8. Znovu človekom
8. Znovu človekom
„Brentan!“ vykríkol Patrick, ktorý stál vedľa syna a pohotovo ho zachytil .Vzápätí sa Kieran chytil za hlavu , otočil sa a otvorenými dverami doslova vypadol na chodbu. Za ním sa vypotácali aj Lev s Kirillom. Patrick vyniesol Brentana a v očiach mal des. Teraz to vyzeralo už naozaj veľmi vážne. On sa skutočne spoliehal na to, že chlapci mu pomôžu premeniť Ivara späť, ale ich reakcia ho vydesila.
„Čo sa stalo? Je v poriadku?“ volal Remus, ktorý vybehol za nimi na chodbu .
„Neviem,“ pokrútil hlavou Patrick s trasúcim sa Brentanom v náručí . Už to bol pekný kus chlapa a tak ho rád položil do najbližšieho kresla. Remus vyčaroval širokú pohovku, do ktorej sa vďačne zrútil zvyšok drakov.
„To čo bolo!“ zvolal Kieran, keď sa trochu spamätal , neprestávajúc potriasať hlavou, akoby sa chcel niečoho zbaviť.
„Neviem, neviem to presne, ale bola to sila!“ zastonal Lev . „ A chudák Brentan to schytal z prvej ruky!“
„Čo schytal? O čom to hovoríte?“ takmer kričal Patrick pozeraj raz na jedného a raz na druhého chlapca.
„Niekto sa pokúsil ovládnuť nás!“ odpovedal s vážnou tvárou Kieran. „Brentan útok odrazil, ale takmer na to doplatil.“
„Je v poriadku?“ vydesil sa Remus a priskočil ku kreslu v ktorom sedel Brentan . Bol strašideľne bledý a pod očami sa mu v priebehu niekoľkých okamžikov urobili obrovské kruhy.
„Bude, len čo sa trochu spamätá. Stálo ho to obrovské množstvo energie,“ vysvetľoval Kieran a ustarostene sa pozrel na brata. Potom za zahľadel na dvere Ivarovej izby a pokýval hlavou. „Myslím, že máme veľmi vážny problém.“
„Myslíš, že je to niekto podobný Voldemortovi?“ zamračil sa Lev, ale Kieran rozhodne pokrútil hlavou.
„Nevyzerá to tak, bolo to veľmi zvláštne, akoby to prichádzalo z veľkej diaľky a zároveň akoby to bolo veľmi blízko. Zatiaľ neriešiteľný rozpor,“ zašomral, „ a ja skutočne neviem čo si mám o tom myslieť.“
„Z diaľky!“ ozval sa tichý , ale veľmi rozhodný hlas Brentana. Otvoril oči a pokúsil sa sadnúť si pohodlnejšie. Otec k nemu priskočil a pomohol mu.
„Si v poriadku? Strašne si ma vydesil!!“ zaskučal Patrick nešťastne. „Už je toho aj na mňa priveľa, prestávam tomu rozumieť a nemám možnosť niečo urobiť,“ sťažoval sa , vyčaroval si kreslo a zničene si doň sadol. „Môžete mi vysvetliť, kto na vás zaútočil? Kto sa vás snažil ovládnuť?“ spýtal sa a uprene chlapcov pozoroval. Brentan sa už nadychoval, ale Remus ho rozhodným pohybom ruky zastavil.
„O takých vážnych veciach nebudeme rozprávať na chodbe,“ napomenul všetkých a ukázal rukou na otvorené dvere do Ivarovej izby . Všetci s ním mlčky súhlasili a presunuli sa do Brentanových izieb. Remus sa vrátil k Ivarovi . Dráča bolo nepokojné a pokúšalo sa vyliezť z hniezda von. Naozaj mal o brata strach a chcel vedieť, či je v poriadku.
„Zostaň tam, Ivar,“ zastavil ho Remus a jemne ho pritlačil dolu. Opálové oči sa spýtavo otočili k nemu. „Bratia sú v poriadku, len si musia trochu odpočinúť. Vratili sa veľmi narýchlo a tento prenos ich vyčerpal,“ rozprával a hladil mláďaťu hlavu až kým ju nepoložilo zase nazad do hniezda. „Teraz ich necháme oddýchnuť a potom ti pomôžu s premenou. Pošlem ti sem mamu, aby si tu nebol sám, dobre?“ spýtal sa a keď videl energické prikývnutie usmial sa, ešte raz ho pohladkal a vyšiel na chodbu. Cestou do Brenstanovej izby sa zastavil po Selenu a krátko jej vysvetlil situáciu. Potom sa pripojil k Patrickovi a drakom.
