33.Neobvyklé dary smrti
33. Neobvyklé dary Smrti
Úspech séra, ktorý skutočne potvrdili aj následné veľmi dôkladné pozorovania a preskúšania, na chvíľku zmiatol oba páry a všetky rozdiely boli odsunuté do úzadia. Ale keď sa po ďalšom splne potvrdilo, že Remus naozaj nie je vlkolak a keď sa konečne ľudskými očami pozrel na okrúhly kotúč mesiaca, všetko sa znovu vrátilo do starých koľají. Lily s Berenikou pracovali na dokumentácii k séru a radili sa, ako najlepšie požiadať o vydanie patentu. Severus a Sírius využili nadchádzajúce dni na premýšľanie. Často ich bolo vidieť, ako spolu sedia na brehu jazera a rozprávajú sa. Lily celkom určite vedela, že Severus veľa krát nehybne civel na obrázky v albume a potom sa dlhé hodiny prechádzal popri okrajoch Zakázaného lesa, alebo len tak sedel pod veľkým dubom a hľadel do diaľky. Obaja chlapci premýšľali. Na tom, aké rozhodnutia teraz urobia, bude závisieť zvyšok ich životov.
„Dobre,“ Lily položila pero, uzatvorila fľašu s atramentom a natiahla ruky vysoko nad hlavu, aby si uvoľnila stuhnuté svaly, „myslím, že je to hotové,“ povedala zívajú a spod spustených viečok sledovala Bereniku ako ukladá kotúče pergamenu do obalu. „Tvoji rodičia už odpísali? Budú ochotní pomôcť nám cez patentový proces?“
„Samozrejme,“ v Berenikynom unavenom hlase zazvonil smiech, „ boli veľmi potešení a otec už otvoril v Gringotts pre mňa novú klenbu, aby mi mali kam posielať výnosy z patentu,“ mrkla šelmovsky na Lily a trochu zlomyseľne sa uškrnula. „ Nenápadne naznačil, že aj ty by si mala niečo podobné urobiť, respektíve tvoji rodičia,“ doložila po chvíľke mlčania, keď si uvedomila, že to Lily sama urobiť nemôže. Lily sa na ňu zhnusene zamračila, ale napokon prikývla.
„V podstate máš pravdu, ale nie je to ešte predčasné? Sérum musí prejsť nekonečne dlhým schvaľovacím procesom a ak to bude ukončené skôr, než ukončíme školu , omdliem od prekvapenia.“ Berenika prikývla chichotajúc sa a zozbierala aj posledné listy pergamenu. Starostlivo ich skrútila a zasunula do pevného papierového tubusu. Lily vytiahla prútik a krátkou vlnou ho zapečatila.
„Jedna práca je takmer hotová,“ povzdychla si a pohľadom preletela po miestnosti. Jej putujúci pohľad sa zastavil na hrubom zväzku pergamenu, z ktorého viseli štyri veľké pečate. Lily sa zamračila sa a s pomalým, vláčnym pohybom vstala z kresla. „No a tam je ďalšia nedokončená vec,“ ukázala na pergamen . Berenika vzhliadla a premýšľavo sa zamračila .
„Ale to si vzala na starosť Melanie, nie že?“ spýtala sa so zvrašteným obočím pátrajúc v pamäti. „Nezdá sa ti podozrivé, že sa tak dlho neozvala? Niekedy ju človek nemôže vytlačiť z hlavy a teraz o nej nie je týždne počuť.“
„Ak si dobre spomínam, hovorila niečo o spojení s Rokfortom,“ šomrala Lily a vzhliadla s pobavením k Berenike. „Myslíš, že sa jej to podarilo?“
„Čo? Pokecať si s tisícročným zámkom?“
„Presne!“ Lily sa uškrnula a prižmurujúc oči v sústredení, odstránila zábrany. ,Melanie?´ na jej tiché, spýtavé volanie sa po niekoľkých sekundách ozval namrzený hlas .
,Nóóóóó? Že by som vám konečne chýbala?´ Berenikyno obočie vyskočilo vysoko v prekvapení.
