16. Posledná prísada
16. Posledná prísada
Laboratórium, osvetlovalo mäkké svetlo veľkých krištáľov vsadených do stien. Uprostred veľkej, kruhovej miestnosti stál mohutný mramorový stôl, na ktorom ticho v platinovom kotlíku pobublával nad miernym plameňom kahanca, ostro zelený elixír. Lily stála vedľa kotlíka a v malom mažiari drvia usušené korene mandragory . Berenika zatiaľ kontrolovala obrovskú a veľmi členitú kolónu, ktorá stála na polkruhovom stole tiahnucom sa okolo vonkajšej steny miestnosti. Vysoké okná , pripomínajúce strielne , boli pootvorené a odvádzali z laboratória rôznofarebné kúdoly výparov z elixírov bublajúcich v bankách kolóny. Kamené steny pokrývali podrobné mapy Anglicka a vedľa dverí boli zavesené dva plášte s kapucňami. Hodiny vedľa bublajúceho kotlíka ticho zapípali, Lily zdvihla hlavu, pustila tĺčik a zdvihla drobný flakón naplnený bielou tekutinou. Otvorila uzáver a postupne pridala do elixíru tri biele kvapky. Medzi každou kvapkou opatrne miešala tekutinu v kotlíku sklenennou tyčinkou , kým nezmenila farbu .
„Hotovo,“ vydýchla si uľahčene a odstavila kotlík. Berenika sa uškrnula, vytiahla prútik a tiahlym, dlhým švihnutím ho preniesla ku kolóne.
„Dúfam, že teraz to už bude konečne fungovať,“ poznamenala unavene a opatrne preliala horúci elixír do pripravenej banky . „Commuto!“ zvolala a ukázala prútikom na jednu z baniek kolóny. Obe banky sa v krátkom záblesku vysloveného kúzla vymenili a Berenika zamyslene zvraštila obočie. „Všimla si si, že keď čarujeme mimoslovne, tak to nemá svetelný efekt?“ pozrela na Lily a pohľad jej mimovolne padol na plášte pri dverách. „Mohla by to byť výhoda, keď pôjdeme pre poslednú nevyhnutnú zložku, ktorú potrebujeme pre náš plán. Môžeme útočiť utajene a nemusíme nikoho zabiť.“ Lily sklonená nad ďalším kotlíkom sa pomaly narovnala a s prižmúrenými očami pozrela na Bereniku.
„Nemám v úmysle niekoho zabíjať, ale v prípade nutnosti...,“ povedala rozvážne a znovu sa obrátika ku vedľajšiemu kotlíku . V tomto malom krištáľovom kotlíku varila elixír pre Remusa a táto dávka by mu mala vydržať celý rok. Bol to neobyčajne silný a koncentrovaný elixír, ktorý vymysleli spoločne s Melanie už pred dvomi rokmi a dávala ho Remusovi potajomky do tekvicového džúsu ráno pred splnom. Sústredene krájala vlčí koreň a s malým úškrnom na perách premýšlala, kedy sa Remus odhodlá a povie aj dievčatám o jeho , malom chlpatom probléme´.
„Dobre,“ ozvala sa znova Berenika, ktorá stála pred jednou z máp visiacich nad kolónou, „ ako teda chceš získať vzorku tmavej značky? Pochybujem, že ti ju niekto dá dobrovoľne . Teda, okrem Voldemorta, samozrejme, ale o to asi nemáš záujem.“
„Nie, to naozaj nemám,“ uchechtla sa Lily pobavene , zhrnula kúsky vlčieho koreňa do mažiara a začala ich drviť. „Na získanie našej poslednej prísady nemusíme nikoho zabiť, stačí mi ruka na ktorej je značka vypálená. No a aby to stačilo, musíme ju získať vtedy, keď je jej účinok najsilnejší.“
„Uvedomuješ si, že tá ruka mu bude celý život chýbať? To nie je práve najhumánnejšie riešenie. Možno by stačilo , keby sme niekomu tmavú značku odrezali...,“ odmlčala sa a s nádejou za pozrela na Lily, ktorá zamyslene hľadela na pobublávajúci elixír v kotlíku a nerozhodne si ohrýzala spodnú peru.
