25. Povedz mi, kto si!
25. Povedz mi , kto si!
Berenikyne oči pozorne skenovali skupinky študentov prechádzajúcich sa okolo jazera, ale dobre známy lesk ohnivých vlasov , nebol v dohľade.
„Aj ty ju hľadáš?“ ozval sa odrazu spoza jej chrbta hlboký chlapčenský hlas. Berenika našpúlila ústa a mlčky prikývla. Severus pokročil dopredu a s hlbokou vráskou medzi obočím si ju skúmavo prezeral. „Vyhýba sa mi a keď už nemôže, tak mlčí,“ povedal frustrovane a v hlase mu škrípal strach.
„Aj mne,“ mykla plecom Berenika a hnevlivo si odfrkla, „ ale nemám ani potuchy prečo. Naposledy mala takú dobrú náladu, len sa smiala a smiala. Vôbec som nerozumela, čo je také smiešne, že sa musí váľať smiechom po zemi a teraz....,“ zhlboka si povzdychla, „teraz jej znovu nerozumiem . Ale...,“ zamračila sa a stisla päste, „keď sa k nej dostanem, tak to z nej vydolujem!“ zastrájala sa a zúrivo šľahla pohľadom k zámku, keď sa tam ozval prenikavý hlas zvona oznamujúceho koniec prestávky. Pozrela na Severusa a povzbudzujúco sa pousmiala. „Netráp sa, chytím ju pri večeri a budem s ňou triasť, kým sa nespamätá,“ sľúbila , zvrtla sa na päte a ponáhľala sa hore schodiskom. Severus zostal stáť pred vchodom a v hlbokom zamyslení si roztržito trel koreň hákovitého nosa. Nevšímal si skupinky rozosmiatych študentov, ktorí ho obchádzali hádžuc na neho zvedavé pohľady, až kým ho neprebrali dve ramená, ktoré sa omotali okolo jeho drieku.
„Čakáš na mňa?“ Pri zvuku mäkkého, zvonivého hlasu Severus privrel oči a povzdychol si.
„Hľadal som ťa,“ pozrel vyčítavo do žiarivých smaragdov, ktoré sa k nemu upierali a spýtavo zdvihol obočie. „Nebola si v areáli školy , kde teda?“
„V lese...,“ s nedbanlivým myknutím pliec prehodila Lily, vzala ho za ruku a ťahala ho za sebou hore schodiskom, „ premýšľala som.“
„Čo je také dôležité, že riskuješ, že ťa niečo zožerie kým dospeješ k nejakému záveru?“ spýtal sa takmer bez dychu, keď sa hnali chodbou k učebni Transfigurácie.
„Práve, že je toho veľa,“ kývla takmer nešťastne a potichu prekĺzla dverami učebne. Severus, zamračený ako búrkový mrak, ju nasledoval nespúšťajúc z nej oči.
„Kde bola?“ zasyčal Sírius prižmurujúc oči, keď sa zachmúrený Severus spustil do lavice vedľa neho upierajúc oči na kaskádu ohnivých vlasov, ktoré sa vlnili hadovito dolu Lilyným chrbtom .
„V lese, vraj musí o niečom premýšľať,“ vrčal Severus, zazeral na profesorku McGonagallovú spod obočia a v prstoch nervózne otáčal orlie pero.
„Už dva týždne o niečom premýšľa,“ uvažoval Síriu, „Nika je z toho nešťastná,“ pozeral premýšľavo na Severusa, potom našpúlil pery a pokrútil hlavou. „To nevyzerá dobre kamarát,“ skonštatoval listujúc roztržito v učebnici. „Len aby to neskončilo frázou: ,Musím ti niečo povedať!´ doložil a ľútostivo sa uškrnul. Na Severusovej čeľusti sa jasne rysovali hrče svalov, keď silno stisol zuby a ešte väčšmi sa zamračil. Profesorka McGonagallová, ktorá sa na neho v tom okamihu pozrela, prekvapene zdvihla spýtavo obočie a zažmurkala pod návalom nahnevaného a zároveň vydeseného pohľadu, ktorý do nej Severus zabodol. Nevedomky sa zimomravo otriasla a vzápätí si uvedomila, že ju chlapec vôbec nevidí, ale hľadí kamsi do neznáma a hnev, ktorý v tých očiach plápolá, nepatrí jej. Na okamžik stisla pery , potom pokojne preletela pohľadom zvyšok skupiny, pokračujúc nevzrušene vo výklade.
