19. Číslo 368
19. Číslo 368
„Číslo....?“ otázka zavisla vo vzduchu , Lily zdvihla únavou prepadnutú tvár k Berenike a na čele sa jej vytvorili vrásky, ako jej obočie vyskočilo očakávaním hore. Berenika hodila pohľad na pergamen visiaci z vysokého pultu a unavene si pretrela dlaňami tvár.
„Číslo 368!“ odpovedala , keď sa jej pohľad zastavil na poslednom riadku, ktorý práve pred chvíľou očarované pero dopísalo na dlhý zoznam. „V živote by ma nenapadlo, že ich bude tak veľa,“ povzdychla si flustrovane a zamračila sa na Lily. „Buď robil masový nábor, alebo nám sem , Stopár´ posiela aj celkom nevinné osoby!“
„Blbosť!“ vyštekla Lily nahnevane a sklonila sa nad dieťaťom, ktoré sa pred niekoľkými sekundami objavilo na poduške uprostred izby. „Vieš že to nie je možné! Poistili sme to dvomi protikliatbami!“
„Tak sa ,Stopár´ pomiatol, alebo...,“ Berenika náhle stuhla , zamračila sa a potom s neveriackym chichotom pozrela na Lily , ktorá na ňu prekvapene zízala , „alebo nám sem posiela aj zvyšky po Grindenwaldovi.“
„Phfŕŕ´!“ Lily sa prudko nadýchla a potom sa kŕčovite rozkašľala. Namáhavo sa pokúšala lapiť dych a slzy sa jej kotúlali po prepadnutých lícach. Náhlivo položila dieťa na prebalovací pult a prehnutá v páse lapala po dychu. Berenika ju dobrosrdečne plesla po chrbte a s úškľabkom rozvinula zvitok pergamenu váľajúceho sa po zemi.
„Nemyslím si, žeby Voldemort stihol za púhych tridsať rokov označkovať také množstvo čarodejníkov.“
„Prečo nie?“ krútila hlavou Lily nechápavo a obidvomi dlaňami si utierala mokré líca. „To nie je ani štyridsať za rok, rozhodne by sa neprepracoval.“
„Amortizácia,“ frkla Berenika znevažujúco, „ prirodzená úmrtnosť a aj aurori mu sem tam urobili škrt cez rozpočet. Nezabudni, že aj ty si mu urobila pred niekoľkými dňami celkom peknú dieru v mennom zozname prívržencov. Takže , ak by chcel dosiahnuť úctyhodný počet 368, musel by pracovať oveľa tvrdšie, nemyslíš?“ spýtala sa vážne a Lily zamyslene pokrčila plecami.
„Možno, ale to už teraz ťažko dokážeme, či sú toto,“ ukázala na dieťa krútiace sa pred ňou na pulte, „jeho vlastní prívrženci, alebo je to pozostatok po jeho predchodcovi. V každom prípade mala väčšina z nich dušu roztrhanú na franforce a ,Satura anima´ som musela hádzať častejšie, než ,Purgo´.“
„Radšej sa vráťme k práci,“ pripomenula Berenika a pristúpila k podstavcu nesúcemu striebornú čašu. Celý jej povrch bol pokrytý runovými nápismi a na miskovitom dne na túlilo už len niekoľko skrútených lístočkov. Berenika si ich prezrela s úzkosťou v očiach a šľahla starostlivý pohľad k Lily, nakláňajúcej sa nad dieťaťom.
„Chlapec......tmavohnedé vlasy, sivomodré oči.....,“ Lily s prižmúrenými očami pozorne sledovala vlnenie magickej energie nad kojencom, ktorý ležal na prebalovacom pulte a krútil sa, ako malá húsenica. „Je zdravý, ale musel to byť takmer taký sadista, ako Bella, ak nie väčší, “ doložila a pozrela sa spýtavo na Bereniku, stojacu vedľa veľkej striebornej čaše , „ jeho duša je veľmi vážne poškodená, dokonca by som mohla povedať, že z nej veľká časť chýba. Chcelo by to.....,“ mykla bradou v polici zavesenej na stene, na ktorej stálo niekoľko krištáľových flakónov naplnených jedovato zelenou tekutinou.
„V žiadnom prípade!“ štekla vydesene Berenika a tvár jej obelela , ako čerstvo napadaný sneh . „Nie, nech ťa nič podobné ani nenapadne, už ma na niečo také nenahovoríš!“ odmietla rozhodne a tvár sa jej skrútila do zhnusenej grimasy.
