13. Ponuka
13. Ponuka
V miestnoti zavládlo na chvíľku ticho a Remus neprítomne hladil Kess vlasy.
„Ja to všetko viem,“ povedal pomaly, „ rozum mi hovorí, že mám byť rád, že si tu so mnou, že ťa držím v náručí, že ťa môžem bozkávať, ale srdce túži držať ťa v náručí navždy. Chcel by som z tebou prežiť celý život, starnúť vedľa teba, vychovávať naše deti , pomáhať ti a celý život ťa milovať, len teba jedinú.“
„Tak nehovor!“ zvolala Kess, „Vieš, že to nie je možné! Vieš, že ja nie som jediné dievča na svete a čoskoro odídem. Nesmieš všetku svoju lásku upierať len ku mne,“ hlas sa jej zlomil, „ aj keď nepopieram, že by som tiež radšej strávila život po tvojom boku.“ doložila ticho a horúčkovite premýšľala, ako pokračovať v rozhovore , ktorý sa stáčal nevítaným smerom.
„Napísala som otcovi,“ povedala odrazu.
Remus zdvihol hlavu a skúmavo sa jej zahľadel do tváre. „Mám sa začať báť?“
„Nemusíš,“ zasmiala sa Kess, nenápadne mu skĺzla z kolien a sadla si vedľa neho, pritúliac sa k jeho ramenu. Remus ju objal okolo pása a pritiahol si ju bližšie k sebe.
„Tak hovor, čo ti napísal otec?“
„Nebol nadšený, ale súhlasil s tým, aby som ti o nás povedala, ak mi zložíš sľub, že nikdy nikomu nepovieš, čo sa dozvieš.“
„To znie napínavo,“ usmial sa Remus. „ Aký sľub chceš?“
„Jednoduchá prísaha na prútik,“ uškrnula sa Kess, mávla rukou a prútik sa jej v nej zjavil .
„Ale to predsa nie je tvoj prútik,“ začudoval sa Remus, keď videl tú zvláštnu vec, ktorú držala v ruke. Takmer biely, špirálovite zakrútený prútik a modrými žilkami.
„Je, ja mám niekoľko prútikov,“ povedala šibalsky Kess a namierila mu prútik medzi oči. „Ty, Remus Lupin , prisaháš, že všetko, čo sa dnes a kedykoľvek v živote o strážcoch dozvieš, uchováš v tajnosti aj za cenu svojho života?“ spýtala sa vážne.
„Prisahám!“ odpovedal Remus a z bieleho prútika vytriskol modrý prúd svetla a vpil sa mu ho hlavy. Kess znovu mávla rukou a prútik zmizol. „Čo by sa stalo, keby som niečo povedal?“ zaujímal sa Remus, lebo o ničom podobnom doteraz nepočul.
„Zomrel by si,“ informovala ho pokojne Kess. „Je to niečo podobné, ako váš neporušiteľný sľub. Iba jednoduchšie, tak ako všetko ostatné. Líšime sa od vás hlavne jednoduchosťou , účelnosťou a efektivitou činnosti.“
„Kto je to vy a my?“
„Vy, to sú všetci členovia čarodejníckej spoločnosti na celom svete , kúzelníci, čarodejnice, proste všetci. My, to sú rody čarodejníkov, ktorí žijú akoby mimo všetkého diania v čarodejníckej spoločnosti. Sme strážcovia rovnováhy a máme svoje zákony a zvyky, ktoré sa podstatne líšia od tých vašich . Vládne nám Veľká rada. Jej členmi sú všetci patriarchovia, ktorí sú zodpovední za stabilitu, utajenie a chod našej spoločnosti . Ale našou najvýznamnejšou úlohou je udržiavanie rovnováhy v čarodejníckom spoločenstve, teda vo vašom spoločenstve a to akýmikoľvek prostriedkami.“
„Prečo to robíte?“ nechápavo sa spýtal Lupin.
