25. Búrka v Lagúne
25. Búrka v Lagúne
„Sírius“! výkrik znel ešte Síriusovi v ušiach, keď sa ocitol vo veľkej miestnosti s tmavým obkladom a širokým schodiskom, rozbiehajúcim sa do strán. Po ňom práve zbiehal mladý muž oblečený v nohaviciach a veste z dračej kože. Ľahkú košelu mal pri krku rozopnutú a rukávy vykasané po lakte. Na ľavom predlaktí mal čerstvý obväz. Svetlé, dlhé vlasy mu povievali okolo opálenej tváre.
„Dann!“ zvolal prekvapene Michael a pustil Síriusove rameno, „Stalo sa niečo?“ pozrel sa významne na obväz a potom do tváre mladíka .
Všetci na neho pozerali a vyzeralo to, že na okamžik zabudli na Síriusa. Ten to využil a vykrútil si zo zovretia aj druhú ruku. Netušil, prečo ho títo chlapi odvliekli z domu Potterovcov a tak hľadal možnosť úteku. Bol rád, že sa mu naskytla tak skoro. Šúchajúc si stŕpnuté ruky sa pomaly a nenápadne sunul k dverám . Dúfal, že vonku bude mať možnosť odmiestniť sa, alebo v najhoršom sa skryť, kým sa mu nepodarí vymyslieť nejaký spôsob, ako sa vrátiť k Jamesovi.
„Stoj chlapče!“ zvolal Etien, ktorý si jeho únikový manéver všimol a zastal mu cestu. „Odtiaľto sa nedostaneš, márne sa snažíš,“ povedal a zamračil sa.
„Prečo ste ma sem dovliekli!“ zvolal nahnevane Sírius, keď sa mu nepodarilo utiecť. Teraz by už predsa len rád vedel, čo sa deje a kto sú jeho únoscovia.
„Preto, že sem patríš,“ odpovedal krátko Etien a znovu pozrel na Danna, ktorý k nim práve prichádzal.
„Máte prísť všetci okamžite na ostrov a vezmite ho zo sebou,“ povedal a pohodil hlavou k Síriusovi. „Je to zlé, nemôže sa premeniť,“ objasnil a v tvárach Síriusových únoscov sa objavil strach. „Pokúšali sme sa ju upokojiť, ale nikto sa k nej nemôže ani priblížiť. Chrli oheň až do vzdialenosti dvadsiatich metrov a prská jed.“
„Už ste ho dali do laboratória?“ spýtal sa Michael a pozrel znovu na obväz na Dannovom predlaktí.
„Áno, ale ešte nič nevedia,“ pokrčil Dann plecami. „Museli mi dať len širokospektrálny protijed. Analýza bude hotová asi za hodinu a ak protijed nezaberie, budem tu musieť počkať, kým niečo nevymyslia. Ak zaberie, prídem o hodinku, dve za vami na ostrov.“
„Povie mi už niekto, kto ste , prečo ste ma sem dovliekli a čo odo mňa vlastne chcete?“ rozčúlil sa odrazu Sírius, ktorého už štvalo, ako ho tam všetci ignorujú. Najskôr ho sem dovlečú, ako nejaký kus nábytku a potom sa k nemu dokonca tak aj správajú. Debatujú tu o nejakých jedoch a protijedoch a ostrovoch a ešte o neviem čom a jemu nikto nič nepovie. Jeho výbuch zabral, pretože sa všetci otočili k nemu. Najstaršiemu z jeho únoscov sa nebezpečne zablyslo v hnedých očiach, ktoré sa Síriusovi zdali byť akési povedomé.
„Asi by sme sa mali najskôr predstaviť,“ pozrel posmešme na Síriusa a mierne sa uklonil. „ Ja sa volám Nattan Adams, toto,“ ukázal na brata, „je môj mladší brat Michael Adams, tento,“ pokračoval ironicky a ukázal na ďalšieho z bratov , „ to je Kornell Adams a tento tu,“ poklepal po pleci najmladšieho brata , „ tento sa volá Etien Adams. Ako si si celkom určite už domyslel, sme bratia Andromedy Kassiopei Adamsovej, tvojej snúbenice.“ irónia mu z hlasu teraz už odkvapkávala, ako ten neznámy jed, o ktorom sa tu hovorilo. „ No a prečo si tu?“ spýtal sa s úškrnom . „Musíš sa zoznámiť so svojou budúcou rodinou a trochu sa pripraviť. Vstúpiť medzi nás sa nedá len tak. Dostalo sa ti vyčerpávajúcej odpovede a teraz už naozaj nemáme čas. Porozprávame sa neskôr,“ zakončil netrpezlivo a pozrel na bratov. ,,Michael a Kornell ťa prenesú. Chyť sa pevne, nech ťa nemusíme loviť z oceánu.“ prehodil zamračene k Síriusovi a keď videl, ako ho bratia zovreli medzi seba, kývol hlavou a rozplynul sa. Ostatní ho vzápätí nasledovali. Dann, ktorý zostal v znovu práznej hale len pokrčil plecami a vydal sa do laboratória, aby zistil, čo je nové pri príprave protijedu. Jed Hydry ešte nikto nemal možnosť skúmať a on nemienil byť prvý, ktorého to zabije.
