35. Nemusíš byť hrdina
35. Nemusíš byť hrdina - Epilóg
Laboratórium zahaľoval hustý, dusivý dym, ktorý sa váľal vo veľkých, mračnám podobným útvarom nad troskami čohosi, čo pred niekoľkými sekundami bolo laboratórne zariadenie. Z povaly a zo stien odkvapkávali veľké , šedo zelené kvapky , ktoré z hlasitým mľasknutím dopadali na dlážku. V rohu laboratória , za múrom posilnenom kovovými výstuhami a magickým štítom, sa váľali dve postavy oblečené v sivo zelených laboratórnych plášťoch. Z prepletenca končatín sa ozývalo stenanie a dávivý kašeľ. Po niekoľkých nekonečných sekundách sa jedna z postáv pokúsila zdvihnúť, ale okamžite spadla takmer bezvládna späť. Po jej dopade sa ozval nahnevaný výkrik sprevádzaný záchvatom kašľa.
„Lily! Tvoje koleno je priamo v mojej slabine! Mohla by si ho veľmi opatrne odtiaľ odstrániť?“ požadoval pridusene Severus .
„Mhmb,“ nezreteľné zahuhlanie nasledované bublavým chichotom v ňom vyvolalo ďalšiu vlnu nevôle. Opatrne, tak aby si nepomliaždil citlivé oblasti tela , sa posadil, zvierajúc v rukách tenkú dievčenskú postavu.
„Si v poriadku?“ zastenal , odtlačil ju kúsok ďalej a s očami začervenanými dymom, skenoval jej postavu hľadajúc prípadné zranenia.
„Ja áno,“ zabublala Lily pobavene a opatrne sa nadychujúc, pokúsila sa vstať. "Ja som dopadla na mäkké, ale čo ty?“ pozrela hore do čiernych očí zízajúcich na ňu. „Žiadna zlomenina?“
Severus nevypúšťajúc dievča z rúk pokrútil celých telom skúmajúc každý kúsok zvlášť a potom si uľahčene odfúkol.
„Zdá sa, že som celý,“ usmial sa a zatlačil neposlušný prameň vlasov, ktorý visel Lily priamo pred očami, späť do vrkoča, „možno nejaké poudierané rebrá, ako si pristala na mne, keď si ma hodila za bariéru, ale inak...,“ dobiedzal a pritiahol si ju tesnejšie k telu. Niekoľko sekúnd sedeli mlčky. Ich oči blúdili po rozbitom vybavení kedysi špičkového laboratória, ktoré teraz zahaľovali kúdoly dusivého dymu. Severus bezmyšlienkovite trel Lilyne ramená, až kým sa nezačala vrtieť.
„Mali by sme vstať a dať to do poriadku,“ zašomrala , ale potom sa len tesnejšie oprela do jeho objatia. Na Severusovej tvári sa objavil pobavený úsmev.
„Vieš že,“ začal hľadiac jej rozstrapatené ohnivé vlasy, „frekvencia výbuchov v tomto laboratóriu sa stále zvyšuje?“ spýtal sa a pritiahol si ju ešte tesnejšie k telu. Skĺzol rukou až k jej dlani a pohladil kameň snubného prsteňa, ktorý žiaril na jej prste. „Občas si myslím, že by sme sa mali vziať skôr, než niektorí z nás skončí ako toto,“ mykol hlavou k troskám. Lily znovu zdvihla hlavu a pátravým pohľadom skenovala jeho výraz. Potom len mykla plecami a pokrútila hlavou.
„Ale potom si nemal dávať Síriusovi sľub, že sa oženíš v ten istý deň, ako on,“ zavrčala pobavene a pokúsila sa vymotať sa z jeho náručia.
„Nemal,“ prikývol Severus a trochu uvoľnil stisk. „Ale kto mohol tušiť, že jeho presvedčovacie metódy sú také chabé,“ zaskučal, vypustil ju z rúk a pokúsil sa vstať. Vzápätí mu na hlavu dopadla obrovská kvapka mimoriadne nechutnej lepkavej tekutiny, ktoré len pred niekoľkými minútami bublala v kotle na ich laboratórnom stole a skĺznuc po vlasoch, stekala mu po čele dolu tvárou. Lily, ktorá sa práve posadila úzkostlivo sa vyhýbajúc partnerovým pomliaždeným častiam tela, sa pri pohľade na ňu chrapľavo rozosmiala. Vzápätí sa namáhavo rozkašľala a mávajúc obidvomi rukami pred tvárou šľahla zápästím. Skôr než stihla vysloviť zaklínadlo, rozhorel sa plameň v kozube a miestnosťou sa rozľahol jasný, zvonivý hlas .
