22. Ahoj, Rokfort
22. Ahoj, Rokfort!
Dvere na knižnici sa so škripotom rozleteli. Niekoľko študentov sediacich pri stolíkoch zdvihlo hlavy od kníh a pergamenov ležiacich pred nimi , madam Pince zasyčala v nesúhlase a zamračila sa na postavu medzi dverami , ktorá práve spôsobila toľko rozruchu.
„Toto je knižnica, slečna Evansová!“ sipela zúrivo zvierajúc knihy, ktoré držala v náruči, ešte pevnejšie.
„Ja viem , madam Pince, ale ja skutočne nie som zodpovedná za vŕzgajúce pánty,“ odsekla Lily naštvane a zamierila medzi regále. „Ale , keď myslíte,“ otočila sa k dverám a krátko švihla prútikom, ktorý sa jej odrazu zjavil v ruke. „ Perungo!“ vyštekla ostro a navšímajúc si žltý lúč, ktorý vyrazil z prútika a priblížiac sa k dverám obalil oba masívne pánty, zmizla medzi policami. Madam Pince rozčúlene zafučala, neúspešne napodobujúc Minotaura, mierne sklonila hlavu , vykročila, ale v polovici kroku si to zrejme rozmyslela a telo napnuté ako struna sa jej uvoľnilo.
Lily rýchle kráčala okolo políc skenujúc dlhé rady kníh pohľadom, občas šklbnúc jednu z nich von z police, až kým nemala plnú náruč. Stoh hrubých , prašných kníh jej siahal až po bradu a prach víriaci vo vzduchu ju šteklil v nose. Zdržiavajúc kýchnutie prebehla k stolu, opatrne položila náklad na tmavé drevo a prižmúrila mučivo oči.
„Ha..ha..ha..hapčí!“ Vysoký, prenikavý zvuk zatriasol sklom v okeniciach, študenti sediaci v knižnici sa vydesene schúlili strachom a knihovníčke vyletelo v zľaknutí niekoľko posledných kních, ktoré ukladala do police , z ruky. Lily urýchlene mávla rukou, zmenšené knihy strčila do vrecka a obiehajúc zohnutú knihovníčku , vybehla z knižnice. „Úžasné!“ zajačala, ledva sa za ňou zabuchli dvere. „To je naprosto úžasné! Skvelé! Ja tomu proste stále ešte nemôžem uveriť!“ pokračovala už s oveľa menšou intenzitou a rozbehla sa po chodbe k chrabromilskej veži. Uprostred chodby sa náhle zastavila, znechutene pokrútila hlavou, rýchle sa poobzerala a keď videla prázdnu chodbu, mávla rukou okolo seba a premiestnila sa. Rytierovi Armatikovi, ktorý práve položil nohu na chrbát posledného porazeného trolla , spadla sánka a oči vyliezli z jamiek. Po chvíli zamrkal, natlačil namaľovaný zrakový orgán naspäť do hlavy a zaklapol ovisnutú čeľusť.
„Tak....to bolo zaujímavé. Až do teraz som bol presvedčený, že v hrade sa nedá premiestňovať, ale na vlastné oči som videl, že dá. Hmm! To bude riaditeľa celkom určite zaujímať!“ šomral si popod nos , kopol do mŕtvoly, so zhnuseným výrazom na tvári si utrel meč do trollových nohavíc a zamieril si to priamo do riaditeľne.
Lily nervózne križovala laboratórium od jedného rohu k druhému a celkom viditeľne soptila. Ohnivé vlasy sa jej ježili okolo hlavy ako klbko hadov, oči jej horeli a líca mala rozpálené hnevom. Občas blysla pohľadom na hodinky a mračila sa ako búrkový oblak. ,Nika! V ktorom pekle jazernom práve si?´ jačala zatínajúc päste netrpezlivosťou. ,Musím s tebou hovoriť a to hneď! Teraz, okamžite!´ Rýchlym pohľadom do okna sa ubezpečila, že na metlobalovom ihrisku ešte stále beží tréning chrabromilského tímu a že všetky pozície sú obsadené. „Kde je!?“ zajačala frustrovane, zhlboka sa nadýchla a obnovila spojenie s Melanie.
,Melanie, musíš mi pomôcť nájsť Niku,´ požiadala rozrušene. ,Volám ju už pol hodiny a neodpovedá.´
,Prečo?´ spýtala sa Malanie so záujmom. , Čo sa deje? Možno má rande, čo ty vieš.´
,Nie, nemá, Sírius má metlobalový tréning. Naozaj s ňou nutne potrebujem hovoriť. Mimochodom aj s tebou, je to naozaj veľmi dôležité!´ zvolala so znovu stúpajúcou zlosťou. ,Som taká nahnevaná, že sa nemôžem sústrediť,´ vrčala a zatínala päste. Melanie prekvapene zažmurkala a fŕkajúc pokrčila plecami.