Lily , ktorá nehybne sedela v lavici počas celej hodiny, vyštartovala z učebne skôr, než doznel zvon oznamujúci koniec skupiny . Štyrom Záškodníkom, ktorí sa chystali na pár slovíčok s ňou, prekvapene spadli sánky, keď im zmizla z očí skôr, než stihli zareagovať. Zamračený Severus zbledol a nozdry hákovitého nosa sa mu nervózne chveli, keď sa prerývane nadýchol.
„Toto sa nedá vysvetliť inak,“ zamyslene pokýval hlavou James a civel na dvere špúliac plné pery, „vyhýba sa nám.“
„Severus, si si istý, že si neurobil nič, prečo je tajomná ako hrad v Karpatoch a mizne rýchlejšie než duch?“ spýtal sa so štipkou sarkazmu v hlase Sírius, zdvihol tašku a hodil si ju cez plece. Severus len bezmocne mykol plecom.
„Ako to mám vedieť?“ štekol vychádzajúc na chodbu. „U dievčat si muž nikdy nemôže byť istý,“ doložil a znepokojene pozrel na kamarátov. Tí sa solidárne zamračili a celkom vážne prikývli.
Lily zatiaľ prekĺzla tajným priechodom poza chrbát starého, zhrdzaveného brnenia k učebni Obrany proti čiernej mágii. Dvere na učebni sa práve otvorili a študenti začali vychádzať von. Oprela o múr a s prižmúrenými očami trpezlivo čakala.
,Čakám na teba , ´ ozvalo sa Berenike v hlave a po dvoch týždňoch naprostého mlčania sa prekvapene strhla, zdvihla hlavu a zažmurkala.
„Lil?“ zasyčala ticho, strčila nezatvorenú tašku pod rameno a vybehla z triedy. Lily sa opierala o stenu pri dverách a tvárila sa znudene. Berenika si ju pozorne prezerala, ale ona sa bez slova odlepila od steny a vykročila k tajnej chodbe. „Čas na rozhovor?“ dotierala Berenika, keď ju dobehla a strohé prikývnutie vyvolalo na jej perách potešený úsmev. „Konečne, už som si myslela, že ...,“ nevrlé zavrčanie a kosý, výstražný pohľad ju umlčali. Ticho klusala vedľa priateľky a hnev, ktorý v nej tlel celé dva týždne sa znovu rozhorel. , Čo si vlastne Lily myslí,´ soptila v duchu, , ja nie som jej domáci škriatok, so mnou nebude takto zaobchádzať!´
,Nie! Určite nie si domáci škriatok,´ uchechtal sa ponuro Lily, , ale čo si vlastne?´
,Ja...´ Berenika sa zastavila a hladiac na Lilyn vzďaľujúci sa chrbát, otvárala naprázdno ústa neschopná vyjadriť hnev, ktorý ňou lomcoval.
,Ty!´ potvrdila Lily pokojne. ,Čo si ty! Si človek? Si démon? Si víla? Čo si vlastne v skutočnosti zač? Vieš to?´
,Čarodejnica! Ja som čarodejnica a ty to vieš!´ kričala Berenika lámajúcim sa hlasom a v očiach sa jej objavili slzy.
,Nie, nie si!´ krutý úsmešok v rohu Lilyných úst sa zväčšil. ,Pozri!´ ukázala na dievčatá prechádzajúco okolo nich. ,Ony sú čarodejnice! Nemajú rohy, nemajú krídla , nemajú šupinatú kožu a nevrhajú okolo seba oheň. A je jedno akej je farby!´
,Ale ja..,´ Berenikyne pery sa zachveli a prvá slzy vykĺzla spod trepotajúcich sa mihalníc.