„Lily!“ a potom sa osoba v kozube kŕčovito rozkašľala. „Čo to tu pre Merlinove spodky vyvádzate?“ sipela Berenika, mávala si pred nosom rukou a strašne sa škľabila. „Smrdí to ako skysnutý dračí hnoj pomiešaný s trolím odpadom,“ skučala a vyzerala pri tom, že bude zvracať.
„Sladké prirovnanie,“ zavrčal Severus, postavil sa zdvíhajúc Lily súčasne so sebou, „zaujímalo by ma , kde si chytila vetrík takej úžasnej vône, že ho dokážeš tak spoľahlivo identifikovať.“
„Ou!“ zaškľabila sa Berenika krútiac hlavou. „Gentleman ako vždy, Severus? Nechápem, ako sa s tým Lily dokáže zmierovať,“ frflala a znechutene sa škľabila, keď si Severus stieral z tváre zvyšky elixíru. „Čo, pre Merlina, ste to varili?“
„Pôvodne to mal byť koncentrovaný Krv doplňujúci elixír,“ ozvala sa Lily kdesi z druhej strany miestnosti, ale pre husté kúdoly dymu ju nebolo vidieť . „Mundo pneuma!“ zaznelo odrazu celkom blízko, Severus sa prekvapene trhol a Berenika zľaknutím vypískla. Jasno modrý záblesk zakliatia obkrúžil laboratórium odstraňujúc po ceste hustý dym, až kým nezmizli aj posledné jeho pobočnice. Lily sa so zaujatím obzerala okolo seba hodnotiac škody, ktoré výbuch spôsobil na laboratórnej technike. Už na prvý pohľad bolo jasné, že z techniky toho veľa nezostalo a nielen to, výbuch rozdrvil dokonca aj ťažké, mramorové stoly. „Toto laboratórium je na odpis!“ zvolala, zdvihla hrubostennú banku, ktorá sa ako zázrakom zachovala celá a širokým oblúkom prútika zhrnula do nej všetky zvyšky elixíru, ktoré stekali zo stien a viseli z povaly. „Toto," zdvihla banku a kritickým okom si prezrela špinavo zelenú hmotu, toto si zaslúži veľmi podrobný výskum.“
Berenika zmraštila obočie, našpúlila pery a civiac na Severusa zmizla z ohniska. Vzápätí sa plamene znovu rozhoreli a ona vykročila z kozuba. „Ukáž mi to!“ štekla a natiahla ruku k banke, ktorú Lily ešte stále držala v zdvihnutej ruke. Lilyne obočie vyskočilo v udivenej grimase, ale s ľahkým pokrčením pliec a zvlnením pier, podala Berenike banku. „Fuj! Čo je to?“ Berenikyna tvár sa zmrštila v grimase úprimného odporu, keď si prezerala obsah banky. „ Ako sa jednoduchý Elixír na doplnenie krvi stal výbušninou? Ja som si doteraz myslela, že je priam nechutne stabilný.“ Berenikyne oči sa zaokrúhlili a v očiach sa jej rozhorela iskra záujmu. Lily mykla prútikom nad troskami pokrytou dlážkou a krútiac hlavou pozrela koso na Severusa.
„Nie, ak k nemu pridáš tri štipky drveného zlatého bodca z Čínskeho ohniváka.“
„Čínsky ohnivák? To je z toho, ktorého sme ulovili v Tibete?“ spýtavo pozrela k Lily a keď videla malé kývnutie , uškrnula sa. „Nie je veľa použitia zlatých bodcov v elixíroch,“ povedala pomaly a žmurkala podnetne na Severusa. Ten len pokrčil plecami a zhnusene sa zaškľabil. „Skúšali ste niečo nové?“
„My stále skúšame niečo nové,“ zašomral, vytrhol jej z ruky banku a šomrúc si popod nos čosi nezrozumiteľné, rozpáral ochranné čary na dverách. „Dám to do analyzátora,“ prehodil ponad plece k Lily a náhlivo vyšiel z miestnosti.
