17.Konečne doma
17. Konečne doma
V izbe sa rýchle vyzliekla a vliezla do vane s vlažnou vodou s jej oblúbenou vôňou fialiek. Bola by tam ostala najradšej až do večera, ale vedela, že nemôže. O chvíľu musí byť dolu, lebo príde otec a bude lepšie, keď na ňu nebude musieť čakať. S povzdychom vyliezla z vane, osušila sa a obliekla si pripravené béžové priliehavé šaty s polodlhým rukávom a obula otvorené topánky na polovysokom opätku. Najviac práce jej dalo rozčesávanie vlasov, ale keď si ich zviazala do volného uzla na temene, mohla byť so svojim výzorom spokojná. Ešte raz sa kriticky prezrela v zrkadle a zbehla do haly. Keď vchádzala do jedálne, upreli sa na ňu všetky oči a bratia, sediaci za stolom sa obdivne usmiali.
„Fíha! Ale ty si naozaj opeknela, to len cez tú maškarádu to nebolo vidieť!“ zvolal Michael, vstal od stola a podal jej ruku, aby ju mohol odviesť na jej miesto, kde vždy sedávala. Kess si pripadala ako vo sne. Celkom odvykla bežným spôsobom správania sa a bude si musieť zase na všetko znovu zvykať. Neverila by, že sa to dá v takom krátkom čase, ktorý strávila mimo domov. Všetci muži sediaci pri stole vstali a počkali, kým si nesadla aj ona. Až potom si posadali a Kess si ich mohla všetkých prezrieť.
Ak čakala, že uvidí len otca, tak sa mýlila, lebo pri stole boli aj všetci jej strýkovia. Kess sa s nimi prekvapene zdravila a spýtavo sa pozerala na matku, čo má toto rodinné stretnutie znamenať. Tá jej len dala znamenie, že všetko sa dozvie neskôr a škriatkovia začali podávať obed. Pri obede sa o vážnych veciach nehovorilo, konverzácia sa niesla skôr v tóne, ako sa mala na škole, čo ju tam zaujalo a podobne. Kess opatrne odpovedala a vážila v duchu každé slovo, lebo vedela, s kým sa rozpráva a nebola by rada , keby sa čokoľvek čo povie, obrátilo proti nej.
Až po obede sa začalo to pravé vypočúvanie. Ak bolo Kess v ťažkom zimnom habite horúco, tak teraz jej bolo v ľahkých šatočkách ešte teplejšie. Otec, matka, bratia a strýkovia sa jej veľmi podrobne vypytovali na každú podrobnosť, na každý okamžik, ktorý na Rokforte zažila. Chvíľami stíchli, zvažovali čo počuli a potom ju zasypávali ďalšími a ďalšími otázkami. Kess sa snažila udržať si plnú pozornosť, pretože im predsa len niektoré momenty zo svojho života nemienila porozprávať a tak jej sústredením a námahou vyrazili na čele drobné kvapôčky potu. Keď si to uvedomila, stuhla a dúfala , že si to v šere približujúceho sa večera, nikto nevšimne. Ale vedela, že nemá šancu. Bola medzi profesionálmi. Ich prácou bolo si všetko všimnúť, bez ohľadu na to, ako dobre je práve vidieť. Videla, ako si matka s otcom vymenili pohľady a v duchu zaúpela. Čaká ju rozhovor, ktorý nebude vôbec príjemný. Teda, nie žeby tento príjemný bol.
„Dobre,“ uzavrel to otec a vstal. „Je čas na večeru,“ pozval všetkých znovu do jedálne. „Máme o čom premýšľať a nemáme veľa času,“ podotkol, keď si sadal na svoje miesto.
Počas večere sa už nerozprávalo, všetci boli ponorení v myšlienkach a úvahách o tom , čo počuli. Bratia občas vrhali na Kess zamyslené pohľady. Tá sa radšej pozerala do taniera a hneď, ako to bolo možné, vstala od stola. Najradšej by zaliezla do postele , ale do haly sa primiestnili aj jej bratia Kornell a Etien a nadšene sa s ňou vítali.
„Andromeda, ty si vyrástla a skásnela,“ usmial sa na ňu Kornell, keď ju poriadne vyobjímal.
„Tak sa nám ukáž!“ smial sa Etien a zdvihol ju do náručia . „A schudla! To si v tej škole nič nejedla?“ vypytoval sa a obzeral si ju zo všetkých strán.