,Ty nám vždy chýbaš. Ako by si o tom mohla pochybovať?´
,No ja neviem?´ Melaniin hlas odkvapkával sarkazmom. ,Keď ma niekto na niekoľko týždňov odreže od spojenia, ťažko si jeden myslí, že je to z dôvodu vašej nežnej lásky ku mne.´
,Och!´ zvolala Lily a chytila sa za srdca. , Teraz som zranená! Tvoja nedôvera láme moje krehké srdce!´
,Nebuď patetická. Ty nemáš krehké srdce. Radšej mi povedz, prečo ste ma odrezali ako neplatiča elektriny?´
,Čože?´ zmetene vyhŕkla Berenika a zamračene, so spýtavým výrazom v tvári, pozrela na Lily.
,To si nevšímaj,´ hodila prezieravo Lily rukou , ,to je muklovské vyjadrenie faktu, že sme neboli v spojení.´
,Ale len pre jej dobro,´ namietala Berenika , ,keď sme zničili pohár, utrpeli sme viacero zranení . Keby sme zostali pripojené, zasiahlo by to aj ju.´
,Áno, to je tiež pravda,´ blahosklonne prikývla Lily , ale Melaniino hlboké a nesúhlasné zahučanie ju zastavilo.
,Mohla som vám pomôcť,´ brblala nespokojne, ,spoločne sme silnejšie. Vy to dobre viete a aj napriek tomu ste ma zahradili , ako nepohodlný prívesok.´
,Oj!´ zjajkla zľahka Berenika, ,niekto sa nám urazil.´
,Nie si prívesok a nie si zbytočná,´ Lily znela už celkom rozhnevane, ,ale teraz si ty patetická, nezdá sa ti? Mala si prácu a my sme mali svoju prácu. Trochu nečakane nám do toho zasiahli chlapci, ale to sa predpokladám nejako utrasie,´ na tvári sa jej objavil bolestný výraz, ale hneď sa stratil a zachvenie hlasu vyzeralo skôr ako sluchová halucinácia. Ale Berenika na ňu prekvapene pozrela a aj Melanie zbystrila pozornosť. , Pokecala si si s Rokfortom?´ Berenikyne oči zažiarili a Lily sa nečakane uškerila zdvíhajúc k nej obočie.
,Ach, áno,´ radostný hlások Melanie nečakane zazvonil smiechom, ,dozvedela som sa veľmi veľa a neverili by ste, že taký starý zámok môže cítiť humor. Celkom dobre som sa bavila.´
,Závidíme ti z celého srdca, my sme sa príliš nepobavili,´ našpúlila pery Berenika a ťažko si povzdychla .
,Vieš kde je prsteň?´ Lily , ako obyčajne, išla priamo k jadru veci. , Mali by sme ho zničiť skôr, kým sa nám k tomu pripletú chlapci. Nemám v úmysle zasvätiť ich do toho.´
,Samozrejme, nemyslím si, že by to pochopili,´ prikývla aj Berenika a Melanie súhlasne zavrčala.
,Viem kde je a viem prečo si ho Dumbledore nechal,´ začala pomaly, ale Lilyn netrpezlivý hlas ju okamžite prerušil.
