28. Dokázala si to!
28. Dokázala si to!
„Pán Snape,“ začal pomaly profesor Dumbledore pokukujúc ponad oblúčiky okuliarov na strnulo sediaceho Severusa, „ vedeli ste, že si slečna Evansová a slečna Duvalová urobili tajné laboratórium a varili takéto vysoko nebezpečné elixíry?“ pohľad svetlomodrých očí sa zabodol do čierneho obsidiánu ako nebožiec.
„Vedel,“ zašomral ticho Severus krčiac plecami. „Lili mi to povedala celkom nedávno, ale nemyslel som si, že robia také nebezpečné veci,“ pozrel úpenlivo na riaditeľa a mierne sa prikrčil v kresle pod váhou Sísiusovho pohľadu.
„Pán Snape,“ povzdychol si namrzene Dumbledore, ktorého o niekoľko minút čakal veľmi neurotický rozhovor s rodičmi oboch dievčat, „ som si istý, že ako vynikajúci znalec elixírov viete, že väčšina z nich je v určitej fáze varenia veľmi nestabilná.“ Severus pokrčil plecami a pozrel priamo na Dumbledora.
„Viem, ale Lily bola vždy maximálne opatrná a....,“ pokúsil sa neisto oponovať, ale nesúhlasné zavrčanie z vedľajšieho kresla ho odrezalo v polovičke vety.
„Mohli zomrieť! Mal si ich zastaviť! Mohol si mi o tom povedať!“ na chvíľu sa zastavil škrípuc zubami. „ Takmer zomreli!“ sekal Sírius tvrdo pretláčajúc slová cez stisnuté zuby. Hrče svalov na sánke a zaťaté päste boli neomylnou známkou jeho nálady. Severus na neho nahnevane zazrel spod zvrašteného obočia , namáhavo vyrovnal unavený chrbát a povzdychol si úľavou, keď si uvedomil, že toto nebezpečenstvo je už zažehnané. Na chvíľu sa stratil v myšlienkach, ale Dumbledorov vtieravý hlas ho znovu priviedol do prítomnosti.
„Viete na čom pracovali?“ Opatrne , nehľadiac riaditeľovi do očí váhavo prikývol. Dumbledore zdvihol spýtavo obočie a s očakávaním sa na neho zahľadel. Severus pozrel nerozhodne na Síriusov rozzúrený výzor , potom do prižmúrených očí riaditeľa a v duchu prosil Lily za odpustenie .
„Pracovali na vylepšení elixíru pre vlkodlakov,“ povedal napokon zvierajúc nervózne päste. „Lily sa o nás neustále bála a tak sa snažila niečo s tým urobiť!“ drmolil, nevšímajúc si , ako sa Dumbledorove oči pomaly rozširovali, až mu takmer vypadli z jamiek.
„Elixír pre vlkodlakov neexistuje!“ zastavil ho Dumbledore a prudko mávol rukou. Z police nad ním vyskočila hrubá kniha a vletela mu do ruky. „Bolo veľa pokusov, ale nie je nič čo by aspoň vzdialene účinkovalo,“ šomral a rýchle prevracal stránky. „Profesor Slughorn vám to iste potvrdí.“
„Keď tak o tom premýšľam, tak nie som si taký istý, “ zamiešal sa Sírius, ktorý ich počúval s prižmúrenými očami a hlavou mu leteli desiatky nocí, v ktorých sa trojica animágov a veľký hnedý vlk , spokojne hrali vo svite mesiaca. „Veď my sme v podstate Remusovu premenu do vlkodlaka nikdy nevideli,“ pozrel zamyslene na Severusa a potom sa znovu zahľadel do Dumbledorových svetlomodrých očí, „vždy sa premenil na vlka. Je veľký, hnedý, strašidelný , ale napriek všetkému je to len vlk a nie vlkodlak. Tak by som povedal, že áno, ich elixír funguje.“
Dumbledore chvíľu neveriacky civel na Síriusa a potom sa zamračil. „Pán Black, pokúšate sa mi tu povedať, že dve dievčatá , ktoré v tom čase navštevovali tretí ročník , vymysleli a na pánovi Lupinovi odskúšali proti vlkodlačí elixír?“ Sírius pokrčil plecami , uškrnul sa a pomaly prikývol.
