26. Kto útočí na palác?
26. Kto útočí na palác?
Brentan a Lev sa vrátili do tábora tesne pred večerou uťahaní a hladní. Zapadli do jedálne ešte rýchlejšie než slniečko za obzor a likvidovali všetky potraviny, na ktoré dosiahli rýchlosťou namydleného blesku. Kieran sediaci oproti nim si ich s úškrnom premeriaval a v tichosti čakal, kým utíšia najhorší hlad.
„Uf!“ odfúkol si Brentan po dvadsiatich minútach napchávania sa , spokojne sa oprel o operadlo stoličky a mrkol na Kierana. „Žalúdok mi už vyspevoval árie,“ pohladil sa po plochom bruchu a malými dúškami upíjal z pomarančovej šťavy. Lev , ktorý sedel vedľa neho len zafučal a pokračoval v jedení, teraz už v pomalšom a oveľa kultúrnejšom tempe.
„Ako sa vám darilo?“ sondoval Kier a spýtavo hľadel na brata. Bren prižmúril oči, pozdvihol obočie a s výrazom obrovského prekvapenia na neho pozrel.
„Ty snáď o nás pochybuješ? Prečo si nás v tom teda nechal samých?“ spýtal sa pichľavo , ale v kútiku úst mu sedel spokojný úškrn.
„Musel som dávať pozor na Ivara, dva razy mi tu upadol do bezvedomia.“ Kieran sa zamračil a z Brantanovej tváre zmizol úškrn. Lev prestal na chvíľu jesť a pozorne sa na nich pozeral.
„Je v poriadku?“ spýtal sa po chvíli Brentan a keď brat prikývol, napil sa zhlboka šťavy. Potom sa poobzeral okolo seba a pozrel bratovi priamo do očí. „Kde je Kirill?“
„Tam,“ ukázal Kier otvorenými dverami na náprotivný svah, kde v tráve sedel Kirill a zamyslene hrýzol steblo trávy. „Bol tu jeho otec a dobré tri hodiny mali veľmi búrlivý rozhovor. No a teraz tam sedí a trávi to, čo si povedali,“
„Povedal ti, o čom sa s otcom rozprával?“
„Nie a vyzerá to, že sa nedohodli, inak by tam nesedel tak dlho,“ šomral ticho Kieran , odsunul stoličku a vstal. „Idem skontrolovať Ivara,“ oznámil, keď vychádzal z dverí. Brentan sa zamyslene za ním pozeral , potom mlčky vstal , vyšiel von z jedálne a zamieril priamo ku Kirillovi. Ľahol si do trávy vedľa neho , pozoroval západ slnka a mlčal. Pomaly sa začalo stmievať a Kirill sa stále nehýbal, len mlčky civel do neznáma. Brentan si sadol a objal si kolená rukami .
„Bolo to až také zlé?“ spýtal sa odrazu a pozrel bokom na Kirilla, ktorý stískal päste tam silne, až mu zbeleli hánky. Chvíľu sa na Brentana zamračene pozeral a potom prikývol.
„Nútil ma do manželstva a kňažnou Abraxiou Ivanovou. Je najmenej o päť rokov staršia než ja,“ vrčal hlbokým, hrdelným hlasom a trhal dlhé steblo trávy na miniatúrne kúsky. Ruky sa mu začali takmer neovládateľne triasť.
„No a, ako to nakoniec skončilo? Kier spomínal, že ste sa hádali zo tri hodiny,“ spýtal sa so záujmom Brentan a kdesi v mozgu mu začalo blikať malé varovné svetielko.
„Neviem,“ pokrútil hlavou Kirill a jeho modré oči začali pripomínať bezodné hlbiny mora , „ale povedal som mu, že so žiadnou Abraxiou sa neožením! Nech ma skúsi prinútiť a uvidí, čoho je schopný absolvent Avalonu!“ vyhŕkol a na perách sa mu na niekoľko sekúnd objavil krutý úškrn. Brentan si ho zamyslene premeral, pozrel na oblohu plnú hviezd a vyšvihol sa hore.
