30. Nie tak celkom človek
30. Nie tak celkom človek
„Nie je tu!“ vykríkol Severus frustrovane a zmietol mapu zo stola. „V celom zámku nie je po nej ani stopy!“ burácal , hodil sa do kresla stojaceho vedľa kozuba a siahol po prsteni.
„Severus, nie! To nech ťa ani nenapadne!“ vykríkla Berenika, ktorá sedela vo vedľajšom kresle a škaredo sa na neho mračila. „Ak chceš, aby sa s tebou Lily ešte niekedy rozprávala, necháš ju teraz na pokoji,“ vrčala hrozivo . Severus v zúfalstve vyhodil ruky a zastonal. „Možno išla navštíviť rodičov,“ navrhla po chvíli Berenika a našpúlila v zamyslení pery. „Ja by som im tiež chcela povedať pár slov...,“ odmlčala sa a zahľadela sa do ohňa , „ale asi by to nemalo veľký význam. Keď sa otec pre niečo rozhodne, nepohne s ním ani lokomotíva,“ šomrala a zazerala na Síriusa spopod zvrašteného obočia. Ten sa pod jej pohľadom nepohodlne hrbil a hádzal na ňu tie najlepšie šteňacie oči, ktoré dokázal. Berenika len nahnevane zavrčala a odvrátila od neho zrak. Potom znovu pozrela na Severusa, ktorý opäť vyskočil z kresla a nervózne sa prechádzal pred kozubom dlhými krokmi.
„Nemohla ísť k rodičom,“ šomral horúčkovite a znovu zdvihol mapu zo zeme, prestrel ju na stôl a zahľadel sa do nej.
„Prečo nie?“ spýtala sa prekvapene Berenika .
„Ako by sa tam dostala?“ s posmešným odvrknutím štekol Severus a jazdil po mape prstom, aby žiadne meno nevynechal.
„Normálne sa premiestnila,“ ozvalo sa od krbu a Severus zamrzol uprostred pohybu. Pomaly sa otočil a pozrel na dievča pohodlne sediace v kresle.
„Ešte sa nemôže premiestňovať,“ odfrkol Sírius, ktorý sa náhle vzpriamil a teraz venoval besede plnú pozornosť.
„Ale to neznamená, že nevie,“ uškrnula sa Berenika a pohodlnejšie sa oprela do kresla. Toto začínala byť zábava.
„Nesmie!“ Severus stál ako svieca a nechápavo na ňu civel. „Okrem toho, z Rokfortu a do Rokfortu sa premiestňovať nedá. Lily nám to vtĺkala do hláv šesť rokov.“
„Normálne nie,“ pripustila Berenika a na perách sa jej objavil diabolský úškrn. Sladké, fialové oči stvrdli a pripomínali skôr dva nádherné drahé kamene, než živé ľudské oči. Zamyslene si prešla po nose ukazovákom a našpúlila pery ., Toto by mohol byť moment vhodný na odpálenie prvej bomby,´ pomyslela si a oči jej nezbedne zažiarili. , Dúfam, že ma Lily nezabije, ale nejako im to povedať musíme,´ povzdychla si a pevne zovrela opierky kresla. „Lepšie povedané, z Rokfortu a do Rokfortu sa nemôžu premiestňovať ľudia.“
„No a,“ Síriusove obočie vyskočilo nechápavo hore , „ o tom predsa hovorím, nie?“ Severus však stál, ako by ho zasiahol blesk a uprene civel na Bereniku. Tá mu uprený pohľad s potešením vracala. ,Zdá sa, že Severus chápe rýchlejšie,´ pomyslela si so zadosťučinením a zdvihla spýtavo obočie. ,Som zvedavá, kedy mu to docvakne.´
„Čo tým myslíš?“ otázka bola takmer nečujná, ale Berenika len mykla plecom. „My predsa sme ľudia,“ trúsil pomaly a jeho čierne oči sa ako dva nebožiece zavŕtavali do Berenikyných.
„Áno, vy ste ľudia,“ odpálila Berenika premyslene prvú bombu a sústredene pozorovala oboch chlapcov. Sírius sa pri tých slovách zamračil a podozrievavo si ju premeral. Bolo na ňom vidieť, že nevie, čo si má myslieť. Severus však zostal nehybne stáť, civel na ňu a naprázdno otváral a zatváral ústa.