„Ale...,“ Lily pozrela na dieťa, povzdychla si a napokon rezignovane pokrčila plecami. Spomienka na Bellynu premenu bola ešte príliš čerstvá a ani ona nemala príliš veľkú chuť na reprízu takéhoto zážitku. „Napriek tomu, že nič hnusnejšie neexistuje, tento chlapec by mal dostať svoju šancu,“ začala znovu pokusne.
„Nie!“ krátko, ale rozhodne odrezala Berenika začínajúcu diskusiu, ťažko prehltla a natiahla ruku nad čašu. Lístočky na dne freneticky vírili, miešali sa a nadskakovali, až sa jeden z nich vymrštil vysoko do vzduchu. Štíhla ruka sa mihla nad čašou ako hlava taipana a s ľahkosťou ho zachytila. Pomaly, akoby úmyselne zvyšujúc napätie ho rozbalila. „Jegor a Nataša Fjodorovovi, Kungrad pri Aralskom jazere,“ prečítala namáhavo a zamračila sa. „To je ďaleko,“ šomrala a starostlivo zvažovala únavou ohnutú postavu Lily. „Prajem si, aby som sa tiež vedela premiestniť tak ďaleko,“ povedala, keď lepila lístoček k poslednému riadku napísanom na dlhom pergamene, „ nemusela by si to všetko robiť sama. Si unavená, mohla by si ....,“ povzdychla si a priniesla košík. Vzala dieťa z pultu a opatrne ho položila do košíka.
Lily ešte stále váhala. Niekoľkokrát previedla pohľad z dieťaťa na kamarátku a späť, kým dospela k rozhodnutiu. Naklonila sa nad košík a zahladela sa do širko otvorených očí dieťaťa. „Legillimens!“ povedala ticho a ponorila sa do zmäteného sveta pocitov a dojmov, ktorý sa pred ňou vynoril. S uspokojením si prezerala farebné útržky pocitov, vnemy zmyslov a už sa chcela vyvliecť von, keď sa dotkla malého, sivého miesta na okraji mysle. Chvíľu ho ostražito pozorovala a potom opatrne natiahla ruku a dotkla sa hladkého, leklého povrchu. Vzápätí bola vtiahnutá do plne rozvinutých spomienok dospeného človeka. Pred očami sa jej mihali obrázky mučenia , vrážd a zvráteného potešenia , ktoré nimi pretekalo. , Ach! Merlinove bodkované gate!´ vydýchla vydesene a oči jej pomaly, ale určite vyliezali z jamiek. ,Ohnivé peklo jazerné! Čo sme to urobili? Ako sme na to mohli zabudnúť? ´ panika, ktorá ňou prebehla , ju na chvíľu ochromila, ale pohľad na potkana so striebornou prednou labou pobiehajúceho okolo hadieho trónu , ju vytrhol z tranzu. Zalarmovaná a vydesená , znovu preletela niekoľko častí pamäte a črty jej tváte stvrdli do mramorovej masky hrôzy a odporu. Teraz už celkom určite vedela, kto je vlastníkom pamäte, v ktorej sa nachádza. ,Bol by si ty len darček na nezaplatenie, Thomas Marvolo Riddle!´ povedala pomstychtivo a po perách jej preletel diabolský úškrn. , Také niečo tým chudákom nemôžeme urobiť, však mám pravdu! Som presvedčená, že súhlasíš všetkými desiatimi,´ šomrala , natiahla ruky pred seba a začala nimi vytvárať zložité obrazce. Reťazce spomienok, ktoré ťahali okolo nej , sa postupne začali skrúcať do malých sivých guličiek. Lily pokračovala v zaklínaní, kým sa šeď , ktorá ju doteraz obklopovala , nerozpustila . Znovu sa ocitla v zmätenom víre zmyslových vnemov a pocitov. Pozrela dolu na hromádku ligotavých sivých guličiek, mávnutím dlane vyčarovala vrecko a pomaly, naberajúc ich dvomi prstami, všetka doň umiestnila . , Teraz je to tak, ako to má byť,´ prikývla spokojne , ,Tabula rassa!´ zasmiala sa, zovrela vrecúško pevne v dlani a opustila myseľ dieťaťa. Prudko sa narovnala a pozrela na Bereniku. „Vieš, kto je to?“ spýtala sa ostrým, vysokým hlasom.
„Nie, ale podľa tvojej reakcie je to prinajmenšom Voldemort!“ uškrnula sa neisto Berenika , pozrela na dieťa a pobavene sa uchechtla.
