12. Výchovné lekcie
12. Výchovné lekcie
Halloween bol už dávnou minulosťou, dni bežali ako bláznivé a skôr, než si to Lily stihla vôbec uvedomiť, chýlil sa ku koncu aj november. Okolie hradu zahalila snehová prikrývka, jazero zamrzlo a obloha bola väčšinu času sivá hradbami mračien visiacimi takmer nad špičkami veží. Po chodbách a schodiskách sa preháňala meluzína a Lily konečne pochopila, prečo všetci musia nosiť na školskej uniforme ešte aj ťažké a nemotorné habity. V temných chodbách hradu bolo chladno aj v lete, ale teraz, keď zima prebrala vládu a vonku mrzlo až trešťalo, dalo sa v nich hibernovať. Ani hrubé habity nezabránili červeným nosom a triaške od chladu, keď sa študenti presúvali do učební. Učebne boli teplé, ale nie príliš a tak sa každý tešil na pobyt v klubovni. Jedine v izbách a klubovniach, vybavených obrovskými kozubmi , bolo teplo a útulne.
Lily spoločne s Margaretou a Adrianou stáli teraz pred učebňou elixírov a drkotali zubami , znejúc ako kastanety a podchvíľou si utierali začervenané nosy. Z temných chodieb žalárov vanul smrteľný chlad a tak sa nikto nečudoval, že keď sa dvere na učebni konečne otvorili, hrnuli sa dnu ako veľká voda. Lily okamžite zamierila k svojmu miestu a šúchajúc si skrehnuté prsty, skenovala učebňu pohľadom. Väčšina miest za laboratórnymi stolmi už bola obsadená a dvere profesorovho kabinetu zostali pootvorené. Do začiatku hodiny chýbali len minúty. Siahla do tašky a rýchle vyložila všetky potrebné pomôcky. Práve si rozkladala kotlík, keď cez otvorené dvere učebne prebehli štyri čierne šmuhy a udýchaný Severus , zvierajúc si pravý bok a lapajúci po dychu, zrútil sa na stoličku vedľa nej. Lily pobavene zdvihla pravé obočie a veselo sa uchechtla .
„Koľko skratiek ste použili?“ spýtala sa šeptom a škerila sa na neho ako rarach. „Myslela som, že prídete oveľa, oveľa neskôr.“
„Sme proste najlepší,“ zasípal Severus a urýchlene rozkladal zložky, kontrolujúc sa Lilynou časťou lavice. Dvere kabinetu sa vzápätí otvorili a do učebne vošiel profesor Slughorn. Dôležito tlačil pred sebou veľké, guľaté brucho a keď mu zrak padol na dvojicu jeho obľúbených študentov ticho sa rozprávajúcich v prvej lavici , preletel mu širokou, okrúhlou tvárou spokojný úsmev. Radostne si pomädlil dlane, vzal do ruky prútik a rázne ním švihol. Na tabuli, visiacej na čelnej stene sa objavil názov elixíru, potrebné prísady a popis postupu jeho prípravy. Lily rýchle čítala riadky napísané ozdobným, ťažko čitateľným rukopisom profesora a hlavou jej už bežali možnosti , ako skrátiť prípravu a zefektívniť účinnosť elixíru.
„Všimnite si bod tri,“ pripomínal profesor, „ korene Vodnice musíte nakrájať strieborným nožom na veľmi jemné plátky ,“ zdôrazňoval , odkrojil jeden plátok a ukazoval ho všetkým, držiac ho vysoko v ruke. „Plátok musí byť takmer priesvitný. Ďalej , v bode sedem máte pridať desať kroviek zo Zlatohlávka , tie musíte rozdrviť v mažiari na jemnú múčku ,“ vypočítaval postupne najdôležitejšie prísady a ich prípravu. Elixír na odstránenie čiernych bradavíc bol zatiaľ najzložitejší zo všetkých, ktoré doposiaľ varili. Postup na tabuli bol presný a Lily sa pri krájaní Vodnice spokojne usmievala. Už pri prvom čítaní receptu zistila, že niekoľko bodov pri varení môže celkom spokojne preskočiť, ak po pridaní troch listov šalvie pomieša odvar opačne a dvojnásobnom počte otočiek. Oheň musí zmierniť na polovicu a pridať drvené krovky. Ticho si popod nos pospevovala melódiu piesne, ktorú nedávno počula od Meg a sústredene pracovala.
