15. Mlieko a jed
15. Mlieko a jed
Svah pred ňou sa prekvapujúco prudko zdvíhal dohora . Pôdu pokrývala vysoká vrstva suchého lístia, v ktorej sa ako nášľapné míny skrývali suché konáre, ktoré v najnevhodnejšom okamžiku praskli pod nohou vydávajúc ostrý, alarmujúci zvuk. Úbočie hory pokrývalo husté , vysoké krovie. Vrcholec bol porastený pokrútenými, starodávnymi borovicami. Vzduch ešte voňal hmlou, ktorá sa len pred chvíľkou zdvihla až nad koruny stromov a tieniac lúče vychádzajúceho slnka vytvárala okolo nich snivú , tajuplnú atmosféru. Lily váhavo zdvihla nohu a opatrne ohmatala podklad , ktorý jej peroval pod podošvou tenisky. Jemné nozdry sa jej zachveli nevôľou, obočie sa spojilo do jednej linky a biele zuby sa zasekli do spodnej pery. Nervózne sa obzrela cez plece na Bereniku stojacu uvoľnene za jej chrbtom a nespokojne zafučala.
„Ja by som to neskúšala,“ zaškľabila sa a do dlane jej vkĺzol prútik. „Je to husté a príliš poprepletané,“ nakrčila nos , dotkla sa vlhkého konára a mierne sa otriasla. „Navrhujem letieť!“
„Už je takmer svetlo, niekto by nás mohol vidieť,“ odporovalal Berenika a sústredene študovala kroviny.
„Tu?“ zachechtala sa Lily a so smiechom krútila hlavou. „Jedine ak nejaký špionážny satelit,“ doplnila s úsmeškom. „Nie je tu ani noha a hmla nás zatiaľ dostatočne kryje zhora. Kým sa rozíde, budeme dávno doma....teda, ak pôjde všetko podľa plánu.“
„Možno by som mohla medzi tým urobiť cestičku...,“ uvažovala Berenika nahlas, hádzajúc spýtavý pohľad k Lily.
„Zbytočná strata času,“ šomrala zamračene Lily, švihla prútikom a pred krovinatou hradbou stála vysoká, svalnatá démonka. Jediným, suverénnym pohybom ruky zmietla hustú ohnivú hrivu vlasov do tesného uzla a rozprestrela mohutné čierne krídla. „Keby sme nemuseli čakať, kým sa Remus a spol odkradnú do Škriekajúcej búdy, mohli sme to stihnúť oveľa skôr. Teraz...“ znepokojene pozrela na oblohu, „ je už takmer svetlo a bude to oveľa nebezpečnejšie.“
„Lily,“ ozvala sa odrazu Berenika a v hlase jej zaznel tvrdý podtón. „požiadala si ma, aby som ti pomohla pri dnešnom love, ale akosi si zabudla spomenúť, čo budeme loviť.“ poznamenala Berenika, ktorá sa švihnutím prútika premenila na vílu a s úškľabkom vyvolala blanité krídla. Pokusne nimi zamávala, ale nespúšťala oči z Lily, ktorá sa nepohodlne ošívala. Potom sa odhodlane pozrela na Bereniku a pokrčila plecami.
„Mantichoru!“ povedala zreteľne a pozrela k vrcholu kopca, kde sa pod príkrovmi kustého krovia ukrýval vchod do neveľkej, ale dobre chránenej jaskyne.
„Tu?“ zvolala neveriacky Berenika a ukázala rukou v širokom geste po oklitých končiaroch. „Odkedy žijú mantichory na Kaukaze?“
„Nežijú...,“ uškrnula sa Lily a na Berenikyných perách zasvietil víťazný úsmev, „teda, okrem tejto. Neviem prečo, ale Kaukaz sa jej páči a pre naše potreby je práve táto mantichora najlepším riešením.“ Berenika spýtavo zdvihla obočie. „Má mláďa,“ poznamenala nedbanlivo Lily a predvídavo si obidvomi rukami zakryla uši, hádzajúc okolo nich mimoslovne tlmiace kúzlo.