„V každom prípade toho dotyčného bude teraz strašne bolieť hlava,“ hovoril práve Brentan a Remus , ktorý práve prišiel sa na neho spýtavo pozrel.
„Mal si mu spáliť mozog na popol!“ hneval sa Kieran a prechádzal sa po izbe.
„Ale mne to nepripadalo ako jedna myseľ, skôr to pripomínalo... ,“ ozval sa Kirill zamyslene, ale potom sa zasekol a zamračil sa. Chvíľu sa snažil nájť vyjadrenie svojej myšlienky a potom znovu zdvihol hlavu. „Pripomína mi to kolektívny mozog, ale to je asi blbosť!“
„Prečo? Nemusí to byť blbosť, len nie kolektívny mozog, ale veľa prepojených mozgov.“
„Ktohovie, kam sa Ivar tou studňou vlastne dostal.“ trel si čelo Lev , pretože ho hlava ešte stále bolela. Remus pochopil, že Patrick im v krátkosti povedal o studni a podzemí paláca.
„To asi zistíme až sa nám podarí premeniť ho naspäť,“ začal Patrick, ale Brentan rozhodne pokrútil hlavou.
„My s ním môžeme komunikovať aj teraz, ale musíme sa chrániť pred ďalším pokusom o naše ovládnutie.“
„Tak to je teraz tá najlepšia chvíľa, kým sa dotyčnému ešte dymí z hlavy po tvojom zásahu,“ zasmial sa Kieran.
„Možno máš pravdu,“ súhlasil Brentan a pozrel na Leva. Ten sa zamračil , urobil na neho kyslú tvár, ale zdvihol sa odišiel. Patrick sa na chlapcov pozeral nechápavo.
„Kam išiel?“ spýtal sa a hľadel na dvere.
„Porozprávať sa s Ivarom,“ uškrnul sa Kirill, „ je dobrý v Oklumencii, ale najslabší z nás v boji. Brentan by ho zrovnal s jednou rukou priviazanou za chrbátom. Keby tam išiel on, nikto z nás by si s ním neporadil. Ani všetci traja spolu asi nie,“ priznal pokojne a uvoľnene sa zasmial. Brentan pokrútil hlavou a mávol rukou.
„Preháňaš ako obyčajne,“ odfrkol a pozrel na dvere, ktorými vchádzal Lev . Všetky oči sa na neho skúmavo upierali.
„Som v poriadku, nič sa nedialo a Ivar je tiež v poriadku. On o tom útoku nič nevie, išlo to mimo neho . Odhadujem to na ten kameň.“
„Kameň?!“ zvolal Brentan prekvapene. Oni vlastne ani nemali možnosť si Ivara bližšie prezrieť. Okamžite na nich zaútočili a tak o kameni na jeho čele nevedeli.
„Jasne, obrovský opál a mám obavu, že mu tam zostane aj po premene. Mali by sme ho nejako neutralizovať,“ trel si spánky Lev a spustil sa do kresla.
„Dobre, porozmýšľam o tom,“ prikývol Brentan, „ čo ti povedal, kde bol?
„Ocitol sa niekde na druhej strane pri takej istej studni Utrpenia, tak ju tam volali a stretol tam drakov premieňajúcich sa na ľudí. Videl len mužov!“ zdôraznil Lev. „Studňu strážili strážcovia a tí ho poslali k Rade . Tam ho premenili na draka a na čelo mu priložili pri tom ten kameň. Potom mu povedali, ako sa dostane domov. Zaujímavé je, že sa tam má vrátiť až dospeje, aby napravil škody spôsobené čarodejníkom. Toho tam zožrali, ako som pochopil,“ pokrútil hlavou Lev. Niekoľko sekúnd premýšľal a potom sa mu oči rozšírili , ako si na niečo spomemul. „Aby som nezabudol, veľmi sa ospravedlňoval, že stratil dýku. Vzal ju zo zbrojnice v pivnici , pripevnil si ju na opasok, ale na druhej strane studne ju už nemal. Niekde sa stratila. Možno neprešla studňou,“ vyslovil domienku a Brentanovi sa oči rozšírili. Rýchle sa nadýchol a uprel pohľad na otca.