Ostrov Tekuma sa nachádzal uprostred Tichého oceánu a patril k pomerne rozľahlému súostroviu , ktoré sa skladalo z jedenástich , rôzne veľkých ostrovov. Tekuma nepatril k najväčším a bol na ňom jeden z táborov pre výcvik strážcov. Cvičiskom bolo už viac ako tisíc rokov, celé súostrovie. Napriek tomu, že malo pomerne veľkú rozlohu, sa ho muklom nikdy nepodarilo objaviť. Mocné kúzla Veľkej rady z dávnych čias , ho dokonale skryli ich očiam. Odvtedy ho strážcovia používali.
Bratia Adamsoví, spolu so Síriusom sa objavili len pár krokov od jednej z budov tábora. Boli takmer ukryté v tropickej vegetácii . Síriusa oblial pot . Hrubé nohavice a teplý sveter sa do tropického podnebia nehodili.
„Etien,“ povedal Nattan, „odveď ho do ubytovne a príď za nami do Lagúny. Ponáhľaj sa!“ prikázal a spolu s ostatnými sa náhlivými krokmi vzdialil. Sírius sa na nich nechápavo pozeral, ale Etien mu na dlhé úvahy nedal čas.
„Tadiaľto,“ ukázal k najbližšej budove a vykročil pred ním. Bolo vidieť, že by sa najradšej vybral iným smerom. Otvoril vchodové dvere , za ktorými bola krátka chodba . Z nej viedlo niekoľko dverí s menovkami. Otvoril druhé sprava s ukázal do miestnosti. „Tu na nás počkaj! V skrini nájdeš vhodnejšie oblečenie a za tými dverami,“ ukázal do rohu miestnosti, kde boli ďalšie dvere, „ je kúpelňa. Keby si sa chcel osprchovať.“ doložil , zavrel za Síriusom dvere a náhlivo odišiel.
Sírius zostal stáť pri dverách a prezeral si izbu. Nebola veľká a zariadenie bolo tiež viac ako prosté. Postel s moskytierou proti hmyzu, poduška a tenká prikrývka . Uprostred miestnosti stôl a štyri drevené stoličky. Pri stene písací stôl, polička na knihy a veľká, vyrezávaná drevená skriňa. Dlážka bola zo svetlých dosiek a stred zakrýval okrúhly mnohofarebný koberec s geometrickým vzorom. Okno nad písacím stolom bolo malé a tienené bujnou vegetáciou. V izbe bolo oveľa chladnejšie než vonku, ale Síriusovi sa aj tak oblečenie lepilo na telo. Stiahol si sveter a hodil ho na postel. Podišiel k skrini a otvoril ju. Prešiel pohľadom po obsahu a musel skonštatovať, že je tu všetko, čo môže potrebovať. Z vešiaka stiahol podobné nohavice, aké mal Dann, bavlnené tenké prádlo a rozhalenkovú svetlomodrú košeľu s krátkym rukávom. S oblečením v ruke zamieril k dverám do kúpelne, otvoril ich a zostal v úžase stáť. Nato, že budova sa podobala skôr baraku, že izba bola skromná, tak kúpelňa tu bola naozaj prepychová. Sprcha, vaňa ako menší bazén , umyvadlo a toaleta, všetko v belasej a bielej farbe. Steny boli vykachličkované a farebne ladili so zariadením. Dokonca aj uteráky boli modro biele. Na poličke pod zrkadlom našiel niekoľko sprchových gelov, mydiel rôznej vône, zubné kefky, pasty a niekoľko krémov na opaľovanie. Dokonca tu bol aj krém na spáleniny. Uškrnul sa, námatkou vybral jeden zo sprchových šampónov a začal si rozopínať košeľu.