„Čože?“ zvreskla prenikavo Berenika a Lilyna tvár sa skrivila v grimase bolesti. „Ty chceš uloviť mantichoru, ktorá má mláďa?“
„Nejanči!“ prudkým, odmietavým geston sa pokúsila zastaviť Berenikyne hlasité protesty. „Nechcem ju zabiť,“ dohovárala jej sladko, „ potrebujem ju živú.“
„Ty..ty ju potrebuješ živú?“ Berenikyne oči takmer vyliezli z jamiek. „Nerozumiem,“ krútila nachápavo hlavou, podvedome mávala krídlami a vzniesla sa do vzduchu. Lily ju pokojne chytila za nohu a stiahla ju dolu.
„Čo je na tom také nepochopiteľné,“ vrčala hnevlivo, „ má mláďa a ja chcem jej mlieko. No a pri tej príležitosti môžeme odobrať aj čerstvý jed. Ten posledný elixír bol príliš tmavý. Myslím, že jed, ktorý máme na sklade je už starý.“ Berenikyna čelusť zazvonila v úžase o Kaukazský kremeň.
„Ty...ty...ty....,“ bľabotala a prekvapením zabudla mávať krídlami. V nasledujúcej sekunde tvrdo dopadla na kamenistú pôdu, zaklapla čelusť a konečne sa nadýchla. „Ty si nadobro zošalela? Ty chceš podojiť mantichoru?“ zajačala vysokým, presakakujúcim hlasom.
„Ja?“ zvolala Lily a jej tvár vyjadrovala nefalšovaný údiv. „Nie, nie,“ krútila hlavou a diabolsky sa pri tom zaškľabila, „ ja nie. Ty!“
„Ja?“ Berenikyna čelusť po druhý krát zazvonila o kremeň a oči jej povážlivo liezli z jamiek, keď civela neveriacky na Lily.
„A kto iný?“ spýtala sa ironicky Lily a pohrdlivo skrivila pery. „Ja budem musieť držať mantichoru, aby ťa pri tom nezožrala. To je cena za to, že ju necháme živú!“
„Ja som v celom svojom živote ani nevidela dojiť nejaké zviera, nie to ešte robiť to!“ zavrešťala Berenika a vyskočila na nohy.
„Žiadny kšeft,“ mykla Lily plecom, odopla si z opaska malú koženú kapsičku a chvíľu sa v nej hrabala. Potom sa víťazne usmiala a vytiahla malé plastové zariadenie skladajúce sa z lievika, násosného balóna a neveľkej priezračnej nádobky . „Toto je muklovská odsávačka, celkom bežne používaná muklovskými matkami na odsávanie materinského mlieka. Dala som na to „Dehaurio“ , tak to bude fungovať v rozsahu niekoľkých sekúnd.“ vysvetlovala pokojne a strčila odsávačku Berenike do ruky. „Pochybujem, že sa mi podarí udržať dospelú mantichoru dlhšie než minútu. Mali by sme sa pripraviť,“ podotkla a s očami žiariacimi nedočkavosťou si spokojne potrela dlane.
,Nerada ruším vašu podnetnú diskusiu, ale tá mantichora , ktorú chcete uloviť, je práve teraz za tým krovím vpravo a chystá sa....,´ Melanie nestačila dopovedať. V jedinej milisekunde sa odohralo súčasne niekoľko vecí. Z krovia plavne , bleskurýchle a bez jediného zvuku vykočilo obrovské zviera . Berenika s Lily sa mocným mávnutím obrovských krídiel vzniesli do vzduchu práve v tom okamžiku, keď pod ich nohami zasvišťal lesklý , veľký bodec škorpiónieho chvosta. Mantichora pružne dopadla na všetky štyri nohy , blysla pohľadom na unikajúcu korisť, prikrčila sa , vyskočila vysoko do vzduchu a znovu zaútočila . Jedovatý chvost minul Berenikyne stehni o púhe milimetre a zabodol sa do pevnej látky jej plášťa. Mantichora dopadla na zem s víťazným zavrčaním a švihla chvostom. Berenika prudko mávla krídlami a súčasne sa pokúšala vytrhnúť bodec zaseknutý v plášti, ale trhnutie chvosta ju prevrátilo vo vzduchu, jej krídla udreli o seba a ona sa nekontrolovateľne rútila k zemi. Lily, ktorá bola asi o meter vyššie sa prudko , dravčím pohybom prevrátila v ovzduší a vrhla sa priamo na ryčiace zviera. Jednou rukou zovrela pevne chvost tesne pod bodcom a ráznym myknutím ho vytrhla z Berenikynho plášťa. Druhou rukou súčasne lakťom pevne zovrela hrdlo matchichory a napínajúc svaly, ťahala jej hlavu dozadu v takom uhle, aby ju zviera nemohlo uhryznúť. Mantichora zakliesnutá v neobyčajnej a krajne nepohodlnej pozícii na niekoľko okamžikov skamenela prekvapením a voľne ovisla v démonkyných ramenách. Povrazce svalov zvierajúcich zviera sa napli a tesnejšie ovimuli mohutné telo.