„ Ak k tomu pridám ešte tri slzy čierneho fénixa, mohlo by to vyriešiť Remusov problém natrvalo,“ povedala ticho . Berenika si uvedomila, že Lily ju nepočúva a unavene si povzdychla.
„Možno, ale najskôr by si sa mala Remusa opýtať, či je ochotný takto experimentovať.“
„Ale to by musel nabrať odvahu a konečne nám po takmer šiestich rokoch odhaliť svoje najhlbšie ukrývané tajomstvo,“ odfrkla znechutene Lily a pokrútila hlavou.
„Budeme ho musieť dáko popostrčiť,“ nadhodila pokusne Berenika a znovu preletela mapy pátravým pohľadom. Lily opatrne zamiešala elixír, natiahla ruku a keď jej do nej vletel drobný flakón, nakvapkala doň tri priesvitné kvapky. Berenika, ktorá ju po očku pozorovala, pokrútila nesúhlasne hlavou. Potom jej pohľad zablúdil k dlhému radu malých krištáľových flakónov, vyrovnaných na polici okolo celej steny. Vo všetkých bola rovnaká, veľmi zvláštna pruhovaná látka, ktorá sa trblietala v mäkkom svetle krištáľov. „Neprestáva ma udivovať, že sa nespojili,“ vzala jeden z flakónov a prezerala si jeho obsah oproti svetlu. Vyzeralo to , akoby vo flakóne bolo namotané drobné klbko rôznofarebným nití. Lily stiahla kotlík z ohňa, opatrne ho odstavila do pripraveného stojana a až potom pozrela na pobleskújúci flakón v Berenikynej ruke.
„Uvedomuješ si, že sme to v skutočnosti nikdy nevyskúšali?“ spýtala sa odrazu a na tvári sa jej objavil krutý úškrn, keď si spomenula na článok , ktorý čítala pri raňajkách .
„Vyskúšali,“ odporovala Berenika a ukázala na malé terárium, v ktorom sa v teplom hniezde hmýrilo niekoľko malých, ružových telíčok potkaních mláďat. „Funguje to absolútne perfektne a jediné čo nám chýba je , Stopár´ pre nosiče.“
„Áááno,“ pretiahla Lily a neprestávala sa uškierať, „ ale aj tak to treba vyskúšať poriadne.“
„Ako?“ Berenika sa zamračila a umiestnila flakón späť na policu. „To ich chceš skúšať počas boja?“ spýtala sa nedôverčivo a s podozrením si prezerala Lilyn dravčí úškrn. „Aj keby sa nám to podarilo, nemohli by sme si overiť vysledok.“
„Nie, počas boja v žiadnom prípade,“ Lilyn dravčí úškrn sa ešte rozšíril , mykla bradou k mape v očiach sa jej zablyslo. „Keď sa smrťožrúti najbližšie zase začnú rojiť, pôjdeme si chytiť pokusného králika a v našich laboratórnych podmienkach vyskúšame účinok spojených skvapalnených kliatob.“
„Hmmm!“ zavrčala hlbokým, hrdelným hlasom Berenika a na tvári sa jej rozkvitol takmer identický, zlomyselný úškľabok. „Máš na mysli niekoho konkrétne, alebo to bude náhodný výber?“ spýtala sa a s pomalým, vláčnym pohybom sa obrátila k Lily. Lilyne nozdry sa zachveli , keď sa potešene zhlboka nadýchla , prižmúrila oči a potom zabodla ukazovák do jednej z liniek bežiacich po mape. Berenika prekvapene pískla a potom sa zamračila. „Bella? Prečo práve ona? “
„Služba ľudstvu?“ Lily sa uchechtla , pokrčila plecami a zvážnela. „Bellatrix je pre náše potreby naprosto dokonalá . Potrebujeme si vyskúšať , ako funguje naša kombinovaná kliadba a zároveň potrebujeme vzorku tmavého znamenia tak silného, ako je to len možné,“ vysvetľovala a zľahka sa pokyvujúc sledovala linky Bellatrix Lestrang . „Je fanatickou nasledovníčkou Voldemorta, nadšene sa zúčastňuje väčšiny smrťožrútskych akcií a v jej krvi bude obrovské množstvo látky, ktorú potrebujeme pre vytvorenie , Stopára´. Okrem toho,“ doložila dôrazne, „ potrebujem sa ubezpečiť, že sa jej v žiadnom prípade nepodarí ujsť. Je to šialená vrahyňa a v každom prípade ju musíme zlikvidovať. Zachránime tak veľké množstvo jej budúcich obetí.“
,Nemyslíš, že to v jej prípade bude len odklad?´ spýtala sa Melanie nečakane , obe dievčatá prekvapene zdvihli hlavu a pozreli na seba.