,Kde teda je?´
,V jeho pracovni.´
,Áno, to sme predsa predpokladali´ Lily súhlasne prikývla privierajúc oči, ,ale kde presne? Dostaneme sa k nemu?´
,Ach, celkom jednoducho,´ chichotala sa ticho Melanie a obe jej kamarátky zreteľne počuli, ako si od radosti trie ruky, , schováva ho v tajnej schránke za posúvateľnou časťou knižnice.´
,Čo majú všetci s tou fixáciou na knižnice,´ zlostila sa Lily, ktorej takéto nenáležité používanie schránok múdrosti pripadalo ako znesvätenie, ,to si nevie nikto nájsť lepšie miesto?´
,Ty a knižnica,´ uškrnula sa Berenika a zalomila rukami, ,náhodou je to perfektné miesto na schovávačku,´ vyhlásila a po očku sledovala, ako na Lilyných lícach vyskočili dve červené škvrny, ,ale trezor za odsúvateľnou časťou je predsa len trochu klišé,´ odsúhlasila a s úsmevom blysla pohľadom po Lily. ,Vieš ako ho otvoriť?´ spýtala sa Melanie a súhlasné zahučanie jej úsmev rozšírilo ešte o niekoľko centimetrov. Spokojne si odfúkla a kĺzajúc do kresla, uložila sa v ňom čo najpohodlnejšie. „Konečne to bude cez,“ vyhlásila privierajúc oči. „Teraz už len počkať, až Dumbledore vytiahne päty zo zámku, vlámať sa mu do riaditeľne , do trezoru a zničiť posledný horkrux. No a potom ...,“ zasnívane sa zahľadela do diaľky a Lily si ju prezerala s nezastieranou zvedavosťou, ako na chrobáka pod mikroskopom.
„Čo potom?“ štekla nahlas a pichla do Berenikynho mäkkého ramena ukazovákom. Tá sa mykla, zamračila sa, vzpriamila sa a plesla po dotieravej ruke.
„Potom si vyjasníme vzťahy s našimi milovanými snúbencami,“ odvrkla, ale v očiach mala neobvyklí jas.
„Keby som ťa nevidela, znelo by to hrozivo, ale takto,“ Lily pokrútila hlavou, vstala a dôkladne sa popreťahovala. „Dobre, musíme počkať, tak počkáme. Niekedy sa z tej riaditeľne musí pohnúť a my budeme pripravené,“ uzatvorila diskusiu a s rozžiareným pohľadom hrabla po najnovšej knihe s receptami starodávnych elixírov, ktorá sa jej pred niekoľkými dňami dostala do ruky. Berenika len pokrútila hlavou a s povzdychom zatvorila oči. Keď Lily nájde niečo zaujímavé, celkom určite jej o tom povie. Ale dovtedy ....
Čas bežal, akoby ho naháňal besný Cerberus. Severus so Síriusom sa po dlhých , doslova nekonečných rozhovoroch dohodli na tom, že napriek nečakaným okolnostiam sú ochotní pokračovať v začatých vzťahoch. Lily a Berenika ich sledovali trochu nedôverčivo, ale nakoniec sa rozhodli, že v súčasnosti aj tak o nič nejde a v budúcnosti sa uvidí. Nakoniec, prechádzky popri brehu jazera vo dvojici boli pekné, rozhovory podnetné a intímne posedenia v tmavých kútoch zámku zaujímavé a vzrušujúce. Bolo to naozaj príjemné rozptýlenie pri čakaní, kedy Dumbledore konečne zdvihne zadok zo stoličky a vypadne zo zámku aspoň na niekoľko hodín. Ale vyzeralo to tak, že riaditeľ školy nemá v najbližšej budúcnosti v úmysle opustiť svoj úrad na dostatočne dlhý čas. Lily ho začala podozrievať, že všetky tie jeho pestrofarebné habity majú vzadu trvalé lepiace kúzlo. Inak nie je možné, aby jeden chlap, aj keď stopäťdesiat ročný, bol tak prilepený k stoličke.
„Konečne,“ Sírius sa zvalil do tráva a stiahol Bereniku za ruku vedľa seba, „ posledné testy sú napísané a teraz už len pár dní,“ zažmurkal podnetne ťahajúc ju bližšie k telu, „ a škola sa skončí .“
„To sa tak tešíš, až sa ma zbavíš? “ Berenikyne obočie vystrelilo vysoko a fialkové oči sa začali plniť slzami. Lily sa na ňu zhnusene zaškľabila a prevrátila oči.
„Ale, miláčik, samozrejme, že nie!“ vykríkol Sírius a Severusova tvár sa stiahla v bolestnej grimase. S výrazom najvyššieho znechutenia si ukazovákom zavŕtal v pravom uchu a odvalil sa do bezpečnej vzdialenosti od susedného páru. Lily s mrakom v tvári plesla Bereniku po pleci.