,Pohni sa!´ zarevala na Bereniku, ktorá práve s kvílením dopadla do krovia lámajúc konáre. Napoly omráčená víla sa neobratne hrabala z krovia a potkýňajúc sa o každý kameň, bežala k nej .
,Čo mám s tým urobiť?´ jačala zmätene vystrkujúc odsávačku . Mantichora skrútená do oblúka vystrkovala okrúhle brucho a tmavohnedými nabehnutými bradavkami. Na jednej z nich sa objavila drobná, belavá kvapôčka .
,Stlač balónik, pevne pritlač k bradavke a pusti ho!´ Lilyn hlas bol priškrtený námahou. Svaly na celom tele ju začínali bolieť a Berenika tam stála ako tvrdé „y“, a vypliešťala na ňu oči ako taniere. ,Hýb sa konečne! Už ju dlho neudržím!´zavrešťala z celej sily, keď pocítila, že telo mantichory sa naplo v snahe oslobodiť sa. Štyri mocné levie nohy začali hrabať vo vzduchu. Lily škaredo zazrela na poblednutú Bereniku, ktorá sa snažila priložiť odsávačku k jednej z bradaviek a zároveň sa vyhnúť ostrými drápmi vybaveným nohám, ktoré zúrivo kmitali okolo jej rúk. Podarilo sa jej to až po štyroch zúfalým neúspešných pokusoch. Daň sa premeškaný moment prekvapenia bola veľká, pomerne hlboká rana na ramene, z ktorej sa valili potôčiky jesne červenej krvi. Konečne bola plastová nádobka plná a Berenika s ostrým odrazom vzlietla vysoko do vzduchu. Hlava sa jej mierne krútila a zranené plece pulzovalo bolesťou. Lily zvierala mantichoru čoraz silnejšie a hrozilo reálne nebezpečenstvo, že jej zlomí väz. Celé telo jej horelo námahou, svaly sa napínali a dych sa jej krátil.
,Vyber z mojej tašky banku potiahnutú priasvitnou kožou a drž mi ju na dosah,´ sipela námahou a pripravovala sa na najnebezpečnejšiu časť celého lovu. Berenika sa opatrne špičkami nôh dotkla pôdy, švihla prútikom a koženná taška pripevnená k Lilynmu opasku jej vletela do ruky. Chvatne ju otvorila , chvíľku sa v nej hrabala a potom s úľahčeným úsmevom vytiahla požadovanú nádobu. Blysla pohľadom na Lily, mávla krídlami a znovu vzlietla, držiac sa na dosah . Lily prižmúrila oči a niekoľkokrát sa zhlboka nadýchla. ,Fajn, ideme na to!´ vydýchla cez hrdlo stlačené námahou , mierne sa natočila, aby mohla jediným pohybom dosiahnuť na banku a potom jediným rýchlym pohybom uvoľnila mantichire hlavu. Plynule, takmer nepostrehnuteľne siahla po banke, pravou rukou prudko trhla článkovaným chvostom a jeho ostrý, zahnutý bodec zaborila do tvrdej kože uzatvárajúcej nádobu. Tlak a maximálny pocit ohrozenia uvoľnil jedové žlazy. Hrubé, krištáľové steny banky pokryla svetlá, priezračná tekutina striekajúca mocným prúdom z oboch otvorov na bodci. Trvalo to len niekoľko sekúnd, ale mantichora sa v tom čase mohutne nadýchla, zahrabala všetkými štyrmi nohami, prerývane zaryčala zúrivostou a trhnúc celým telom urobila kompletný premet vzad.