„Ako si potom predstavovali vylepšenie?“ modré oči sa zabodli do Severusa s intenzitou zbíjačky na betón.
„To mi nepovedala,“ bránil sa Severus a unavene sa oprel v kresle, „ale myslím si, že ho chceli urobiť trvalejší. Teraz sa Remus premieňal len počas splnu a ony sa snažili urobiť z neho animága. Tak, aby mohol svoje premeny viezť , aby nebol obmedzovaný mesiacom.“
„Pán Snape, uvedomujete si, že vytvorenie takéhoto elixíru je ďaleko za schopnosťami študentov tejto školy? Ani najlepší majstri elixírov to nedokážu,“ krútil hlavou riaditeľ a s hlasitou ranou zaklapol knihu v ktorej doteraz neúspešne listoval.
V riaditeľni na chvíľku zavládlo ťaživé ticho, ktoré rušilo len občasné štikútanie prichádzajúce z rohu pracovne. Tam ,na pozlatenom bidle , sedel fénix Félix , vyzeral ako vyžmýkaný citrón a mierne sa chvel. Pri každom záchveve sa trhane nadýchol a štikol. Severus blysol starostlivým pohľadom na zdrchlaného vtáka, oprel sa rukami o opierky kresla , ale skôr, než sa mu podarilo vstať, vybuchol v kozube zelený oheň a medzi plameňmi sa objavila strhaná tvár madam Pomfrey.
„Riaditeľ,“ zvolala naliehavým hlasom, „ začínajú sa preberať! Obe!“ Dumbledore sebou prekvapene trhol a potom v úžase stuhol, akoby na neho niekto vrhol petrifikus. Obaja chlapci sa vystužili a v očiach im zažiarila nádej.
„Ale...ale to predsa nie je možné, boli tak strašne popálené ,“ šepol si popod vlastný dlhý nos Dumbledore, postavil sa a pomaly kráčal ku kozubu.
„Viem,“ prikývla madam Pomfrey, „to som si aj ja myslela, ale keď som z nich umyla to zhorené šatstvo vysvitlo, že pod tou špinou je zdravá a nezranená koža.“
Po týchto slovách obaja chlapci vyskočili s novo objavenou silou z kresiel a s očami žiariacimi šťastím, vybehli z riaditeľovej pracovne skôr, než ich stihol zastaviť.
„To je pozoruhodné, to je naozaj pozoruhodné,“ krútil hlavou Dumbledore , „ myslím, že bude najlepšie, ak ich teraz skontrolujem. Ich rodičia tu budú čoskoro a takéto dobré správy ich iste potešia,“ doložil a keď sa hlava madam Pomfrey stratila z ohňa , hodil do kozuba trochu zeleného prachu a vstúpil do plameňov.
Ďalšie udalosti dňa boli trochu chaotické. V okamžiku , keď Dumbledore vstúpil cez kozub do nemocničného krídla, vtrhli dnu aj dva páry veľmi vydesených a rozhnevaných rodičov. Na prvý pohľad bolo jasné, kto je kto. Drahé habity Duvalovcov ostro kolidovali s príležitostným, aj keď veľmi pekným oblečením manželov Evanosových. Tomu však nikto z nich v tejto chvíli nevenoval pozornosť. Tá bola plne zameraná na dve postavy ležiace v rohu miestnosti a oddelené od zvyšku závesmi. Teraz boli závesy poodhrnuté a už pri prvom pohľade na obe dievčatá sa ženy rozplakali a muži zbledli otrasení silnými emóciami strachu a túžby ochraňovať za každú cenu svoje deti. Vzápätí v nich znovu prevládol hnev a do oboch tak odlišných tvárí sa vrátila farba. Obaja sa identickým kvapalným pohybom obrátili k Dumbledorovi a ich oči plápolali zúrivosťou.
„Ako ste niečo také mohli dopustiť!“ kričal pán Duval a jeho prútik vyrýval dierku do Dumbledorovho fialkového habitu.
„Sľúbili ste mi, že Lily bude vo vašej škole bezpečná!“ kontroval pán Evans a zaťatými päsťami šibrinkoval Dumbledorovi popred nos.
