12. Prečo si mi to nepovedal?
V ošetrovni bolo šero, ale ona dobre videla , že na dvoch posteliach ležia pacienti. Madam Pomfreyovú už nikde nevidela a to znamenalo, že s ošetrovaním pacientov už skončila. Rýchlo prešla k posteliam a pozerala sa z jednej bledej tváte na druhú. Remus so Síriusom spali a ju ani nenapadlo ich budiť. Dobre si spomínala na svoj sen a vedela, aké zranenia utŕžili. K obom ju viazalo silné puto a ona dobre vedela, čo musí urobiť. Roztiahla ruky a nespokojne si odfrkla. Postele bolo príliš ďaleko od seba. Nedočiahne.
„ Pervenio!“ zašepkala a postele sa nehlučne prisunuli bližšie. Postavila sa ich k hlavám a natiahla nad nimi ruky .
„Medeor morbo!“ zaznelo a na oboch Kessiných predlaktiach sa rozžiarili v puzdrách ukryté prútiky. Z oboch prúdilo zlatavé svetlo do jej dlaní , odtiaľ sa odrážalo dolu a zalievalo obe ležiace postavy súčasne. Kess sa plynulo pohybovala pozdĺž nehybných tiel , až kým sa nedostala k prstom na nohách. Tam sa na okamžik zastavila a zhlboka sa nadýchla. „Finite.“ zakončila kúzlo, zovrela páliace dlane a otočila sa. Obaja chlapci vyzerali teraz zdravo, ale tvrdo spali. Nechcela ich zobudiť. Nech si len pospia, spánok im môže len prospieť. Bola spokojná. Vedela, že obaja sú už zdraví a nič im nehrozí. Pobozkala Remusa na čelo a nenápadne, tak ako prišla, tak aj odišla a vrátila sa do Chrabromilskej veže. Zastieracie kúzlo zrušila až pred dverami spálne, z ktorej už počula zvyčajný ranný ruch.
„Kde si bola?“ spýtala sa ešte strapatá Ket a so zívaním sa preťahovala. „Tak skoro som ťa vstať ešte nevidela.“
„Ani si nemohla,“ zasmiala sa Kess. „Vyliezaš z postele vždy posledná, nemôžeš teda vedieť, kedy ja obvykle vstávam,“ pokračovala s úsmevom a pozorovala, ako sa Ket ospalo plúži po izbe a pokúša sa o nejakú zmysluplnú činnosť. „Mali by ste sa poponáhlať, lebo pri vašom tempe to nemáme šancu stihnúť.“
„A čo také?“ zaujímala sa Lucy, ktorá sa práve vrátila z kúpelne .
„Raňajky a vyučovanie,“ pripomenula im Kess. „Už zase je pondelok, ak ste si nevšimli.“
„To sme si teda všimli, ale odmietame to akceptovať,“ zašomrala Ket a ešte stále zívajúc sa odšuchtala do kúpelne. Kess si vzala tašku s pomôckami na vyučovanie a so slovami „Počkám vás dolu,“ vyšla z izby.
Trvalo celý týždeň, kým sa Remus a Sírius vrátili z ošetrovne späť do Chrabromilskej veže. Ich zázračnému uzdraveniu madam Pomfreyová vôbec neverila a nechala si ich tam dlhšie, len aby zistila, ako sa jej to mohlo vlastne podariť. Veď nielen, že boli obaja do rána úplne zdraví, ale zmizli im aj všetky staré jazvy po predchádzajúcich zraneniach.
Kess ich oboch každý deň navštevovala a dobre sa zabávala nad tým, ako sa jej pokúšali zatajiť, prečo sa povaľujú na ošetrovni, keď im nič nie je. Ani to z nich príliš neťahala. Ošetrovňa sa jej nezdala byť vhodným miestom pre vážny rozhovor, ktorý ju s Remusom čakal.
