď sa všetci konečne ubytovali a Alexej skontroľoval , či je všetko v poriadku a všetky priestory sú zabezpečené, stretli sa v spoločenskej miestnosti , do ktorej pridali ešte zopár pohoviek a kresiel.
„Nezabudnite si obliecť uniformy a habity,“ upozornil všetkých a ukázal na erb visiaci nad krbom. „Takýto znak si dajte na vaše habity, to je znak našej fakulty . Držte sa čo najviac pohromade a mládenci, upozorňujem vás, že miestne dievčatá rozhodne neocenia, keď im poviete, že sa za splnu premieňate na vlkov. Dúfam, že vás nemusím učiť, ako sa máte správať a prečo ste tu. Všetci budete poslúchať profesorov, samozrejme, len ak nebudú ich príkazy v rozpore s vašou úlohou. Andromeda, nikam nebudeš chodiť sama a nech ťa ani nenapadne, aby si sa sama vybrala do lesa. Sú tam síce naše svorky, ale je to poriadne veľký les a ani oni nemôžu byť všade. Dúfam , že budeš rozumná a nebudeš nám zbytočne vyrábať problémy,“ pokračoval a nevšímal si, ako ho Andromeda prebodáva pohľadom. „Sírius, ty sa tu vyznáš, dúfam, že ju vo vlastnom záujme nespustíš z očí,“ povedal smerom k Síriusovi a ten mu horlivo prikyvoval. Nepotreboval Alexejove príkazy k tomu, aby sa snažil byť Andromede neustále nablízku. Už dávno sa rozhodol, že urobí všetko preto, aby si ju získal. Ale teraz už vedel, že to vôbec nebude jednoduché. Od chvíle, keď sa spolu s Nattanom vrátila od Voldemorta, ju videl len dva razy a aj to urobila všetko, aby spolu neboli sami ani minutu. Bol odhodlaný, že to teraz zmení.
„Tak, je čas,“ oznámil im ticho Alexej a preletel pohľadom celú svorku, „prezlečte sa a ideme večerať. Ukážeme im parádny nástup. Budú zízať!“
Spoločenskou miestnosťou zaznel veselý smiech a všetci sa hrnuli do izieb, aby sa prezliekli a pripravili na ten parádny nástup tak, ako si to Alexej predstavoval.
Veľká sieň sa pomaly plnila študentami a štyri dlhé stoly už boli takmer obsadené. Aj za profesorským stolom už sedela väčšina profesorov a jedli. Už hodnú chvíľu všetci pokukovali po piatom, menšom stole, ktorý tu za posledných pár hodín pribudol a nikto nevedel, komu je určený. Študenti sa medzi sebou dohadovali a vytvárali rôzne teórie, ktoré by prítomnosť piateho stola vysvetľovali. Dumbledore sa práve chystal vstať, aby študentom vysvetli situáciu , keď sa dvere do Veľkej siene rozleteli a cez ne ráznym krokom vošla skupina študentov. Všetci vo Veľkej sieni sa k nim otočili a užasnuto ich pozorovali.
Pred celou skupinou kráčal Alexej. Čierny habit mu povieval okolo nôh a zvýrazňoval jeho mohutnú postavu. Na habite mal pripnuté dva znaky a bližšie sediaci študenti si všimli, že sú to znaky Rokfortu a prefektský odznak. Dlhé, plavé vlasy, ktoré si nechal rozpustené mu rámovali opálenú tvár s trochu drsnými , mužnými črtami a po Veľkej sieni sa rozhliadali veľké, belasé oči. Za ním rozhodne, ale oveľa elegantnejšie kráčali tri dievčatá. Všetky veľmi krásne, ale každá iná napriek tomu, že sa na seba veľmi podobali. V strede , hneď za Alexejom , kráčala brunetka, ktorej sa okolo tváre vlnila záplava dlhých , kučeravých vlasov. Mnohí zo študentov ju spoznávali a sieňou sa niesli výkriky: „To je Kess, Kess Adamsová! Ona sa vrátila!“. Kess sa na nich usmievala a zamávala im. Vedľa nej v ráznom kroku vial habit nádhernej plavovlásky s očami farby nezábudiek a veselým úsmevom na perách. Po pravej ruke Kess išlo dievča s vlasmi farby mahagónu a sivými očami a zvedavo sa rozhliadalo okolo seba.
Zvyšok skupiny tvorili chlapci, kráčali rázne, ako keby pochodovali , ale usmievali sa a tiež sa zvedavo rozhliadali dookola. Všetci boli vysokí a okrem prvej trojice aj plavovlasí a vyzerali ako keby ich jedna mater mala, čiže ako príbuzní. Nevšímajúc si rozruch, ktorí svojim príchodom spôsobili, zamierili priamo k piatemu stolu a pousádzali sa.