„Páni, páni,“ zvolal riaditeľ a pod tlakom oboch mužov poodstúpil od kozubu, „ dievčatá sú v poriadku, takmer nič sa im nestalo! Ja vám zaručujem, že o pár dní budú zdravé ako rybičky!“ Počas týchto slov sa posúval k obom posteliam nespúšťajúc oči s rozhnevaných mužov. Tí sa postupne upokojovali a nakoniec sa tiež pripojili k manželkám , ktoré sa vzlykajúc nakláňali nad stonajúcimi postavami dievčat.
Dumbledore sa pripojil k nim a využívajúc svoju vysokú postavu, civel zamračene sa zranené študentky. Bol to naozaj veľmi rozdielny pohľad. Keď ich videl naposledy, boli ich telá pokryté tuhou čiernou spečenou hmotou tak, že boli prakticky nerozpoznateľné. Teraz tu ležali čisté , ich koža bola po veľmi drastickom očistnom kúzle tmavo ružová , ale na prvý pohľad zdravá a nepoškodená. Jediný rozdiel bol v tom, že hoci kože sa oheň nedotkol , nedalo sa to isté tvrdiť o ich ochlpení. To už teraz prakticky neexistovalo. Ale to bola naozaj maličkosť. ,Nechať vyrásť ochlpenie a vlasy je záležitosť niekoľkých dní,´ pomyslel si so zadosťučinením a spokojne sa usmial práve vo chvíli, keď sa dvere na nemocničnom krídle znovu rozleteli a dvaja udýchaní chlapci vtrhli dnu. Keď videli zhromaždenie, ktoré sa tiesnilo okolo dvoch lôžok, smykom zastavili a potom sa tak rýchle, ako len zvládli, aby vyzerali dostatočne dôstojne, približovali nespúšťajúc oči s ležiacich postáv.
„Ach! Páni Snape a Black! Už na vás čakám,“ privítal ich Dumbledore a iskrenie, ktoré stratil kdesi medzi vyhorenou učebňou a riaditeľnou, sa odrazu ako zázrakom vrátilo do jeho svetlo modrých očí .
„Profesor!“ povedal Severus so všetkou dôstojnosťou, ktorú práve teraz dokázal zhromaždiť, ale jeho obsidiánové oči zostali takmer doslova prilepené k Lilynej tvári. Keď si uvedomil, že nádherná žeravá hriva, do ktorej tak rád zaboril prsty, je preč, vydral sa mu z úst zúfalý ston. Aj Sírius, ktorý sa predral až k Berenikynej posteli sa potácal medzi veľmi rozporuplnými pocitmi. Práve teraz nevedel, či sa má tešiť, alebo či si má zúfať. Trvalo to viac než pár sekúnd, než sa rozhodol, že najdôležitejšie je, že Berenika je živá a zdravá. A vlasy? Vlasy narastú! Rozhodol v duchu a vzápätí sa jeho tvár rozžiarila šťastím. Až potom si uvedomil, kto že to vlastne stojí na druhej strane postele.
Správanie oboch chlapcov nezostalo nepovšimnuté. Oba rodičovské páry si ich teraz veľmi pozorne prezerali a občas hodili spýtavý pohľad smerom k Dumbledorovi.
„Pán Evans, pani Evansová!“ oslovil Severus s úctivým úklonom hlavy Lilyných rodičov okamžite, ako sa trochu spamätal .
„Severus,“ zvolala pani Evansová s malým úsmevom, ktorý pohasol vo chvíli, keď sa znovu pozrela na tvár svojej bezvedomej dcéry, „čo sa stalo?“ spýtala sa prechádzajúc pohľadom zo Severusovej tváre k Dumbledorovi. „Bude Lily v poriadku?“
„Ach! Áno, obe budú onedlho v úplnom poriadku!“ zahlaholila veselo madam Pomfreyová, ktorá práve odhrnula jeden zo závesov a pristúpila k posteliam. Na tácni niesla hromadu rôznofarebných fľaštičiek, ktoré teraz obratne rozdeľovala na nočné stolíky stojace vedľa postelí. „Do konca týždňa budú odtiaľto preč úplne zdravé,“ švitorila radostne a zamračené tváre oboch otcov sa postupne vyhladzovali. Ale úmerne s tým, ako sa zmenšovala ich starosť o zdravie dcér, zvyšovala sa ich zvedavosť smerom k obom mladíkom . Dva páry modrých očí sa zamyslene zužovali a sústredene sledovali každý ich pohyb. Po niekoľkých minútach sa pán Evans odrazu postavil a pozrel priamo na Severusa.
