10. Úlohy
10. Úlohy
V knižnici sa Kess usadila k svojmu obľúbenému stolu, ktorý jej poskytoval aspoň zdanie súkromia a rozložila si pergameny. Namočila pero a bez otáľania začala písať úlohu z Elixírov. Netrvala jej dlho, lebo Elixír pokoja vedela pripraviť už ako jedenásťročná. Dávala si pozor jedine na to, aby neprezradila, čo všetko k tomutu elixíru sama vymyslela a ako zjednodušila jeho prípravu a zosilnila účinky. Na elixíry mala mimoriadne nadanie a už veľa rokov experimentovala vo vlastnom laboratóriu. Na jej konte bolo už veľa nových a neznámych elixírov, ale používali ich len strážcovia. Veľká rada rozhodla, že sa o nich nikto iný nemá dozvedieť. K tejto úlohe teda žiadne knihy nepotrebovala a tak ju mala za chvíľu aj napísanú. Úloha na Obranu proti čiernej mágii bola v podstate tiež jednoduchá, ale Kess sa rozhodla, že nejaké knihy bude potrebovať a vydala sa na prieskum regálov. Rozhodne nemienila vyvolať v profesorovi Novakowi nejaké podozrenie. Našla si niekoľko kníh a zahĺbila sa do textu.
Keď sa Remus konečne dostal do knižnice, nikde Kess nevidel, ale nerobilo mu to starosti. Vedel, že má najradšej stôl ukrytý vo výklenku pri okne a tam ju aj našiel, ako sedí s knihou v ruke a celé telo sa jej otriasa potlačovaným smiechom. Zostal stáť a chvíľu ju pozoroval. Videl, ako otáča stránky, číta , zase sa chichice a potom neveriacky krúti hlavou.
„Čo si tam našla také veselé?“ spýtal sa, sadajúc si k stolu. Kess k nemu zdvihla oči a veselo sa usmiala .
„Popisujú tu stredne silné štíty , ako je Sospito, Defensare a Sacro – sanctus. Neveril by si, aké neuveriteľne zložité pohyby tu k nim používajú.“ Mávla a v ruke sa jej objavil prútik. Otočila ho v prstoch , niečo si zašomrala popod nos a potom začala predvádzať pohyb prútika požadovaný pri štíte Sospito. Čítala postup z knihy a pri tom pohybovala prútikom, ale aj tak sa to Remusovi zdalo byť neuveriľne rýchle. Kess sa však veselo smiala. „Kým by to niekto spravil, tak je už dvadsaťkrát mŕtvi. To je ale hlúpa kniha!“ zvolala a hodila zatvorenú knihu na stôl. Remus na ňu niekoľko sekúnd pozeral , než sa zmohol na odpoveď.
“Kess, tá kniha, to je najnovší výtlačok o obranných kúzlach a presne tak , ako si to prečítala, sa aj používajú .“
„To nemyslíš vážne!“ valila na neho Kess oči a knihu otvorila. Znovu sa začítala a oči sa jej stále väčšmi rozširovali údivom . „Ja som si na hodine myslela, že si z nás Novakow robí prču, že nás len chce zmiasť a donútiť, aby sme sa to naučili poriadne,“ povedala ticho. Teraz jej to už také veselé nepripadalo. Chudáci všetci, ktorí tento nezmysel museli používať, poľutovala všetkých známych aj neznámych čarodejníkov a s povzdychom rozprestrela pergamen. „Asi to budem musieť napísať takto, však?“ pozrela spýtavo na Remusa a keď prikývol, pustila sa do písania. Aj Remus si vybral úlohy a začal pracovať. Dlho však pri tom nevydržal. Čoskoro už namiesto písania sedel pohodlne opretý o operadlo stoličky a pozoroval Kess. Písala rýchle, sem tam hodiac okom do knihy a pergamen sa plnil jej úhladne napísanými riadkami. Kučeravé vlasy sa jej z hrubého vrkoča uvolnili a jeden neposlušný prameň jej neustále padal do tváre. Chytila ho netrpezlivo rukou a zasunula za ucho. Pri tom sa jej vyhrnul rukáv habitu a Remusove oči zachytili akési tmavé fľaky na jej zápästí.
„Čo to tam máš?“ spýtal sa , nahol sa cez stôl a vzal ju za ruku. Skôr, než ho stihla zastaviť, jej vyhrnul rukáv a pozeral na tmavé modriny na predlaktí. „Kde si k tomu prišla?“ opýtal sa znovu a pozrel jej do očí. Kess len mykla hlavou a uvolnila si ruku z jeho zovretia, zhrnula si rukáv a ľahostajne mávla rukou.
„To nič nie je! Trochu som sa nepohodla s Malfoyom!“
„Čože? Ja toho slizkého bastarda zabijem! Ako si mohol dovoliť, čo i len sa ťa dotknúť!“ zúril a jeho hlas sa rozliehal po tichej knižnici.