,Prečo ?´ nedôverčivo sa ozvala Berenika.
,Lily to povedala, Bella je šialená a ani , Druhá šanca´ to nezmení,´ tvrdila Melanie a Lily s úškrnom pokrútila hlavou.
,Áno, to je jeden z dôvodov, prečo našim pokusným králikom musí byť práve ona,´ dodala a spomedzi stoviek rôznobarebných flakónov vytiahla jeden, ktorý sa od ostatných výrazne odlišoval. Bol väčší, sklo bolo oveľa hrubšie a bol naplnený ostro zelenou tekutinou.
„Čo je to?“ Berenika natiahla ruku aby si mohla flakón bližšie prezrieť, ale Lily plavne uhla a nesúhlasne pokrútila hlavou.
„Nedotýkaj sa toho!“ zvolala varovne a postavila flakón späť na policu. „Je to kliadba na báze ,Avady Kedavry´ pretransformovaná na čiastočnú zmenu genetickej štruktúry buniek organizmu. „Toto je môj darček určený osobne pre Bellatrix.“
,Ak jej to aplikuješ súčasne s ostatnými , bude váš pokus neplatný!´ varovala Melanie, ale Lily s úsmevom prudko potriasla hlavou.
,Dáme jej to až po skončení pokusu a potom ju ja osobne prenesiem na miesto určenia,´ doložila , pohľadom skontrolovala dianie v laboratóriu , vytiahla prútik a namierila si ho na zápästie. „Promoneo!“ zvolala a mierne prižmúrila oči, keď sa jej belasý blesk zabodol do ruky. „Tak, teraz budem vedieť o každom jej pohybe a keď vyrazí do akcie, budeme tam tiež,“ vysvetlila , mrkla roztopašne na Bereniku a potom hodila pohľad na hodiny . „Je neskoro, prenesiem ťa do klubovne,“ zívla, mávla rukou nad kolónou, chytila Bereniku za rameno a premiestnila sa.
Niekoľko dní, počas ktorých dievčatá pripravovali miestnosť na pokus, pozerala Lily často na svoje ľavé zápästie a netrpezlivo očakávala znamenie, že sa medzi smrťožrútmi deje niečo zaujímavého, niečo, čoho by sa Bella s nadšením zúčastnila, niečo, kde by ju mohli chytiť. Berenika zase často stávala pred policou s pripravenými kliadbami , počítala ich a uvažovala, či ich budú mať dostatok pre všetkých prívržencov Lorda Voldemorta a so znepokojením kontrolovala zásoby prísad do elixírov, ktoré potrebovali na výrobu ďalších . Niektoré komponenty boli naozaj ťažko dostupné a ich získavanie bolo stále nebezpečnejšie. Na stene laboratória pribudla nová mapa, pre ktorú si Lily odskočila nenápadne domov a nad ktorou obe strávili veľa hodín študujúc veľmi dôsledne každý pohyb Dumledora za posledné roky.