„Touche!“ zvolala Lily, ale jej tvár zostala vážna. „Je to on a čo horšie, takmer si odtiaľto odniesol celkom pekné množstvo spomienok na jeho predchádzajúci život. Nebolo by to zábavné, keby si jedného dňa spomenul,“ povedala tvrdo , pristúpila k stolu a do laboratórnej misky vysypala obsah vrecúška. Drobné guličky jemne cinkali pri dopade a Berenikyne oči sa postupne rozširovali.
„To nemôžeš myslieť vážne!?“ vydýchla v horore a obrovské fialové oči jej takmer vyliezli z jamiek. „Tie dve kliatby predsa mali zaistiť, že si nebudú nič pamätať.“
„Oni si ani teraz nič nepamätajú, ale majú to spoľahlivo uložené v pozadí pamäte a raz, niekedy v budúcnosti si spomenú.“
„Merlin, ale to znamená...,“ Lily si myslela, že Berenikyne oči už viac z jamiek vyliezť nemôžu, ale nasledujúce okamžiky ju presvedčili, že opak je pravdou. Tie obrovitánske, na fialovo zafarbené kukadlá vyzerali ako na postavičke z kresleného filmu. Zaberali jej takmer celú tvár. Odrazu sa pristihla , že má nutkanie nastaviť Berenike pod bradu obe dlane, aby tie oči zachytila skôr, než spadnú na podlahu.
„Áno, to znamená, že ich všetkých 367 musím znovu skontrolovať,“ pripustila naštvane.
„Bohovia,“ zastenala Berenika a obidvomi rukami si vošla do vlasov.
„Bohovia?“ začudovala sa Lily a pokrútila hlavou. „Pochybujem, že pomôžu a keďže ty sa nevieš premiestňovať, budem to zase musieť urobiť ja,“ povzdychla si a zazrela na pergamen, ležiaci jej pri nohách. „Našťastie to nemusí byť hneď, urobím to pri následnej previerke ,“ doložila a znovu sa otočila ku košíku s dieťaťom. „ Tak a o tohto chlapca by sme mali vziať zvláštnu starostlivosť,“ zavrčala a čarodejný prútik jej hladko skĺzol do dlane. Jednou rukou odhrnula mäkkú prikrývku a ostro šľahla prútikom. „Satura anima!“ Sýte, zlaté svetlo kúzla zalialo dieťa a postupne sa doň kompetne vpilo. „Tak, teraz som ti pozliepala tie franforce, ktoré si si narobil z duše,“ prihovorila sa tíšlo bábätku. „ Ale to nestačí, s takým kúskom duše by si nemohol žiť skutočný život. Ale netráp sa, na každú bolesť sa nájde liek,“ doložila a znovu , vykonávajúc niekoľko zložitách, závitovitých pohybov, švihla prútikom. „Sunolesco animis dilectio!“ Nádherná, svetlomodrá žiara vytriskla z konca prútika a zaliala drobnú postavičku v košíku .
„Myslíš, že to bude stačiť?“ Berenikyn hlas znel neisto.
„Dúfam,“ kývla Lily, „ ak ho bude obklopovať láska, jeho duša postupne dorastie a uzdraví sa.“
„Takže ho teraz môžeš odniesť k jeho budúcim rodičom a my všetci budeme dúfať, že ho budú milovať.“
„Presne,“ usmiala sa Lily a prehodila si plášť cez plecia. Zaklapla sponu a vzala od Bereniky košík s dieťaťom. „Tak poďme, Tom. Je čas ísť domov!“ povedala tíško a premiestnila sa.
Berenika unavene klesla na najbližšiu podušku a zamyslene hľadela pred seba. Trvalo dosť dlho, než si uvedomila, na čo sa vlastne tak uprene pozerá. Pomaly, akoby odďalujúc okamžik, vyhrnula ľavý rukáv a pozrela na hodinky. „ Ono je skutočne už šesť hodín?“ spýtala sa neveriacky do ticha miestnosti a neprestávala civieť na prázdne vankúše.
,Je a vyzerá to tak, že to skončilo,´ poznamenala Melanie , , po šiestich nekonečných dňoch to konečne skončilo.´
,Ty mi niečo hovor o nekonečných dňoch ! ´zvolala Berenika a na lícach jej vyskočili ružové škvrny.