„Som unavený ako mača,“ vyhlásil a pretiahol sa, až mu , kosti zaprašťali. „ Tú dračicu sme s Levom vyťahovali z tých jaskýň celé popoludnie a poviem ti, že to bola fuška,“ zamravčal ticho uvoľňujúc si stuhnuté svaly jemnými, cielenými pohybmi ramien. Kirill ho uprene pozoroval, potom sa tiež postavil a s povzdychom pozrel k táboru.
„Prečo malý omdlel?“ spýtal sa odrazu a vykročil k dreveniciam . „Mali by sme sa mu viac venovať, vyzerá zaujímavo,“ hovoril ticho obracajúc sa k Brentanovi.
„Trochu som sa ich povypytoval,“ ozval sa vedľa nich Kieran a pripojil sa knim. Viedol ich k malej skupinke stromov, pod ktorými boli rozložené obrovské , vysušené kmene stromov , vyleštené stovkami nohavíc, ktoré na nich sedeli za mnohé roky, čo tu ležali. Na jednom z nich sedel pohodlne rozvalený Lev a študoval hviezdnatú oblohu. „Príbeh nie je dlhý a spojil som to, čo mi povedali obaja,“ pokračoval Kieran. „ Zostali uväznení v chodbe a východ uzatváral drak, ktorý tam uviazol, nemohol sa hýbať a bol zranený. Rozhodli sa mu pomôcť a tak mu najskôr vyčistili ranu. To urobila Jenni a v rane našli zaseknutý veľký, valcovitý kryštáľ. Ivar jej ho pomohol vytiahnuť, ale kryštáľ mu spadol a rozlomil sa. Liečil dračici ranu a je zaujímavé , že jeho hlava žiarila miečno modrým svetlom, hruď červeným a ruky zlatistým. Po uzatvorení rany padol vyčerpane na zem a narazil tam na tie rozlomené časti kryštáľu. Boli pokryté dračou krvou a keď sa o ne oprel, ostré hrany mu porezali ruky. Tiekla mu krv a ten kryštáľ vybuchol, čo ho znovu násilne premenilo na draka .“
„Dračia krv zmiešaná s krvou malého draka a sila magického kameňa,“ šomral Lev zamyslene a pozeral na Brentana, „ to naznačuje veľa zaujímavých možností a niektoré sú dokonca veľmi desivé. Uvedomujete si, že nám pred očami rastie a mocnie jeden z najsilnejších čarodejníkov sveta?“
„V ďalekej minulosti sa v našom rode naozaj vyskytoval veľmi mocný čarodejník,“ mračil sa Kieran a zamyslene si poťahoval koniec tenkého vrkôčika, omotaného koženným remienkom. „Vyzerá to tak, že budeme musieť nechať jedno naše oko trvale na Ivarovi ,“ povzdychol si a vstal. „Mal by som napísať otcovi skôr, než to urobí Sandel.“ Pozrel na Brentana a vošiel do zrubu, ktorý už niekoľko týždňov obývali.
O tri dni neskôr prileteli sovy! Kieran lámal pečať na liste od otca s úsmevom, ale Kirillovi sa celkom vidideľne triasli ruky a v očiach mal paniku.
„Tss!“ zasyčal nesúhlasne Kieran a mierne sa zamračil. „Absolvent Avalonu a nedokáže ovládať svoje emócie.“
„Vydrž,“ šomral Kirill a otváral list, „ uvidíme , ako v takej situácii budeš ovládať svoje emócie ty.“
List nebol dlhý a Kirill ho preletel jediným pohľadom. Mierne pobledol, vrátil sa na začiatok textu a čítal slovo za slovom, aby mu nič neuniklo.
Kirill,
Aj keď mi Tvoja tvrdohlavosť spôsobuje veľa nepríjemností, rozhodol som sa po zrelej úvahe, že Ti vyhoviem a požiadam oficiálne v Tvojom mene vojvodu O´Brayena o ruku jeho dcéry Jenni. Môžem len dúfať, že to vojvoda nevezme ako urážku a bude k nám zhovievavý.
Ak však vojvoda Tvoju žiadosť nebude akceptovať, očakávam Tvoju plnú zaangažovanosť pri uzatvorení manželského zväzku s kňažnou Abraxiou do konca tohto roku.
Vk. A.P. Simonov
Kirillovi sa pri čítaní prvých riadkov rozsvietili oči radosťou, ale záverečné strohé slová ho znovu rozhnevali.