,V poriadku,´ povedala upokojujúco, , sústreď sa na chvíľku,´ vyslala mocnú magickú vlnu , ktorá sa stretla s podobnou vyslanou Lily a rozprestrela ju cez hrad a jeho okolie.
Zastrčený kút na brehu jazera sa kúpal v teple jarného popoludnia , obrovská sépia sa lenivo vznášala na hladine a všade naokolo bujaro rašilo nové lístie. Berenika hľadela na trblietajúcu sa hladinu a zasnene sa usmievala. Keď sa k nej Sírius priblížil a objal ju pevne okolo pása ťahajúc ju bližie k sebe, pootočila hlavu a vdýchla letmý bozk na jeho pery.
„Je tu krásne,“ šepkala takmer nečujne a oprela sa o neho.
„Je tu krásne, pretože si tu so mnou,“ Síriusove pery jemne ošúchali jej ucho , pevnejšie si ju k sebe privinul a začal klásť drobné , motýlie bozky na hebkú kožu jej čeluste. Po Berenikyných perách preletel malý úsmešok a práve sa začala otáčať, keď jej v hlave priam vybuchlo mocné, nástojčivé volanie . Ostrá bolesť v spánkoch ju donútila privrieť oči a z perí jej unikol bolestný ston.
, Nie! Nie teraz! Prečo práve teraz?´ zajačala do vyjúceho alarmu a zakňučala bolesťou, keď sa jej ďalšia vyzývajúca vlna zaryla do mozgu s ešte väčšou naliehavosťou. Sírius spozornel a s obavou sa na ňu pozrel.
„Čo je?“ spýtal sa, pootočil ju a s úzkosťou si ju prezeral.
„Ach!“ zastonala Berenika znovu a masírovala si boľavé spánky. „ Zabudla som na dnešné stretnutie s Lily a už meškám,“ s ospravedlňujúcim pohľadom mu vykĺzla z náručia a s povzdychom odovzdane vykročila k hradu. Po dvoch krokoch sa náhle zastavila, obzrela sa a pokrútila hlavou. „Ideš?“ spýtala sa zdvíhajúc jedno obočie a natiahla k nemu ruku. „Mal by si aspoň na chvíľku vymeniť Regulusa a trénovať, lebo ťa James vykopne z tímu širokým oblúkom,“ pripomínala mu a ťahala ho za sebou.
„To by sa neodvážil,“ zvolal Sírius, dvomi dlhými krokmi ju dobehol a objímajúc ju okolo drieku, viedol ju naprieč pozemkami k bráne.
Dvere na laboratóriu rozrazila Berenika s oveľa väčšou silou, než bolo treba. Tvár mala striahnutú do zlostnej grimasy, oči jej horeli hnevom a bola len mikron od premeny na veľmi rozzúrenú vílu.
„Dúfam, že máš veľmi dobrý dôvod na tú sirénu, ktorou si mi takmer odstránila mozog z hlavy a okrem iného si mi prerušila rande so Síriusom!“ jačala na Lily a zatínala päste v snahe ovládnuť rozbúrené emócie.
„Mám!“ štekla Lily a mávnutím ruky vyčarovala veľké, pohodlné kreslo. „Sadni si!“
Berenika sa zamračila a konečne si všimla napätého výrazu v Lilynej tvári, chvejúcich sa nozdier a ohnivých kaderí, ktoré sa krútili a nezadržateľne sa vypletali z tesného vrkoča.
,Tak si už sadni!´ zvolala Melanie nedočkavo . ,Ja sa snáď rozlejem na kolomaž od zvedavosti,´ skučala a celou silou svojej mysle postrkovala Bereniku do kresla.
Lily pomaly zdvihla hlavu, prižmúrila oči v ktorých plápolali ohne a grimase najhlbšieho odporu zvlnila pery do zhnuseného úškľabku.
„Takmer všetky Voldemortove horkruxy sú nedotknuté na mieste. Chýba len Gauntov prsteň,“ povedala ticho a v miestnosti po jej slovách zavislo ťaživé ticho. Berenika sa pod váhou týchto slov zakolísala a takmer bezvládne žuchla do kresla. Chvíľu nevidomo civela pred seba so široko otvorenými očami, potom prudko vzhliadla a na lícach jej naskočili červené škvrny.
„To nemôžeš myslieť vážne!“ zvolala a vyskočila zo stoličky. Vzápätí znovu do nej ťažko dopadla a ponorila tvár do dlaní oboch rúk. Melanie, ktorá vykríkla prekvapením spoločne s Berenikou sa teraz hlboko nadýchla a neveriacky pokrútila hlavou.
