16. Vianočné prázdniny
16. Vianočné prázdniny
Nič z toho, čo sa dialo vonku, za bránou školy sa k väčšine študentov nedostalo. Čítali síce články v Dennom Prorokovi o útokoch, ale keďže sa v podstate nič nestalo, rýchle na ne zabúdali. Naopak, mnohí sa tešili, že prázdniny vďaka nepokojom začnú skôr. Dobrú náladu im nemohli pokaziť ani hory domácich úloh, ktorými ich nespokojní učiteľia doslova zavalili.
„Tomu Binsovi asi nadobro preskočilo!“ burácala Lucy, keď sa v piatok popoludní vrátili do klubovne. „Dva zvitky pergamenu o vojne škriatkov a obrov, to predsa nemôže myslieť vážne!“ zavila a zosunula sa do najbližšieho kresla.
„Aj vám dali toľko domácich úloh?“ spýtal sa Sírius, ktorý sa rozvaľoval v kresle pri krbe. Keby sa neozval vyzeralo by to, že tam odpadol. „Nemali nás púšťať skôr domov . Kvôli tým pár voľným dňom navyše, strávime kopu času nad úlohami.“
„Nechápem, prečo nariekate. Ešte stále sme v škole a môžeme s tým niečo urobiť.“ oponovala im Kess . „Tu máme poruke knižnicu a pôjde nám to oveľa rýchlejšie, keď si navzájom pomôžeme.“
„Áááááá!“ vila ticho Ket. „Ty nie si človek, ty si „Perpetum mobile! Ako môžeš teraz hovoriť o robení úloh? Ešte sme sa len vrátili do veže a ty už chceš robiť úlohy!“
„No a čo, ja o nich môžem nielen hovoriť, ja si ich pôjdem aj urobiť. Doma chcem mať čo najviac času pre rodinu. Bratov som nevidela, ani sa nepamätám.“ hnevala sa Kess.
„Ty máš bratov?“ spozornela Lucy. „Nikdy si o nich nehovorila.“
„Mám, štyroch,“ prikývla Kess. „A musím ťa upozorniť, že sú všetci už ženatí a to šťastne, “ dodala so smiechom.
„Aha, no nič,“ dodala Lucy a pohodlnejšie sa rozvalila v kresle. „Ozaj, Kess, máš už nakúpené darčeky?“
„Ty máš asi skleróru, jasne že mám, nepamätáš sa, veď sme nakupovali spolu!“ rozosmiala sa Kess.
„Tak to teda nie!“ Lucy sa vzpriamila v kresle. „ Sklerózu nemám a na nič podobné si nepamätám. Ale pamätám si, že si s nami vôbec nechcela ísť do Rokwillu, keď sme išli na nákupy. Tak, kedy sme to nakupovali?“
„Lucy, objednávky Sovou poštou, pamätáš sa? Nakúpila som si všetko cez Soviu poštu. Je to oveľa pohodlnejšie a aj rýchlejšie. Nemusím so sebou nosiť toľko peňazí, platí sa to bankovým prevodom a darčeky doručia na Vianoce priamo adresátom. Nemusím ich nikam nosiť . Ani by to v mojom prípade nebolo možné. Tak veľa darčekov by som neuniesla, ani keby som si ich zmenšila.“
„Čo si mi kúpila?“ ozvalo sa odrazu z kresla pri krbe a spoza operadla vykukol Sírius.
„Neboj sa, aj pre teba sa niečo nájde. Pre teba mám dokonca špeciálny darček,“ povedala Kess a v očiach sa jej diabolsky zablyslo. „Môžeš si byť istý, že na tieto Vianoce do smrti nezabudneš!“ doplnila ešte ticho len pre seba a vzala si veci. „Idem do knižnice. Ide niekto so mnou?“ spýtala sa už nahlas a preletela pohľadom po prítomných. Všetci zostali sedieť a pozerali na ňu ako na mimozemšťana, len Remus sa zdvihol.