„Čo mu preletelo cez nos?“ čudovala sa Berenika a s obočím v jednej tesnej čiarke sledovala jeho odchod. „Urobila som mu niečo? Vyzerá to, akoby sa na mňa pre niečo hneval,“ šomrala si popod nos zamyslene.
„Myslíš niečo ako toto?“ ironický hlas jej najlepšej kamarátky ju vrátil späť do prítomnosti. Otočila sa a pozrela na kus kameňa, ktorý držala v ruke a uškrnula sa. Lily si zamyslene ohrýzala spodnú peru a s prižmúrenými očami hodnotila stav miestnosti.
„Keď tak nad tým uvažujem, nie je to také zlé,“ prehodila k Berenike, zdvihla úlomok mramoru a so zvrašteným obočím si ho prezerala. Potom ho hodila medzi ostatné, ešte pár sekúnd zvažovala koľko mágie bude vyžadovať stabilizujúce zakliatie pri takom množstve materiálu, potom švihla zápästím a stisla v dlani prútik. Kývnuc Berenike, aby odstúpila k stene, postavila sa chrbtom k dverám a zložitou vlnou ním zamávala. „Efficio marmoreus scamnum!“ zanotovala držiac v predstave pevne vybavenie, na ktoré chcela premeniť túto hromadu trosiek. Berenika s očarením sledovala, ako väčšie aj menšie kusy začínajú víriť tesne nad podlahou a potom sa v jedinom, oslnivom záblesku spojili do tmavo sivého kamenného stola, ktorý sa ťahal od jednej steny k druhej. Lily, trochu zadýchaná namáhavým kúzlom, zastrčila prútik do puzdra a mávla rukou. Tenkou, kovovou tyčkou, ktorá sa jej objavila v ruke, poklopala po kameni a keď počula jasný, plný zvuk spokojne kývla hlavou. „Naša investícia sa vyplatila,“ blysla pohľadom k Berenike, vzala ju pod lakeť a viedla ju von. „Kúpiť od anglickej vlády nepotrebný protiatómový úkryt bol proste vynikajúci nápad,“ pochvaľovala si spokojne, „ a aby som nezabudla, prečo že si nás navštívila práve v takom výbušnom okamžiku?“ spýtala sa a nenápadne manévrovala kamarátku cez dvere. Ale Berenika sa odrazu zastavila, plesla sa rukou po čele a oči sa jej rozžiarili.
„Vidíš, tak ste ma poplietli , že by som skoro bola zabudla!“ vykríkla takým jasným, vysokým hlasom, až sa Lily , ktorej teraz zvonilo v ušiach , mierne od nej odtiahla. „Väzný obrad je presunutý na zajtra a Lilith trvala na tom, že zaväzovacom bude Dumbledore.“ Výraz Lilynej tváre sa pri tých slovách menil od prekvapeného k znechutenému.
„Prečo práve Dumbledore?“ zmrštila nos a zazrela zvysoka na Bereniku , ktorá len bezmocne pokrčila plecami. „Vari sa nikdy nepoučia, že je lepšie držať sa od neho čo najďalej?“
„Lilith o ničom nevie, nemôžeš jej zazlievať, že má o ňom všeobecne prevládajúci názor.“
„Ach, áno,“ Lilyna tvár sa znovu stiahla v bolestnej grimase, „ hrdina, najmocnejší čarodejník, vie všetko o všetkom a o všetkých,“ zaškrípala o zhnusená sa otriasla.
„A čuduješ sa?“ Berenika sa uvoľnene zasmiala a nezbedne žmurkla na kamarátku. „Zbiera klebety už viac ako sto rokov, tvári sa tajomne a zastavil Grundenwalda.“
„Kto vie ako,“ zašomrala Lily , keď pred ňou otvárala ďalšie dvere, „nikde, v žiadnej knihe nie je ani jediná zmienka o tom, ako to urobil. Nemôžem si pomôcť, ale ignorancia čarodejníckeho spoločenstva je priam neuveriteľná.“
„Áno,“ prikývla Berenika spokojne a vstúpila do rozľahlej, dobre osvetlenej haly. „Najdôležitejšie na tom je, že to pracuje nielen pre neho, ale aj pre nás,“ zakončila rozhodne a kývla Severusovi, ktorý sa krútil okolo jedného z dlhých stolov, ktoré sa tiahli naprieč halou. Na stoloch boli rozostavené dlhé kolóny , v ktorých bublali rôznofarebné elixíry. Laboranti skláňajúci sa nad kolónami zdvíhali hlavy a s úsmevom zdravili vchádzajúce čarodejnice. „Valerie! Ahoj!“ radostný úsmev Bereniky rozžiaril miestnosť viac, než magické kryštály rozvešané po stenách. „Ahoj všetci!“ volala a na každej tvári, ktorá sa otočila k nej sa objavil podobný, veselý úsmev. Severus, ktorý to všetko pozoroval spoza veľkej banky pokrútil hlavou a znovu sa zahĺbil do rozboru hmoty bublajúcej v banke.