,Áno ty!´ tvrdo odsekla Lily. ,Ty to všetko a okrem toho, keď sa poriadne naštveš, vyzeráš ako farpya! Tak , čo si! Povedz to konečne! Čo si!´
,Ja...´, Berenika pod náporom Lilyných slov zaspätkovala, žmurkajúce viečka poslali dolu jej zosinenými lícami záplavu sĺz. ,Prečo?´ spýtala sa nechápavo, ale potom výraz jej tváre stvrdol a v očiach sa znovu rozhorel hnev. Vlasy sa jej vzduli v náhlom poryve vetra, ktorý ju obkrúžil, nozdry sa jej chveli a do dlane je hladko vkĺzol prútik. Pevne ho zovrela, ale skôr, než stihla urobiť čokoľvek, strhla ju Lily jediným mocným myknutím do tajnej chodby. Vzápätí stáli oproti sebe dve bytosti v bojovom postoji a s prútikmi v ruke. Zamračená tvár démonky sálala chladom a determináciou, víla doslova plápolala besniacim belasým ohňom. Lily si ju premerala studeným, hodnotiacim pohľadom, uškrnula sa a hlasom, ktorý by mohol zmraziť Etnu sa spýtala.
„Tak? Kto teda si?“
„Vííla!“ zasyčala Berenika. „Som víla a ty to hneď zistíš na vlastnej koži!“ Oheň plápolajúci okolo víly sa odrazu sformoval do obrovského projektilu a steny chodby sa začali taviť. Ale démonka stojaca oproti nej sa odrazu spokojne usmiala .
„Konečne! Konečne si to povedala! Konečne si naozaj to, čo v skutočnosti si. Si víla! Čistokrvná víla s trochou prímesi démona a čarodejnice, ale to nevadí ,“ uľahčenie na jej tvári bolo také obrovské, že zúriaca víla stuhla v polovičke pohybu a spýtavo na ňu civela.
„Čo...čo tým myslíš? Prečo? Prečo teraz?“ zakrákala, len obtiažne pretláčajúc vzduch cez hnevom stiahnuté hrdlo.
„Pretože už viem, prečo Dumbledore nezničil Voldemortove horkruxy a pretože teraz už viem, teda myslím si, že viem, ako sa dostať k šálke. To bolo to, o čom som celé dva týždne premýšľala.“
„Ale..,“ ticho šepkané slová zanikli v zasvišťaní prútika. Oheň osvetľujúci chodbu vyhasol a Berenika s pootvorenými ústami a očami ako taniere civela na Lily. „Čo...ale...Severus,“ zakoktala sa a žmurkajúc pevne zaklapla neustále padajúcu čeľusť.
„Čo Severus?“ Lily sa zamračila. „Čo má s tým spoločné Severus?“ spýtavo pozrela na Bereniku, ale hlasy ozývajúce sa v chodbe , ju zastavili. „Laboratórium!“ štekla, zdrapila Berenikyno predlaktie a obe jedinom, plavnom pohybe premiestnila .
„Tu,“ Síriusov hlas sa strácal v záľahe ťažkej látky, ktorou sa prehrabával „tu som celkom určite počul Niku! Musí tu byť..., “ vzápätí začal prskať a kŕčovito kašľať , „tu sa nikdy neupratuje? V tom prachu by sa dalo brodiť!“ zvolal, keď sa mu konečne podarilo znovu chytiť dych. V nasledujúcom okamžiku jeho tápajúca ruka hmatla do prázdna. „Áno!“ vykríkol nadšene a odhrnul prašný , prastarý a molmi prežraný gobelín, „ Tu je to!“
„Ukáž?“ James sa s rozžiarenými očami hrnul za ním vyťahujúc poskladaný pergamen. „Ako to, že o nej nevieme?“ spýtal sa skôr rečnícky a nečakajúc odpoveď prekĺzol do temného otvoru . Usmievajúci sa Remus a zamračený Severus ich bez slova nasledovali obzerajúc sa opatrne okolo seba. O niekoľko sekúnd bol v chodbe len zvírený prach a ticho.