„Idem, máš pravdu, čím viac urobíme teraz, tým menej toho bude na doma,“ objal Kess okolo pása a odvádzal ju od tej lenivej bandy preč.
„Hahahaha! Už ich vidím, ako robia úlohy!“ zachechtala sa temno Ket. „Budú sa lúčiť, lebo sa celé tri týždne neuvidia.“
„A viete, že majú pravdu?“ ozval sa nečakane Sírius a vyšvihol sa na nohy. „Idem si aj ja urobiť nejaké úlohy. Spolu s Remusom mi to pôjde ľahšie,“ dodložil, vzal si veci a vyrazil z klubovne. Zvyšní Záškodníci za ním pozerali s pootvorenými ústami.
„To musí byť nejaký veľmi nákazlivý vírus, čo tu Kess šíri, alebo sa Sírius náhle pomiatol,“ zhodnotil situáciu James a keď sa mu v hlúčiku dievčat podarilo vypátrať Lily vstal a začal sa predierať k nej, aby ju znovu pozval na rande. Výsledok jeho snaženia počuli všetci o malú chvíľu.
„S tebou nepôjdem ani náhodou, Potter. To by som musela mať zatmenie mozgu! Daj si odpich a neotravuj!“ jačala Lily na plné pecky a všetkým v klubovni na chvíľu zaľahlo v ušiach. V dôsledku toho nikto nepočul, čo jej na to James odpovedal, ale asi nemal šťastný deň, lebo rozzúrená Lily na neho vytiahla prútik .
„Aquamenti!“ zrevala tak, že to napriek zaľahnutým ušiam počuli všetci a z prútika jej vytriskol prúd studenej vody, ktorý zlial Jamesa od hlavy až po päty. V momente sa podobal skôr na vodníka, než na čarodejníka a klubovňou sa rozozvučal smiech. Pohľad na prekvapeného a mokrého Jamesa bol na nezaplatenie.
„Dehydratio omnia!“ ozvalo sa od vchodu klubovne.Všetci sa pozreli, komu že to Jamesa prišlo ľúto. Do klubovne práve vchádzala Kess a po vode nebolo už ani pamiatky. Vybehla hore do spálne a o malú chvíľku sa už vracala späť s plnou náručou pergamenov. Len jediným pohľadom prebehla po klubovni a znovu vykĺzla von.
James si znovu sadol do kresla ku krbu a ponoril sa do myšlienok, pričom neprestal sledovať pohľadom Lily.
„Musím sa priznať, že mi tá tvoja vytrvalosť a vernosť v láske imponuje,“ poznamenala po chvíle ticha Ema. Ket a Lucy tiež prikývli. „ Ale ideš na to úplne blbo,“ doložila a prižmúrila zamyslene oči.
„Ako to myslíš?“ pozrel James na ňu a spozornel. Po dnešnom fiasku by dal za dobrú radu čokoľvek.
„Vieš, to ako tu už roky vyrevuješ „Evansová, Evansová“ , zvolala potichu, tak aby ju Lily náhodou nepočula, „ to lezie na nervy nielen Lily, ale kompletne celému Chrabromilu. Si celej škole na smiech, ako si tak stále čechráš vlasy a natriasaš sa pred ňou, ako mladý kohút! Už len preto, že sa taký dotieravý by ťa Lily nechcela, ani keby si bol posledným chlapom na svete. Proste z princípu!“ doložila kruto, lebo vedela, že len takáto trpká pravda vypovedaná otvorene a polopate , dokáže preniknúť do láskou zahmleného mozgu Jamesa.
„To myslíš vážne?“ spýtal sa jej James ticho a odrazu vyzeral, akoby ostarol o desať rokov. Sedel, pozeral do ohňa a mlčal. Bolo vidieť, že úporne premýšľa. „A čo by som mal, alebo nemal podľa teba robiť,“ spýtal sa po chvíli.
„Nemal by si ju volať priezviskom, to po prvé,“ začala vyratúvať Ema.