„Preskočila si miešanie,“ upozornil ju Severus, ktorý sa na ňu podozrievavo pozeral od svojho kotlíka.
„Viem, nie je potrebné miešať odvar tak dlho,“ uškrnula sa na neho a prižmúrila oči, „ak teraz pridáš šalviu a zamiešaš trikrát doľava, bude to mať ten istý účinok, ako miešať desať minút doprava. Len oheň sa musí zmierniť a po pridaní kroviek zase zosilniť.“
„Roztavíš kotol,“ zamračil sa varovne Severus , ale Lily sa len uchechtla.
„Už som niekedy roztavila nejaký kotlík s elixírom?“
,Áno, o jednom viem celkom určite,´ zamiešala sa Melanie a Lily nahnevane zafučala.
,Dobre vieš, že to nebol kotlík a dokonca ani kolóna nie! To bol takmer hotový produkt, len už asi nikto nezistí, čo to vlastne bolo.´
,Vďaka všetkým Bohom, kdekoľvek sa nachádzajú,´ zašomrala Melanie. , Premýšľala si trochu o tom, ako skvapalniť kliatbu?´
,Trochu,´ pripustila Lily, ešte raz zamiešala smaragdovo zelený elixír , zdvihla miešaciu tyčinku, nechala z nej odkvapnúť kvapku a uhasila oheň. Severus zamračene porovnával obsah oboch kotlíkov a krútil hlavou.
„Musíš ešte dva razy zamiešať doprava , stlm oheň a odstav. O minútu sa fľaškovo zelená farba zmení ,“ šepkala Lily a kútikom oka pozorovala, ako sa k nim uličkou medzi stolmi približuje profesor Slughorn. Rýchle zapísala nový postup na pergamen, zvinula ho a zastrčila do tašky.
„Výborne, slečna Evansová!“ zaburácal profesor, len čo mu pohľad dopadol na obsah Lilynho kotlíka. „Ako vždy, výborne ,“ pochvaľoval si natešený, zdvihol kotlík a so spokojným úsmevom ho odnášal k svojmu stolu, kde ho opatrne položil. „Teraz môžete začať pracovať na vašej práci o Interakcii základných zložiek elixíru pri použití v rôznom prostredí, ktorú budete mať na domácu úlohu.“ prikývol hlahosklonne a so žiarivým úsmevom sledoval, ako sa tmavo zelená tekutina v Severusovom kotlíku mení . „Aj tu je to výborné, pán Snape, obaja po desať bodov pre Chrabromil,“ vyhlásil a odkráčal k svojmu stolu, odnášajúc so sebou Severusov kotlík. „Aj vy môžete začať pracovať na vašej domácej práci.“
„Pozri,“ vrčal Severus nahnevane, „on si tie naše elixiry stáča do fliaš. Načo mu budú?“
„Možno ich dá do nemocničného krídla pre madam Pomfryovú , alebo ich predá. Uvarené sú dobre, tak prečo nie? Možno ich vymení za nové zložky do elixírov .“ odvrkla vyťahujúc čistý arch pergamenu , atrament a pero. Severus ešte chvíľu zazeral na spokojnosťou chrochtajúceho profesora, ale nakoniec aj on otvoril učebnicu a pomaly v nej listoval. Lily zamyslene hľadela pred seba a hryzkajúc si spodnú peru, premýšľala o Melaniinom nápade.