,Moja reč,´ zavrčala unavene Lily a s typickým šušťaním látky víriacej okolo jej nôh, sa objavila vedľa podstavca s čašou. „Už sa ani nepamätám, kedy som sa naposledy vyspala ,“ zaskučala so širokým zívnutím a skôr padla, než sa posadila do páperových vankúšov.
„Ako ho prijali?“ Berenika sa napriamila a so záujmom pozrela na usínajúcu kamarátku.
„Nadšene,“ zašomrala Lily nezreteľne a pokúsila sa nájsť pohodlnejšiu polohu .
„Myslíš, že to už naozaj skončilo?“
Lily pootvorila pomaly jedno oko, kalným pohľadom preletela prázdne vankúše a zľahka pokrčila plecami.
„Dúfam,“ zastenala a poslednými zvyškami vôle sa prinútila vstať, „je čas ísť na večeru. Dnes pôjdem spať, aj keby mali malí smrťožrúti padať priamo z oblohy. Už som úplne bez energie. Na spiatočnej ceste som musela urobiť dve zastávky a aj tak som mala pocit, že sa pri premiestnení rozpadnem na mikročastice,“ mumlala , keď si vešala plášť na skobu vedľa dverí.
„Ach,nie!“ zaskučala vydesene Berenika s očami širokými, ako tanieriky. „Stačilo! Šesť dní a nocí sem pršali malí smrťožrúti. Šesť dní a nocí sme spali len pár hodín a jedli len úchytkom.Šesť dní a nocí som neopustila túto vežu! Čo povieme McGonagallovej a Flitwikovi, keď sa nás opýtajú, kde sme boli a prečo sme neboli na vyučovaniach ? Okrem toho , v sobotu je Valentínsky ples, ja nemám kúpené žiadne slušné šaty a vyzerám ako infer! Keď ma Sírius uvidí, otočí sa na opätku a zdrhne v tom okamžiku prinajmenšom do Austrálie!“
„Ty ideš na ples so Síriusom?“ zdalo sa, že táto informácia Lily trochu prebudila. Pootvorila aj druhé oko a so záujmom si prezerala Berenikynu vydesenú tvár. „Nehovorila si, že spolu chodíte.“
„Ešte nie, ale myslela som si, že po tomto plese...,“ Berenikyn hlas postupne tíchol a na tvári sa jej usadilo zúfalstvo. Lily zvraštila obočie, namáhavo zaostrila a znovu si priateľku pozorne prezrela. Potom pokrčila plecami a pokrútila hlavou.
„Si trochu bledšia než inokedy, ale nemyslím si, že by to Sírius spozoroval. Hlavne ak si spomenieš, že ty si v skutočnosti víla. Občas mám dojem, že na to zabúdaš.“
„Ale , ja nechcem na neho použiť vílie kúzlo,“ Berenika sa odvrátila a znovu pohľadom preskenovala prázdnu miestnosť. Lilyne oči sa jej tvrdo zabodli do záhlavia, zuby sa zasekli v spodnej pere a hlavou jej letelo tisíce myšlienok. Takmer ich nestihla registrovať, ale odrazu to všetko dávalo zmysel.
„Už viem prečo sa nemôžeš premiestňovať, hoci teoreticky by si to mala zvládnuť ľavou zadnou, pretože máš časť mojich démonických schopností,“ povedala pomaly a výraz v zelených očiach postupne zmäkol. „Nika, ty popieraš svoju vlastnú podstatu a to ti bráni používať vrodené schopnosti. Ty si sa uzatvorila do tela Bereniky Duvalovej a kompletne popieraš Eimé len preto , že sa ti páči Sírius? “ Berenika sklonila hlavu a odovzdane pokrčila plecami. „Ale vieš, že to nemôže fungovať, žiadny vzťah nemôže byť založený na klamstve a nedôvere, “ Lily položila dlaň na Berenikyne plece a zľahka ho stisla.
„Vzťah?“ takmer zajačala Berenika a rozhodila ruky . „Aký by som ja mohla mať vzťah? Kedy som mala čas na vytvorenie vzťahu? Ak sme nenaháňali po celom svete prísady do elixírov , tak sme sa krčili nad kotlami v labáku, alebo sme plánovali a do nekonečna skúšali a testovali a....,“ hlas sa zlomil, veta zostala nedokončená a ruky bezvládne klesli k telu. Berenikyne oči plávali v horúcich slzách, ktoré hrozili potopou.