Zistenie, že Remus je vlkodlak jej vnuklo pár zaujímavých nápadov a jeden z nich sa týkal aj jej veľmi dobrej kamarátky Jeleny Sokolovej, prekrásnej blondínky s tými najkrajšími modrými očami na svete. Nechala si ho prejsť dôkladne hlavou a potom Jelene napísala. Už vo štvrtok ráno, jej veľká snežná sova doručila od nej odpoveď a rýchlosť, s akou odpísala naznačovala oveľa väčší záujem, než hovorili slová v liste. Kess sa pri čítaní spokojne usmievala a ešte v ten večer napísala dlhý list otcovi. Nezamlčala mu vôbec nič, ani nemohla, ak chcela, aby jej zámery vyšli . Teraz už nezostávalo nič, len čakať. Rýchlosť otcovej reakcie jej však skoro vyrazila dych. Naozaj neverila vlastným očiam, keď jej pri obede, medzi taniermi pristála Brilla a na nohe mala priviazaný pomerne veľký, napevno stočený pergamen. Kess to pochopila okamžite. Otec je v Anglicku, niečo sa deje a nebude to nič pekné. Odviazala Brille pergamen z nohy, pohladkala ju a poslala ju do sovinca, kde počká, kým napíše odpoveď.
Otcov list bol dlhý a jeho tón strohý. Jej správaním nebol vôbec nadšený, ale ani jej ho nevyčítal. Uisťoval ju , že celá rodina stojí za ňou , ako jeden muž a že budúcnosti sa nemusí báť. Nabádal ju však k opatrnosti, lebo najnovšie informácie jasne hovorili o vzrastajúcej moci temného čarodeníka, ktorý sa prezýval Lord Voldemort a o narastajúcom počte jeho stúpencov , ktorí si hovorili smťožrúti. Jej návrhy, týkajúce sa Remusa a Jeleny sa mu celkom páčili a oznámil jej, že o nich bude hovoriť vo Veľkej rade. Ak by Remus naozaj bol vhodným patriarchom pre Jelenu , potešilo by to veľa spriatelených rodov. Ale o tom sa rozhodne neskôr a hlavne by sa o tom mala porozprávať s Remusom.
Kess list spálila, tak ako aj všetky listy od rodiny a hlboko sa zamyslela. Rozhovor s Remusom nebude jednoduchý. A zdalo sa jej, že Remus niečo tuší. Po Jamesovej návšteve na ošetrovni bol veľmi smutný a takmer nerozprával. Hľadel na Kess stále smutnejšími očami a zdalo sa, že ak ich Pomfrytka z ošetrovne čo najskôr nepustí, nadobro z toho ochorie.
„Konečne ste tu!“ jasal James, keď sa Remus a Sírius pretiahli cez vstupný otvor do klubovne. „ Ani si neviete predstaviť, ako ste mi tu obaja chýbali,“ radostne ich oboch objal a vliekol do spoločnej spálne, aby sa konečne mohli v kľude porozprávať. Za nimi sa pomaly a neochotne vliekol Peter.
„Kam si zmizol, keď sa Remus utrhol?“ spýtal sa ho Sírius hneď, ako za nimi zapadli dvere spálne.
„Spadol som ti z chrbta a potom som vás nemohol nájsť,“ bránil sa Peter.
„Nechaj ho, nemohol vám pomôcť, to sme si už vyjasnili,“ bránil ho Remus a unavene sa natiahol na postel.
„Ty ešte nemáš ležania dosť?“ čudoval sa Sírius. „Ja som sa naležal aj do zásoby. Teraz budem aj spať postojačky. Tá Pomfrytka je neuveriteľná! Síce ste zdraví, ale neviem prečo ste zdraví a preto nemôžete byť zdraví,“ parodoval ju a zamračil sa.
„Inak, aj mňa by zaujímalo, ako sme mohli do rána tak dôkladne vydravieť,“ pridal sa aj Remus. „Nevieš o tom niečo, James?“
„No , ja to určite na svedomí nemám,“ uškrnul sa a obranne zdvihol obe ruky. „Ja som tiež stvrdol už v klubovni a keby ma tam Kess nenašla a nedopravila do postele, tak by sme mali oveľa viac nepríjemností.