,Tekutá kliadba,´ uvažovala a zamyslene čmárala po pergamene, , mohla by to byť , dajme tomu, kolóna, ´ pero hladko bežalo po pergamene , kreslilo banky, krivule, stojany, kadičky a pokrútenými sklenenými rúrkami ich spájalo do zložitej sústavy . Áno, Abraxis mala vždy trochu slabosť pre zložité zostavy a táto naozaj vyzerala, ako jedna z tých najmilovanejších. Na začiatku kolóny bol lievik pevne vsadený do boku veľkej, bachratej krištáľovej banky., Tu by muselo byť trvalé spomaľovacie kúzlo a steny banky by som musela vytvrdiť a ochrániť pred roztavením,´ pripísala prvé číslo v krúžku a pod nákres kolóny prvú z mnohých poznámok , ktoré postupom času bude dopĺňať a určite aj meniť skôr, než sa jej podarí vytrvoriť zostavu vhodnú pre prvý experiment. Tenké, pavúkovité písmo v jazyku démonov jej zaručovalo , že aj keď pergamen nechá ležať kdekoľvek, jej tajomstvo nikto neodhalí. Lily pracovala tak sústredene, že ju zvon ukončujúci hodinu nepríjemne prekvapil. Poľakane sa strhla, poobzerala sa okolo seba a nahnevane sa zamračila. Všetky pracovné miesta okrem nej boli upratané, len ona mala pred sebou rozložené pomôcky a učebnice. Severus s tašku zavesenou na pleci sa na ňu trochu zlomyselne uškrnul a otočil sa k prichádzajúcim kamarátom.
„Prečo si ma neupozornil, že treba končiť!“ vyhŕkla a náhlivo skladala vyčistený kotlík, prísady a učebnice do prepchanej tašky.
„Pokúšal som sa,“ odfrkol ťahavo, „ nevidela si, nepočula si a nevšímala si si ma celý zvyšok hodiny. Možno by som si mal nabudúce sadnúť k Siriusovi,“ dodožil premýšľavo a mrkol na chlapcov, ktorí práve prechádzali okolo nich. Sirius sa súhlasne zaškľabil , buchol Severusa po pleci a ťahal ho von z učebne.
„Kedykoľvek , kamarát, kedykoľvek,“ povedal so smiechom, „potom sa možno aj mne podarí uvariť elixír , ktorý sa bude aspoň vzdialene podobať predlohe.“
„Héj! V tom prípade sedí vedľa mňa!“ zvolal Remus, ktorý bol vo varení elixírov naozaj najslabší z celej štvorice. Lily konečne napchala všetky pergameny do tašky, s námahou ju zatvorila a prehodila si ju cez plece.
„To je také nespravodlivé,“ ozval sa vedľa nej rozhorčený hlas Meg. Hľadela za odchádzajúcimi chlapcami , zozhorčene pohadzovala hlavou a špúlila ružové pery. Tmavé vlasy jej poletovali okolo srdcovitej tváre, špicatú briadku vystrkovala vyzývavo dopredu a svetlohnedé oči jej iskrili nevôľou.
„Akú konkrétnu nespravodlivosť máš na mysli?“ spýtala sa Lily opatrne a prekvapene vzhliadla. Ak Meggan hovorí o nedávnom Severusom správaní k nej, tak určite spadne od prekvapenia na zadok priamo v studenej chodbe, ktorou prechádzali.
„Hovorím o treste, ktorý dostali James so Siriusom. Predsav si, že musia vyčistiť toalety na celom treťom poschodí a bez mágie!“
„Ach!“ povzdychla si Lily ticho. ,Samozrejme Sirius, to som si mohla myslieť. O čom by asi Meg mohla ešte hovoriť. ´ „ Nemyslím, že je nejaký rozdiel v tom či majú, alebo nemajú prútiky,“ šomrala Lily s mierne pohŕdavým úsmeškom na perách, „ bez Severusa aj tak nevedia, ako niečo vyčistiť kúzlami. Žiadne sa nikdy neobťažovali naučiť. Ich izba vyzerá vždy ako chliev. Oni proste čakajú, že to vždy za nich niekto urobí,“ vrčala . Po niekoľkých krokoch sa predsa len s miernym záujmom pozrela na Meg , zúžila oči a zvedavo sa opýtala: „Prečo dostali trest tento krát? Čo zase vyviedli?“
„Oni sa len pokúsili jedného odporného , slizkého hada zo Slizolinu naučiť slušnému správaniu. Profesor Flitwik odmietol pochopiť, že to urobili v záujme všetkých a dal im trest.“
„Nečudujem sa,“ zasmiala sa Lily ticho, „dvaja nevychovanci sa pasujú za vychovávateľov slušnosti. Profesor im vidí až do žalúdka,“ povedala a vzápätí zozelenela. „Fuj! Odporná predstava!“ otriasla sa s tvárou skrútenou v grimase hnusu. „Pre jeho dobro dúfam, že je to len prirovnanie a nie skutočnosť,“ doložila, keď sa trochu spamätala, „ mám trochu bujnú predstavivosť. Akým spôsobom vychovávali toho chudáka?“
„Nič moc, nejaké vredy a parohy,“ pokrčila lahostajne plecami Meg.