Keď sa hlasný hovor študentov neutišoval, rozhodol sa Dumbledore, že je načase zakročiť . Vstal a cinkol lyžičkou a hranu pohára. Študenti pomaly utíchli a pozerali na neho.
„Milí študenti, chcel by som vám predstaviť našu dočasnú piatu fakultu. Sú to študenti Volkovovskej akadémie mágie a prišli k nám na výmenný pobyt, aby sa zdokonali v jazyku a poznali našu kultúru. Nakoľko prišla oveľa početnejšia skupina, než sme počítali, budú mať hodiny samostatne , lebo všetci majú na záverečné skúšky prihlásené tie isté predmety. Aby sme v rozvrhoch profesorov vytvorili potrebný priestor, na tieto nové vyučovacie hodiny, museli sme aj vám niektoré hodiny popresúvať. Nie sú to veľké posuny, ale mali by ste si svoje rozvrhy znovu dôkladne preštudovať . Vedúci vašich fakúlt vás ešte osobitne upozornia , ktorých hodín sa to týkať. Vedúcim piatej Rokfortskej fakulty bude na tých niekoľko týždňov profesor Stalwart. Teda, vítam našich zahraničných hostí a zároveň chcem privítať našich študentov, ktorí mali v posledných mesiacoch externý učebný program a znovu sa aspoň na chvíľu vrátili k nám. Vítam teda slečnu Andromedu Kassiopeu Adamsovú a pánov Lupina, Pottera a Blacka.“ Doložil s úsmevom a začal tlieskať. Spočiatku váhavo, ale nakoniec nadšene sa k nemu pridávalo stále viac študentov. Najhlasnejší potlesk a výskanie sa ozývalo od chrabromilského stola. Dumbledore si znovu sadol a spokojne sa usmievajúc pokračoval v jedení.
Keď potlesk a výskot utíchli, pustili sa aj mladí vlci do večere. Skúmavo ochutnávali rôzne jedlá a z toho, čo im chutilo si bohato nakladali na taniere. Zdalo sa, že prísun potravín pre tento stôl bol neobmedzený, lebo len čo sa misa vyprázdnila, hneď sa na jej mieste objavila ďalšia. Veruže to bolo treba, lebo dvadsaťsedem takýchto kolohnátov, toho čosi poje. Ale nakoniec sa aj oni najedli do sýtosti a postupne vstávali od stola. K Alexejovi sa pred niekoľkými minutami pripojil profesor Stalwart a vychádzajúc z Veľkej siene o niečom ohnivo doskutovali. Teda, ohnivo diskutoval profesor a Alexej len sem tam niečo prehodil. K stolu Rokfortskej fakulty sa predierali Ema, Lucy a Ket. Pohľadmi hľadali Kess, ale ich oči sa príliš často zastavovali na úplne iných veciach , ako mužná, hranatá sánka Olega, alebo svalnaté predľaktie Vasilija, vykúkajúce z vyhrnutého rukávu a či zvlnená plavá hriva Jurijových vlasov. Bolo tam toho na pozeranie tak veľa, že Kess úplne prehliadli a keď sa tesne vedľa nich ozval jej jasný, ale celkom zreteľne ironický hlas, vyľakane sa strhli.
„Hľadáte mňa?“ spýtala sa a ľavé obočie mala zdvihnuté pobavením. Neušlo jej, kam sa jej kamarátky tak zanietene pozerajú.
„Jasné, že teba!“ zvolala Ema, ale aj tak jej pohľad utekal poza Kessin chrbát, na troch chlapcov, ktorí práve vstávali od stola. Neboli plavovlasí, naopak , dvaja mali dlhé, čierne vlasy a tretí ich mal svetlohnedé. Všetci ale vyzerali dospelo . Mali výrazné rysy, hladko oholené , opálené tváre a každý z nich sa pozeral na Veľkú sieň očami inej farby. Jeden z nich pristúpil k Jelene, objal ju rukou okolo pása a niečo jej pošepkal do ucha. Jelena sa rozosmiala a zľahka prikývla. Zvyšok svetlovlasých mládencov pri stole zdvihol pohľad a pozorne si ich prezreli. Keď dvojica prechádzala okolo, Kess ich zastavila.
„Remus, pamätáš sa na moje kamarátky? Bývali sme spolu na izbe , Ema, Lucy a Ket,“ predstavila ich s úsmevom a trošku zlomyseľne pozrela na dievčatá, ktorým mierne poklesli sánky od údivu. Remusa si určite pamätáte a toto,“ ukázala na jeho partnerku, „je jeho snúbenica a moja sesternica Jelena Sokolovová.“ dokončila a už nepokryte sa smiala.
