7. Objatia
7. Objatia
Dvaja muži s vytiahnutými prútikmi stáli pred vchodom do chodby pod znakom Mínotaura a zízali na dráča s poklesnutými čelusťami. Patrick niekoľkokrát zažmurkal , potriasol hlavou a potom konečne odtrhol pohľad od dračieho mláďaťa. Pozrel na Remusa a zamračil sa.
„Ešte nikdy som nepočul o trojokom drakovi,“ zašomral sklamane.
„Ja tiež nie,“ odpovedal Remus a sklonil sa k mláďaťu, ktoré sa k nim opatrne približovalo.
„Dávaj si pozor!“ varoval ho Patrick a pokúsil sa odtiahnuť ho ďalej. Remus sa jeho ruke nenápadne vyhol a pokľakol , aby si mláďa mohol lepšie prezrieť. Patrick pevnejšie zovrel prútik a ustúpil o pár krokov, aby ho mohol lepšie bráť, keby ho dráča napadlo.
„To nie je oko!“ zvolal odrazu Remus, keď sa k mláďaťu priblížil ešte väčšmi. Jeho tvár sa dračej papuľky takmer dotýkala. Teraz jasne videl, čo má mláďa na čele . „To je kameň! To mláďa má na čele kameň, ktorý vyzerá ako tretie oko!“
„Kameň?“ tak to Patricka naozaj zaujalo, zohol sa nižšie a tiež sa dostal dračej tlamičke na dosah. Mláďa naklonilo hlavu a odrazu sa jeho jazýček bleskovo vystrčil a oblizol najskôr Patrikove a hneď nato Remusove líce. Obaja muži sa strhli , prudko ustúpili a vyvalili sa dráča oči ako tenisáky.
„On ma oblizol,“ pokrútil hlavou Remus a rukou si prešiel po líci. Zahľadel sa na dráča a v očiach mal plno pochybností. Zároveä sa tam objavila malá iskrička nádeje. Postavil sa a luskol prstami. Patrick sa na neho pozrel s údivom a keď sa vedľa nich objavil škriatok, obrítil sa k Remusovi.
„Čo sa deje?“
„Pán si praje?“ spýtal sa škriatok a na mladého draka pozeral so zdesením v obrovských modrých očiach. Plachtovité uši sa mu triasli, ako listy vo vetre.
„Choď do pracovne a na stene medzi policami tam visí namiesto obrazu veľká mapa. Pozrieš sa na tú mapu a prídeš mi povedať, kto stojí v pivnici na kruhovom priestranstve.“ prikázal stručne a škriatok s posledným bojazlivým pohľadom do opálových očí zmizol s tichým lupnutím. Patrick prepaľoval Remusa pohľadom a ruky sa mu začali mierne chvieť.
„Ty..ty si myslíš?“ začal , pozrel na mláďa , dych sa mu zasekol v hrdle a klesol na kolená. „Ty si myslíš, že....“ skôr než stihol dopovedať myšlienku, zjavil sa škriatok vedľa Remusa.
„No? Kto stojí v chodbe?“ spýtal sa Remus a hlas sa mu tiež začínal triasť.
„V kruhovej miestnosti stojí pán Patrick O´Brayen, pán Remus Lupin a mladý pán Ivar O´Brayen,“ odpovedal škriatok a začal pišťať. Obe ruky si vopchal do úst a neprestávajúc kvíliť zmizol.
V okamžiku, keď dopovedal Ivarove meno, naplnili sa Patrickove oči slzami , sklonil sa a dráča objal. Pritiahol si ho tesne k sebe a Remus po prvýkrát za tie roky videl, ako sa jeho kamarát rozplakal. Až teraz pochopil, ako veľmi Patricka Ivarove zmiznutie zasiahlo. Dráča mu oblizovalo z tváre slzy a Patrick sa o chvíľu smial i plakal od šťastia zároveň. Keď konečne Patrick malého dráčika pustil, objal ho Remus a šepkal mu slovíčka lásky o tom ,ako veľmi sa o neho báli a ako veľmi im chýbal. Dlho trvali, než sa obaja upokojili natoľko, aby zase mohli rozumne uvažovať.
„Ako sa premenil a prečo sa nepremenil späť?“ spýtal sa nakoniec Remus a Patrick si len povzdychol.