„Prečo to urobili? Prečo si mysleli, že je nutné ho vychovávať?“
„Predstav si,“ rozčúlila sa Meg znovu, „ on do nich narazil a odmietol sa ospravedlniť! Sirius mal veci rozhádzané po celej chodbe. Tie oslie uši a chvost si naozaj zaslúžil!“
„To je skutočne nádherné!“ zvolala Lily a pokrútila hlavou. Meggan sa na ňu pozrela prekvapene zažmurkala dlhými mihalnicami. „Len pred niekoľkými dňami mi dali slovo, že nebudú nikoho preklínať a čarovať, okrem prípadov sebaobrany a už ho porušili.“ rozhodila rukami a krútila neveriacky hlavou. „Ako im mám veriť, keď nedokážu dodržať slovo ani celý jeden týždeň? Nie jednu chodbu, nie dve, celý tento prekliaty a studený hrad by mali čistiť, kým by si ruky po ľakte nezodrali. Možno potom by sa oni niečomu naučili! Možno by sa naučili, že dané slovo sa musí dodržať!“ kričala a bez ohľadu na Meg, ktorá tam zostala stáť s poklesnutou sánkou ,rozbehla sa do veže.
Hádku, ktorá sa odohrala o niekoľko minút neskôr v chlapčenskej spálni , počuli všetci nielen v celej Chrabromilskej veži , ale aj v jej širokom okolí. Keď Lily zamierila do svojej izby, vládlo v klubovni tiesnivé ticho a nielen dvaja prváci boli červení dlhé hodiny ako redkvičky. Potom sa medzi chrabromilčanmi rozhorela dlhá a veľmi ohnivá debata o chrabromilských morálnych hodnotách a cti , ktoré by mali byť základom charakteru každého z nich. Väčšina profesorov sa od toho dňa pozerala na Lily so záujmom a profesor Dumbledore z nej niekoľko dní nespúšťal uprený pohľad . Takáto pozornosť Lily netešila, ale vedala, že to čo urobila bolo potrebné. Potrebné nielen pre tento moment, ale hlavne pre budúcnosť.
Nasledujúce mesiace strávila Lily každú voľnú chvíľku nad návrhom kolóny. Okolo celej zostavy sa rojili rôzne čísla a značky, pergamen už bol z oboch strán popísaný podrobnými receptami na elixíry, ktorými by kliadby mali prechádzať, postupmi, navrhovanými teplotami a takmer všetkým, čo ju len napadlo.
Vianočné prázdniny strávila konzultujúc s Berenikou o dostupnosti zložiek pre jednotlivé elixíry a ďalšie mesiace bádaním, ako tie nedostupné nahradiť. Áno, zložky do elixírov boli skutočný problém. Lily mala celú pamäť Abraxis a Abraxis si pamätala každý jeden elixír, ktorý kedy uvarila, alebo vytvorila. Problém bol, že Abraxis bola démonka a Lily človek. Žili v rôznych dimenziách , v odlišných životných podmienkach a to vytváralo príliš veľa premenných veličín, s ktorými musela Lily namáhavo zápasiť.
No a okrem toho tu stále ešte boli štyria chlapci, ktorí si skutočne padli do nôty. Mesiace strávené v jednej spoločnej izbe pri vymýšľaní neskutočného množstva lotrovín z nich urobili najlepších priateľov, ktorí sa stali neoddeliteľní a Lily strávila množstvo času liečením ich rán, hľadaním protikúziel a pokusmi trochu ich všetkých učlovečiť. Jediný, kto reagoval na jej snahu bol Remus. O tých ďalších troch si väčšinou myslela, že sú to stratené prípady, ale aj tak nerezignovala a snažila sa ďalej.