„Remus,“ povedala Ema, ktorá sa z toho šoku spamätala prvá, „skoro som ťa nespoznala! Za tých pár mesiacov si sa veľmi zmenil. Vidím, že ti pobyt v tej akadémii mágie, prospieva.“
„Máš pravdu, naozaj mi prospieva,“ zasmial sa Remus veselo a pritiahol si Jelenu bližšie k sebe. Dievčatá na to hľadeli s úžasom a veselý úsmev Kess, ktorý jej pri tom pohľade rozkvitol na perách, nechápali.
„A tohto pána,“ pokračovala Kess, keď sa aj okolo jej pása ovinula mocná ruka a pritiahla si ju bližšie, „ tiež určite spoznávate,“ pozrela na ne a s úsmevom povedala, vediac, že teraz im vyrazí dych. „Toto je môj snúbenec, pán Sírius Black.“
Dopad týchto slov, bol ako rana kladivom do hlavy, lebo všetky tri dievčatá tak aj vyzerali a Kess sa začala obávať o ich zdravie.
„To nemyslíš vážne!“ vydýchla nakoniec Ema a pozerala na Kess, akoby práve utiekla od Svätého Munga.
„Myslím,“ potvrdila jej pokojne Kess a nemilosrdne pokračovala. „Tohoto tretieho pána ste už určite tiež spoznali, ale keby nie, tak malá nápoveda, teraz už nenosí okuliare a vlasy už nemá ako vrabčie hniezdo,“ dokončila a s úsmevom hľadela na kamarátky.
„James?“ spýtala sa neisto Ket.
„Áno,“ povedal trochu neprítomne James a v jeho mysli sa odohrával boj. Práve totiž zbadal Lily a poriadne to s ním zamávalo. Myslel si, že to už dávno zvládol, ale pohľad na ňu, akoby všetko vrátil späť. Počas niekoľkých sekúnd sa musel rozhodnúť, čo bude robiť. Bude jej zase nadbiehať a počúvať jej nevyberané odmietnutia, alebo sa bude robiť, že mu už na nej tak nezáleží a bude sa k nej správať len ako k spolužiačke. Presne tak, ako mu to pred niekoľkými rokmi radili práve tieto dievčatá. Bol to veľmi ťažký boj, ale James nakoniec zvíťazil. Žiarivo sa na Ket usmial a otočil sa . Pritočil sa k poslednému z dievčat zo svorky , ovinul jej rukou pás , pritiahol si ju k sebe a spýtal sa.
„Ukážem ti školu, Nika?“
„Dobre,“ zasmiala sa Nikita, ktorá to doteraz pozorovala a tiež sa k Jamesovi pritúlila, „ale nie celú, Alexej s nami chcel ešte dnes hovoriť.“
„Tak aspoň kúsok, aby si sa tu trochu vyznala,“ prikývol James a odvádzal ju von z Veľkej siene. Keď prechádzali okolo chrabromilského stolu a všetky oči sa na nich upierali, pozrel priamo do očí Lily.
„Ahoj Lily,“ povedal s úsmevom , na sekundu sa ňu pozeral, ale potom sa prinútil odvrátiť pohľad a viedol Niku ďalej.
„Ahoj...“ odpovedala Lily a chcela dodať meno, ale tohoto chlapca nepoznala. Prečo ju vlastne zdraví?
„James,“ pomohla jej Lucy, ktorá sa postavila blízko k nej a sledovala odchádzajúci pár, „James Potter, nepamätáš sa na neho? Pred pár rokmi ťa pozýval stokrát denne na rande a ty si na neho už zabudla? Že ty si sa na neho nikdy ani nepozrela!“ ovinila ju Lucy. „Ale , svedčí im to, pravda!“ povedala a pozrela sa na Lily. Tá tam sedela s doširoka otvorenými očami a nič nehovorila. Až po chvíli sa spamätala a trochu sa zamračila.
„Nespoznala som ho, veľmi sa zmenil a nemá okuliare, teraz vyzerá celkom inak,“ doložila vstávajúc od stola. „Dúfam, že teraz ma už nechá na pokoji.“
„Myslím,“zasmiala sa Lucy ironicky, „že už sa nemáš čoho báť. Tá Nika vyzerá báječne a James sa k nej chová, akoby spolu chodili, takže môžeš naďalej spokojne spávať. Tebe už od neho naozaj nič nehrozí,“ dopovedala a pripojila sa k skupine okolo Kess, ktorá práve vychádzala z dverí. Lily sa za ňou nechápavo pozerala a potom sa zamyslela.
James Potter dnes dokázal to, čo sa mu za niekoľko predchádzajúcich rokov nikdy nepodarilo. Prinútil Lily Evansovú, aby sa na neho pozrela a nakoniec ju spolu s Lucy donútili, aby na neho začala myslieť. Nie ako na obtiažny hmyz, ale ako na človeka. Bol to prvý deň a bol to nový začiatok, v ktorý už James vlastne ani nedúfal.