„To bol vtip?“ Sírius sa nedôverčivo zamračil, „Slabý jeden, myslel som že vieš lepšie!“
„Nebol,“ teraz sedela Berenika v kresle ako svieca a sledovala každé ich hnutie. ,Lily, teraz by som ťa tu naozaj potrebovala,´ volala a na Lilyne nechutné odvrknutie, podobné skôr zvieraciemu zavrčaniu sa len vnútorne uškrnula. , Sú k nám priviazaní a nič nevedia. To naozaj nie je fér,´ pokúsila sa jej dohovárať, ale odmietavé zavrčanie zaznelo hlasnejšie. Lily jasne mala veľmi odpornú náladu. ,Bola si sa porozprávať s rodičmi?´ sondovala opatrne a kdesi v pozadí počula tichý chichot Melanie.
,Bola a veľmi nahlas,´ Melanie sa neprestávala tichučko chichotať, ,malo to za následok dvojhodinovú prednášku a zákonoch , o životných postojoch, o výbere, o zdraví a o bezpečnosti. Možno tam bolo ešte zopár tém, ale tieto boli najpreferovanejšie.´
,Čo ju tak rozzúrilo?´ Melanie sa chichotala trochu hlasnejšie a Lilyne zavrčania zosilneli.
,Petúnia,´ odpovedala teraz už s otvoreným smiechom Melanie , , nevieš si predstaviť, akú žiarlivú scénu vyrobila.´ takmer spievala Melanie, ktorá Petúniu naozaj úprimne neznášala. Berenike to bolo vždy smiešne, lebo ju v skutočnosti ešte nikdy nestretla a jej názor bol založený len na vnemoch oboch dievčat. , Vrieskala, že ona je staršia a ju mali zasnúbiť prvú a nie Lily!´
,Robila si nejaké nároky na Severusa? Ja som myslela, že ho nemôže ani cítiť, ´ hlesla Berenika prekvapene a zamračila sa. ,Teraz začnem žiarliť ja,´ povedala. , Cítim sa odstrčená,´ skučala ,prečo si ma zahradila? Sme v tom neporiadku spolu! Ty si zmizneš a mňa tu necháš napospas vlkom,´ šomrala namrzene.
,Akým vlkom? Čo to trepeš? Maximálne jedného zablšeného psa a jedného ošklbaného havrana,´ vrčala Lily, ale pod nahnevaným tónom bolo počuť, že sa pomaly upokojuje. ,Proste som ťa nechcela ťahať do mojej hádka s rodičmi,´ povzdychla si ,a naozaj to nebolo pekné,´ doložila smutne, ,aj bez Tuninej vrieskavej kultúrnej vložky.´
,Naozaj si robí nejaké nároky na Severusa?´ Berenike takmer vyliezli oči a Severus, ktorý ešte stále na ňu civel mierne ozelenel.
,Ale nie,´ znovu sa zachechtala Melanie, ,tu nešlo o Severusa, ale o princíp,´ vysvetľovala, ,staršia a prvá je z toho podstatné. No a samozrejme je žiarlivá, že pozornosť rodičov dostáva Lily a nie ona.´
,Myslela som, že z toho vyrastie, že ju to časom prejde. Som doma tak málo, všetku pozornosť rodičov má ona sama, tak prečo je stále taká odporná?´ znovu si povzdychla Lily, ale Berenika sa len posmešne uchechtla
,Ale nie je čarodejnica a nikdy nebude,´ mienila Melanie a prestala sa chichúňať.
,Nie je ani víla a ani démonka,´ odvrkla Lily a Melanie sa zase zasmiala.
,Ale o tom nevie a čo nevie, to ju nemôže zraniť a na to nemôže žiarliť. Ale teraz by ste mali venovať pozornosť naliehavej situácii,´ varovala, ,Severus už ani minútu máva Berenike pred očami rukou, nemala by si sa vrátiť? Možno v jednej z démonských podôb,´ mienila, ale Lily jej okamžite do toho skočila.
,Áno a oni sa ma pokúsia zabiť, alebo ich zo šoku nikdy nepreberieme. To je naozaj výborná rada, riešila by všetky naše problémy,´ vrčala znovu rozhnevane. ,Dobre, vraciam sa a som zvedavá, ako im to vysvetlíme.´
„Nika? Héj! Nika!“ výkrik a prudký otras konečne upútal Berenikynu pozornosť. Niekoľko krát zamrkala a potom potriasla hlavou. S údivom pozrela na Severusa, ktorý ju držal za ramená a triasol ňou a nedotklivo sa vyšklbla .