,Tak, teraz si mi naozaj varazila dych,´ poznamenala po chvíli, keď sa jej podarilo zhramaždiť rozutekané myšlienky. , Bola som takmer na sto percent presvedčená, že ich Dumbledore zničil. Mapa predsa monitorovala jeho cesty, keď ich hľadal.´
,Hľadal, našiel, ale nezničil. Nechal ich nedotknuté tam, len jeden , konkrétne práve Gauntov prsteň si vzal. Či ho zničil, tak to nemôžem povedať, ale vzhľadom k tomu, že ostatných sa ani nedotkol, tak usudzujem, že nie. Len si ho vzal.´
, Nechápem prečo,´ povedala odrazu pomaly, , prečo zobral len jeden Prečo práve ten, prečo nie aj ostatné?´
,Ale, prečo ich nezničil? Prečo ich nechal neporušené?´ zvolala Berenika nechápavo, keď znovu zdvihla hlavu a spýtavo sa pozrela na Lily. Tá len pokrčila plecami. Berenykyna tvár sa zmrštila do hnevlivej grimasy . , Naozaj sú neporušené?´ spýtala sa so štipkou nádeje v hlase. Lily s povzdychom prikývla.. , Sú!´ vyhlásila dôrazne. , Stopára som odtiaľ nemohla odtrhnúť ani najsilnejším zakliatím, úplne sa zbláznil,´ fŕkala znechutene.
,Skontrolovala si ich všetky?´ naliehala znovu Melanie a Lily bez slova dôrazne prikývla .
,Stopára?´ pozastavila sa Melanie nad existenciou neznámeho zariadenia o ktorom doteraz nevedela . , Kde si nabrala ,Stopára ´ horkruxov?´
,Vyrobila som si ho zo zvyškov temného znamenia, ktoré sme extrahovali z Belly,´ poznamenala Lily a mávla rukou. ,Teraz sa nám bude hodiť.´
Dievčatá zmĺkli a zamračene premýšľali o vzniknutej situácii. Nemalo zmysel kričať, hromžiť, preklínať Dumbledora , tým sa nič nevyrieši .
,Dobre,´ ozvala sa po chvíli napätého ticha Berenika, , to znamená, že nám ten bastard môže kedykoľvek vyliezť z nejakej diery a všetko sa začne odznova?´
,Teoreticky , áno,´ Lily kývla hlavou a zamračila sa, , ale prakticky to znamená, že musíme zhromaždiť všetky horkruxy a zničiť ich skôr, než ich niekto aktivuje.´
,Ale povedala si, že prsteň je preč, ´ Berenika sa zamračila a ostrým pohľadom skenovala Lilynu tvár, ,myslíš, že ho naozaj vzal Dumbledore?´ Lily si chvíľu zamyslene hrýzla spodnú peru a potom pomaly a zdráhavo prikývla.
,Nerozumiem tomu! ´zvolala flustrovane. ,Prečo ho vzal a ostatné nie a ak áno, nemám ani najmenšiu predstavu o tom, ako by sme mu to mohli dokázať a ako ho od neho dostaneme späť.´
,Myslím, že s týmto by som vám mohla pomôcť,´ ozvala sa po chvíli ťaživého ticha váhavo Melanie. , Pamätáte sa na Valentínsky ples a Jamesove vylepšenie dekorácií?´ spýtala sa a keď jej obe mlčky prikývli pokračovala: , V ten deň som sa prvýkrát rozprávala s hradom. Keď som sa skutočne sústredila, mohla som vidieť všetko, čo sa v hrade odohráva, ako by som sa prechádzala sieňami. Možno by som mohla Dumbledora trochu špehovať. Ak ten prsteň má, určite ho nedrží celý čas schovaný v trezore.´
,To je úžasné!´ Lily sa rozžiarila úľavou a vzápätí jej po tvári preletel skutočne diaboľský úškľabok. ,A ak to nepomôže, tak si ho spoločnými silami prečítame!´ doložila s tvrdým hlasom a prižmúrila oči .
„Ouw!“ zastonala nahlas Berenika v predstave invázie do Dumbledorovej hlavy. „To by bolelo.“
„Nás nie!“ odsekla Lily kruto. „Zaslúži si každú kvapku bolesti, ktorá s tým prichádza! Čítal náš list, našiel horkruxy, vedel čo to je a nechal ich tak! Neobťažoval sa z ich zničením, hoci vedel, aké nebezpečenstvo hrozí všetkým , ak sa Voldemort bude neustále vracať ako bumerang . Myslím si, že buď je jeho povesť o jeho schopnostiach veľmi prehnaná, alebo je to najpokrivenejší tvor s akým som sa doteraz stretla.“
„Keď zhltne kliniec vypadne z neho vývrtka?“ uchechtla sa Berenika ponuro, ale odrazu vyvalila oči a nahlas zastonala. „Ach , Merlin kučeravý strakatý, ako to vysvetlíme chlapcom?“
„Čo?!“ Lilyna hlava vystrelila trhnutím hore a oči uprela spýtavo na Bereniku .