„Ako môže očakávať, že sa do konca roka ožením so ženskou, ktorú som v živote nevidel?“ vykríkol a vzduch okolo neho stemnel a začal sa zahusťovať. Brentan, ktorý pri jeho výkriku prudko zdvihol hlavu a znepokojene pozoroval vír temnej magickej energie sa zamračil a mávnutím ruky ho rozptýl.
„Upokoj sa!“ zvolal s očami uprenými na Kirilla a neprestával rušiť energetické víry. „Zváľaš nám chalupu!“
„Upokojiť sa? Ako sa mám upokojiť? Som zvedavý, akí pokojní budete vy dvaja, keď vám otec oznámi, že sa do konca roka máte oženiť!“
„Nič podobné by nám otec neurobil,“ zasmial sa Brentan a vytrhol Kirillovi list z ruky. Prelet ho pohľadom , pokrčil nos a zdvihol jedno obočie. „Veľmi stručné a veľmi jednoznačné,“ zavrčal a pozrel sa na neho ľútostivo.
„Ak sa nechceš ženiť, tak prečo si teda žiadal o Jenni?“ ozval sa z rohu izby Lev , pohodlne sa rozvaľujúci na lôžku.
„Nechcem sa ženiť hneď teraz a v žiadnom prípade sa nechcem oženiť s nejakou Abraxiou, ktorú vôbec nepoznám a poznať ani nechcem!“ zaškľabil sa Kirill a otriasol sa . „Jenni....Jenni , to je niečo úplne iné a než sa s ňou ožením, ubehne ešte veľa rokov. Môžeme sa pomaly spoznávať, zamilovať sa a byť šťastní.“ Kirill sa odmlčal, povzdychol si a zahľadel sa do diaľky . V izbe zavládlo ticho, každý sa ponoril do svojich myšlienok. Po chvíli sa Kieran s trhnutím spamätal, zhlboka sa nadýchol a pozrel na brata.
„Ak bol Kirillov otec stručný, tak náš ho celkom určite prekonal. Napísal celú jednu vetu a nebola ani rozvitá. Prikázal nám prísť domov na dva, tri dni.“ oznámil sucho a vstal. „Idem to povedať Sandelovi .“
„Načo? To kvôli Ivarovi?“ spýtal sa prekvapene Brentan, ale Kieran už za sebou zatváral dvere a neodpovedal.
„Možno kvôli Kirillovi,“ uškrnul sa Lev, pomaly sa skotúľal z postele a zapadol do kúpelne. Brentan sa pozrel na Kirilla, pokrčil plecami a radšej sa išiel pripraviť. Niečo mu hovorilo, že táto nečakaná návšteva doma nebude z tých najpríjemnejších.
„Mali by sme konečne povedať otcovi, že sa môžeme premiestňovať aj priamo do paláca,“ šomral Brentan , keď kráčal po chodníku a svižne sa vyhýbal protiidúcim chodcom.
„Mali, ale zjaviť sa tam bez upozornenia, vyradiť celý bezpečnostný systém a naštvať otca do bieleho žiaru , to by nebolo práve najrozumnejšie,“ odvrkol Kieran a zaklopal na dvere, za ktorými bol jeden z dvoch aktívnych krbov v Dubline. Dvere sa s trhnutím otvorili a pred Kieranovou zdvihnutou rukou sa objavila rozškľabená tvár Svena.
„Zdravím vás, chlapci!“ zvolal , otvoril dvere a ustúpil , aby mohli vojť, zastrkujúc si prútik do sáry čižmy. Brentan sa na neho pozrel a znepokojene sa zamračil.
„Ahoj , Sven ! Čakáte útok? Odkedy vedúci skupín strážia vonkajšie krby?“ kývol hlavou k prútiku a spýtavo sa zahľadel na Svena. Ten sa trochu ošil , ale odmietavo pokrútil hlavou a viedol ich ku krbu. „Len trochu sprísnené bezpečnostné opatrenia a máme málo ľudí, to je všetko,“ vysvetľoval a podával im krabicu s práškom. Kieran sa neho podozrievavo zazeral, potom šľahol pohľadom na brata a hodil prášok do krbu.