„Musíme skontrolovať všetky horkruxy,“ Berenika sa mračila na rôznofarebné línie a vráska medzi obočím sa prehlbovala. „ Z tohoto vieme len to, že ich skutočne hľadal, ale či ich našiel a napokon aj zničil, to sa z mapy nedozvieme.“
„Hneď, ako sa nám podarí vyrobiť ,Stopára´, pôjdeme a skontrolujeme všetky o ktorých vieme. Čo nenájdeme my, nájde ,Stopár´ a potom sa môžeme pokúsiť o ich likvidáciu skôr, než spustíme celý finálny plán.“ prikývla Lily a zamyslene študovala malé, začervenalé miesto na ľavom zápästí. „Žiaľ, Bella celkom neplánovane sedí doma,“ zavrčala nespokojne, „ dúfam, že nám neochorela,“ povzdychla si flustrovane , než sa znovu zahĺbila do prípravy ďalšieho elixíru.
Po desiatich nekonečne dlhých dňoch naplnených prípravami sa znamienko na Lilynom zápästí konečne zmenilo na jasmo purpurové. Lily sedela práve uprostred dlhého chrabromilského stola, nesústredene sa vŕtala v ladvinovom nákype, ktorý pomaly chladol na jej tanieri a čítala najnovšie vydanie ,Alchýmie pre majstrov´, keď ju ktosi chytil prudko za rameno .
„Čo je to?“ štekol znepokojene Severus, dlhým prstom ukazoval na purpurový fľak na jej ruke a mračil sa. Lily popudene mykla hlavou , vytrhla sa z jeho zovretia , pozrela sa na ľavé zápästie a na tvári sa jej objavil široký, dravčí úškr.
„Konečne!“ vydýchla nadšene , zaklapla knihu a odtlačila tanier.
„Konečne?“ zvolal Severus a neveriacky valil oči. „To je všetko, čo mi k tomu povieš?“ Záškodníci sediaci okolo nich sa prestali baviť o kvalitách bifľomorského brankára a zvedavo sa na nich zahľadeli.
,Nika, odchádzame, Bella sa pohla . Musíme sa ponáhľať, lebo nám zase zmizne!´
,Ohromné načasovanie,´ vrčala nespokojne Berenika a vstalo od stola, smutne pozerajúc na práve naplnený tanier. Lilith sediaca vedľa nej sa na ňu prekvapene pozrela.
„Ty nebudeš jesť?“ spýtala sa , pozrela na plný tanier , ale Berenika len mlčky pokrútila hlavou a rýchlym krokom vyšla zo siene.
„Toto,“ Lily ukázala na stále sa rozširujúci fľak , „ to je znamenie, že môj najnovší experiment je účinný,“ vysvetľovala upokojujúco, zastrčila knihu do tašky a vyskočila od stola. „Idem do knižnice, musím si niečo overiť!“ zavolala cez plece, keď sa ponáhľala naprieč sieňou nevšímajúc si vyvalených očí chlapcov, ktorí ju neveriavky sledovali, kým im nezmizla z očí. V Severusových tmavých očiach sa usadil ustaraný výraz .
Lily sa zhmotnila uprostred laboratória a s úsmevom počúvala ostrý klapot Berenikyných topánok, keď bežala hore schodmi do veže. Ostrým, vlnitým pohybom švihla prútikom, opatrne roztiahla a znovu zložila veľké krídla a z háku vedľa dverí strhla tmavopurpurový plášť.
„Musíš.....musíš ma naučiť premiestňovať sa vo vnútri Rokfortu!“ fučala Berenika , keď sa konečne objavila vo dverách a siahla po tmavomodrom plášti. „Toto je veľmi nemotorné a zdržuje nás to ,“ dodala nahnevane a pretiahla si kapucňu cez hlavu. Potom sa s očakávaním pozrela na Lily. „Ideme?“
„Nezabudni, ideme pre Bellu a nie vyhrať vojnu,“ pripomínala ešte Lily vážnym hlasom, vzala Bereniku za ruku a obe sa rozplynuli vo vzduchu.