„Kess,“ pripomenul ticho Sírius. „Nemohla to byť ona?“
„Neviem, ale bola strašne krásna, keď mi pomáhala do postele,“ zasníval sa James. „Mala oblečený len župan a pod ním asi nič, lebo keď sa nado mnou naklonila, naskytol sa mi nádherný pohľad.“
„James!“ zvolali Remus a Sírius unisono a Remus sa na Síriusa začudovane pozrel.
„No čo, bola nádherná. Je krásna aj keď je oblečená, ale..“
„To by snáď mohlo stačiť!“ prerušil ho rozhodne Remus. „Dúfam, že podobné reči nebudeš nikde rozširovať.“
„Si sa zbláznil?“ prerušil ho James vydesene. „Čo by na to povedala Lily!“
„No ozaj, čo by povedala Lily, keby si pred ňou takto ospevoval krásu Kess!“ pridal sa aj Sírius a uškrnul sa.
Ozvalo sa zaklopkanie na dvere . Chlapci sa na seba udivene pozreli a James ich išiel otvoriť. Za dverami stála Kess .
„O kom sa rečie, ten sa aj vlečie, a že vraj to neplatí,“ zašomral si popod nos Sírius, ale vzápätí sa usmial a zvolal. „Jé! Ahoj, Kess! Dlho sme sa nevideli, už asi celú hodinu.“
Kess uprela pohľad na Remusa a s úsmevom všetkých pozdravila.
„Ahoj! Remus, mohol by si , prosím , na chvíľku?“ spýtala sa a s očakávaním sa na neho pozerala. Keď sa len mlčky zdvihol a kráčal k nej, tak sa znovu usmiala na chlapcov a so slovami, „ Ja vám ho za chvíľočku vrátim,“ ho vytiahla von a zavrela dvere.
„To vyzerá vážne,“ povedal ticho Sírius a pozeral na Jamesa. „Si si istý, že si jej nič neprezradil?“
„Nie, celkom určite som nič nepovedal,“ ohradil sa James , ale napriek tomu sa so znepokojením pozeral na dvere . Najradšej by si prehodil neviditeľný plášť a išiel si vypočuť, čo chce Kess Remusovi povedať. Vedel však, že nič také nemôže urobiť. Remus by mu to nikdy neodpustil. Ale asi by to ani nestihol, lebo vzápätí na to sa otvorili dvere a Remus sa vrátil . James a Sírius na neho pozerali s očakávaním a Peter s otvorenými ústam, keď videli, ako ponuro sa tvári.
„Tak hovor, čo chcela, čo ti povedala!“ nevydržal to už Sírius.
„Chce so mnou hovoriť osamote, niekde, kde nás nikto nebude vyrušovať.“ odpovedal Remus, znovu si ľahol na postel a obrátil sa k nim chrbtom .James na neho strnulo pozeral, ale po chvíli sa spamätal.
„ No a čo, to predsa vôbec nemusí znamenať, že sa chce s tebou rozísť!“
„Sám tomu neveríš,“ ozvalo sa od Remusa, ale James sa odmietal vzdať.
„Možno ťa chce poriadne privítať a pri tom by jej cudze oči asi vadili,“ rozvádzal svoje teórie ďalej a nevšimol si, že Sírius na neho pozerá vražedným pohľadom. „Kam ju zavedieš?“
„Núdzová miestnosť,“ zavrčal Remus, ktorému to vypočúvanie už liezlo na nervy.
„A kedy sa máte stretnúť?“ dotieral zase James.
„No, vlastne už o pár minút,“ povedal Remus, zdvihol sa z postele , vrhol na kamarátov smutný pohľad a odišiel. V izbe zavládlo ťaživé ticho.
Hoci sa Remus neponáhlal, aj tak stál o niekoľko minút pred gobelínon Barnabáša Bláznivého a prechádzal sa po chodbe, predstavujúc si miestnosť, ktorú potrebuje. Na náprotivnej stene sa objavili dvere a spoza rohu vyšla Kess. Remusove srdce sa znovu silno rozbúchalo . Je taká krásna a on sa tak veľmi bojí, že ju stratí. Napriek tomu sa na ňu usmial a otvoril jej galantne dvere. Kess sa zvedavo rozhliadla.