„Eimé! Okamžite s tým prestaň! Sírius má už aj tak zmäknutý mozog a ak s tým neprestaneš, urobíš z neho idiota,“ syčala ako rozzúrená labuť a z očí jej šľahali plamene. Berenika sa s kajúcnym výrazom stiahla a v Síriusových očiach sa objavilo svetielko porozumenia. Chvíľku ju zamyslene pozoroval a potom s povzdychom pokrútil hlavou.
„Budeme sa musieť dohodnúť na nejakých pravidlách,“ nadhodil a pohľad mu utiekol k hlavnej bráne, „nemôžeš mi takto vymývať mozog,“ poznamenal s pokojom a znovu sa jej pozrel priamo do tváre.
„To nebolo úmyselné,“ zašepkala Berenika zničene a zamračila sa na Lily, „ bol si taký napätý a rozrušený,“ pokračovala a pohľad sa jej potuloval po piesčitom brehu jazera. Kým sa odvážila znovu na neho pozrieť, preletela pohľadom po okolí zámku. Vzápätí stuhla, zamračila sa a oči sa jej pomaly zužovali. „Kamže sa vybral tak na noc?“ spýtala sa odrazu hladiac k hlavnému vchodu. Jej hlas bol odrazu suchý a plný záujmu. Lilyna hlava vystrelila hore a jej oči sa zabodli do postavy, ktorá pomaly kráčala smerom k dedine. Obaja chlapci sa pozerali za odchádzajúcim Dumbledorom a po tvárach im preletel chápavý úškrn.
„Na pohárik k Trom metlám?“ nadhodil Severus a Sírius na pobavene uchechtol.
„Možno uteká pred desivou spoločnosťou,“ potriasol obočím a kývol hlavou smerom k hradu, „povinnosť celý večer zabávať našich milých skúšajúcich asi nepatrí k jeho obľúbeným činnostiam,“ doložil. Ale dievčatá ho už počúvali len úchytkom, pretože práve v tom okamžiku sa ozvala aj Melanie.
,Je preč a vráti sa až zajtra!´ jačala nadšene a jej hlas dunel v dvoch lebkách ako rev obrovského vodopádu.. Obe dievčatá sa bolestivo prikrčili a pokúšali sa ju zastaviť.
,Melanie!´ zajačali obe súčasne a Melanie stojaca v replike Dumbledorovej riaditeľne sa chytila obidvomi rukami za hlavu, aby sa jej nerozskočila .
,Zbláznila si sa?´ jačala Berenika masírujúc si spánky.
,Šibe vám?´ jačala späť Melanie . ,Takmer ste mi vyskratovali mozog! Ešte pár krát a bude zo mňa slintajúci imbecil,´ zlostila sa, ale zároveň pozorne počúvala tichý hlas prerušovaný občasným chichotom.
Zámok sa od blahoslavených dôb zakladateľov takto nepobavil a tak mu nerobilo žiadne problémy trochu tým deťom pomôcť.
,Riaditeľ má večerné stretnutie s ministrom mágie v Londýne a ostatní profesori robia spoločnosť ministerskej skúšobnej komisii. Riaditeľňa je voľná.´ Lilyne a Berenikyne oči sa rozširovali a na Melaniinej tvári sa objavil víťazoslávny úškrn.
,Tak kedy?´ štekla Lily, pozrela na Bereniku a kútikom oka sledovala starostlivé pohľady, ktoré na nich vrhali obaja chlapci.
,Čas večere?´ navrhol hlas prichádzajúci odnikiaľ a Berenika otriasajúc sa pod vlnami zimomriavok , ktoré jej bežali po chrbtici nemo prikývla. Lily vstala, prehrabla si vlasy rukou, hrabla po Berenike, vytiahla ju hore a vlečúc ju za sebou zamierila k hlavnému vchodu.