Kým sa Sírius rozhliadal po svojej izbe, tak sa neďaleko od budov tábora odohrával zápas nervov. Na brehu oceána v plytkej vode Lagúny ležalo telo obrovskej Hydry. Šupinatá koža sa jej leskla a dlhé krky sa neprestajne skrúcali a otáčali veľkými hlavami na všetky strany. Len jedna z hláv na nehýbala a uprene sa pozerala na päticu mužov, ktorí jej stáli v ceste. Na brehu bolo ešte niekoľko ľudí, ale tých si nevšímala, oči mala len pre tých piatich. Telo Hydry sa otriasalo akoby v záchvatoch kŕčov a zahnuté končatiny zakončené ostrými pazúrmi, driapali skaly pod hladinou. Z veľkých, tmavých očí jej kanuly kvapky čírej tekutiny a padali na piesok. Každá, ktorá dopadla, zanechala po sebe hlbokú jamku z ktorej sa vždy zadymilo.
„To nie sú slzy,“ skonštatoval ticho Etien, ktorý sa pripojil k otcovi a bratom a teraz stál po ich boku.
„Asi nie,“ prikývol Kornell a nebadane si uvolňoval ruky, aby sa v prípade útoku mohol brániť. Hoci veľmi pochyboval o účinnej obrane voči tvorovi o ktorom nevedeli vôbec nič. Teda skoro nič v tejto podobe , inak všetko.
„Ako dlho to už trvá,“ pýtal sa Etien, sotva pohybujúc perami.
„Už desať hodín,“ odpovedal mu otec a nespustil z Hydry pohľad. Pokúšal sa nadviazať s ňou mentálne spojenie, ale neodpovedala. Jej mysel, rozdelená na dvanásť častí bola zmätená, nemohla sa sústrediť, nemohla sa premeniť späť do ľudskej podoby. Na chvíľku od nej odvrátil pozornosť a pozrel na synov. Niečo ho napadlo a chcel to vyskúšať. Nevedel, ako bude Hydra reagovať, ale museli vyskúšať všetko, čo sa dalo.
„Je zmätená a nechápe, čo sa deje. Má príliš veľa hláv a nedokáže sa sústrediť. Musíme jej pomôcť, aby sa premenila a to dokáže, len keď bude mať dosť síl a upokojí sa. Všetci sa sústredíme na tú nehybnú hlavu, ktorá rozpráva. Myslím, že tam bude centrum ovládania. Všetci naraz sa budeme snažiť preniknúť do jej mysle a vnútiť jej predstavu jej ľudskej podoby. O ostatné hlavy sa nestarajte, o tie sa postarajú ostatní.“ prikázal stroho a presvedčený, že synovia ho na slovo poslúchnu , odpočítal , „ jeden, dva, tri!“
Všetci piati vyslali k nehybnej hlave predstavu Andromedy. Tá narazila na ochabujúcu obranu Hydry a predrala sa k jej vedomiu. Päť obrazov sa spojilo do jediného a vytvorilo plastickú podobu usmievavého dievčaťa s kučeravými neposednými vlasmi a tmavohnedými očami. Z hrdla Hydry sa začal drať kvílivý rev. Stúpal a klesal , ako vlny oceánu a na vysokej hrane bolel v ušiach. Muži neprestávali udržiavať predstavu, hoci rev začínal byť neznesiteľný a rozochvieval všetky nervy v ich telách. Telo Hydry sa začalo triasť ešte silnejšie a nad oceánom sa začali sťahovať búrkové mračná. Muži rozostúpení na pláži Lagúny ich pozorovali so znepokojením. Búrka by mohla Hydru spláchnuť skôr, než sa premení a potom by ju už nemuseli nájsť včas .
Aj Sírius, ktorý sa nechal šľahať prúdmi vlažnej vody v sprche začul nepríjemný, prenikavý zvuk prichádzajúci odkiaľsi z vonku. Spomenul si na znepokojené, ba priam ustrašené pohľady Andromediných bratov a pochopil, že tam vonku sa odohráva boj. O Hydre nikdy predtým nepočul, ale pamätal si , že Dann hovoril o plameni a jede a predstavoval si, ako práve teraz všetci bojujú proti neznámej príšere chrliacej oheň a spaľujúcej všetko okolo seba. Napochytro sa osušil, obliekol a vybehol z budovy. Vonku bol ten zvuk ešte nepríjemnejší a oveľa viac podobný revu divokého zvieraťa. Tak toto sa mu vôbec nepáčilo.