„Remus, prestaň, nič sa mi nestalo, počuješ, prestaň!“ tíšila ho Kess a s obavou sa pozerala okolo, či jeho rozhorčenie počul ešte niekto. Kedykoľvek sa spoza políc mohla vynoriť madam Pinceová a oboch ich z knižnice vyhodiť. Také niečo by sa jej vôbec nehodilo. Plánovala cez voľné dni viac cvičiť a robenie úloh by jej vážne nabúralo celý rozvrh. Remus bol však príliš rozhnevaný, aby tomu venoval pozornosť. Rozhodla sa ho teda umlčať a použila na to osvedčený spôsob. Rýchle sa rozhliadla a keď nikoho nevidela, vstala zo stoličky a vkĺzla Remusovi do náručia. Objala ho okolo krku , prsty si zaborila do jeho vlasov a pobozkala ho . Na takéto správanie dokázal Remus reagovať len jediným spôsobom. Pevne ju objal a bozky jej vášnivo vracal . Bol si vedomí toho, že s ním Kess teraz manipuluje, ale nedokázal jej odporovať. Jeho vzdušenie narastalo s počtom a stupňujúcou sa vášnivosťou bozkov a jeho ruky už dávno nespočívali mierumilovne na jej páse, ale vydali sa na výskumnú cestu po tele. Jednou rukou si ju stále pevnejšie pritískal k sebe a druhou hladil. Kess sa spamätala, keď pocítila horúcu ruku na svojom stehne, ako sa posúva stále vyššie a vyššie. Nežne, ale o to rozhodnejšie sa vymanila s Remusovho objatia, sadla si na stoličku a rozprestrela pergamen s úlohou. Síce sa jej trochu triasli ruky, ale bola rozhodnutá, že tie úlohy dnes dokončí.
„Prečo?“ zaskučal Remus nad svojou znovu prázdnou náručou a padol hlavou na dosku stola.
„Úlohy,“ pripomenula mu Kess rozhodne a zahĺbila sa do knihy.
„To nemôžeš myslieť vážne! Takto ma rozpáliš a potom chceš, aby som rozmýšlal nad úlohami?“ šepkal chrapľavým hlasom a oči mu planuli vášňou. „Kess!“ oslovil ju, keď si ho nevšímala.
„Áno, ja ťa počujem,“ usmiala sa Kess, ale neprestávala písať.
„Poď ešte ku mne na chvíľočku,“ prosil Remus , posúval sa k nej aj so stoličkou a naťahoval k nej obe ruky .
„To nech ťa ani nenapadne Remus Lupin! Okamžite si sadni na svoje miesto!“ vybafla na neho rozhorčená Kess, ale keď videla, ako sa skrúšene tvári , usmiala sa. „To by sa neskončilo dobre,“ pripomenula mu. „Si príliš divoký, láska moja. Potrebuješ sa ukľudniť. Tak si pekne píš úlohy, to ťa upokojí,“ doložila a sklonila sa nad pergamen.
Remus síce ešte chvíľu trucoval, ale nakoniec mu nezostalo nič iné, len ju poslúchnuť. O dve hodiny vychádzali spoločne z knižnice a Kess bola spokojná. Všetky úlohy stihla napísať ešte pred večierkou, teraz si pôjde zacvičiť a spať. Už sa tešila na postel, predsa len ju taký intenzívny tréning, vyčerpával. Pri schodisku do dievčenských spální sa rozlúčili dlhým bozkom a Kess vybehla hore. Nenápadne sa otočila, aby videla, či Remus skutočne odchádza do spálne a potom už rýchle zapadla do izby. Kamarátky ležali na jednej posteli a na niečom sa dobre zabávali.
„Poď sa pozrieť, našli sme ďalšiu obeť,“ mávala na ňu Ket.
„Pravý alebo ľavý stĺpec?“ zaujímala sa Kess a pomaly skladala pergameny na svoju postel.
„Pravý,“ odvetila Lucy a neveriacky krútila hlavou. „Ja to nechápem! Žiadnej z nich to nevadilo, že je len jednou z mnohých?“
„Asi nie, keď sa nachádzajú na tomto zozname,“ zamávala Ket pergamenom. „Ale aj tak si myslím , že to už budú jeho posledné obete,“ šomrala a čítala si mená a fakulty, z ktorých dievčatá pochádzali.
„To určite nie!“ odporovala jej rozhodne Ema. „Do konca tohto ročníka ich ešte pekných pár pribudne.“
„Neviem, kde by ich bral, veď sa tu dievčatá nemnožia delením a všetky ročníky už vybral, ako ryby z rybníka. Každá, čo sa mu len trochu páčila a bola ochotná sa s ním zahodiť, je už na tomto zozname, ako jeho bývalá.“
„Tak, aké číslo je to dnes?“ spýtala sa Kess a srdce jej pri slovách Ket klesalo stále nižšie a nižšie. Cítila sa neuveriteľne ponížená a pošpinená. Vzala Ket pergamen z ruky a pozrela doň.