„Práve o tomto som hovoril,“ zavrčal a vkročil do plameňov. Brentan si povzdychol, zamával Svenovi a po niekoľkých sekundách ho nasledoval. O chvíľu už stál v krbe paláca a s úsmevom sa rozhliadal okolo seba. Kieran stál vedľa krbu a od okna k nemu práve mieril Torun. Po oboch stranách krbu stáli s pripravenými prútikmi v bojových pozíciách Robert a Sally. Brentanov úsmev sa rozpustil ako sneh pod horúcim slnkom Sahary.
„Konečne! Kde sa tak dlho flákate!“ vrčal podráždene Torun a natiahol ruku ku Kieranovi.
„To je namiesto, ahoj chlapci, rád vás vidím po takom dlhom čase?“ štekol Brentan a vykročil z krbu von. „A čo má znamenať toto?“ ukázal na Robertov prútik, mieriaci mu na hruď. „Takto ste nikoho nevítali ani za čias Voldemorta. Kde je vojna, že som o nej nepočul? Ty niečo vieš?“ spýtal sa brata a hnevlivo sa zamračil. Prstom odtlačil konček prútika, ktorý sa dotkol jeho hrude a pozrel Torunovi priamo do očí. Miesto očakávaného zahanbenia stretol sa s tvrdým, zamračeným pohľadom a únavou zosivenou tvárou. Kieran sa k nemu otočil, otvoril ústa a skôr, než stihol niečo povedať, palácom otriasol taký ohlušujúci cvengot a rinčanie, až sa všetci prikrčili.
„Ach, nie! Už nie!“ vykríkla Sally, obomi rukami si zakryla uši a skrčila sa. Hoci stáli tesne vedľa nej, slová jej mohli z pier len odčítať, zvuk nepočuli žiadny. Brentan, ktorým hluk trochu otriasol, mávol naširoko , prudko rukou a hluk náhle utíchol. Sally zatvorila oči, tvár doposial kŕčovite stiahnutá sa jej uvoľnila a prerývaný dych sa začal upokojovať. „To sa nedá vydržať,“ zašepkala, doplazila sa ku kreslu a zrútila sa doň.
„To bolo čo?“ priškrtene sa spýtal Kieran, pozerajúc z jedného na druhého.
„Zrútil sa bezpečnostný systém, už zase,“ pokýval hlavou Torun a pokrčil plecami.
„Ako dlho to už trvá?“ vypytoval sa sústrastne Kieran a starostlivo si prezeral Sallynu poblednutú tvár.
„Začalo to dva dni po vašom absolvovaní a odvtedy to nepretržite pokračuje vo dne v noci. Väčšina ľudí neustále opravuje bezpečnostný systém a stráži palác. Nevyspal som sa, ani sa už nepamätám,“ zazíval odrazu Torun široko, prikrývajúc si ústa dlaňou. Potom sa otriasol a ukázal na dvere. „Radšej by ste mali ísť, viete si predstaviť v akej je váš otec nálade,“ pripomenul im a poskladal so do najbližšieho kresla. „Toto tu môžete nechať,“ zavrčal , mávol rukou dookola a privrel oči. Kieran s Brentanom na neho chvíľu civeli s poklesnutými čelusťami, ale potom sa Kieran spamätal, drgol do Brena a obaja vyšli na chodbu. Tam práve doznievalo rinčanie alarmu, ktorý niekto vyradil z činnosti a po chodbe sa prehnalo niekoľko zaklínačov s prútikmi v ruke. Obiehajúc ich, náhlivo im zakývali a zmizli v najbližšom krbe. Brentan sa obzeral okolo seba s naširoko roztvorenými očami, neveriacky krútil hlavou a hrýzol si spodnú peru. Niečo také v paláci nikdy nezažil a nestačil sa čudovať. Pravdu povediac, čoraz viac sa začínal báť.
„Ideme sa ubytovať, alebo najskôr navšívime otca ?“ spýtal sa Kieran, keď sa blížili ku krbom.
„Otec,“ zavrčal v odpoveď Brentan dychtivý dozvediec sa, čo sa to tu vlastne deje.