„Aj ty by si schudol, keby ti posielali také tréningové programy, ako mne. Ja ti neviem, ale tréner celkom určite zabudol, ako vyzerám a že mám len pätnásť. Predstav si, že po mne chcel, aby som dvíhala päťdesiatkilogramové činky!“ sťažovala sa Kess naoko a smiala sa spolu s bratmi. S jedálne vyšli Nattan a Michael, pozreli na ostatných bratov a kývli si. Kess ich so znepokojením pozorovala.
„Čo sa deje?“ spýtala sa trochu neisto.
„Andromeda,“ začal Nattan, „pôjdeme do salónu a sadneme si tam. Chceme sa s tebou porozprávať,“ doložil a viedol do z haly. Uprostred svojich bratov si Kess pripadala veľmi drobná a zraniteľná. Akoby aj nie, všetci ju prečnievali takmer o hlavu. Všetci štyria boli vysokí, svalnatí muži so širokými ramenami a úzkymi bokmi. Radi sa obliekali do nohavíc z dračej kože a voľných farebných košiel. Keď ich Etien dorástol, dali sa rozlíšiť už len ťažko, natoľko sa podobali. Svetlohnedé zvlnené vlasy zdedili po matke, vystúplé lícne kosti a pevné sánky po otcovi. Oči mali každý inej hnedej farby, ale tvar bol rovnaký, ako mala aj Kess. Boli opálení a pochudnutí . Zdalo sa, že v poslednom čase toho mali veľa.
„Andromeda,“ začal Nattan, keď si posadali do pohodlných kresiel a škriatok im priniesol občerstvenie. „Určite si si domyslela, že s tebou chceme hovoriť a tvojom snúbencovi. V listoch si sa odmietala o ňom vyjadrovať, ale my musíme vedieť, čo je vlastne zač. Aký je?“ spýtal sa jej rovno a Kess hľadiaz z jedného na druhého sa snažila utriediť si myšlienky, aby sa vyjadrila čo najpresnejšie a najobjektívnejšie.
„Je to vyhlásený sukničkár a bezohladný egoista,“ začala ticho. Bratia ju pozorne počúvali. „Je nedisciplinovaný, prchký a nezodpovedný , správa sa ako malý chlapec.“
„Zdá sa, že na ňom nevidíš vôbec nič dobré,“ podotkol zachmúrene Michael.
„To nie je pravda!“ zvolala Kess. „Moja kamarátka o ňom povedala jednu veľkú pravdu, je krásny, veľmi krásny, ale nehodí sa na nič, len na hranie,“ hovorila rýchlo a na konci sa jej hlas trošku zlomil. Bolo to len nepatrné zaváhanie, ale Michael si to všimol.
„Trápi ťa to?“
„A teba by to netrápilo, keby si mal ty s ním prežiť nielen celý život, ale celú večnosť?“ zvolala Kess. Bratia na ňu len mlčky hľadeli. To ju už naozaj nahnevalo.
„Len sa na to pozrite!“ povedala ticho a v ruke sa jej objavil stočený pergamen. Podala ho Nattanovi a sledovala, ako ho otvára a začína čítať. Michael sa natiahol a cez jeho rameno sa tiež začítal. Po chvíli podal Nattan bez slova pergamen Kornellovi a Etienovi.
„Čo je to?“ spýtal sa a v očiach mal nebezpečné ohníčky. Tušil odpoveď, ale chcel ju počuť na vlastné uši od Kess.
„To je praktická príprava môjho budúceho manžela na úlohu patriarchu,“ odvetila studeno Kess. „Ako sa môžete presvedčiť, tak nacvičuje veľmi usilovne! Ten pravý a o niečo kratší stĺpec, to sú tie, ktoré dostal do postele, ľavý označuje tie, s ktorými sa rozišiel skôr,“ vysvetlovala Kess a bratia na ňu trochu neveriacky pozerali.
„Veľmi usilovný mládenec,“ poznamenal Etien preťahujúc hlásky a v očiach sa mu tiež nebezpečne zablyslo. Chvíľu pozoroval sestru a hrýzol si spodnú peru. „No , zabiť a ani vykastrovať ho nemôžeme, ale máme pomerne nepreberné množstvo možností, ako mu môžeme nasledujúce mesiace znepríjemniť. Myslím , že pouvažujeme a spoločne si niektoré z nich vyberieme,“ doložil a pozrel spýtavo na bratov. Kornell si ešte stále prezeral pergamen a po chvíli ho vrátil Kess.