„Tak toto sa ti naozaj podarilo!“ jačala o niekoľko sekúnd Berenika a len o vlások sa vyhla kliatbe letiacej jej smerom. Lily jej v duchu dala za pravdu a aj keď ani jedna z nich nechcela bojovať, nemali na výber.
„Minuo!“ zvolala a smrťožrút útočiaci na Bereniku padol na zem rozrezaný na dve nerovnomerné časti.
„Stupefacio!“ kričala Berenika a omračovala jedného smrťožrúta za druhým tak, ako sa objavovali v jej zornom poli.
„Seco! Dilanio! Excaesto! Dormio!“ hrmela Lily , záblesky kliatob vrhaných v rýchlych sledoch sa zlievali a ulicu za ňou pokrývali znetvorené telá padlých smrťožrútov. Pohybovala sa s neľudskou rýchlosťou , ľavou rukou udržiavala okolo seba krvavo červený ochranný štít a v zábleskoch kliatob, v mihotavom svetle požiarov , hľadala Bellu. Ostrozelený záblesk smrteľnej kliatby narazil do je štítu a prinútil ju bleskovo sa vrhnúť na zem. Pred dopadom sa prevrátila a videla, ako sa kliatba zaborila do hrude mohutného smrťožrúta, ktorý sa celkom nečakane vynoril spoza drevenného plota. „Gelo!“ zajačala zlostne a smrťožrút , tvrdý ako kus ľadu, padol na zem roztrieštiac sa na tisíc kúskov.
,Si horšia ako anjel smrti!´ kričala Berenika vydesene a s očami rozšírenámi hrôzou hľadela na spúšť, ktorá zostávala za Lily. Vzápätí ju ťažké telo démonky zmietlo z nôh, mocná ruka sa ovinula okolo jej drieku a odhodila ju stranou. Na miesto, kde pred milisekundou stála, dopadla ďalšia smrteľná kliatba.
,Nemedituj a radšej hľadaj Bellu, nech môžeme z tohto pekla čo najskôr vypadnúť. Ak tu zostaneme ešte o chvíľu dlhšie, nebudeme naše tekuté kliatby vôbec potrebovať.´ syčala Lily nahnevane a ťahala Bereniku do jednej z tmavších uličiek muklovského mestečka.
„Pevne sa ma drž!“ prikázala Berenike stroho, prižmúrila oči a sústredila sa . Niekoľko sekúnd stála bez jediného pohybu , potom pritisla špičku prútika na pulzujúcu škvrnu na ľavom zápästí, vystrela ruku nechajúc sa viesť jemným vláknom pojiva , premiestnila obe na druhú stranu mestečka, priamo doprostred malého námestia . Domy okolo horeli, vydesení ľudia pobiehali okolo nich a hľadali únik pred ohňom a kliatbami, ktoré na nich vrhala malá skupina zabávajúcich sa smrťožrútov .