„Ty si také naše slniečko,“ smiala sa Lily prepletajúc sa pomedzi stoly, „mali by sme ťa replikovať a potom postaviť do stredu každého laboratória v budove. Nielen by sme ušetrili na výrobe kryštálov, ale zvýšilo by to aj produktivitu práce. Všetci čarodejníci sa vždy idú pretrhnúť, len aby si si ich všimla,“ doberala si Bereniku dobrosrdečne a vzala zo Severusovým rúk pergamen s výsledkami.
„Nie aby si to spomenula pred Síriusom,“ zhrozila sa Berenika mávajúc na všetky strany. „Pochybujem, žeby som sa tu potom ešte mohla ukázať,“ doložila trochu smutnejšie.
„Ešte stále ho to drží?“ Severus sa uškrnul, pozrel na nadšené tváre mladých laborantov a pokrútil hlavou. „No, keď sa na to tak pozerám, ani sa mu veľmi nečudujem,“ doložil so sarkastickým úškľabkom a vyzývavo hľadel Berenike do tváre. Tá sa zasmužila a v miestnosti všetko stemnelo.
„Čo robíš!“ zasyčala Lily , vzhliadla a keď videla predĺženú tvár Bereniky a Severusov vyčkávací výraz, zamračila sa. „Ach nie! Nie zase! Okamžite s tým obaja prestaňte!“ jačala nahnevane .
„Nič nerobím,“ ohradil sa Severus.
„Ani ja!“ štekla Berenika a zamračila sa tak, že búrkové mračná by pri nej vyzerali ako jasný slnečný deň.
„Keby konečne stanovila dátum....,“ šomral Severus, Lily trpiteľsky prižmúrila oči, zaskučala a potrela si spánky.
„V skutočnosti...,“ Berenika sa nepohodlne ošila a Lily spozornela.
„Čo v skutočnosti?“ spýtala sa a jej uprený pohľad sa zavŕtal do Berenikynej pýriacej sa tváre.
„Ja som...my sme..,“ červeň z Berenikynej tváre sa rozlieva po výstrihu v tmavo modrom svetríku a Lilyne oči sa nebezpečne zužovali.
„Vy ste ...,“ začiatok jej otázky splynul s víťazným výkrikom Severusa.
„Určili ste dátum? Konečne ste sa dohodli?“ jačal s rozžiarenou tvárou a s očami svietiacimi ako dve supernovy sa obrátil k Lily. Chvíľu študoval jej vyjavený výraz a potom hodiac hlavu dozadu dunivo sa rozosmial. Jeho hlboký, mäkký barytón sa niesol halou, laboranti zdvíhali hlavy od rozrobených elixírov a zo všetkých kútov sa začali ozývať výkriky a blahoželania. Berenika očervenela a nenápadne sa sunula k dverám.
„Nika,“ zastavil unikajúce dievča Severusov pobavený hlas, „ skôr než odídeš, nemala by si nám niečo povedať?“
„Veru,“ pridala sa aj Lily a zdvihla v očakávaní obočie. Severus sa uškrnul, pristúpil k nej, objal ju okolo pása a pomaly ju ťahal k dverám.
„No....,“ Berenika sa otriasla a slová , ktoré chcela povedať jej pri pohľade na približujúcu sa dvojicu, uviazli v hrdle „dvadsiaty marec,“ vyhŕkla a otáčajúc sa, pripravená bežať, vykríkla ponad plece, „ a väzný obrad je zajtra večer o šiestej!“ vzápätí sa zbabelo odmiestnila .