„Touto úlohou poveril pred tisíckami rokov veľký čarodejník Merlin, svojho najmladšieho syna a zaviazal ho prísahou, že kým jeho rod nevymrie, bude strážiť rovnováhu medzi čarodejníkmi tak, aby ani strana dobra a ani strana zla nemali prevahu jedna nad druhou , lebo bez zla nevieš a tom , čo je dobré a bez dobra nespoznáš zlo. Sú navzájom prepojené a neustále sa prelínajú. Nikto nie je len zlý a nikto nie je len dobrý. V každom dobre je niečo zlé a v každom zle sa nachádza aj niečo dobré.“
„Počkaj, počkaj, to začína vyzerať strašne zložito,“ prerušil ju Remus.
„Ono to je zložité, ale zároveň je to jednoduché,“ rozosmiala sa Kess. „Aby som sa vrátila k podstate veci, môj otec, ako jeden z patriarchov ti mojim prostredníctvom ponúka miesto medzi nami, medzi strážcami rovnováhy.“
„To ako keby som to prijal, tak by sme sa mohli...“ zasvietili Remusovi oči nádejou.
„Ach, Remus,“ vzdychla si Kess. „Zdá da , že si nepochopil. Moju manželskú zmluvu nemôže zrušiť nič, vôbec nič, dokonca ani moja smrť!“ dokončila nemilosrdne. „Nie, Remus, tadiaľto cesta nevedie. Ja viem, že je to ťažké, pre mňa to nie je o nič ľahšie, ale pokúšala som sa ti trochu pomôcť. Medzi čarodejníkmi je vlkodlak vydedencom, medzi strážcami by si mohol byť uznávaným a vítaným členom spoločnosti, dokonca by si sa mohol stať patriarchom.“ lákala ho sladkým hláskom, ako dáka siréna. „No a potom by sme sa mohli vídať, mohli by sme sa navštevovať a keď odtiaľto odídem, nemuselo by to byť zbohom navždy.“ doložila a čakala, čo na to Remus povie.
Remus počúval ticho, podvedome hladil Kess po chrbte a horúčkovito rozmýšľal. Ticho sa predlžovalo. Kess sa väčšmi pritúlila k Remusovej hrudi a objala ho. On sa sklonil, vdýchol vôňu jej vlasov a pevnejšie ju zovrel okolo pása. Nechcel ju stratiť a ak to, že sa pridá k tým strážcom znamenalo, že ju bude môcť naďalej vídať, tak to urobí. No a s tou pozíciou vlkodlaka v čarodejníckom spoločenstve mala tiež naprostú pravdu. Tak, prečo takú lákavú ponuku neprijať. Bude stále neďaleko Kess, bude ju stretávať. Srdce ho bude bolieť , ale bude mať prečo žiť. Pre nádej, že raz by mohla byť jeho.
„Čo by som musel urobiť, aby som sa mohol stať strážcom?“ spýtal sa odrazu a ešte pevnejšie si Kess pritisol k sebe. Tej sa len ľahko zvlnili pery v nepatrnom úsmeve , pohladila ho po tvári a uľahčene si vydýchla.
„Stačí tvoj súhlas, neskôr výcvik a potom prísaha.“
„Súhlas už máš,“ povedal ticho Remus. „Čo ten výcvik?“
„Až keď skončíš školu. Hoci, u nás to nie je dôležité, pretože máme úplne odlišný systém vzdelávania, robíme skúšky aj z učiva požadovaného čarodejníkmi. Mnohí z nás pracujú na rôznych vysokých postoch spoločnosti. Môj otec je napríklad veľvyslanec. Dĺžka výcviku je rôzna, podľa potreby a schopností adepta, ale v podstate neprestávame cvičiť až do konca života.“
„A to je?“ zdvihol Remus spýtavo obočie.
„To by si sa divil! Naprostá väčšina z nás sa dožíva veľmi úctyhodného veku. Predčasné úmrtia sú, teda boli , doteraz vlastne výnimkou.“
„Čo tým chceš povedať?“
„To je jasné, zlo mocnie a budeme musieť bojovať a boj sa nikdy nezaobíde bez obetí a úmrtí,“ povzdychla si Kess.
„Ty nebudeš bojovať!“ vyhlásil tvrdo Remus a Kess sa veselo rozosmiala.