„Neviem a teraz by som sa ani nepokúšal premieňať ho násilne späť. Mohlo by mu to ublížiť,“ uvažoval nahlas a hladil synčeka po hlavičke. Lesklé šupiny jemne šušťali pod jeho dlaňou a mláďa sa k nemu ešte viac pritútilo.
„Ako ho však odtiaľto dostaneme hore?“ nadhodil Remus ďalší problém, ktorý bol ešte naliehavejší. Patrick sa zamyslel. Oni sa mohli vyšplhať po schodoch, ale zvládne ten maratón aj Ivar. Hoci má teraz štyri nohy, nie sú o nič dlhšie, skôr naopak. Sú kratšie a hore po schodoch mu to pôjde stuha. Dráča akoby mu čítalo myšlienky odrazu roztiahlo krídla a skusmo nimi zamávalo.
Och!“ zvalal Remus prekvapene. „On môže letieť!“
„Vôbec som si to neuvedomil,“ pokrútil hlavou Patrick. „Pôjdeme hore a všetko v pokoji vyriešimi. Teraz je najdôležitejšie to, že sa vrátil. Aj keby mal byť až do smrti drakom, nie je to dôležité!“ sklonil sa k Ivarovi a tichúčko povedal. „Leť synček a počkaj nás na odpočívadle pred vchodom.“
Dráčil sa na neho chvíľu uprene pozeral, potom dôležito prikývol hlavičkou a šupiny sa mu zaleskli v svetle fakiel. Potom roztiahol krídla , niekoľkokrát nimi zamával a priblížil sa k východu . Vzápätí prudko zabrzdil, krídla zase stiahol a otočil sa k Patrickovi. Ten na neho nechápavo pozeral a bezradne pokrčil plecami. Dráčik sklonil hlávku a vyzeralo to, že premýšľa. Potom sa zase narovnal , roztiahol krídla a priblížil sa opatrne ku schodisku. Jeho krídla mali oveľa väčšie rozpätie, než bola šírka chodby.
„Ach, on sa tam nezmestí,“ došlo to Remusovi a prudko sa otočil k Patrickovi, „ako ho odtiaľto dostaneme?“ zopakoval svoju otázku a teraz už obaja vedeli, že dráča to samotné nezvládne.
Stáli spolu na začiatku tmavého schodiska a premýšľali. Odrazu sa Patrick uškrnul , luskol prstami a keď sa objavil škriatok, prikázal mu priniesť hop šup prášok. Veď krb je vlastne k dispozícii len kúsok odtiaľto. Nebolo jednoduché preniesť Ivara v tejto podobe krbom do kuchyne, ale nakoniec sa im to podarilo. Dráča malo síce trochu zakalený pohľad a Patrick o niekoľko modrín viac, ale to mu vôbec nevadilo. Dobrovoľne riskoval ďalšie a vzal Ivara znovu do náručia, aby ho preniesol do južného krídla. Remus sa ponáhľad dopredu, aby pripravil Selenu na túto novú situáciu. Našiel ju ležať skrútenú na pohovke , ako bez jediného pohybu zízala do neznáma. Sklonil sa k nej a zľahka ňou zatriasol.
„Selena, Ivar sa vrátil,“ povedal a mierne ustúpil, pretože očakával, že vyskočí a bude kričať a pobeží von z izby. Prekvapil ho fakt, že Selena sa ani nepohla. Len na neho uprela prázdny pohľad a vzdychla si. Po chvíli to pochopil. Neverí mu! „Ale on sa naozaj vrátil,“ pokúsil sa znovu a kontakt, ale zase naprázdno. Vstal a bezradne rozhodil rukami, otočil sa k dverám a keď videl, že sa otvárajú išiel Patrickovi naproti.
Do izby vstúpil Patrick a trel si rameno, ktorým narazil do steny krbu pri prenose. Práve uvažoval, že by mal dať urobiť revíziu všetkých krbov, aby sa ľudia v nich nezraňovali. Ivar sa na svojich krátkych nôžkach batolil za ním a naťahoval krk dopredu, aby videl na mamu. Keď videl, že leží bez pohybu na pohovke, zarazil sa a prekvapene zamrkal. Ticho vypískol a omylom mu ušiel aj tenký šarlátovo červený plamienok , ktorý minul Patricka len o pár milimetrov.