Premiestnenie v priestoroch školy bolo nemožné. Vedel to každý, kto si prečítal múdru, veľakrát revidovanú knihu ,História Rokfortu.´ Čo si nikto zrejme neuvedomoval, bol fakt, že to platilo len pre ľudí. Všetky ostatné magické bytosti mimo nich sa premiestňovať mohli, ale keďže pre čarodejnícku populáciu to boli bytosti nižšie, zostal tento fakt nepovšimnutý a to dokonca aj tými najosvietenejšími spomedzi čarodejníkov. Preto a práve preto bolo také dôležité, aby si Berenika uvedomila, že nie je človek, ale víla. Len potom mohla prekĺznuť pomedzi magické pradivo, ktoré chránilo Rokfort a jeho okolie pred vpádom nepriateľa. Ochrany a ozubia boli mocné a husté, ale Lily nimi prechádzala ľahko a grandiózne, bez najmenšieho dotyku s ktorýmkoľvek z nich a tento raz si dala načas vtláčajúc celý proces prenosu do Berenikynej hlavy.
„Tak,“ prehlásila spokojne, keď sa jej nohy dotkli kamennej dlážky laboratória, „teraz nás budeš môcť preniesť aj ty,“ usmiala sa povzbudivo na mierne zelenú Bereniku. „Chce to len trochu cviku.“
„Prečo?“ zachrčala Nika a tvrdo prehltla stúpajúci žalúdok. Lily k nej so záujmom vzhliadla, potom sa uvelebila v kresle a vyložila si nohy na okraj pracovného stola.
„Viem kde je Helgina šálka a tvoja schopnosť preniesť nás sem, bude nevyhnutnou podmienkou jej získania.“
„Ale tú predsa mala Bella! Myslela som, že nájsť ju nebude problém.“
„Tak nie, nemala ju,“ Lily si povzdychla a pokrčila plecami. „Neviem prečo sa realita zmenila, možno náš príchod trochu pokrivil časové kontinuum, ale šálka je bezpečne ukrytá hlboko pod Gringotts. Celé dva týždne som hľadala možnosť, ako sa k nej dostať.“
„Počítam, že si ju našla.“
„Možno,“ prikývla Lily a znovu pokrčila plecami. Berenika sa nervózne naježila. Niečo nebolo v poriadku.
„Možno? Nevieš to určite? Ako potom chceš, aby sme tú šálku odtiaľ dostali?“
„Musíme skúsiť, inú možnosť nevidím,“ tón úplnej rezignácie , ktorý zaznel z Lilyných úst Bereniku vyplašil. Napriamila sa, pozorne si prezrela prepadnuté Lilyne líca a zamračila sa..
„Myslím, že by si mi to mala vysvetliť podrobnejšie,“ poznamenala pomaly a pohodlnejšie sa usadila v kresle. Lily na ňu pozrela so zaujatím, potom sa pousmiala a prikývla.