Jar preletela ponad Rokfort s rýchlosťou blesku a blížiace sa koncoročne skúšky navíjali nervy študentov do klbôčok. Všetci sedeli nad učebnicami, lúštili nezrozumiteľné texty v poznámkových blokoch a tešili sa na uzatvornú, tichú miestnosť u Sv. Munga. Lily ležala na bruchu v mäkkej tráve na brehu jazera a čítala posledné stránky z učebnice Transfigurácie. Jej pery sa ticho a nehlučne pohybovali súčasne s očami behajúcimi po riadkoch. Nevnímala šplechot vlniek , šumenie vetra v korunách stromov, ani tiché rozhovory prichádzajúce od skupiniek prechádzajúcich sa popri jazere. Jej pozornosť bola plne sústredená na text. Tichý mier slnečného júnového popoludnia pretrhlo prenikavé jačanie prichádzajúce od hradu.
„Lily! Lilýýý! Oni zase bojujúúú!“ vrieskala Meggan a bežala naprieč lúkou. Všetci sa prekvapene otočili a civeli na vrieskajúce dievča. Lily zdvihla hlavu, zamračila sa, vložila medzi listy záložku a zaklapla učebnicu.
„Kto bojuje a kde?“ spýtala sa namrzene , vstala a vykročila k hradu.
„Naši chlapci na tretej chodbe pri južnej veži,“ sípala Meggan a rozčúlene mávala rukami. „Musíš ich zastaviť, McGonagallová sa im naposledy vyhrážala vyhadzovom zo školy. Vieš, že poslúchnu len teba! Musíš ich zastaviť!“ drmolila , zdrapla ju za rameno a vliekla za sebou. Lily sa chvíľu nechala vliecť, ale hneď za dverami si vytrhla ruku a rozbehla sa hore kamenným schodiskom. Pri najbližšom brnení sa opatrne poobzerala, stiahla sa do výklenku , vytiahla prútik , prudko šľahla okolo seba a premiestnila sa priamo do chodby na treťom poschodí pri južnej veži. Už na prvý pohľad jej bolo jasné čo sa tam deje. Pri múre chodby pišťali tri šedé myšky, freneticky pobehovali a vyhýbali sa farebným efektom vrhaných kúziel. Päť slizolinských piatakov stálo pred stenou, rehotali sa na vydesených myšiach ako blázni a hádzali jednu kliatbu za druhou.
„Ach!“ povedala ticho a pokrútila hlavou. „Vyzerá to tak, že tu niekto potrebuje lekciu o slušnom spávaní,“ zavrkala potešene a mávla rukou.
„Gelo!“ zvolala jasným vysokým hlasom a mávla prútikom. Vlna magickej energie preletela chodbou a piati slizolinčania v okamihu zmrzli. Myši pri stene ešte niekoľko sekúnd pobehovali, ale postupne sa zastavili a pričupili sa ku kameňom . Lily si pričupla a usmiala sa. „Neviem kto začal a nemienim sa tým zaoberať,“ začala ticho pozorujúc myšky , „ ale myslím si, že aj oni potrebujú výchovnú lekciu. Dám vám štvrť hodiny, ale mám podmienku,“ zmraštila obočie a prísne sa na myši zahľadela, „ nesmiete ich zožrať. Rozumiete? Je vám to jasné?“ zúžila oči a z hlasu je zavanul severák . Potom sa narovnala, odstúpila niekoľko krokov a otočila sa k slizolinčanom. „ Zapamätajte si to dobre! Nikdy neútočte na slabších , pretože nikdy neviete, v čo sa môžu vaše obete premeniť! Aby ste si to dobre zapamätali, trochu túto situáciu otočíme,“ po tvári jej preletel malý zlomyselný úsmev , keď poodstúpila ešte niekoľko krokov , zasunula prútik tvrdo koncom do dlane a v širokom geste ním mávla cez oba hlúčiky. „Propero per muto!“ Zlatá žiara zaliala chodbu a v jej svetle sa z piatich útočníkov stali sivé myšky a pri múre stáli tri veľké pruhované mačky. Obe skupiny na chvíľu zamreli prekvapením. „Vezmite si ich!“ vykríkla Lily a tleskla si do dlaní. Ostrý zvuk všetkých prebral k životu.