„Prepáč, trochu som sa zamyslela, čo si sa pýtal?“
„Pýtal som sa, prečo si seba a Lily vyňala z ľudského rodu,“ trpezlivo zopakoval Severus a po odstúpil kúsok ďalej.
„Lebo nie sme,“ pripustila Berenika, naklonila hlavu a prešla si rukou cez husté, zlaté vlny. Teraz, po ďalšej premene mali niektoré z pramienkov v jej hrive červený nádych. Vyzeralo to, akoby je na hlave rástlo tekuté zlato. Severus civiaci na jej tvár si pohyb príliš nevšímal, ale Sírius sa odrazu prudko nahlas nadýchol a zastonal. Severus sa zamračil, zazrel cez plece na neho a pokrútil hlavou.
„Čo ste nie...,?“ nemotorná otázke zavisla vo vzduchu a Berenika spýtavo zdvihla pravé obočie. V tom okamžiku sa uprostred klubovne bez najmenšieho šumu zhmotnila Lily. V tvári mala urputný, nahnevaný výraz a celá jej postava bola napnutá ako struna. Očami preletela po skupinke pred krbom a potom trochu strnulo klesla do najbližšieho kresla. Severus na milisekundu vyzeral, že sa na ňu vrhne, ale potom sa zakolísal, zostal na mieste a znovu zabodol oči do Bereniky. „Nie ste čo...?“ zopakoval otázku a teraz jeho pohľad poskakoval z Bereniky k Lily.
„Nie sme ľudia...teda nie celkom,“ odpovedala pokojne Lily a po vyslovení týchto slov sa konečne uvoľnila. Oprela sa do kresla a so záujmom sledovala, ako obaja chlapci bojujú s touto informáciou.
„Teda z väčšej časti nie,“ poopravila ju Berenika a s jastrabím pohľadom skenovala ich tváre. „Ľudská je v nás asi tak šestina?“ pozrela na Lily, ktorá s úškrnom pokrčila plecami a potom sa znovu vrátila ku skenovaniu ich tvárí.
„A zvyšok?“ zachrchal cez stisnuté hrdlo Sírius, ktorému sa v očiach začínali rodiť pobavené ohníčky. Bolo jasné, že toto všetko považuje za vtip. , Dievčatá sa proste rozhodli, že im to včerajšie prekvapenie vrátia.´ túto myšlienku mal celkom zreteľne vyleptanú do tváre a bola úplne v záškodníckom duchu.
„Víla, démon – démon, víla,“ s pokojom anglického gentlemana viktoriánskej éry, odpálila Berenika už druhú bombu toho dňa a so zúženými očami pozorovala chlapcov ako ostriež. Obom chlapcom v tom momente poklesli čeľuste a civeli na ňu s výrazom, že horský troll by popri nich vyzeral ako viacnásobný držiteľ Nobelovej ceny. Trvalo to takmer celú minútu, než sa Sírius pohol, skrútil tvár do pojašeného úškľabku a vzápätí sa nahlas rozosmial.
„Ha..hahaha...chachahacha.. cha!“ zaryčal Sírius smiechom, prehol sa páse a zosunul sa v kresle takmer na dlážku. „To..to je výborné!“ vyrazil pomedzi záchvaty smiechu.. „To sa vám podarilo!“ vykrikoval a plieskal sa rukami po stehnách. „Vieš, že som ti na chvíľku uveril?“ zvolal v čírom potešení neprestávajúc sa smiať. Severus na neho spočiatku pozeral ako na pomäteného, ale potom sa jeho tvár uvoľnila a zhlboka si vydýchol.
„F..f..fuj!“ vykoktal s úľavou a pokrútil hlavou. „Vydesili ste ma na smrť! Už nikdy nerobte takéto vtipy,“ upozorňoval ich a zatváril sa vážne držiac sa teatrálne za srdce. Úsmev, ktorý sa držal na Lilynej a Berenikynej tvári pri týchto slovách zbledol. Berenika našpúlila pery, zdvihla obočie a pozrela na Lily.
„Ale my sme nežartovali,“ povedala tak studeno, ako to len dokázala a Lily sa čudovala, že pri chlade tejto výpovede nepadali z povaly kocky ľadu. Sírius, ktorý sa ešte stále prehýbal smiechom stuhol ako po petrifikusom a jediný pohyb, ktorý bolo možno zaznamenať vykonali jeho oči. Pomalým, mučivým pohybom sa obe posunuli a sivé dúhovky s čiernymi zrenicami sa zabodli do fialových. Boj pohľadov bol krátky a intenzívny. Severus, ktorý sa ešte stále držal za hruď v predstieranom infarkte zovrel kŕčovitým stiskom látku svojho habitu tak mocne, až mu kosti celkom počuteľne zaprašťali a prerývane sa nadýchol.