„Máme prácu, nečakajte nás pri večeri,“ prehodila ponad plece a nevšímajúc si ich ovisnuté sánky zrýchlila krok. Berenika prekvapená nečakanou akciou sa spočiatku nechala vliecť, ale potom vytrhla uväznené zápästie z Lilynho zovretia a zamračene kráčala dlhými krokmi vedľa nej.
„Tiež si mohla niečo povedať,“ šomrala trúc si pomliaždenú ruku a zazerala na sústredenú tvár Lily.
„Čím viac slov, tým viac podozrenia a otázok, na ktoré budeme musieť zajtra odpovedať,“ odvrkla, keď prechádzali cez doširoka otvorený vchod . Lily sa nenápadne poobzerala a keď prechádzali okolo jedného z mnohých brnení, stiahla v jedinom bleskovom pohybe Bereniku za sebou do tmavého výklenku. S prútikom v ruke švihala v obmedzenom priestore okolo oboch a syčala zakliatie. „ Úplná neviditeľnosť!“ ,Teraz môžeme ísť bez strachu, že nás niekto uvidí,´ šepla , obalila ruku okolo Berenikyných pliec a preniesla ich obe priamo do riaditeľne.
„Úúúch!“ ozvalo sa tesne vedľa okna, ktorým riaditeľ školy Dumbledore tak rád sledoval západ slnka nad Zakázaným lesom , tlmené zaskučanie. Fénix sediaci na zlatom bidle vytiahol hlavu spod krídla a podozrievavo sa poobzeral okolo seba korálkovými očami, ale videl len prázdnu miestnosť zapratanú množstvom kníh a strieborných prístrojov neidentifikovateľného účelu.
„Finite Incantatum!“ zaznelo od riaditeľovho stola tiché skandovanie a v miestnosti sa odrazu objavili dve usmiate dievčatá. Fénix od prekvapenia štikútavo zatrilkoval, ale rýchla vlna Lilynej ruky mu pevne zlepila zobák. Lily sa presunula rýchlosťou blesku a skôr, než vták stihol žmurknúť, držala ho za štíhly krk. „Shhh!“ šepkala do vtáčieho ucha výhražne, širokým oblúkom švihla rukou ponad fénixa a škodoradostne sa uškrnula. „Teraz ma počúvaj, Félix,“ syčala ticho jemne zvierajúc vtáčí krk, „nemôžeš otvoriť zobák, nemôžeš sa odmiestniť a nemôžeš používať ktorúkoľvek z tvojich veľmocí. Pokiaľ nebudeš robiť problémy, prežiješ dnešný deň v podstate neporušený,“ pohladila sčerené červené perie na jeho chrbte, prstami prešla po dlhých chvostových perách a láskavo sa usmiala. „Ale ak sa pokúsiš o čokoľvek, použijem ťa ako zložku do elixírov,“ doložila sladko a pozrela do zlatých očí, ktoré ju uprene sledovali a trpezlivo čakala na výsledok. Po chvíli, ktorá sa Berenike zdala byť nekonečnou, sa fénix otriasol a sklonil hlavu na znak súhlasu. Lily sa spokojne usmiala, znovu ho upokojujúco pohladila po chrbte a popri tom skenovala pohľadom rozľahlé police pokrývajúce väčšinu stien. ,Ktorá?´ spýtala sa , zaklonila hlavu , pozrela na strop a v očakávaní prižmúrila oči.
,Na poschodí, druhá vpravo od vchodu,´ odvetil tichý, trochu zachrípnutý hlas a Lilynou mysľou náhle preletel obrázok obrovskej lyžice pretekajúcej elixírom proti laringitíde. Vzápätí sa miestnosťou prehnal šteklivý poryv vánku , ktorý rozfúkal perie fénixa a vohnal uvoľnené pramene vlasov z vrkočov dievčat do ich tvárí. Všetci mali odrazu pocit, že starodávny zámok sa pobavene chichoce. Berenika sa tiež uchechtla a odhrnula si prameň zlatých vlasov, ktorý sa zachytil na jej dlhých mihalniciach.
,Bavíš sa, Rokfort?´ spýtala sa viažuc dlhý prameň znovu do vrkoča a liezla opatrne hore dreveným schodiskom.