Myši vydesene zapišťali a rozbehli sa všetkými smermi. Mačky pri múre sa nahrbili, zaprskali a s divokým mraučanám sa vrhli do akcie. Lily stála pri múre a smiala sa, až jej po lícach tiekli prúdy sĺz. Naháňačka bola skutočne veľkolepá a mačky si to užili do posledného momentu. Hrali sa z myšami, chytali ich a znovu púšťali, zrážali ich labami z nôh, zatínali do nich ostré drápy. Úderom poslednej vymedzenej sekundy sa obe skupiny automaticky premenili do pôvodnej podoby. Pri pohľade na nich sa Lily zrútila na tvrdú dlažbu a zavýjala smiechom. James mal všetkých desať prstov zaseknutých v habite plavovlasého slizolinčana a vycerenými zubami stískal jeho mäsitý nos. Sirius obomi rukami prevaľoval dvoch oveľa väčších chlapcov po kamennej dlažbe a Severus sa váľal po ďalších dvoch, ktorých pred niekoľkými okamžikmi držal za chvosty a teraz sa samozrejme pod ich váhou zrútil. Chvíľu to trvalo, než si vydesení chlapci uvedomili, že sú zvonu v ich pôvodných podobách a nemotorne, náhlivo sa hrabali na nohy.
„Za toto nám zaplatíte!“ vykríkol jeden zo starších chlapcov, škaredo zazrel na štyroch malých, chrabromilských prvákov a rozbehol sa preč.
„Lily!“ vrieskal Sirius nadšene sediac na dlažbe. „To bolo super!“
„Škoda, že sme ich nemohli aspoň poriadne pohrýzť!“ zašomral Severus, keď sa konečne prestal smiať.
„Náhodou, ja som toho peroxida poriadne pohrýzol,“ ohradil sa James , škľabiac sa odporom. „Fuj! Ako človek mi nechutil, ale ako myš....,“ všetci traja sa zvalili v záchvate smiechu . Lily sa konečne prestala rehotať, narovnala sa a povzdychla si.
„Táto výchovná lekcia nebola určená len pre nich,“ povedala pomaly, „ dúfam, že aj vy ste si z nej niečo zapamätali, pretože viackrát to už nebudem opakovať. Nabudúce to bude oveľa drastickejšie!“ doložila tvrdo a nedbajúc troch párov vyvalených očí švihla okolo seba prútikom a premiestnila sa.
Komentáře
Přehled komentářů
Ahojte...aj vy už máte absťák??? Už znova som si prečítala poviedky z tejto stránky...Neporušiteľný sľub je neopakovateľný...
:-)
Neviete mi odporučiť nejaku DOKONOČENU zaujímavú poviedku?
mam dobrý kon: 85158
Tria
(soraki, 7. 10. 2008 18:56)Naprosto s tebou souhlasím. Kdysi jsme se jí snažily s Cassie vyzpovídat, ale nějak nám to nevyšlo. Každopádně, ať dělá co chce, přeji jí mnoho úspěchů.
.......
(Tria, 7. 10. 2008 15:22)Nezaujíma Vás niekedy čo robí naša super autorka? Teda myslím či viete či študuje, pracuje a tak...Škoda že nam už nedáva na začiatok tie komentáre pri zozname kapitol... takto ani nevieme ako sa má...
uzasne
(jaja, 3. 10. 2008 21:44)parada..ta nahanacka s mackami a mysami bola uzasna..nadhera :D..super kapca :)
hurá
(Lily, 3. 10. 2008 12:46)tohle bylo hezký.. ona před nimi ukázala že se může v hradě přemisťovat tak to je mazec.. já bejt klukama tak jsem naprosto vyděšená.. připomínala by mi Voldíka..
paráda
(soraki, 3. 10. 2008 9:24)
moc se mi líbilo, jak s nima Lily zametla. A proč mám pocit, že Křiklan ty jejich lektvary prodává... Je to křivák, bacha na něj! Jo a chápu dobře, že ten vzpomínaný blonďák je Malfoy st.?
mám super kód 62666 :-D
Zaujímavé
(Tria, 3. 10. 2008 0:06)
sirael ked chceš tak sa vieš prekonať...bolo to graciózne...som rada že je tu dalšia kapitola
:-)
(meg, 2. 10. 2008 23:19)páni,skvěle sem se bavila...je to čím dál zajímavější...už sem to říkala několikrát,ale obdivuju tvojí fantazii
Boží kapitola
(Trili, 2. 10. 2008 22:14):-) Moc se mi tato kapitola líbila. Stejně jako ty ostatní. :-D
Absťák
(Tria, 10. 10. 2008 16:46)