„Tie zbrane, z čoho sú vyrobené?“ spýtal sa dychtivo. Patrick si ho začudovane premeral a pokrčil plecami.
„Z magickej ocele, ale používame ich len zriedka. Máme dostatok rôznych zbraní tu hore.“
„Magická oceľ,“ zašepkal Brentan a luskol prstami. Škriatkovi, ktorý sa pri ňom objavil prikázal, aby mu priniesol takú zbraň, akú Ivar zobral. O chvíľu už držal v ruke dlhú dýku v krásne ozdobenom puzdre. Vytiahol ju a prezeral si čepeľ. Prečítal si nápis, prezrel erby a zamyslene cvrnkol do kovu. Pozorne si všímal jeho pružnosť a zvažoval dýku v rukách . Potom zdvihol pohľad k otcovi .
„Dala by sa vyrobil z tohto kovu čelenka pre Ivara, ktorá by zakryla ten kameň?“ spýtal sa zamyslene.
„Dala, nie je to také zložité, len to musí robiť zručný a dosť mocný čarodejník ,“ odpovedal Patrick nechápavo. „Prečo sa pýtaš? Načo ti bude? Načo bude jemu?“
„Je to len taký nápad. Pokiaľ sa nám nepodarí zbaviť ho toho kameňa, bolo by lepšie keby bol zakrytý. Vyskúšame, či to nezneutralizuje pôsobenie toho kameňa, teda ak to ten kameň je.“ potom sa obrátil k Levovi a opäť sa na neho skúmavo zahľadel. „Hovoríš, že na teba nikto nezaútočil?“
„Nie!“ pokrútil hlavou Lev rozhodne.
„Možno si im naozaj priškvaril mozgy,“ uškrnul sa Kieran, „ mne stačil aj spätný náraz a dymilo sa mi aj z uší.“
„To by mohla byť dobrá príležitosť k tomu, aby sme sa pokúsili a jeho premenu,“ rozhodol sa Brentan, „ ale vyrovnáme pomer síl,“ preletel mu po tvári krivý úsmešok, „ na útok draka odpovie drak. Premeníme sa na drakov a potom spolu s Ivarom na ľudí. Môžete ho dopraviť čo najskôr do zbrojnice? Požiadajte niekoho, aby ju zväčšili. Trošku sme narástli, už by sme sa tam nevošli všetci štyria,“ zakončil a všetci draci s rozosmiali. Remus , ktorý to všetko pozorne počúval na Patrickov prosebný pohľad vybehol z dverí, aby to všetko zariadil a Patrick sa rozbehol po Ivara. Draci prešli krbmi k zbrojnici a počkali, kým ju Borisova skupina nezväčší . Potom si ju prezreli a spokojne prikývli.
„Volmar už robí z ingotov magickej ocele čelenku pre Ivara a tak mu ju môžete dať hneď, ako sa premení. Potom bude dosť času premýšľať, ako ten prekliaty kameň odtrániť. Bude ju musieť nosiť stále?“ spýtal sa odrazu a zahľadel a do sivých očí Brentana.
„Obávam sa, že áno,“ prikývol Brentan. „Teda ak sa nám nepodarí ten kameň zničiť.“
„Ja sa obávam, že jeho odstránenie by mohlo Ivarovi ublížiť,“ pridal sa Kieran a Brentan sa zamračil ešte väčšmi. Mal o svojho malého brata celkom strach a o obyvateľov paláca sa bál ešte viac. Ich pobyt v Avalone , bez možnosti pravideľného styku, už nevyzeral tak vábivo .
„Sme tu,“ ozvalo sa od dverí, kde stál Patrick a vedľa neho malé, trochu vydesené dráča.
„V poriadku,“ prikývol Brentan a usmial sa na malého Antipoda. „Musíte všetci odísť,“ povedal a pozrel sa na otca. Ten len neochotne opúšťal svojich synov a keby ho Remus nevytiahol von, ani by nešiel. O chvíľu však už stáli obaja na malom balkóne . Dolu pod nimi sa štyria mládemci práve menili na štyroch majestátnych , takmer úplne dorastených drakov.
,Waw! ´ zapišťal Ivar pri pohľade na bratov . , Vy ste ešte väčší, než tí draci pri strudni Utrpenia!´
, Ešte narastieme,´ zasmial sa Lev, ktorý z nich bol najmohutnejší.
,Postav sa medzi nás , presne do prostriedka,´ prikázal Kieran a počkal, kým sa Ivar dobatolí do stredu zbrojnice. Draci a k nemu otočili hlavami , pristúpili tesne k nemu a dotkli sa ho.