„Myslíš, že bude v pracovni?“ váhal Kieran s práškom v ruke a vykročil ku krbu vedúcemu k východnému krídlu. Brentan zamračene prikývol a skočil do krbu v závese za ním. Najradšej by sa premiestnil, ale to by celkom určite vyradilo namáhaný bezpečnostný systém z činnosti a obyvatelia paláca by znovu museli trpieť pod nápormi zavíjajúceho alarmu. Volil teda pomalšiu cestu, ale mal nepríjemný dojem, že ticho, ktoré teraz panovalo, nepotrvá dlho.
Komentáře
Přehled komentářů
tak táto kapitola sa ti vážne podarila!! Perfektné, už dávno som od teba nečítala takúto kapitolu. Nie žeby ostatné boli zlé, to nie, sú tiež výborné, ale neviem prečo, táto sa mi zdá úchvatná!!! Plná akcie a nevyspitateľnosti... prosto... dokonalá... Som rada, že som otvorila stránku pred tým, než mi hrabne - aby ste mi rozumeli, práve teraz mi všetko prerstá tak cez hlavu, že neviem, kde mi stojí :((. Ale späť ku kapitole. Chudák Ivar - nechcela by som byť v jeho koži, hoci sa určite stane najmocnejším čarodejníkom. Dvakrát odpadnúť, no, ďakujem pekne, ja na svoje odpadnutie nemám veľmi príjemné spomienky, ale to asi kvôli tým "úžasným" lekárkam. Veľmi sa mi páčil Kirill - pohádať sa s otcom kvôli ženeniu! Ale ani mne by sa nepáčilo, keby ma mama abo ocko nútili do sobáša s tým alebo oným. Nečudujem sa mu, že sa tak rozčertil. Kňažná Abraxia... hmmm... ďalší titul a 5-ročný rozdiel. Keď som dobre pochopila, Kirillov otec je vikomt, že?? Podľa toho Vk. pre jeho menom. Dúfam, že Patrick pristane a dá Jenny Kirillovi. Dovtedy si Kirill môže užívať, veď bude mať na to minimálne 5 rokov (Jenny má 13). Som zvedavá, ako na to Jenny zareaguje. Myslím, že Kirill ju má naozaj rád a aj Jenny k nemu neičo cíti. No, dosť Kirilla. Čo sa to dejej v paláci? Kto útočí? Možno má pravdu Lea - tí zo studne a možno nie. Veď Sirael nás vždy prekvapí niečím iným a lepším ako vymyslíme my :)). Už sa teším na ďalšiu a hlavne na rozhovor Drakov s Patrickom a na Patrickovu odpoveď ohľadom Jenny. Chudák Draci - nevydýchnu si ani 5 minút. Vždy musia niečo riešiť. Tentoraz útoky. Mimochodom, chudáci ľudia v paláci. Takéto "spadnutia" alarmu určite nie sú príjemné. Hlavne tie čarodejnícke. No, na dnes fakt končím, to čo som zabudla, určite s radosťou za mňa doplní Sirael, keď to už neurobila :)). Tak sa majte krásne, "uvidíme" sa nabudúce a prosím, držte mi prsty, aby som všetko v poriadku zvládla... paa
este
(Lea, 15. 6. 2008 16:57)k tej Abraxii - 5 rokov nie je az taky rozdiel, hoci v dvatsiatich sa to moze zdat ;)
super
(Lea, 15. 6. 2008 16:55)
zacina sa to zauzlovat. Ze by utocili ti spoza studne? O tych sme uz dlho nepoculi.
Ale zda sa ze ziadost o ruku Jenni nebude ten najvaznejsi problem, takze Kirill by to mohol prezit :-))
Dakujeme za dalsiu kapitolku.
no ja teda ziram
(Ja Osobne, 15. 6. 2008 16:41)
co jsi jim to zase naplanovala za dobrodruzstvi? Kluky nenechas ani vydechnout... Ale ten rozhovor s Patrikem jsi nam tu jeste mohla dat :)
Ted nevim co budu delat do priste... Ale nenadelam nic, ze... :)
Tak se nenech prosit a hod nam sem dalsi.... prosim... :)
super
(jaja, 15. 6. 2008 16:38)je to uzasne..tokto sa toho stalo ze sa ani nestacim cudovat..je to skvela kapca..to s ivarom bolo dobre..zaujimave..ale ten bezpecnostny system je vazny..som zvedava co sa deje..neviem sa dockat dalsej kapitoly :)
wau :))
(Cassie, 15. 6. 2008 18:07)