„Ale to nie je ani pol roka!“ vykríkla Lily a pokúsila sa vytrhnúť sa z pevného stisku Severusových rúk. „Najskôr čaká do nevidím a potom sa do sobáša hrnie ako splašený hipogrif!“ jačala a vydesene sa obzerala okolo seba. „To nemôžeme stihnúť!“
„Je to v poriadku , láska,“ Severus sa usmievajúc , citlivé nozdry hákovitého nosa sa mu chveli, keď sa zhlboka nadychoval a oči mu žiarili veselosťou. „ Stihneme to, spolu dokážeme všetko,“ šepkal jej do ucha. „ Už som ani nedúfal, že sa ju Síriusovi podarí prehovoriť,“ povzdychol si a znovu sa uľahčene rozosmial.
„Tak...dvadsiaty marec,“ uvažovala Lily, zamyslene špúlila pery a tlačila Severusa von z laboratória, „to aby sme začali s plánovaním. Vieš, máme tak málo času....,“ odrazu sa zaškerila ako rarach a v očiach sa jej zablyslo smiechom, „čo tak svadba v ružovom?“ spýtala sa naoko nevinne a kútikom oka pozorovala, ako sa na Severusovej tvári pomaly objavuje výraz hororu, ktorý bol vzápätí vystriedaný rozhodným odmietnutím.
„Nie! V žiadnom prípade!“ vykríkol vydesene a s očami ako taniere civel na Lily, „ To by si sa neodvážila!?“ skúšal a neisto sa na ňu uškrnul.
„Nie?“ Lily sa teraz široko zaškľabila a mrkla na rozosmiate osadenstvo. „A čo tak Tahity, trávové sukienky a hula-hula ?“ dorážala hravo a za všeobecného smiechu, ktorý sa niesol laboratóriom , vytiahla ho konečne na chodbu.
Sobotný podvečer bol napodiv teplý. Obloha krvácala so zapadajúcim slnkom , povieval vlažný vietor a sady voňali dozrievajúcim ovocím. Väzný obrad práve skončil . Berenika so Síriusom sa skláňali nad starodávnou kolískou, v ktorej ležal trepúc všetkými štyrmi končatinami , ich krstný syn Harry James Potter . Albus Dumbledore sprevádzaný Jamesom Potterom, sa náhlil ku kozubu a v ruke zvieral balíček s neviditeľným plášťom, ktorý si práve od Jamesa požičal.
Lily stála opretá o zárubňu doširoka otvorených dverí a so zvrašteným obočím ho sledovala. Jej uprený pohľad sa zavŕtal do balíčku, ktorý práve mizol spolu s ním v kozube a tvár sa jej zachmúrila
,Ty si nepovedala Jamesovi, aby ten plášť nedal z ruky ?´ zaškrípala Berenika, obzrela sa k Lily a namrzene blysla pohľadom ku kozubu .
,Povedala a nie raz,´ zavrčala , , ale James nepočúva.´
,Dobre, zajtra pôjdem skontrolovať Toma,´ Berenika si povzdychla a pohladila čiernu čuprinu na vrchu Harryho hlavy, sledujúc Jamesa, ktorému od narodenia Harryho neschádzal z tváre samoľúbi úškrn .
,Zlo v škôlke?´ uchechtla sa pobavene Lily , zohla sa a zdvihla do náručia batoľa, ktoré sa jej práve zavesilo na sukňu.
,Nesmej sa, s veľkým manipulátorom v pozadí musíme byť neustále v strehu.´
,Uf! Videla si to?´ nadšený , trochu udýchaný hlások Melanie jej zazvonil v hlave, keď sa jej dve malé rúčky omotali okolo krku. ,Prešla som skoro celú miestnosť celkom sama!´
,Nevidela, ale celkom určite je to tak,´ smiala sa štekliac dieťa pod kolenom .Dievčatko sa z plného hrdla smialo a kopalo nohami.
,Vieme čo hľadá a vieme, že to nemôže nájsť,´ žmurkla roztopašne na Bereniku a usmiala sa na hlučný štvorlístok Záškodníkov, ktorý si priateľsky doberali Síriusa . „Poď Lisa, pôjdeme sa pozrieť na bábätko,“ povedala a zvierajúc dieťa pevne v náručí zamierila ku kolíske. ,Dumbledore nevie, že prsteň, ktorý tak starostlivo , ukrýva je falošný a aj keď sa mu podarí získať všetky ,Dary smrti´, nebudú fungovať. Ja pevne verím, že toto nás už nemôže ohroziť,´ doložila rozhodne a postavila sa vedľa kolísky.