„Hopla!“ zvolal Patrick a rozosmial sa. Ivar previnilo sklonil hlavu a Selena ju naopak prudko zdvihla. Takmer s nenávisťou sa zahladela na Patricka.
„Ty sa smeješ? To už ti vôbec nie je ľúto, že sa náš syn stratil?!“ kričala na neho a keď videla, že v izbe je malé dráča, rozčúlila sa ešte viac. „ Rýchlo si si za neho našiel náhradu! Ty si ho vôbec nemal rád!“ teraz už jačala na plné hrdlo, bleskovým pohybom vytiahla prútik a namierila ho na Patricka. Skôr ako stihla vysloviť kliadbu dráča skočilo a zvalilo Patricka na dlážku, prikrývajúc ho svojim telom. Remus naopak priskočil k Selene a prútik jej jednoducho vytrhol z ruky.
„Zbláznila si sa?“ zvolal nahnevane a zastrčil si jej prútik do vrecka. „Povedal som ti predsa, že sa Ivar vrátil!“
„Tak kde je!“ zvreskla na neho , až mu zaľahlo v pravom uchu a po celom tele mu vyskočili zimomriavky. Jednoducho ukázal na dráča a potom potriasal hlavou, aby sa mu vrátil sluch.
„Kde! Kde je?“ stíšila sa Selena o celý decibel , takže už ju nebolo počuť až na stráni za palácom, ale len v kuchyni, kde škriatkovia od strachu zaliezli pod stoly.
„Pozeráš sa na neho?“ odpovedal pokojne Patrick, prevrátil sa na dlážke a hľadel s láskou na ostrý jazýček, ktorý práve mieril na jeho nos. Obe Selenine ruky vyleteli k tvári a so zdesením si zakryla ústa dlaňami.
„Drak?“ zastenala a zviezla sa k nemu na dlážku. „On je drak?“
„Konečne si to pochopila,“ otriasol sa Remus , prestal zívať a pre zmenu sa vŕtal ukazováčkom v uchu. Ešte stále naň nepočul. „Pre Merlina, čo to máš za hlas?“ zvolal nešťastne. „Mohla by si ním skaly lámať, namiesto dynamitu!“
Dráča doolizovalo Patrickovi tvár a so šelmovským zábleskom v oku sa obrátilo k Selene. Natiahlo krk a lízlo aj ju. Selena sa mykla, ale potom si mláďa pritiahla k sebe a rozplakala sa. Teraz to boli uzdravujúce slzy úľavy a mláďa ich usilovne olizovalo.
Ivar bol šťastný. Konečne je doma. V prvých okamžikoch mu skutočnosť, že je ešte stále premenený na draka ani nevadila. Bol strašne pyšný na seba, že sa dokázal vrátiť a že ho tá strašná studňa nevypľula naspäť. Chcel rodičom ukázať, že aj on sa dokáže premeniť na draka a že aj na neho môžu byť pyšní. Bolo fajn, vidieť ich prekvapenie, keď si uvedomili, že tento drak je Ivar. Ale po chvíli, keď prvé prekvapenie opadlo a on chcel otcovi všetko porozprávať, keď ho chcel objať a pritúliť sa do jeho objatia zistil, že je ešte stále drak a že mu nikto nerozumie . No a keď mama takmer prekliala otca, to už končila každá sranda a Ivar zatúžil po svojej vlastnej podobe.
Z celého srdca si prial, aby bol zase tým malým chlapcom, ktorý tak neopatrne zišiel pre niekoľkými dňami do pivnice. Tak veľmi chcel objať mamu, ale nech robil čo chcel, zostával drakom.
„Čo budeme robiť?“ spýtala sa Selena a pozerala Patrickovi s ľútosťou do očí. Ten ju len pohladil po vlasoch a pokrčil plecami.
„Nakŕmime ho, necháme ho oddýchnuť, poriadne sa vyspať a potom to skúsime s rodovou mágiou. Ak sa sám dovtedy nepremení, nič iní nám neostane.“ povedal a usmial sa na ňu. Remus súhlasne prikyvoval a dráčik sa viditeľne upokojil tiež.