„Lil!“ vykríkla Berenika varovne a mocným záberom krídiel letela na pomoc. Lily sa bleskovo otočila, vytrhla bodec z kože, pustila článkovaný chvost a zabrala obidvomi krídlami v snahe uniknúť ostrým pazúrom, ktoré už boli naozaj nebezpečne blízko. Vzápätí ju jedná z láb zasiahla a ostrý pazúr vyryl v jej čelusti hlbokú brázdu, ktorú okamžite zaliala krv. Mantichora z tupým žuchnutím dopadla ťažko na zem, jej svalnaté telo sa bleskovo znovu otočilo a krvou podliate oči plné zúrivosti sa zabodli do Lily, ktorá prudko mávajúc krídlami stúpala do výšky.
„Si v poriadku?“ Berenikym hlas sa chvel námahou a starosťou. Lily sa krivo a bolestivo uškrnula, dlaňou si prešla po tvári a s povzdychom sa zahľadela na zakrvavenú ruku.
„Vždy som hovorila, že každý dobrý skutok musí byť po zásluhe potrestaný,“ šomrala znechutene. „Keby som tú potvoru nakrájala do elixírov, nemuseli sme byť obe zaliate vlastnou krvou a naša zásoba zložiek by utešene vzrástla.“
„To nič nie je, nezabudni, že má mláďa,“ usmiala sa uľahčene Berenika počúvajúc Lilyne šomranie a pozorne sledovala mantichoru, ktorá ich neustále uprene pozorovala .
„Nič?“ zvolala Lily nehnevane. „Tri dni budem vyzerať ako vojnový veterán!“ vrčala a prudko mávla prútikom k jednej z osamelých skál, ktorá vyčnievala z krovia. „Permutacio!“ zvolala zlostne. Berenika udivene zdvihla obočie a s úškrnom pokrútila hlavou. Skôr než doznela inkantácia, skala sa pretransformovala a uprostred krovia stál statný kozoroh.
„Čo je to?“
„Obed pre mantichoru, mlieko pre mláďa a čas pre nás,“ šomrala Lily, prudko zabrala krídlami, natáčajúc sa k protiľahlému svahu. Berenika letela bez slova v jej brázde , mantichora sa otočila a chcela ich prenasledovať, keď jej vietor vanúci od krovia priniesol pach kozoroha. Berenika, ktorá kútikom oka neustále sledovala každé jej hnutie sa uškrnula.
,Naša mantichora ucítila obed,´ uchechtla sa a elegantne natočiac krídla, pristala vedľa Lily na malej čistinke uprostred vysokých stromov.
„Dobre, premena a premiestnenie , “ povzdychla si Lily a prudko mávla okolo seba prútikom v ostrej vlne . Berenika ju okamžite napodobnila a s úľavou si prehodila ťažký zlatý vrkoč cez plece.
„Poďme, hneď po raňajkách mám dve hodiny Transfigurácie a McGonagallová nás preháňa ako zduté kozy,“ frfľala a ukladala obe nádoby do taška, ktorú pozorne pripla k Lilynmu opasku. „Domáce úlohy, ktoré nám dáva, sú stále dlhšie. Ak s tým čoskoro neskončí, budem musieť začarovať novú sadu pier, aby som to všetko stíhala.“
„Ani nás nešetria,“ povzdychla si Lily rezignovane , chytila okraje čierneho plášťa , pristúpila k Berenike a pevne ju ním obalila . Berenika ju s dôverou objala okolo pása a vzápätí sa obe premiestnili.
Komentáře
Přehled komentářů
Suuuper kapitola :-) líbí se mi to
;-)
(soraki, 15. 11. 2008 10:27)Sirael, naprosto úžasná kapitola, opravdu. A souhlasím s Triou - samé otázky a odpovědí zoufale málo....
...
(Tria, 14. 11. 2008 16:23)
som rada, že pokračuješ v písaní a že pribudla dalšia kapitola
Som zvedavá kam týmto smeruješ
a čo to má s nadpisom nemusíš byť hrdina...
samé otázky a ešte žiadne odpovede...
Ale kapitola je dobra...len tak dalej
Pekny
(Roman, 14. 11. 2008 16:03)Super kapitolka (jak jinak) nemuzu rict nic jineho ze to je skvely :-)
:-)
(Trili, 18. 11. 2008 13:53)