„ Vravela som ti, že sa z odhadom príliš nemýlim a mala som pravdu. Aj keby sme nenašli všetky, tak aj tak ich je už stodvadsať dva aj s tou dnešnou.“
„Neuveriteľne výkonný mladý muž,“ kývla hlavou Lucy a rozosmiala sa. „Myslíte si, že sa na ten pohár zmestia všetky tie mená?“
„Nemaj obavu, zmestia!“ povedala Kess. „Existuje sa to jedno šikovné kúzlo, ktoré to zariadi.“
„Ale ten pravý stĺpec nie je až taký dlhý,“ namietala Ket. „Pozrite, nie je ich ani päťdesiat.“
„No , je pravda, že s mnohými sa tak ďaleko nedostal, alebo ho odmietli, aj to je možné,“ pripúšťala Lucy. „Ale, hovorte si čo chcete, je to výkon.“
„Pf!“ odfrkla si Kess. „Len ho toľko neobdivuj, lebo sa aj ty nakoniec dostaneš na náš zoznam a budeš mať číslo...“ nestihla to dokončiť, lebo Lucy po nej skočila a zvalila ju na postel.
„Nech ťa ani nenapadne to vysloviť. Keby mi takýmto spôsobom preskočilo, tak mi dúfam poskytnete prvú pomoc a zabránite mi urobiť takú nebetyčnú blbosť!“
„By si nás počúvala, že?“ rýpla si Ema, ale tiež sa smiala.
Kess sa vyhrabala z postele a vytiahla cvičný úbor. Znovu si natuhšie zaplietla vlasy a upenila si ich do pevného uzla, aby jej neprekážali pri cvičení.
„Idem cvičiť,“ oznámila kamarátkam. „Nechcete ísť so mnou?“
„Neprovokuj! Radšej pôjdeme spať! Nevysil sa tam veľmi,“ napomenula ju Ema, znovu vzala pergamen so zoznamom Síriusových obetí a začítala sa doň. Kess len mávla rukou a vybehla z izby. V spoločenskej miestnosti už nikto nebol a tak sa nepozorovane prešmykla cez vstupný otvor a bežala po stíchnutých a tmavých chodbách do tej svojej mučiarne svalov.
Celú hodinu strávila Kess pri náradiach, až kým ich všetky nevystriedala. Zostal jej už len pohyblivý chodník, ale na ten len pozrela a vyšla z telocvične na chodbu . Dnes mala v pláne niečo celkom iné. Mrštnosť, obratnosť a boj. Musí trénovať! Nepriatelia sa začínajú okolo nej sťahovať a ona bude musieť bojovať o prežitie. Veľmi dobre vedela, že akékoľvek zaváhanie ju môže stáť život. To, ako ju Malfoy dnes prekvapil nepripravenú, ju rozčúlilo. Nič také sa jej už nesmie stať. V zdanlivej bezpečnosti tejto školy si prestala dávať pozor! Predtým by sa jej nič podobného nestalo. Asi to mali na svedomí hrubé múry hradu a stereotyp činností, ktorými sa všetci zaoberali. Na strach, obavy a ostražitosť sa pri nich ľahko zabúdalo. Stála na začiatku chodby a premýšľala, ako si zostaviť dráhu tak, aby si precvičila všetko, čo potrebuje. Vytiahla prútik a začala čarovať. O chvíľu už chodbu pokrývala dlhá žinenka, jediný ústupok, ktorý si dovolila. V držiakoch sa rozhoreli fakle a len skromne chodbu osvetlili. Viac svetla nepotrebovala. Na začiatok sa rozbehla dolu dlhým schodiskom a mala v úmysle ho zbehúť a vybehnúť niekoľko krát. Bežala dolu schodmi, takmer sa ich nedotýkajúc, na konci sa otočila a podobným tempom letela hore. Tam sa na začiatku žinenky rozohnala a cez celú chodbu robila jeden premet za druhým. V zápale cvičenia si nevšimla, že na chodbe už nie je sama.
Komentáře
Přehled komentářů
pekneee wow, mas talent teda :-)
supeer
(LillyE., 29. 12. 2007 16:10)aj mne sa tato poviedka velmi paci a je to ozaj chytlave,..uz sa neviem dockat pokracovania,..len tak dalej. Je to supeer.:)
pochvala :)
(jaja, 28. 12. 2007 23:46)paci sa mi ako pises..len tak dalej..dufam ze uz coskoro tu das dalsie kapitoly lebo to zacina byt napinave a ja sa na to strasne tesim..drzim prsty nech sa ti dari pisat tak aj nadalej
huu :-)
(ada, 4. 1. 2008 16:07)