Pekná, nie príliš veľká miestnosť s krbom, v ktorom horeli naukladané polená. Na drevenej dlážke bol teplý, svetlohnedý koberec, na ktorom stál okrúhly stolík a pri ňom veľká a pohodlná pohovka. Kess len uznanlivo kývla , vyzula si topánky a pohodlne sa usadila na pohovke, skrčiac si bosé nohy pod seba. Remus zostal stáť pri dverách a pozoroval ju.
„Prečo tam tak stojíš?“ spýtala sa ho a poklopala rukou po pohovke. „Poď, sadni si ku mne,“ pozývala ho, usmievala sa a sledovala, ako si sadá a ruky si kladie na kolená . Mlčali. Kess pozorovala Remusa a Remus hypnotizoval tancujúce plamienky ohňa.
„Prečo si mi to nepovedal?“ spýtala sa ho priamo, rozhodnutá nepredlžovať zbytočne jeho trápenie.
„Čo, čo som ti mal povedať?“ strhol sa Remus a pozrel jej priamo do očí.
„Že si vlkodlak,“ pripomenula mu sladko Kess a usmiala sa. „Nemyslíš, že niečo také by som mala vedieť?“
„Ale ja som...“ Remus nedokázal dokončiť vetu a tá zostala visieť medzi nimi vo vzduchu.
„Ty si sa bál? Bál si sa čo urobím? Bál si sa, že sa s tebou rozídem?“
Remus len mlčky prikývol a zvesil hlavu.
„Nechápem, ako si sa o tom dozvedela, dával som si pozor, aby som sa neprezradil.“
„Sníval sa mi sen , ako sa vlkodlak, pes, jeleň a krisa hrajú na naháňačku a ako sa to všetko zvrtlo. Snívalo sa mi, ako po nich dedinčania strielali a ako dobehli na okraj Zakázaného lesa. Boli zranený a vyčerpaný. Potom som našla Jamesa. Šaty mal od krvi a povedal mi, že vy dvaja so Síriusom ste na ošetrovni. Nebolo také ťažké domyslieť si , kto je jeleň, pes a vlkodlak.“ odpovedala Kess a prisunula sa bližšie k Remusovi. „Nemáš sa za čo hanbiť a nemáš sa prečo báť,“ šepla mu ticho , priamo pri uchu. Remus sa strhol, bleskovo ju objal a stiahol si ju do lona. Tvár si zaboril do jej vlasov a neprestával ju kŕčovito zvierať.
„Milujem ťa, Kess ,“ šepkal jej do vlasov a pomaly ju začal hladiť po chrbáte. „Strašne som sa bál, že ťa dnes stratím, že mi povieš, že ma už nechceš vidieť, lebo som krvilačná obluda, ktorá si nezaslúži žiť.“
„Ty si taký neuveriteľný hlupák, Remus Lupin!“ rozčúlila sa Kess. „ To čo hovoríš predsa nie je pravda! Nie si obluda, si ten najlepší a najmilší človek, ktorého poznám! Nikdy! Počuješ? Nikdy ti nepoviem, že ťa už nechcem vidieť! Vždy budeš patriť k mojim najlepším priateľom. Dvere môjho domu budú pre teba vždy dokorán! Pamätaj si to!“
„Tak predsa,“ zaskučal ticho Remus.
“Čo predsa?“ nechápala Kess.
„Len priateľ a nič iné, ale ja chcem byť viac než len priateľ!“
„Remus,“ Kess sa vypriamila , vzala mu hlavu do oboch rúk a zľahka ho pobozkala na pery. „Obaja sme vedeli, že to nebude ľahké. Aj ty si vedel, že jedného dňa odídem, aby som sa vydala za iného muža. Rozhodol si sa dobrovoľne, že kým to bude možné, budeme spolu.“
Komentáře
Přehled komentářů
Sirael, tvoja poviedka je uplne perfektna!!Uz sa vazne neviem dockat na pokracovanie. Drzim ti palce pri pisani...- nenechaj nas dlho cakat!!:)
super
(LillyE., 3. 1. 2008 19:39)