„Nemal by si si neustále pred ňou prehrabovať vlasy,“ doplnila Lucy.
„No a nemal by si ju stále, to jest , vždy keď ju vidíš pozývať na rande.“ dokončila to Ket.
„To nevydržím!“ zaúpel James.
„Potom sa budeš musieť zmieriť s tým, že nikdy nebudeš chodiť s Lily Evansovou a mal by si si nájsť iné dievča. Vidíš, aj to by mohlo pomôcť, aby si ťa Lily všimla.“ povedala a usmiala sa.
„So mnou nebude žiadna chcieť chodiť,“ namietal James celkom rozumne. „Všetky vedia, že milujem len ju!“ povzdychol si.
„Ktovie?“ pousmiala sa znovu Ket. „Musíš to proste skúsiť!“
„Potom o mne poviete, že som taký istý, ako Sírius!“ vyhŕkol odrazu James.“Aj Lily si to bude myslieť a už vôbec si ma nebude všímať!“
„No menej, ako si ťa všíma teraz, to sa snáď ani nedá, nemyslíš?“ oponovala Ema a zodvihla sa . „Idem si niečo pobaliť, aby som zajtra na niečo nezabudla,“ pretiahla sa s rukami zopnutými nad hlavou a James sledoval očami líniu jej vypnutej postavy.
V tej chvíli ho napadlo, že má vlastne vo všetkom pravdu. Ani neskúsil a už odmieta, celkom ako Lily. V tom momente to pochopil, akoby ho náhle osvietilo. Aj Lily ho odmieta, hoci sa ani nepokúsila spoznať, aký v skutočnosti je. Mal by jej dať možnosť, aby sa na neho pozrela z väčšej diaľky, než z desiatich centimetrov, ako to bolo doteraz. Potreboval si to všetko poriadne premyslieť. Vstal, vyhľadal pohľadom Lily, potom potriasol hlavou a bez slova odišiel do spálne.
„Tak neviem, či sme urobili dobre,“ zatiahla Ema, keď stúpali po schodisku k dievčenským spálňam.
„To uvidíme,“ pokrčila plecami Ket.
„James vyzeral zamyslene, možno mu to konečne došlo,“ zašomrala Lucy a vošla do izby .
Na druhý deň sa všetci študenti zhromaždili pred školou, kde ich už čakali koče, ťahané neviditeľným záprahom.Všade sa ozývali veselé výkriky, priania a smiech. Koče sa plnili a postupne odchádzali na stanicu . Rokfortský rýchlik už stál na nástupišti a študenti vystupujúci z kočov si hneď nastupovali do vlaku. Na stanici hliadkovali profesori, aby všetko prebehlo v pokoji a v bezpečí.
„Poďte sem, našla som voľné kupé!“ volala Ket, keď sa z prichádzajúceho koča vysypali aj Záškodníci. Samozrejme, že to vzali ako pozvánku a hneď sa nasťahovali do kupé k dievčatám. Bolo tam teraz síce tesno, ale o to útulnejšie a hlavne veselšie. Sírius a James rozprávali veselé príhody, ktoré na škole povyvádzali , z kupé sa chvíľami ozývali výbuchy smiechu a cesta im všetkým veľmi rýchle ubehla. Na stanici pomohli chlapci dievčatám povynášať kufre, Remus ešte zatiahol Kess do uvolneného kupé, aby sa mohli poriadne rozlúčiť a už sa vítali s príbuznými a lúčili s priateľmi. Všade bol hluk a zhon.
Kess vystúpila z vlaku a postavila sa k svojmu kufru. Vedela, že niekto si ju tu nájde a tak tam pokojne stála a pozorovala, ako sa James a Sírius vítajú s veľmi milou , šarmantne vyzerajúcou čarodejnicou, ktorá ich srdečne oboch vystískala a vybozkávala. Podľa výzoru to bola Jamesova mama. Aj Remus sa vítal s rodičmi a neustále pokukoval po Kess. Ema búrlivo objímala mamu a mladšiu sestričku, Lucy sa vítala s otcom a pre Ket prišli tiež obaja rodičia. Kess sa usmievala a mávala odchádzajúcim priateľkám, potom sa otočila a pohľad jej padol na nenápadnú postavu stojacu bokom. Okamžite vedela, kto to je a žiarivo sa usmiala.