„Fajn! Poviem ti čo viem, ale musím ťa upozorniť, že toho nie je veľa. Keď stopár po prvýkrát zaznamenal tento horkrux, nevidela som v tom žiadnu ťažkosť. Trochu ma zarazilo, že Dumbledore nebol schopný dostať sa tam, ale vtedy som to pripísala jeho neochote niečo s tým robiť. Keď som skúmala uloženie horkruxu bližšie, našla som niekoľko ukazovateľov, ktoré ma znepokojili a tak som sa tam bola pozrieť,“ Lily si oboma rukami pretrela tvár a pozrela na Bereniku. „Nie je to v banke,“ povedala pomaly zdôrazňujúc posledné slovo. „Je to pod bankou a to dosť hlboko. Nenašla som k tomu žiadny prístup. Viem, že sú tam dutiny a v jednej z nich je horkrux ukrytý.“
„Počkaj!“ zastavila ju prudko Berenika. „Musí tam byť nejaký prístup! Ako inak by tam Tom mohol šálku ukryť?“
„Ach!“ hodila Lily rukou. „Stále zabúdaš, že to bol najvýkonnejší čierny mág tohto storočia. Samozrejme použil na prenos mágiu. Na to, aby umiestnil horkrux v nejakom utajenom mieste nemusí tam byť fyzicky prítomný. No a lepšie utajené a chránené miesto si ani neviem predstaviť.“
„Ale, ak tam nie je žiadny prístup, ako ho chcel aktivovať, ak ho potreboval? No a okrem toho, ako sa chcel odtiaľ dostať von?“
„Nemám potuchy,“ rozhodila ruky Lily krčiac plecami. „Predpokladám, že to mal nejako poistené a preto si myslím, že nemáme príliš veľa času. Naozaj netúžim po stretnutí s Voldemortom tvárou v tvár. Radšej by som zničila horkrux skôr, než sa zaktivuje.“
„Ako sa tam teda chceš dostať?“
„Roztavím skalu,“ Lilyna tvár stvrdla, „ale na to budem potrebovať takmer všetku svoju silu. Preto je nevyhnutné, aby si sa naučila premiestňovať skôr, než sa o niečo pokúsime. Nemyslím si , že by sa goblinom takáto aktivita páčila a budeme ich mať v pätách rýchlejšie, než povieš švec. Okrem toho nemáme ani potuchy, čo nás čaká v podzemných dutinách a ako Voldemort horkrux zabezpečil. Budem potrebovať tvoju pomoc nielen na premiestnenie, ale to bude tvoja prvoradá úloha, dostať nás bezpečne odtiaľ“ Berenika vytriešťala oči v snahe čo najrýchlejšie spracovať všetky informácie, ale vzápätí jej oči takmer vyliezli z jamiek. Lilyne obočie v údive vystrelilo hore a Berenika sa so stonom zrútila v kresle.
„Ach, Merlin! Severerus!“
„Severus?“ prekvapene zažmurkala Lily a nedôverčivo si Bereniku prezrela. „Čo Severus? Čo má s týmto Severus spoločné?“
„Nič a všetko!“ zvolala Berenika. „On si myslí, že ho chceš nechať, že sa s ním chceš rozísť!“
„Áno?“ Lily sa zamračila. „Nechápem prečo, ja som mu nič také nepovedala.“
„Veď to je ten problém! Ty si s ním dva týždne nehovorila, dva týždne si sa mu vyhýbala, čo si mal myslieť?“ kričala Berenika a z Lilynej tváre sa pomaly odlievala farba.
„Ach, Bohovia! Ako mu to teraz vysvetlím?“ spýtala sa ticho a zavrela oči. Miestnosť na chvíľu zahalilo ťaživé ticho. Lily sedela hlboko ponorená v kresle, hrýzla si spodnú peru a horúčkovito uvažovala, ako znovu odkloniť Severusovu pozornosť na niečo menej dôležité. Jej pohľad potulujúci sa ledabolo po bankách a kadičkách kolóny sa odrazu zastavil na jednom z kahancov a Lily sa usmiala. „Jasne!“ zvolala víťazne. „Ukážem mu laboratórium! Keď to tu uvidí zabudne na všetko na svete,“ doložila so smiechom, ale Berenikyna tvár zostala vážna. Plavovlasé dievča pomaly kĺzalo pohľadom po vybavení a veľkých nádobách plných vzácnych zložiek.
„Tak to by si si mala premyslieť, ako mu vysvetlíš, odkiaľ pochádza toto všetko,“ mávla rukou a ukázala na police pretekajúce ich zásobami. „ Niektoré zo zložiek, ktoré my bežne používame sú nielen nedostupné, ale mám dojem, že sú dokonca zakázané.“
„To už mám premyslené dávno, len som doteraz k tomu nemala odvahu,“ odpovedala s krivým úsmevom Lily a pomaly sa ťahajúc vstala z kresla. S ponurým pohľadom sa poobzerala a natiahla ruku k Berenike. „Dobre, je čas! Prenes nás do spojovacej chodby pri jedálni .“
Berenika váhavo vzala Lily za ruku , privrela oči, sústredila sa a vzápätí obe zmizli.