„Stupefacio!“ zvolala Lily ešte skôr, ako sa celkom zhmotnili a ostrým švihol oboch rúk ich všetkých omráčila. „Keby som ju nechcela živú, tak ich roztrhám na kusy!“ zasyčala zúrivo a rozbehla sa k ležiacim telám. Bez zaváhania s ľahkosťou zdvihla ženské telo, prehodil si ho cez plece a natiahla ruku k váhajúcej Berenike. „Poď, odchádzame! Aj tak sme sa tu zdržali oveľa dlhšie, ako je zdravé!“
„Ale , tí ľudia...,“ pokúšala sa namietať Berenika, ale Lily rozhodne pokrútila hlavou, chrbátom ruky si zotrela krv, stekajúcu jej do očí zo širokej rany nad obočím, chytila ju za ruku a nedajúc jej možnosť dokončiť vetu, premiestnila ich priamo do miestnosti, ktorú v predchádzajúcich dňoch pripravili pre Bellu. „...tí ľudia potrebujú pomoc!“ dokončila Berenika a s povzdychom sa obzrela okolo seba. „Mali sme tam zostať a pomôcť im!“
„Samozrejme,“ odfrkla nevraživo Lily , zhodila bezvedomú Bellu na pohovku a obrátila sa k Berenike . „Zdá sa, že veľmi túžiš po uznaní tvojich hrdinských činov!“ zasyčala zlostne a uprene hľadela do široko otvorených očí víly. „Už si zabudla? My pracujeme na zničení Voldemorta, ale nie na fyzickej likvidácii všetkých smrťožrútov! Mám ti pripomenúť, čo je hlavným zmyslom našej šesť ročnej práce?“ prudko mávla rukou k polici, na ktorej boli vyrovnané dlhé rady drobných flakónov a nahla sa Berenike tak blízko, že sa takmer dotýkali . „Keby sme tam zostali, uisťujem ťa, že väčšina z nich by zostala navyužitá na polici,“ sipela zúrivo nízkym , hrdelným hlasom . „Stálo ma to všetko moje sebovládanie, aby som z nich neurobila beztvaré kusy mäsa!“ dokončila a s tvárou skrivenou zúrivosťou sa otočila k pohovke.
O niekoľko minút neskôr sa po celom mestečku začali ozývať hlasné rany premiestnenia, do náreku mučených ľudí sa zamiešali výkriky vrhaných kliatob . Ministerstvo konečne zaznamenalo obrovský výron magickej aktivity v čisto muklovskom mestečku a po dlhom váhaní sa rozhodlo zasiahnuť. Veľká skupina aurorov a ministerských pracovníkov, ktorá sa sem premiestnila donútila zvyšných smrťožrútov po krátkom, ale intenzívnom boji k ústupu. Práce na odstránení škôd a utajení celej udalosti sa mohli začať.
Komentáře
Přehled komentářů
a vianočná nádielka náhodou nebude?
:-)
uff
(Tria, 18. 12. 2008 22:11)
už sprácam pojem o čom táto poviedka bola
dufam, že nie si ešte stále chorá
:o)
(Terka, 14. 12. 2008 13:15)
Tak jsem tu zas dlouho nebyla.. páni tahle povídka je dost zajímavá, strašně se mi líbí, co Melanie, dlouho se neozvala, přijde na ni taky řada? Je dost škoda, že v tom "prázdnu" nebo kde to je, zůstala sama...:o)
To chci vidět, co si na Bellu vymyslely...
A ta bitka..:o)
paaaaaaaaaaaaaaaaaaaani
(jaja, 4. 12. 2008 20:25)tak to bolo uazsne..teeeda..to ako ich Lily rozprasila bolo fakt uzasne :D:D:D..skvela kapitolka..ta akcia bola neuveritelna..tie elixiry pripravovali velmi dlho..a strasne sa tesim na to kao ich budu na Belle skusat..neviem sa toho dockat :))))))..tesim sa na pokracko :))
jeee...
(Tria, 1. 12. 2008 6:32)
Super ďalšia kapitola...som rada, že si to nevzdala a pokračuješ v príbehu...dufam, že teraz už bude príbeh pokračovať a dostaneme odpovede na otázky...
Super len tak ďalej
Jůůůůůůůůůůůů
(Trilii, 30. 11. 2008 14:15)
To byla teda kapitola :-)
Už se těším na další :-)
Téééda
(soraki, 29. 11. 2008 20:39)
to byl ale nářez, fakt hustý!!!
To se ti moc povedlo - jsem tam skoro byla s nima a vrhala jednu super kletbu za druhou :-D.
Díky za dlaší super kapitolku
jupíííí
(soraki, 29. 11. 2008 20:21)nová kapča :-D Díky, jsem tak šťastná a teď jdu louskat :-D
+++++snežíí
(Tria, 19. 12. 2008 19:13)