„Severus,“ oslovil mladíka, ktorého počas prázdnin stretával veľmi často a o ktorom jeho dcéra tvrdila, že je jej najlepší priateľ, „ mohol by si na slovíčko?“ spýtal sa a kývol hlavou k dverám . „Chcel by som sa dozvedieť niečo viac o tej nehode,“ povedal a sa pomaly otáčajúc vyzýval Severusa gestom, aby ho nasledoval. „A ak by to tvojho priateľa neobťažovalo, rád by som počul aj jeho verziu,“ doložil sucho, keď vykročil naprieč sálou vyhýbajúc sa posteliam. Sírius, ktorý len okrajovo zachytil svoje meno, len s námahou odtrhol zrak od Berenikynej tváre a prekvapene prikývol. V nasledujúcom okamžiku sa prudko postavil aj pán Duval a zasúvajúc do puzdra prútik, ktorý ešte stále zvieral v ruke, vykročil za nimi.
„Mňa to tiež zaujíma,“ povedal rozhodne a ryjúc pohľadom dieru do Síriusovho zátylku, svižne kráčal von z nemocničnej sály. .Dumbledore nemo stál v nohách och postelí, sledoval, ako sa dvere zatvárajú za odchádzajúcimi mužmi a v očiach mal takmer šialený blikot. Madam Pomfreyová, ktorá sa náhodou na neho pozrela , sa tak zľakla, že rozliala elixír, ktorý práve chcela naliať do Lilyných úst.
„Zaujímavé, veľmi zaujímavé,“ brblal si Dumbledore popod nos , potom švihnutím prútika odstránil rozliaty elixír, hodil do kozuba za hrsť hop- šup prášku a zmizol v zelených plameňoch. Všetky tri ženy a dve dievčatá za ním civeli s vyvalenými očami.
„Tss!“ zasyčala Lady Duvalová nahnevane, keď sa znovu obracala k svojej dcére. Vzápätí radostne zvreskla a prudko ju objala.
„Nika! Lily!“ ozvalo sa dvojhlasne a obe dievčatá sa ocitli vo vrúcnom materinskom objatí. Stenajúc v nedostatku vzduchu prehľadávali trochu zmätenými pohľadmi svoje okolie, až kým sa ich pohľady nestretli. Záblesky čistej radosti preleteli ich tvárami a na Lilynej sa okrem toho usadil víťazný úsmev.
,Dokázali sme to!´ zasvišťal jasavo Berenikyným mozgom jej radostný pokrik a keby ju matka tak tvrdo nezvierala, určite by teraz vyskočila z postele a zatancovala malý víťazný tanec okolo postele. , Dokázali sme to! Horkrux je preč a my sme živé!´ jačala a so žiariacimi očami znovu pozrela na Bereniku. ,Ty si to dokázala, Nika! Vedela som, že to dokážeš!´ doložila a keď ju matka konečne pustila, spokojne a čo najpohodlnejšie sa uložila v perinách. ,Vlasy sú malá cena za život, hlavne, keď čoskoro zase narastú,´ doložila spokojne vzdychajúc a pohladila si holú hlavu. Pod prstami cítila jemné páperie a úsmev, ktorý žiaril na jej tvári a zas o trochu viac rozšíril. ,Čoskoro!´
Komentáře
Přehled komentářů
auuuuuuuuuuu super, jsem nadšená, že jsi to tak pěkně vyřešila, opravdu.. A jsem hrozně ráda, že se jim vlastně nic nestalo.. (i když si myslím, že doopravdy byly původně opečené, ale kdoví co všechno vlastně umí, že...:)) No tak jen tak dál:) A taky krásné Vánoce, hlavně ať jsi zdravá..
Sirael
(soraki, 20. 12. 2009 18:25)
děkuji, to bylo hezké. Jsem ráda, že jsou v pořádku - ufff, odlehlo mi.
Prý: Dumbledore nemo stál v nohách och postelí, sledoval, ako sa dvere zatvárajú za odchádzajúcimi mužmi a v očiach mal takmer šialený blikot. - ten blikot mě totálně dostal - kdybychom neměli opěradla, skončím na zemi ;-).
těším se na další
hurá
(Lily, 21. 12. 2009 23:31)