Komentáře
Přehled komentářů
co je s tebou? Chybíš nám tu, sice tě nebombarduju komenty, ale chodím sem opravdu každý den. Prosím, dej vědět, alespoň do komentu, že jsi OK a že jen prostě nemůžeš, my to chápeme, jen se nám stýská a chybí nám kontakt s tebou...
Prosím, ozvi se
:-/
(Tria, 5. 11. 2009 7:40)Už mi vážne chýbaju tvoje poviedky Sirael...Su originalne a dobre premyslene...
Samomluva
(Tria, 27. 10. 2009 8:41)
Ja na tejto stranke asi trpim samomluvou
:-D
Ale nie...vazne...ludkovia,neviete co sa stalo so Sirael?
Kde nič tu nič
(Tria, 14. 9. 2009 18:53)
Kde nič tu nič....
A bude ešte vôbec niečo? Či to je "len" spisovateľský blok???
Fíha
(Tria, 1. 8. 2009 20:02)
Fííííha...už dávno nič nepribudlo...
Hmmm...Sirael mam o teba vážne obavy...daj aspoň nejaký znak, že si ešte medzi nami...
hurá
(Lily, 29. 6. 2009 12:19)Tak konečně jsem se dočkala.. Poslední dobou nemám moc čas sem chodit a protože vím, že teď přidáváš jen občas tak se tvé stránce vyhýbám, abych si ušetřila zklamání. Nevěřila jsem,že tu dnes něco najdu a teď jsem hrozně šťastná. Tahle kapča se ti povedla je opravdu dobrá. Taky by mě zajímalo, jak se ti teď daří, protože už je to docela dlouho co přidáváš tak málo, zajímalo by mě proč. No jsem asi moc zvědavá, co?:) No tak budu se těšit na pokračování
.....
(Tria, 25. 6. 2009 21:33)
Na túto stránku chodím v poslednom čase len preto, aby som zistila či pribudla ďalšia kapitola.
Nostalgicky spomínam na časy, keď sme mohli očakávať kapitoly tak často, že sme sa ani nestíhali čudovať ako to Sirael stíha. Popravde už sa v tejto poviedke nevyznám, lebo si nepamätám čo bolo na začiatku. ..teda tým chcem len povedať, že si to chcem prečítať až budú dalšie kapitoly.
Sirael tvoje doterajšie poviedky boli úžasné a mali neskutočné čaro. Sú očarujúce a prečítala som si ich niekoľko krát. Myslím si, že si dobrá autorka. Neviem čo je dôvodom, že sa momentálne príbeh rozvíja tak pomaly...ale asi máš na to svoje osobné a súkromné dôvody....len mi už niekedy chýba to, ako si občas napísala aspon nejakú správu o sebe, alebo pokračovaní...mali sme s tebou aspoň aký-taký kontakt...ale teraz....
S nádejou sa stále vraciam na tieto stránky, lebo táto stránka bolo prvá na ktorú som náhodou narazila. Nesmierne ma očarila a odvtedy som začala čítať FF HP. Bola som tu deň čo deň a hltala každé tvoje slovo, každú kapitolu, pri ktorých si ty určite strávil nemálo času a námahy. Pri zapnutí počítača bola táto stránka prvá ktorú som rýchlo naťukala, aby som plná očakávania zistila, že ma tu čaká ďalšia časť dobrodružstva tvojho príbehu.
Sirael, nééé
(soraki, 25. 6. 2009 18:03)takový konec nééé, já chci pokračování, prosím, prosím, smutně koukám... chudák Sevie, pěkně ho to vzalo... jujky, už se moc těším na další a děkuji za tuhle, byla parádní
SIRAEL
(soraki, 15. 11. 2009 7:40)