„Báááábo,“ vyhlásila Lisa dôležito a ukázala do kolísky. Berenika sa obzrela a natiahla k nej ruky. Dievčatko zamietavo pokrútilo hlavou a tesnejšie sa pritúlilo k Lily. , Nie, nie, teraz už máš aj ty krstného syna, ktorého môžeš rozmaznávať,´ smiala sa Melanie a ešte tesnejšie objala Lily okolo krku. Berenika na ňu pozrela s trochu rozostreným pohľadom a pokrútila hlavou.
„Na toto sa naozaj ťažko zvyká, “ povzdychla si, „batoľa ktoré myslí a hovorí ako dospelý človek,“ šomrala si ticho popod nos , ale Lily s Lisou v náručí sa len veselo smiali .
„Našťastie, zatiaľ toho veľa nenahovorí,“ pripomenula Lily bozkávajúc zľahka bacuľaté líčko, „a kým sa naučí hovoriť bude vedieť, čo môže povedať nahlas a čo nie. Okrem toho má výhodu,“ pripomenula veselo, „ má nás obe a my už na ňu dáme pozor, je predsa moja krstná dcéra .“
„Som rada, že je tu s nami a nie niekde na druhom konci sveta,“ zasmiala sa Berenika a znovu sa sklonila nad kolísku. Harry unavený obradom driemal a vôbec si nevšímal tri čarodejnice, ktoré pred mnohými rokmi spojila Dumbledorova kliatba, a ktoré teraz stáli s úsmevom nad ním. Lily sa sklonila nižšie a pohladila ho po čele.
„Máme pre teba ešte jeden dar, Harry,“ šepkala takmer nečujne a prechádzala prstom po hladkom čele dieťaťa.. „ My tri, čarodejnica, démonka a víla sme prišli na túto Zem preto, aby sme ti mohli darovať obyčajný život. Už tu nie je žiadny Lord Voldemort, už nemusíš byť hrdina. Ži svoj život a buď šťastný.“ Lily sa narovnala, naposledy pohladila chlapcove hladké čielko a odstúpila od kolísky. Úloha, pre ktorú ich sem kliatba priniesla, dávno skončila a ony mali pred sebou celý život. ,Dlhý život ´, pomyslela si Lily a uškrnula sa . Mrkla rozpustilo na Bereniku , objala ju okolo pása a s Lisou v náručí spolu vykročili v ústrety ich novému životu.
K O N I E C
Komentáře
Přehled komentářů
to bylo krásné.. pořád jsem čekala jak to zakončíš a tohle se mi moc líbilo.. Je to neuvěřitelné co všechno dokážeš vymyslet, a je to naprosto krásné.. nezbývá mi nic jiného než tě obdivovat a tiše závidět. Každou chvíli se vracím ke tvým povídkám a čtu si je znovu, vždycky v nich objevím něco nového a vždycky se na nich znovu pobavím. Děkuju za to jak krásně píšeš..:)
Skvělé
(Mája, 27. 3. 2010 13:54)
Skvělé, skvostné, nádherné a ještě spousta dalších podobných slov která by stejně nezvládla vyjádřit jak moc dobrá jsou tvá díla.
Vědšinou čtu nové kapitoly na mobilu a tak nepíšu komenty za což se omlouvám, ale vždy ty kapitoly doslova zhltnu.
Těšim se na nový příběh a přeji ti mnoho inspirace.
Díky moc za tyto skvělé příběhy.
mooooc zajímavé
(meg, 26. 3. 2010 18:55)i já ještě pořád čtu tvoje povídky...i když už nepíšu komentíky...a obdivuju tvoji fantazii,mě by nikdy nenapadlo udělat z lily evansové démonku :-)
DĚKUJI!
(soraki, 23. 3. 2010 17:34)
Děkuji ti, Sirael, za věnování. Je mi moc líto, že povídka skončila :-D, ale všechno jednoou končí... Už teď se moc těším na něco dalšího, protože tvůj neobyčejný pohled na HP FF mě vždycky uchvátí a překvapí. Byla bych moc ráda, kdybys navázala na Neporušitelný slib, ale je to samozřejmě tvoje věc.
Takže ještě jednou - díky moc :-D
A propós, mně se jen tak nezbavíš, budu tady pořád ;-)
hurá
(Lily, 29. 3. 2010 12:30)