„Šhhh!“ tíšila ju Lily a smutne sa usmiala na vyčerpanú kamarátku. „Už sa to končí, už máme pred sebou len pár drobností a tie sa neponáhľajú. Teraz už budeme mať čas aj na oddych, aj na budovanie vzťahov, na normálny život.“
„Ako si môžeš byť istá, že to končí? Možno nebol posledný, možno ešte len začnú vyliezať z dier ako potkany, keď sa loď potápa a nad Anglickom ešte stále poletuje takmer dvesto šipiek!“
„Dobre, možné je takmer všetko, ale dnes už nie. Teraz pôjdeme dolu, navečeriame sa a pôjdeme spať. No a aby sa neprihodilo nič nepredvídateľné, necháme tu výstrahu,“ Lily úmyselne znížila hlas takmer o oktávu a tíšila rozrušené dievča . „Revocamen!“ švihnutie, závit a niekoľko zložitých slučiek zakončených širokým gestom, ktoré obsiahlo celú miestnosť, sprevádzal pôsobivý, karmínový záblesk, zalievajúci steny a pokrývajúci každý ich centimeter. Potom si priložila špičku prútika k pravému spánku a nechala zvyšok kúzla preniknúť cez kožu. „Keby sa tu ešte nejaký zabudnutý smrťožrút ukázal, budem o tom vedieť. A mimochodom, práve sme odišli z ošetrovne, kde sme doteraz ležali v karanténe s unikátnym prípadom dračích kiahní. Madam Pomfreyová o tom informovala profesorku McGonagallovú a profesora Flitwicka už v sobotu ráno. Naša vysoko nákazlivá choroba neumožnila návštevy a tak je nepravdepodobné, že to niekto spochybní.“
„Ako sa ti podarilo presvedčiť madam Pomfreyovú, že ležíme v karanténe, keď sme tam vôbec neboli?“
„Nuž, to je jednou z výhod plnoletosti,“ uškrnula sa , vzala Bereniku za lakeť a ťahala ju za sebou, hravo sa chichúňajúc, keď ju viedla cez dvere laboratória. „Tak, ako mnoho iných,“ doložila oveľa vážnejšie. „Ak sa prestaneš popierať, niečo z nich objavíš aj u seba. Dúfam, že si nezabudla, že si čiastočná démonka,“ pripomenula jej znovu a vzápätí ich obe premiestnila do spojovacej chodby, vedúcej k Veľkej sieni.
Komentáře
Přehled komentářů
Veru veru Soraki má pravdu sme na tvojich poviedkach ešte stále závislé... už nam tu chýbaš...napíš aspoň malý komentík....chceme vedieť či je všetko v poriadku, či si zaneprázdnená alebo odišiel počítač...
:-)
Sirael
(soraki, 10. 2. 2009 7:14)připojuji se k Tria - si nemocná? Nemáš přístup k PC? Co se děje? Jsme na tvých příbězích závíslí ;-)
Sirael
(Tria, 10. 2. 2009 6:56)
Kedy bude ďalšia časť? Si zaneprázdnená, alebo si len múza odskočila na "prázdniny"?.... Veď aj nas čitateľov by vedelo napadnúť pár bláznych nápadov
;-)
Hmmm?
páni
(Trili, 27. 1. 2009 19:21)
Kam na ty nápady chodíš :-)
Super kapitola jako vždycky :-)
téda
(Lily, 25. 1. 2009 12:54)tohle by mě nikdy nenapadlo.. myslela jsem že mu zlikvidují armádu a jeho pak nějak působivě odstraní, ale že i z něj bude děťátko mě nenapadlo.. skvělé, vážně bezvadné
Fíha
(soraki, 24. 1. 2009 20:47)jájsem si taky myslela, že je zabijou, ale holky to vyřešily skvěle. Ale tu kontrolu jim nezávidím. Jen by mě zajímalo, jestli Brumla zničil viteály...
no tedy
(Terka, 24. 1. 2009 12:44)
Já bych asi padla únavou už o hodně dřív... holky se skvěle drží...;o)
Sirael opět krásná kapitola, díky...
...hm...
(Tria, 23. 1. 2009 18:25)
Tak toto bolo zaujímavé...
Toľko bábetiek...a teraz musia ich skontrolovať ešte raz...nezávidim
Začína to naberať spád...
Sa teším na pokračovanie...len tak dalej
...a ja som si na začiatku myslela, že všetkyých smrťožrútov chcú zabiť... a pritom im darovali druhú možnosť...
Krásne...
Sirael
(Tria, 11. 2. 2009 15:57)