„Samozrejme že budem bojovať!“ vyhlásila pokojne. „Patrím k špičkovým bojovníkom a keď ma Rada pošle do boja, tak pôjdem .“
„To tú Radu tak poslúchate?“
„Remus,“ vzdychla si Kess. „Niekto rozhodovať musí a keby si každý robil čo chce, bol by z toho len zmätok. Takže, áno poslúchame a robíme to dobrovolne. U nás nikoho nedržíme nasilu. Kto chce odísť, ten odíde a neohrozuje svojim správaním životy ostatných.“
„Tak dobre a čo je to ten patriarcha?“
„Je to otec rodu, matkou býva vždy zakladateľka. Tá vždy máva nejaké zvláštne schopnosti, ktoré sa potom v rode odovzdávajú z rodičov na potomkov. Dievčat, ktoré sa môžu stať zakladateľkami, je u nás veľmi málo a sú veľmi vzácne.“ povedala s drobným úsmevom na perách. „Ich manžel sa vždy stáva patriarchom a členom Veľkej rady.“
„Ale hovorila si niečo o tom, že aj ja by som sa mohol stať patriarchom. Ak si tým myslela...“
„Nie, ešte raz ti hovorím, že to nie je možné, musíš si to konečne uvedomiť.“ prerušila ho rýchle. „Vieš, chcela som ťa o niečo poprosiť,“ povedala a snažila sa to nejako zahovoriť. Remus na ňu len spýtavo pozrel. „Vieš, chcela by som mať tvoju fotografiu, teda ak nič proti tomu nebudeš mať.“
„Ale samozrejme, rád ti ju dám, ale na oplátku mi ty dáš svoju, dobre?“ usmial sa s radosťou, ale úsmev mu rýchle pohasol.
„Stalo sa niečo?“
„Mám taký nepríjemný pocit, že ťa čoskoro stratím,“ povedal pomaly a priťahoval si Kess nenápadne bližšie.
„Zatiaľ ti nič také nehrozí a aby som nezabudla, otec mi pre teba poslal „Protivlkodlačí elixír.“ Už nebudeš musieť počas splnu pri premene trpieť , už ti nebude nikdy hroziť to, čo sa stalo naposledy.“
„Čože? Vy máte nejaký liek proti vlkodlačiemu uhryznutiu?“
„Nie, trvalý liek zatiaľ skutočne neexistuje, ale podarilo sa nám vyvinúť elexír, ktorý podstatne uľahčuje premenu a pohryznutý človek sa nemení na vlkodlaka, ale len na vlka a zostáva mu ľudské myslenie. Je teda schopný kontrolovať svoje konanie a dokonca posilňuje vlkodlačie schopnosti, bez tých nepriaznivých účinkov. Keby si mi bol povedal , že si vlkodlak, k žiadnemu incidentu by nedošlo.“
„To nemyslíš vážne, naozaj taký elixír existuje?“
„Samozrejme, byť strážcom znamená mať tiež určité výhody, ktoré majú vyvážiť nejaké tie nevýhody,“ rozosmiala sa Kess.
„Aké nevýhody? O žiadnych nevýhodách si nehovorila,“ pripomenul jej Remus.
„Tie ti ukážem neskôr, teraz by si mohol....,“ bez slova k nemu otočila tvár a Remus jej ochotne vyhovel. Pritiahol si ju do lona a našiel jej nedočkavé pery. Dovolila mu, aby ju hladil po celom tele a keď jeho rozochvelé prsty rozopínali gombíky jej košele, tak ho nezastavila .
Komentáře
Přehled komentářů
velmi pekne....ani nepisem kommenty k ostatnym kapitolam....lebo hned dalej citam....som velmi rada ze pises z tohto obdobia, lebo sa mi to nepletie s ostatnymi poviedkami.....diky moc
dakujem
(jaja, 29. 12. 2007 21:16)dakujem ti velmi pekne za venovanu kapitolku..bola uzasna ako aj vsetky ostatne..tato poviedka je cela super..prajem este vela radosti pri pisani..len tak dalej :)
uuuha
(julili, 6. 1. 2008 18:54)