,Áno,´ odpovedal mäkký, trochu chrapľavý mužský hlas a Berenika sa zachvela, ,Sledujem vás od okamžiku, keď ste pri triedení ochromili môj klobúk a podrobili ho vašej vôli.´
,Aj!´ zjajkla Lily a pátravo sa rozhliadala okolo seba. ,A ja som myslela, že pracujeme potajomky ,´ zaskučala pohľadom doslova skenujúc policu zapratanú ťažkými zväzkami . Na to, aby objavila systém otvárania potrebovala len pár sekúnd. S pohrdlivým úškrnom na perách natiahla ruku k jednej z kníh, ale v polovici pohybu sa zastavila a prižmúriac oči sústredením švihla rukou spustiac tak do dlane prútik
„Čo je?“ s napätím v hlase šepla Berenika a zdvihla spýtavo obočie.
„Ozubie,“ pokrčila plecami Lily a začala v zložitých osmičkách mávať prútikom, pričom sa jej z úst liali slová starodávneho jazyka skladajúce sa prevažne zo spoluhlások a Dumbledorove ochranné ozubia spadli ľahšie než domček z kariet, ozvalo sa tiché cvaknutie a celá polica sa nehlučne odsunula. Lily s víťazným úsmevom na perách siahla do otvoru zívajúceho v stene.
„Nedotýkaj sa toho!“ zvreskla odrazu Berenika a odrazila Lilynu ruku od otvoru. „Dumbledorovi radíš zobrať si rukavice z dračej kože a ty to chceš chytiť holou rukou?“ jačala pritlmene a civela na ňu so široko roztvorenými očami.
„Fajn!“ zavrčalo staršie dievča nepohodlne a líca jej zafarbil tmavý rumenec. „Máš pravdu, vďaka,“ prikývla , „celkom som na to zabudla,“ doložila ospravedlňujúco a švihla prútikom okolo otvoru. „Accio prsteň!“ Len čo jej hlas doznel, v hĺbke kamennej steny to zarachotalo a do nastavenej Lilynej dlane vletel vyrezávaný box z tmavého lešteného dreva.
„Lily!!!!?“ Berenikyn hlas stúpal hrôzou hore, ale Lily len pokrčila plecami a uškrnula sa.
„Prepáč, zabudla som ti povedať....., ale pre démonov to neplatí,“ mávla ležérne rukou k boxu, položila ho opatrne na stôl. „Tak,“ zavrnela otvárajúc pomaly vrchnák, „pozrime sa, čo to tu máme,“ nakukla dnu a kútiky úst sa jej zdvihli o kus vyššie. „Pekný, trochu neobvyklý, ale pekný,“ ohodnotila váhavo prižmurujúc oči.
,Ha ha ha!´ tlmený smiech preletel miestnosťou ako závan vetra a znovu našuchoril perie fénixa, ktorý nahnevane sedel na bidle a prekvapene vypískol. ,Samozrejme, že je neobvyklý,´ Rokfort sa teraz takmer zachádzal smiechom, , Smrť dáva vždy neobvyklé dary.´
Komentáře
Přehled komentářů
koukám jako blázen - šťastný blázen :-D, další kapitolka a jaká pěkná. Moc se mi líbí Rokfor - prý smysl pro humor - já padám! Taky jsem zvědavá, jak to bude s Melanií a vůbec, ona to Lily všechno řekla za mně :-D
Díky Sirael za další kapču a budu se těšit na pokráčko ;-)
jéééé
(Lily, 9. 2. 2010 15:41)zrovna jsem si říkala, že by dnes mohlo něco přibýt a ono co?? přibylo:)) super.. fakt super.. Akorát jsem si celou povídku stihla přečíst znovu.. je to bezvadné hrozně se mi líbí Rokfort.. jen mě čím dál tím víc zajímá co bude s Melanií..?? doufám že se nenarodí jako dítě Lily a Seva. to by byl fakkt foor
jujky
(soraki, 11. 2. 2010 19:47)