„Nattan!“ zvolala a rozbehla sa k nemu. Jej najstarší brat roztvoril náruč a ona mu do nej skočila a zavesila sa mu na krk.
„Andromeda! Konečne!“ povedal a pevne ju objal. „ Kde máš veci?“ spýtal sa jej po chvíli, keď sa konečne oslobodil z jej zovretia.
Kess a otočila a ukázala na kufor osamelo stojaci na nástupišti. Pritom zazrela odchádzajúceho Remusa, ako zazrel žiarlivo na vysokého muža objímajúceho jeho dievča. Kess mu ešte zamávala a Nattan sledoval jej pohľad.
„To je on?“ spýtal sa ticho.
„Nie, to je Remus, chodíme spolu,“ prehodila ledabolo Kess.
„Andromeda! Ako si to predstavuješ! To je predsa...!“
„To je predsa úplne normálne!“ doplnil ho hlas ďalšieho muža, ktorý sa akoby zhmotnil zo vzduchu. „Nebuď taký puritán, bratček! Andromeda má pätnásť rokov a je celkom normálne, že sa stýka s chlapcami, alebo s chlapcom,“ doložil a vystúpil spoza Nattana.
„Michael!“ zvískla ticho, ale o to radostnejšie Kess a zavesila sa na svojho druhého brata. „Vy ste pre mňa prišli obaja! Strašne rada ťa vidím ,“ povedala mu do ucha a pobozkala ho na líce. Obaja bratia sa na ňu radostne uškŕňali .
„Zober kufor a pôjdeme!“ zavelil Nattan a zovrel Kess pevne do náručia. Michael len stisol plecia, vzal do rúk kufor a všetci traja sa rozplynuli vo vzduchu.
Keď sa opäť zhmotnili, nestáli už na nástupišti 9 a ¾ , ale v hale domu ich rodičov a v ústrety sa im ponáhlala matka.
„Andromesa, dievčatko, vitaj doma! Konečne si tu, po takom dlhom čase!“ objímala Kess a starostlivo sa pozrela na synov. „Nevidel vás nikto?“
„Neboj sa,“ upokojoval ju Nattan. „Nástupište už bolo skoro prázdne a pre istotu som nás zastrel.“
„Prečo musíš mať vždy to príjemnejšie?“ frfľal Michael a kládok Kessin kufor na dlážku. „Druhýkrát ja vezmem Andromedu a ty kufor.“
„Pretože som starší? Pretože som rozumnejší? Alebo preto, že ..“
„Nehádajte sa,“ napomenula ich matka. „Andromeda sa musí prezliecť z tých príšerných šiat, lebo sa nám tu za chvíľu uvarí.“
„To je fakt,“ zasmial sa Michael. „Tie šaty sú naozaj príšerné, vôbec v nich nevidno, ako si opeknela!“ podpichol sestru. Kess sa po ňom ohnala, ale on sa jej len ladne uhol a uškieral sa.
„Ako malé deti,“ krútila matka hlavou a poháňala Kess pred sebou. „Dala som ti pripraviť kúpel a šaty. O chvíľu príde otec a večer tu budeme všetci. Musíme sa porozprávať,“ povedala ticho a pozrela skúmavo na Kess.
„Prídu aj Kornell s Etienom?“ čudovala sa Kess, keď stúpala po schodoch do svojej izby a už po ceste si rozopínala ťažký habit, lebo jej naozaj začínalo byť nepríjemne horúco.
Komentáře
Přehled komentářů
Uz som si nemyslela, ze dnes pridas dalsie kapitoly,... ktore boli opat skvele..tesim sa na pokracovanie:)
hm,
(LillyE., 29. 12. 2007 22:43)