„Muselo to byť nepríjemné, spisovať tie mená a vedieť, že je to tvoj budúci manžel,“ podotkol po chvíli a pátravo si Kess premeriaval. „Ak na nemýlim, aj ty si si niečo pre neho pripravila.“
„Samozrejme,“ prikývla Kess. „Ako vianočný darček mu pošlem našu manželskú zmluvu!“ prehodila zľahka a bratia sa na ňu obdivne zahľadeli.
„To naozaj nemá chybu!“ prikývol Nattan. „Bude to vynikajúci začiatok všetkých našich akcií, zameraných na nápravu a prevýchovu pána Blacka. No a keď s ním skončíme, potom už bude oveľa vhodejším kandidátom na manžela a patriarchu.“ dodal a uškrnul sa.
„Myslíte si, že vám to rada schváli?“ pochybovala Kess.
„Samozrejme,“ povzdychol si Michael. „Nikoho neteší, čo sa z neho vykľulo a musíme s tým niečo robiť. Nech to teda zostane v rodine.“ dodal a vstal. „Už je neskoro a zajtra je tiež deň. Ešte sa porozprávame, dobre?“ pohladil Kess po vlasoch a poslal ju spať.
V nasledujúcich dňoch absolvovala Kess ešte niekoľko viac, či menej príjemných rozhovorov s rodičmi, bratmi a členmi Veľkej rady. Hlavný patriarcha jej vyslovil uznanie, za veľmi významný podiel na odhaľovaní Voldemortových stúpencov a s jej návrhmi, ktoré sa dotýkali budúcnosti Remusa súhlasil. Na žiadosť rodiny Sokolovcov, dostali na starosť jeho prípravu . Všetko sa už rozbehlo a jeho vstup medzi strážcov sa už pripravoval. Zostávalo už len zistiť jeho vhodnosť a genetickú kompaktabilitu , aby sa mohol začať pripravovať aj jeho vstup do tejto rodiny. Museli získať jeho krv.
„Andromeda!“ zavolal na ňu Nattan, ktorý sa práva objavil vo dverách. Kess sa otočila a usmiala sa na brata . „Poď, pomôžeš mi!“ zavolal na ňu.
„Rada,“ usmiala sa a zamieriela k nemu, „čo potrebuješ?“
„Dostal som úlohu,“ povedal tajomne, „týka sa tvojho priateľa,“ doložil.
„Remusa?“ čudovala sa Kess. „To už?“
„Už!“ zasmial sa Nattan a podával jej kožušinový plášť. „Pôjdeme ho navštíviť.“
„Počkaj, ale nepovieš mu, že ho pripravujeme pre Lenu, on to ešte nevie,“ zastavila sa Kess a pozrela na brata.
„Vieš, že to voči nemu nie je fér, takto ho zavádzať?“
„Viem, ale Lena mi je tak podobná a ja som mu nezatajila, že mám snúbenca a že s ním nemôžem zostať.“
„Tak , prečo s ním chodíš?“
„Ľúbi ma ,“ povedala tíško Kess a sklopila oči.
„A ty, aj ty ho ľúbiš?“ spýtal sa Nattan otvorene.
„Mám ho rada, ale...“
„Ale, neľúbiš ho, pravda!“
„Nattan, prosím, musíme o tom hovoriť?“ spýtala sa Kess a zosmutnela. „Mám ho proste veľmi rada a hotovo! Keď bude na to vhodná chvíľa, tak sa dozvie aj o Lene. Veď ešte vôbec nevieme, či sa k nej bude hodiť.“ zakončila Kess a dopla plášť. Už vedela, akú úlohu dostal jej brat a prečo potrebuje jej pomoc.
Komentáře
Přehled komentářů
velmi sa mi pacil serial h20 staci pridat vodu pretoze byt morskou pannou je mojím snom a pacili sa mo tam dievcata Cariba Heinw a Clarie Holt a phoebe Tonkin
Len tak dalej..
(FreyR, 6. 1. 2008 11:12)To tu naozaj nik nepise komentare? ste lenivci. Poviedka je super. len tak dalej.
mam vodu rada
(romana kulhanova , 3. 4. 2009 13:26)