„Hovno!“ vydýchol a vzápätí sa tresol po ústach , pričom mu oči postupne liezli z jamiek. A keď už Lily bola skalopevne presvedčená, že mu vyrašia tykadlá ako slimákovi, zapadli mu späť do jamiek a on sa v bezvedomí zrútil na dlážku.
Lily po nanosekunde váhania skočila k nemu a položila ruku na krčnú tepnu.
„Ešte žije,“ uchechtla sa smutne a odmiestnila sa. Po pár sekundách sa zase zhmotnila, hodila po Berenike červený flakón a prikľakla k Severusovmu nehybnému telu.
„To bolo pekné,“ utrúsila Berenika a zvažovala stuhnutú figúru Síriusa. „Myslíš, že takto vydrží dlho?“ spýtala sa Lily, ktorá práve liala do pootvorených Severusových úst vínovo červený elixír.
„Nešpiritizuj a radšej mu nalej do hrdla nápoj!“ zarazila ju Lily a masírovala Severusovi krk, aby mohol lepšie prehltnúť.
„Tebe sa to povie,“ šomrala Berenika a s obočím stiahnutým do jednej čiarky obchádzala skrútenú postavu. „Ako to mám urobiť, keď má hlavu sklonenú takmer pod kolenami?“
„Tak si ho polož, sily máš na to dosť,“ s hlbokým a podráždeným nádychom štekla Lily a úzkostlivo sledovala, ako sa do Severusovej tváre vracia farba. Jeho tenké nozdry sa zachveli v hlbšom nádychu , dlhé čierne mihalnice sa zatrepotali a Sreverus otvoril oči.
„Lily,“ šepkal slabo neznejúcim hlasom, „čo sa stalo, prečo ležím na zemi?“
„Pretože si omdlel, keď si si uvedomil, že ja a Lily skutočne nie sme ľudia v bežnom zmysle slova,“ zamiešala sa Berenika , ktorá sa konečne odhodlala a mocným trhnutím preklopila Síriusa tak, že dosiahla na jeho ústa. Okamžite mu do nich naliala elixír a zaklapla poklesnutú čeľusť, aby mu z nich nevytiekol.
„Čo je to za blbosť?“ zamračil sa Severus a vzoprel sa na lakťoch zdvíhajúc hlavu a nakúkal, čo to tá Nika stvára s jeho priateľom. „Prečo by ste nemali byť ľudia?“
„Ach! Nie znovu!“ zastonala Berenika a Lily sa unavene spustila na dlážku.
„Preto, že nie sme,“ potvrdila a objala si rukami kolená. Za jej chrbtom za ozval hluk krátkeho boja.
„Héj! Poďte mi s ním pomôcť!“ vykríkla Berenika, ale Lily sa ani neotočila.
„Nehraj, áno? Máš dosť sily, aby si ho zaviazala na uzol,“ odvrkla a zízala na Severusa, ktorý hádzal farby ako pokazený semafor. Práve vyzeral ako paradajka, ale pri čeľusti už zase začínal zelenieť. Povzdychla si, mávnutím ruky vyčarovala vedro a s obidvomi rukami si zakrývala tvár, kým sa odtiaľ neozvali zvuky kŕčovitého zvracania.
„Nádhera, čo ešte?“ zastonala, potrela si tvár rukami a potom si nimi prešla po vlasoch, zapletajúc ich zo zvyku do vrkoča.
„Viem ja?“ ozvala sa udýchane Berenika, ktorá kĺbovým hmatom pridržiavala Síriusa pri dlážke. „Budeš aj ty zvracať?“ pozrela sa na neho a keď videla purpurovú farbu jeho tváre, povolila zovretie.
,Mohla si byť útlejšia,´ radila opatrne Melanie a Berenika prudko potriasla hlavou.
,Toto sa útlo povedať nedá. Buď to povieš, alebo držíš ústa zatvorené.´ odsekla a opatrne, sledujúc Síriusove reakcie , vypustila ho zo zovretia. Chlapec zostal ležať roztiahnutý na koberci , zatínal zuby a civel na ňu. Potom sa odrazu posadil a zdrapol ju za ruku.
„Ako?!“
„Čo ako?“ nechápavo vypleštila oči, ale nepohla ani svalom, aby si ruku uvoľnila.