Selena si privolala škriatka, aby prichystal pre Ivara vhodnú večeru a odišla mu upraviť izbu. Namiesto postele mu vyrobila veľmi pohodlné hniezdo, do ktorého sa po skonzumovaní veľkej misky na kúštičky nakrájaného surového mäsa stočil , zavrel opálové oči a nechal sa hladkať až kým nezaspal. Patrick zapadol zase do knižnice a vytiahol niekoľko veľmi starých kníh, aby zistil, čo sa dá robiť, ak sa Ivar nepremení a Remus sa konečne po niekoľkých dňoch vrátil k Ragne.
Správa, že Ivar sa vrátil sa na druhý deň rozniesla palácom ako prérijný požiar. Všetci vzrušene diskutovali a Ivarovom náhlom zmiznutí a práve takom náhlom návrate. Nikto okrem pár ľudí však nevedel, že Ivar sa vrátil ako drak. Patrick mal ráno zase oči podfarbené krvou, lebo takmer celú noc študoval rodové knihy. Remus sa tváril kyslo a prvá jeho cesta viedla na ošetrovňu, kde sa mu Agda smiala, až začala štikútať, ale potom mu vyliečila prasknutý bubienok. Ešte dobré dve hodiny sa mu z toho motala hlava ako po fľaši ohnivej wisky.
Zato Selena žiarila šťastím a vôbec si nepripúšťala, žeby sa Ivarovi premena nemusela podariť. Keď raz prijala skutočnosť, že je drak, prestalo ju to trápiť. Koniec koncov bol jej manžel Omnoferinus a obaja starší synovia sa menili na čo ich napadlo. Tak prečo by sa mala vzrušovať tým, že je jej syn drak. Keď ho nakŕmila , vlhkou šatkou mu jemne pootierala celé telo.
„Tak vidíš,“ hovorila mu a prezerala si jeho roztiahnuté krídla, „ tak veľmi si sa chcel premeniť na draka a premenil si sa. Ale teraz sa už premeň späť.“ požiadala ho jemne a hladila ho. Chcela, aby bol synček pokojný a premena sa mu podarila. Videla, že sa snaží , ale nič sa nedialo. Stále zostával drakom a upieral na ňu nešťastný pohľad. „To nič,“ upokojovala ho, „otec ti celkom určite pomôže,“ uistila syna a odišla pohľadať Patricka. Našla ho v izbe, ako sa vaľmi vážne rozpráva s Jenni. Obaja k nej obrátili tváre so spýtavými pohľadmi. Povzdychla si a pokrútila hlavou.
„Nedarí sa mu to,“ oznámila Patrickovi a sadla si k nemu . Stiahla si Jenni do náručia a pohladila ju po tvári a vlasoch. „Budeš mať Ivara rada, aj keď zostane drakom?“ spýtala sa vážne a obrátila si ju k sebe. Jenni sa na matku usmiala a horlivo prikývla.
„Budem! Je mi jedno, či bude drak alebo chlapec. Vždy bude môj brat!“ zvolala a obaja rodičia si vydýchli. Patrickovi však zasvietili oči a na tvári sa mu objavil spokojný úsmev. Selena si ten úsmev všimla a s očakaávaním sa na neho pozrela.
„Niečo ťa napadlo?“ spýtala sa , keď sa nemal k reči.
„Napadlo,“ prikývol Patrick a postrapatil Jenni vlasy, „ keď nepomôže rodová mágia, pomôžu draci.“
„Draci?“ zmračila sa Selena prekvapene. „Myslíš tým chlapcov?“
„Žiadnych iných drakov, ktorý majú brata Ivara dočasne premeneného na draka, nepoznám.“ prikývol Patrick a pobrel sa do Ivarovej izby. Malý Antipod ležal ešte stále v hniezde a hlavu si schoval pod krídlo. Bol unavený z neustálych pokusov o premenu. Keď počul, že sa dvere otvorili zdvihol hlavu. Pri ňom stál otec, usmieval sa a potom ho pohľadil.
„Skúšal si to?“ spýtal sa prosto a keď dráčik prikývol, znovu ho pohladil. „Teraz to skúsime spolu, dobre?“ spýtal sa a vytiahol oba prútiky. Trochu odstúpil , pokynul synovi a mávol zložitými pohybmi obidvomi prútikmi súčasne.