,Teraz si predstav do najmenších detailov, ako vyzeráš ako človek,´ pokračoval Brentan a nepokojne švihal chvostom. V Ivarovej hlave sa objavila predstava a za pomoci bratov sa takmer zhmotnila . Trojrozmerná postavička s tmavými vlasmi a sivými , nepokojnými očami .
,Tak je to správne,´ potvrdil Kieran a Kirill sa len ticho zachechtal.
,Začneme premenu,´ pripomenul im Brentan a všetci sa sústredili na predstavu Ivara.
,Propero dormio per muto!´ zvolali všetci štyria tak mocne, až sa malému Antipodivi podlomili nohy. Celé jeho telo zaplavila mocná vlna mágie, ktorá prichádzala z vnútra , trhala, gniavila a pretransformovávala telo draka . Malý Antipod sa prudko zmietal a prenikavo pišťal . Patrick na balkóne si zakryl obidvomi rukami uši a zavoril oči . Tvár mal stiahnutú v grimase bolesti, ktorú prežíval spolu so svojim najmladším synom. Ani Remus na tom nebol oveľa lepšie. Teraz pochopili, prečo Brentan trval na tom, aby obaja odišli. Určite vedel , aká je premena bolestivá. Pri poslednom ostrom zapišťaní sa telo Antipoda rozžiarilo a v oslepujúcom záblesku sa premenilo. Medzi štyrmi obrovskými drakmi ležalo telo malého chlapca. Vzápätí sa draci bez jediného zvuku premenili a sklonili sa nad Ivarom. Brentan ho vzal na ruky a znepokojene sa pozeral na obrovitý kameň na jeho čele. Teraz už navyzeral ako oko a aj keď to bol mimoriadne krásny a vzácny , prial si aby zmizol.
Dvere na zbrojnici sa rozleteli a dnu vbehol otec s Remusom v pätách. Obaja mali tváre strhané bolesťou.
„Vy ste neodišli, však!“ pokrútil hlavou Kieran, len čo sa na nich pozrel. Otec sa na neho len zahľadel a vzal Brentanovi Ivara z rúk. Aj on sa okamžite pozrel na jeho čelo a keď uvidel kameň, pozrel sa spýtavo na Brentana. Do zbrojnice vošiel rýchlym krokom Volmar a v rukách niesol nádhernú čelenku zo striebristého kovu.
„Urobil som ju tak, aby sa nedala sňať a aby sa prispôsobovala veľkosti hlavy. Presne tak si to chcel,“ povedal a pozrel na Remusa.
„Áno, presne tak som to chcel,“ povzdychol si Remus, vzal mu čelenku z rúk a jemne odhrnul Ivarovi vlasy z čela. Potom mu navliekol na čelo ozdobný kruh tak, aby zakryl celý kameň a vytiahol prútik.
„Nechaj,“ zastavil ho Brentan a položil mu ruku na pleca. Pozrel na bledú Ivarovu tvár a mávol rukou. Tenký striebristý kov tesne priľahol ku kameňu a vzápätí zmizol spolu s ním.
Komentáře
Přehled komentářů
ja padam uzasom.....toto je riadne premyslena vec........len ma tak napado...to mu ten kamen ani celenku nevidno teraz??