„Ako je to možné? Čo to znamená, nie v bežnom zmysle slova!“ Sírius bol sinavý, ale slová boli zreteľné, aj keď otázky nie sú práve najinteligentnejšie. Berenika mu musela uznať, že sa spamätal pomerne rýchle. , Aspoň nezvracia, keď sa na mňa pozrie´ pomyslela a pozrela na neho oveľa láskavejšie, než doteraz.
„Medzi dimenziami sa to trochu pomotalo a my sme sa narodili sem,“ začala Lily nespúšťajúc pohľad zo Severusa.
„Ako sa odlišujete? Ja som doteraz nič odlišné nezbadal,“ Severus namáhavo vstal a zvalil sa do najbližšieho kresla.
„Teraz nie,“ pokrčila plecami Berenika a pomohla vstať aj Síriusovi, „ teraz sme v našich ľudských podobách.“
„Máte aj inú podobu?“ zamrkal Sírius, keď sa spúšťal do vedľajšieho kresla.
„Samozrejme, niekoľko,“ pokojne potvrdila Lily, ale ešte stále sedela vedľa koberca na drevenej dlážke. Potom pozrela na použité vedro, nakrčila nos a vlnou ruky ho nechala zmiznúť.
„Chcem to vidieť,“ začal Severus, ale Lily odmietavo pokrútila hlavou.
„Teraz nie, nemyslím si , že to dokážete zvládnuť, ale možno vám urobíme fotoalbum našich podôb,“ pozrela na Bereniku, ktorá na ňu civela s pootvorenými ústami. „No čo? Možno to nie je až taký zlý nápad,“ pokračovala , „Očaríme to tak, aby si ho mohli prezerať len oni,“ doplnila a konečne sa s povzdychom postavila. Rukami si uhládzala habit a keď pozrela na hodiny, oči jej takmer vypadli.
„Nika! Výsluch u Dumbyho!“ zajačala prenikavo a zdrapila Bereniku za ruku. „O minútu!“
„Teraz nie!“ skríkol Severus, ale obe dievčatá sa mu rozplynuli pred očami.
„Čo..čo to zase bolo,“ zastenal Sírius a zamyslene pozrel na prsteň.
„Toto sa nekončí,“ zúril Severus zatínajúc podvedome päste, „ toto nám musia vysvetliť podrobnejšie. Oveľa podrobnejšie!“ skríkol a potom sa znovu bezmocne zrútil do kresla.
„Áno, oveľa podrobnejšie,“ potvrdil Sírius , rozhodne prikývol a vyskočil z kresla. „Poď! Počkáme ich pred vchodom do riaditeľne. Inak nám zase zdrhnú a budeme ich musieť ktovie ako dlho loviť. Uvedomuješ si, že aj keď zneli veľmi presvedčivo, nepodali nám žiadny dôkaz svojho tvrdenia?“
„Premiestnili sa,“ Severus ukázal na koberček pred krbom, kde pred minútou obe stáli a pokrútil hlavou.
„No a čo? Premiestnenie, hoci nelegálne, nie je dôkazom neľudskosti!“ odsekol Sírius a kráčal ku dverám. „Ja budem potrebovať oveľa presvedčivejšie dôkazy!“ Severus na neho okamžik zízal, ale potom vyskočil z kresla a súhlasne kývol.
„Máš pravdu! Toto môže byť vtip a ony sa nám teraz možno smejú do hrste, ako nás dostali. Ideme!“ vyhlásil sa rozhodným , pevným krokom kráčal von.
Komentáře
Přehled komentářů
Prečítala som si zatial iba túto kapitolku, ale som sa riadne zasmiala...sice neviem čo všetko stihli dievčence vyviesť...a ako to že su zasnúbené...ale smiala som sa vyborne...
Som zvedava či im ukažu podoby...Skvele že ti je lepšie a že si späť Sirael
oooo
(Lily, 9. 1. 2010 18:00)chichotám se tu jak blázen.. je to úžasné a Severus zvracel.. super.. teda vážně husté.. ale to co udělali byl pěkný podraz.. hoši si to zavařili.. to bych jim jen tak neodpustila..
Děkuji
(soraki, 7. 1. 2010 8:48)
ti Sirael, nasmála jsem se až až - ještě, že jsem v práci sama, jinak by mě pokládali za pako :-D
Chudáci kluci, ale za ten podraz si to zasloužili :-D, jestli bych si já nechala do výběru manžela kecat :-DDD
Děkuji ještě jednou za báječnou kapitolu a těším se na další ;-)
...
(Tria, 14. 1. 2010 22:04)