„Muto effigies!“ zvolal , z prútikov vyšľahol zelenozlatý prúd energie a udrel do dráčika. Vzápätí sa od jeho kože energia odrazila a Patrick sa jej vyhol len tak, že sa hodil na zem. Na stene za ním sa objavila pomerne veľká diera. Patrickovi vyskočilo obočie údivom až ku korienkom vlasov.
„Toto predsa nie je útočné kúzlo!“ zvolal a ohmatával dieru v kameňoch. „Ty si z toho urobil útočné kúzlo!“ opakoval a s povzdychom pohľadil Ivarovi hlavu. „Budeme musieť zavolať chlapcov,“ oznámil mu , zastrčil prútiky a odišiel do pracovne. Kontaktovať Avalon mohol len ten, kto tam niekoho mal a len v núdzových prípadoch. Patrick bol presvedčený, že taký práve nastal.
Všetci štyria draci sa objavili v krbe po necelých dvoch hodinách od chvíle, keď im Patrick poslal naliehavú výzvu, aby sa dostavili domov. Všetci sa tvárili vážne a v očiach mali úzkosť. Nevedeli čo sa stalo, ale naliehavosť výzvy ich vystrašila. Hneď ako vyskočili z krbu, otočil sa Brentan k otcovi.
„Čo sa stalo? Vydesil si nás!“ povedal , keď objímal otca . Pozeral mu do tváre s otázkou a skúmavo preletel pohľadom aj po tvárach zaklínačov, ktorí strážili krb. Všetci vyzerali veľmi unavene a to sa Brentanovi vôbec nepáčilo.
„Všetko sa dozviete,“ pokrútil Patrick hlavou a odvádzal ich do južného krídla.
„Niekto zomrel?“ spýtal sa zamračený Kieran a aj Lev s Kirillom sa úzkostlivo obzerali a hľadali známky nešťastia.
„Kľud, nikto nezomrel,“ upokojoval ich Remus sám ešte prekvapený, ako rýchle prišli z tak nedostupného miesta, ako je tajuplný Avalon.
„Tak nás nenapínajte, čo sa pre Merlina stalo!“ zvolal Kirill, keď už vyskakovali z krbu a mierili k dverám Ivarovej izby. V Brentanových očiach zahorel plamienok poznania. Oči sa mu zablysli a všetci štyria draci sa mykli. Pozreli prekvapene na Brentana a zachmúrili sa.
„Neurobil to, však to neurobil?“ otočil sa Kieran k otcovi a potom k Remusovi.
„Čo myslíš?“ nechápal Patrick.
„Nepremenil sa na draka, zakázali sme mu to!“ zvolal Kieran a oči mu blýskali hnevom.
„Je z neho drak,“ začal Patrick, „ ale nepremenil sa dobrovoľne. Niekto mu to urobil nasilu a teraz ho z toho nemôžeme dostať.“
Draci stuhli na nieste a zízali na otca, ako na pacienta od Sv. Munga. „Ako sa, pre Merlina, dostali k nemu tak blízko, že ho niekto mohol nasilu premeniť na draka?“ zvolali všetci súčasne a podvedome hľadali po stenách stopy po boji. Inak si tieto slová vysvetliť nevedeli.
„Skôr on sa dostal k niekomu príliš blízko,“ povzdychol si Remus a vstúpil do izby. Chlapci vošli postupne za ním a pohľadom sa okamžite upriamili na mäkké hniezdo v ktorom bolo mláďa. Keby neboli tak dobre vycvičení, asi by padli na zadok.
„Trojoký Antipod!“ zvolal Kieran a zabudol zatvoriť ústa. Civeli na neho niekoľko sekúnd, až kým sa im neozvalo v hlave.
,Mohli by konečne zatvoriť ústa a pomôcť mi,´ pomyslel si Ivar a mračil sa na bratov. Brentan sa tiež zamračil .
,To si spolu ešte vybavíme,´ zavrčal ticho a Ivar sa po prvýkrát od návratu domov zľakol. Zdvihol hlavu vyššie a zahľadel sa bratovi do očí. Brentanovi sa v tom okamžiku zakrútila hlava , hlasno vykríkol a zrútil sa na zem.