„Že na nich opäť nebudeme mať čas!“ zvolala Berenika , zavrela oči a zničene klesla do kresla.
„Áno, to by mohol byť problém,“ povzdychla si Lily zamyslene a súhlasne prikývla. „Napriek tomu to musíme urobiť,“ hodila rýchly pohľad cez okno na metlobalové ihrisko a po perách jej preletel malý úškrn . „Máme šťastie, že zápas medzi Chrabromilom a Slizolinom je už o pár dní. James bude držať tím na ihrisku tak často, ako sa len bude dať. Ak budeme mať aspoň trochu šťastia, mohli by sme to stihnúť bez toho, aby hocikto zaznamenal našu neprítomnosť.“ poznamenala a nachala prútik hladko skĺznuť do dlane. Berenika ju počas reči pozorovala so zvrašteným obočím a zamyslene sa ťahala za kader zlatých vlasov.
„V poriadku,“ prikývla pomaly, zľahka mávla rukou a spoločne s Lily, ktorá sa na ňu s porozumením usmiala, ním ostro švihla závitom okolo svojho tela. V dvojitom belasom záblesku sa obe premenili, chytili sa za ruky a bez jediného zvuku sa premiestnili. Melanie, ktorá s napätím počúvala ich rozhovor si nahnevane povzdychla.
, Dobre, zdá sa, že je čas na malý súkromný rozhovor s Rokfortom. Som naozaj zvedavá, čo chce Dumbledore robiť s prsteňom. Je to síce vzácna historická pamiatka, ale doteraz som nespozorovala, že by bol nejaký vášnivý zberateľ. Za tým musí byť niečo iné a ja som strašne zvedavá, čo to je, “ šomrala si popod nos, keď sa čo najpohodlnejšie uvelebila v kresle. Potom zatvorila oči, uvolnila sa , zhlbola sa nadýchla a počas výdychu rozprestrela svoje vedomie nad hradom. Magické pole vyvierajúce z Rokfortu bolo ohromujúce, ale Melanie sa pomaly a citlivo presúvala medzi jednotlivými vrstvami, až kým nenarazila na tú najzákladnejšiu. Tam sa zastavila ohmatávajúc vedomie starobilého hradu vložené do jeho podstaty zakladateľmi.
,Ahoj, Rokfort....,´ opatrný kontakt , ktorý nasledoval vzápätí po doznení slov jej zaplavil vedomie teplom a zlatavou žiarou. Rokfort odpovedal!
Komentáře
Přehled komentářů
ale najskôr obrovský súhlas so Soraki. Dedko si o sebe veľa myslí :D:D. Dúfam, že dievčatám sa akcia vydarí a horcruxy zničia. A celý román dopádne dobre. Happyendy vládnu svetu :) Veľmi sa teším na ďalšiu a mám tu ďalší súhals - tentoraz s Ja OSobne :D. Človek by si fakt myslel, že Rokfort si zaslúži trošku úctivejšie pozdravenie. Ale páčilo sa mi to, Sirael z toho vonia skrz-naskrz :D.
Teda,
(soraki, 14. 4. 2009 10:56)
Brumla nám to pěkně komplikuje, co? Dědek jeden senilní, co to zase vyvádí???
A vítám ztraceného syna - Ja Osobně :-D
jééé
(Lily, 10. 4. 2009 18:11)No to je úžasné.. ten nápad povídat si s Rokfortem.. skvělé, vážně.. Hmm tak že by Brumla jako v kánonu neodolal?? doufám že ho to pořádně popálilo.. nebo tak něco, i když teď je mladší než tam takže možná že ne..
.......... :-D ..................
(Tria, 9. 4. 2009 22:41)
Jeeee kapitola...
Ešte že si nám nepopriala veľa vody.
Kapitola pekná...budem rada, ak sa tu čoskoro objaví ďalšia kapitola. :-)
PS: kód: 75555
pekna prace :)
(Ja Osobne, 9. 4. 2009 17:29)
ze ahoj rokforte :)
clovek by rekl, ze bradavicky hrad pozdravi trosku uctiveji :)
Kazdopadne kapitola pekna a dalsi snad bude co nevidet ;)
Zdravim a pozdravuji :)
mňamka k pohledání :D
(Cassie, 15. 4. 2009 13:30)