Po večeri sa svorka rozbehla po hrade. Mapovali územie okolo svojej fakulty, skúmali chodby , učebne a schodiská. Možnosti prístupu, možnosti úniku a samozrejme, možnosti obrany a útoku. Bola to proste dobre vycvičená svorka, v ktorej každý člen vedel, čo má robiť a spolupráca pre nich bola celkom obyčajným a samozrejmým pojmom. V boji nie je na hrdinstvá čas a ani priestor. Už dávno sa naučili, že príliš veľa hrdinov v boji znamená, príliš veľa čerstvých hrobov a príliš málo bojovníkov, schopných boja. Nikto od nich hrdinstvá nežiadal , ale oni ich robili s úplnou samozrejmosťou.
Sírius, James a Remus, ktorí sa na hrade vynikajúco vyznali, vďaka ich predchádzajúcim Záškodníckym skúsenostiam, sa na chvíľu stali ich ochotnými sprievodcami. Po niekoľkých, plodne strávených hodinách , sa svorka zase stretla v spoločenskej miestnosti. Vyhodnocovali dojmy, kontrolovali si rozvrhy, ktoré im Alexej priniesol od profesora Stalwarta a porovnávali jednotlivé časti hradu podľa útočných a obranných merítok.
„Musím uznať, že pre nás Dumbledore vybral naozaj vhodné priestory,“ prikývol nakoniec Alexej a postavil sa ku krbu, aby všetci na neho dobre videli. „Dozvedel som sa, že tá telocvičňa, ktorú si tu Andromeda vybudovala, tu zostala. Od zajtra zase budeme cvičiť a dohodol som sa s profesorom Stalwartom, že môžeme cvičiť aj po večierke . Bude sa nám to hodiť, hlavne pri splne , keď budeme potrebovať z hradu zmiznúť a zároveň zabrániť, aby sa odtiaľto nikto iný nedostal von. Máme dva dni nato, aby sme sa prispôsobili. Je to málo, ale keďže nemáme viac, musí nám to stačiť. A keďže zajstra ráno vstávame zavčasu, ide sa spať.“ dokončil a zamieril k svojej izbe. Svorka ho s tichým šomraním nasledovala.
Komentáře
Přehled komentářů
Když je to tak pěkné čtení ... jen nevím jak do toho chce pak napasovat Harryho a jeho život ... :)
paraaaada
(ada, 8. 1. 2008 19:45)no jeeeeej holka, ty mas teda talent.do tohto som sa fajne zazrala.chcela by som to mat doma na polici pekne vo vazbe :-))))fakt, stoji to zato.
naaaadhera
(julili, 8. 1. 2008 19:10)ooooh.......super kapitola...total skvela....stava so zo mna zavislak...a to riadny....tesim sa na dalsiu:D.....
supeeer
(jaja, 8. 1. 2008 18:51)je to uzasne..ani soom pri tom nedychala..tesim sa na dalsiu kapitolu..tak nas nenechaj dlho cakat :))..prajem tolko radosti pri pisani,kolko jej mame my pri citani..pises skvele Sirael..len tak dalej
:-)
(meg, 8. 1. 2008 18:10)huuuuuuuuuurrrrraaaaaaaaa....ja uz se nemohla dockat...celej den to kontroluju a konecneeee :-D ctu to pokazdy jednim dechem a nemuzu se dockat dalsi...a kdo je vlastne ta nikita??nebo mi neco uniklo??a kdy bude dalsi kapitolka ze se tak smele ptam???:-)
bezva:)
(Ja Osobne, 8. 1. 2008 17:38)zase je to skvele napsane, ja proste nemam co dodat:)
konečneeeeeeeeee :D
(Cassie, 8. 1. 2008 17:30)je tu nová kapitola, ktorá je mimochodom úžasná a konečne je tu aj komentár predo mnou :D. Super Sirael, niečo úžasné, Andromeda a Sirius hh :D ako na nic tie dievčatá pozerali :D a tiež Remus s Jelenou tak isto ale James s Nikitou to bola pecka ako nich Lily pozerala :D mnoo dúfam, že čoskoro pribudne nová kapitola, lebo sa potrebujem aj učiť... a namiesto toho celý deň som za počítačom a čakám na kapitoly hh :D Takže sa snaž Sirael, keby som mala klobúk, určite ho pred tebou zložím, ako dokážeš udržať ľudí vo vare :D
=--DD
(maginy, 8. 1. 2008 17:16)jeeeeeeej je to super len tak som sem prisla skontrolovat ani som nedufala a co to vidim kapca jej ani neviete aku som mala radost
Kdoby se nezažral
(Fido, 25. 4. 2008 15:51)