Komentáře
Přehled komentářů
tak ty jsi z Košic??? Já jsem z Prostějova :-D. Takže z poza rohu :-DDDDDDDDD. Škoda, moc ráda bych tě poznala osobně, vypadáš totiž jako spřízněná duše :-D
????
(meg, 19. 4. 2008 11:43)co se stalo brenovi??ja to asi nevydrzim!!!!!uz aby byla dalsi kapitolka :-)
Já se snad zblázním!
(soraki, 18. 4. 2008 21:36)
To nám děláš schválně, Sirael??? Kdo to má do zítřka vydržet??? Máš štěstí, že jsem k smrti unavená a moje nemoc se zase zhoršila, jinak bych se tě vydala hledat a osobně bych tě přivázala k počítači dokud bys nedala další pokráčko!!! :-D Je ale super, že umíš udržet napětí a tím i čtenáře :-D.
Myslím, že ten kámen bude na kluky nějak působit a Ivarovi ho budou muset sundat, jinak se nepřemění zpět. A Selena má mezi předky asi sirény :-D. kapitolka byla výborná, ale já se nemůžu dočkat další, protože skončit v tomhle okamžiku to je týýýýýýrááááááááááníííííííííí :-D
Tak zítra, kuřátka :-D
Jo, a z minulé kapitoly - Jenni se líbí Kirill? Měla jsem ten dojem podle těch jejích myšlenak ...
*-*-*
(Tria, 18. 4. 2008 21:28)
Práve som to prečítala znova a tak ma napadlo...že Ivar sa tak bránil,nie? Myslím tým, že Brentana sa zľakol a mimovoľne mu nejako ublížil...taký obranný mechanizmus...lebo aj keď Patrik skúšal rodové kúzlo tak sa od DRÁČIKa (inak krásne slovo) odrazilo to kúzlo a premenil ho na útočné...takže malý sa proste bráni, keď má strach alebo na neho útočia...
Čo si vy myslíte???
dnes len velmi kratko........
(maginy, 18. 4. 2008 21:17)postim sa od vzrusenia preco omdlel bren ha co je snim please uzasna kapca no ja neat cas odpisovat a tak nejak
mnoo
(Cassie, 18. 4. 2008 21:17)
pekné :)) len sa mi nepáči, že zas si skočnila v takom kritickom bode... Čo sa stalo Brentanovi? To preto, lebo je začarovaní naňho pôsobí tak oko?? Alebo nie?? No, už aby tu bola ďalšia kapitola :)) Neviem sa dočkať. Bolo to veľmi pekné, páčila sa mi Selena ako vrieskala a nespoznávala syna (kto by ho spoznal podľa vázoru?? :)) Dokonca Removi vďaka jej vreskotu pukol bubienok... No páni. Tá musela byť fakt nahnevaná a vystrašená... no, sakra, niekto ma ide zabiť musím skončiť... tak zajtra :))
P.S. Keby niečo, Soraki iste s radosťou doplní to, čo si myslím, keďže ja musím ísť :))
no toto
(julili, 18. 4. 2008 21:15)to co sa stalo??.....wuaaa...ja envydrzim cakat.....rychlo rychlo......
*-*-*-
(Tria, 18. 4. 2008 20:56)
Ty vždy nechávaš kapitolu takú otvorenú, že sa nevieme dočkať ďalšej. To čo spravil bratovi??? To ma takú moc ako drak? Teda určite je výnimočný...a ešte to tretie oko musí mať nejaký význam. joj neviem sa dočkať...
Už sme asi fakt založili klub nedočkavcov...
Počúvaj, veď mi sme už na tebe závislí...potrebujeme pravidelnu dávku... a postupne nam nestačí jedna kapitola....
Maš fakt dorý štýl písania...nesmierne napínavý
*-*-*
(Tria, 18. 4. 2008 20:36)
Jeeeeeej
práve som zistila že je tu kapitolka takže sa idem do nej zahriznúť.
Dnes som mala super uvoľnený deň( konečne ) a tak toto určite bude taká perlička na koniec dňa
Cassie,
(soraki, 19. 4. 2008 16:02)