teda
(jaja, 20. 4. 2008 16:06)je to uzasne..nemam slov..super ze Ivar je uz naspät..myslela som si ze zavolaju chlapcov..inak to ani nemohlo byt..je to skvele..uzasna kapitolka..som zvedava ako to bude cele pokracovat..neviem sa dockat :)
ďakujem... :)
(Cassie, 20. 4. 2008 15:36)
takže... Čo napísať?? Najprv ďakujem Soraki, že mi niečo nechala. Ďakujem :)). A čo ku kapitole?? Tak... toho je veľa :)) Začnem asi tým, že mi je ľúto Ivara... chudák chlapce. Som vážne zvedavá, kto napadol chalanov - či to boli draci - tí Vznešení, Urodzení či aký vlastne "Kameňohlavy" - alebo niekto iní. Ale najlogickejšie mi pripadá možnosť, že keďže má Ivar kameň na čele aj po premenení, aj keď ho teraz vďaka čelenke nevidno, je v nejakom telepatickom spojení s Radou - čiže by ho mohli kontrolovať, kým sa Ivar nenaučí uzatvárať myseľ a brániť sa im. A potom, keď už bude dospelý a odíde naspäť, aby im pomohol... no, to už nechám na Sirael :)). Zmienka o tom, že Lev je najlepší v oklumencii a njahorší v boji bola namieste. Ale ja som to čakala, hoci som si myslela, že najlepší v oklumencii bude Kirill a Lev bude najlepší v liečení. Tak mi to nevyšlo, no nič :)). Mohla by si nám, Sirael, napísať, alebo nejako zakonponovať do poviedky rozmery drakov - aby sme to vedeli aspoň približne :)) Myslela som si správne, že Lev je najväčší, ale myslela som si zle, keď som si myslela, že už viac vyrásť nemôžu :)). No a ešte čo som chcela... aha :)). Patrick a Remus mali poslúchnuť Brentana a odísť - pre nich by bolo lepšie, keby nevideli to, čo videli. Jedno šťastie, že tam nebola Selena - tá by zase začala jačať ako siréna (súhlasím so Soraki - mne to napríklad nenapdlo) a draci a dráčik na čele s Patrickom a Remusom by ohluchli. No a nakoniec - som veľmi rada, že Ivar je už zase človekom a hoci mu kameň nezmizol, Brentan využil svoj dôvtip a rozkázal vyrobiť čelenku, ktorá po nasadení a zakrytí spolu s kam´ňom zmizla. No, koniec :)) Ako tak pozerám, je to veľmi dlhé, tak sa prosím nezľaknite :))
Soraki: Pozerala som, kde je Prostějov a keď to porovnám s Košicami... no, máš pravdu, je to za rohom :DD A k tej spriaznenej duši - ja mám ten pocit už dlhšiu dobu :)) Len tá vzdialenosť :(. No ale nič s tým nenarobíme a ako tak rozpmýšľam, ani si už nepamätám, kedy sme s tým začali :)) No a mimochodom, prajem skoré uzdravenie, ty moje chúďatko. Mali by vymyslieť nejaké lieky na prírodnej báze pre alergikov, aby si toľko netrpela. Držím prsty :))
Jááááááááj
(soraki, 20. 4. 2008 14:52)až teď mi došlo, že ta čelenka není vidět, no, to jsem celá já :-DDD
Děkuji maginy
(soraki, 20. 4. 2008 14:50)
za slovo :-D, ale obávám se, že dnes to nebude nic moc - není mi nejlépe, vlastně je mi zle, takže jen stručně - kapitola jako vždy výborná, konečně vím, kde skončila ta dýka :-D. Taky nápad s čelenkou je dobrý, jen bych radila Patrickovi, aby dal udělat jednu i pro Jenni, aby jí to nebylo líto :-D. Je dobře, že kluci pomohli Ivarovi s přeměnou, ikdyž jsem, stejně jako maginy, měla strach, že to třeba nezvládne. Naštěstí se jim to podařilo. Otázkou zůstává, kdo chtěl kluky ovládnout a proč. Určitě to budou ti z poza studny, ale proč??? Ivar se tam asi vrátí a pomůže jim, pokud tedy oni nechtějí k nám a roztahovat se tady ... No, uvidíme, však ona nám to Sirael nakonec prozradí :-D.
Tak se mějte a důkladný "rozbor" nechávám na Cassie :-DDD
chalaniiiii :DD
(maginy, 19. 4. 2008 23:21)uuuf konecne hor sa do citania :DD...................no tak uz som docitala ale nejako nevladzem dat komentar tak ale mash tam takumalu chybicku ze namiesto otec tam mash orec hehhehheh :DD inac ty kokso som zvedava ze co bude s tym kamenom ....chudak rem. a patrik inac strasne som sa bal ze ked ho premienali ze sa im nepodari premenit ho naspat alebo ze umrie brrrrrrrrr.......hrozna predstava........inac super ze dorzili draci :DDD aaaaaaach brentan :DD no a uz musim koncit posielam slovo do studia a davam slovo ostatnym komentatorkam :DD brrrrrrruuu nocku
:-O
(meg, 19. 4. 2008 22:50)teeeda,ja nestacim zirat!!!tohle je vazne parada...no ani se nebudu rozepisovat,celou kapitolu sem cetla se zatajenym dechem...vazne,s kazdou dalsi kapitolou a povidkou je to cim dal lepsi...vazne mas neuveritelnou fantazii!!!!
wuaaa
(julili, 20. 4. 2008 17:22)