„Čo to sakra je?“ zvolal a rozbehol sa smerom, odkiaľ ten rev prichádzal. Nemusel utekať ďaleko, ale napriek tomu bol unavený a zaliaty potom. Nohy sa mu borili do piesku a to mu sťažovalo pohyb, horúčava ho vysávala zo síl. Chvíľku sa pohrával s myšlienkou, že sa premení na psa a pobeží rýchlejšie, ale predstava, že by potom strácal čas v prípadnom boji, ho od toho odradila. Vytiahol prútik a už chcel vybehnúť na pláž, keď ho zarazila nehybnosť obrazu, ktorý sa pred ním otvoril .
Nikde žiadny boj, muži s vytiahnutými prútikmi rozostúpení po pláži, sivomodrý oceán bičovaný vlnami a obloha zahalená sivými búrkovými oblakmi, ktorú rozdierali stopy kľukatých bleskov . Na hranici pobrežia, obmývaná stále väčšími vlnami ležala príšera, akú ešte nevidel. Dvanásť dlhých krkov sa kymácalo vo vetre a oproti nej nehybne stálo päť mužov. Vlasy im viali , ruky mali voľne spustené pozdĺž tela a oči upierali na jedinú nehybnú hlavu, vztýčenú uprostred strašného tela. Z otvorenej papule neustále zaznieval rev. Sírius mal chuť zapchať si uši a bol rád, že nepodľahol a nepremenil sa na psa. V tejto podobe by teraz najskôr ohluchol. Nemohol odtrhnúť oči od výjavu, ktorý sa odohrával na pláži, hoci z pohľadu diváka sa nedialo vôbec nič. Len búrka naberala na sile, stromy sa začali povážlivo nakláňať k zemi a vlny dorážali na pobrežie oveľa razantnejšie.
Vyzeralo to tak, že Hydra sa už na pláži dlho neudrží, hoci sa zarývala pazúrmi do skál. Muži stáli nehybne, ale pozornejší pozorovateľ by si všimol, že sa začínajú chvieť od únavy. Rev Hydry sa začal meniť. Už to nebol ryk divokého zvieraťa, ale nárek a plač. Postupne prechádzal do takých vysokých tónov, že takmer trhal uši, ale muži na pláži stáli neochvejne ďalej a vysielali jeden a ten istý obraz, až kým sa dlhý krk nesklonil a plačúca hlava sa nepoložila k nohám muža, stojaceho v strede. V tom okamžiku sa na pobreží rozpútalo peklo. Búrka uderila plnou silou . Vietor hnal na pobrežie obrovské vlny a blesky udierali do okolitých skál v rozmedzí len niekoľkých sekún. Celá Lagúna planula modrým ohňom a Hydra už nedokázala vlnám vzdorovať . Jej telo ochablo a keď si Sírius myslel, že ju konečne spláchne more, zmizla. Na jej mieste ležalo ľudské telo. Jeden z mužov vybehol, schytil ho do náručia a odmiestnil sa . Vzápätí sa odmiestnili aj všetci muži z pláže.
V besnejúcej búrke sa vracal Sírius do budovy. Teraz už na nič nečakal a bežal vo svojej psej podobe najrýchlejšie, ako mu to ostré poryvy vetra a prúdy dažďa dovoľovali. Chvíľami sa tisol bruchom k zemi a schovával si hlavu labami, keď sa v korunách stromov ozvalo ostré zaprašťanie a na zem spadol odlomený konár. Konečne uvidel stenu baraku a celý natešený sa vrútil dnu. Len čo za ním zapadli dvere, zvuky búrky utíchli a na krátkej chodbičke stál celkom premočený mladík . Vošiel do izby, ktorú mu pridelili a prezliekol sa . Po celý čas premýšľal nad tým, čo to vlastne videl na pláži a keď sa nemohol dobrať rozumného vysvetlenia rozhodol sa, že sa opýta niektorého z Andromediných bratov. Potom si už len ľahol na postel a čakal, čo sa bude diať.
Komentáře
Přehled komentářů
můžu číst a číst a je to super
:))
(jaja, 1. 1. 2008 23:04)
super,super,super..je to coraz lepsie..strasne napinave..rychlo chceme dalsie kapitoly :)..nemozme sa dockat
Super!!!
(Peťa, 1. 1. 2008 22:57)Bezva kapitola i celej příběh...Je ze mě závislák - pořád koukám, jestli nepřibyla další kapitola a nemůžu se dočkat. Je to super!!!
Výhodu maj ti co nastoupili později
(Fido, 24. 4. 2008 20:12)