24. V temnotách
24. V temnotách
Ohlušujúci rev trhajúci ušné bubienky sa niesol jaskyňami, odrážal sa od stien a ozvenách sa vracal späť. Ohnivé kaskády tavili horninu a vrhali po stenách groteskné tiene.
„Charlie,“ zastenala Jenni omráčená prudkým nárazom o kamennú stenu a pokúsila sa odtlačiť Ivara. Ten ju však nepustil, ale pritisol si ju ešte pevnejšie.
„Musíme ísť ešte kúsok ďalej, vo vedľajšej chodbe je drak,“ šepol jej do ucha a ťahal ju do tmy.
„Čo tu robí drak? Prečo nie je vonku?“
„Neviem, chceš sa ho ísť opýtať?“ zavrčal ticho a pustil ju.
„Charlie, kde je Charlie?“ spýtala sa a vytiahla prútik. Ivar sa prudko otočil a zdrapol ju za ruku.
„Čo chceš robiť?“ zasyčal zvierajúc jej rameno.
„Pusť!“ zvolala Jenni, vytrhla si ruku a zdvihla prútik, „ musíme nájsť fakle a vrátiť sa .“
„Tak to asi nepôjde,“ uškrnul sa Ivar krivo a pokrútil hlavou, „ medzi nami , východom a Charliem je drak a nám neostáva nič iné, len počkať, kým to toho jaštera neprestane baviť,“ povedal a mierne sa prikrčil pod ďalším náporom ohlušujúceho revu. Ďalší prúd ohňa oblizol stenu, ďalší rev a údery mocného chvosta rozzúreného jaštera otriasli narušenými stenami chodby. Ivar so znepokojením sledoval praskliny a nenápadne zatláčal Jenni stále hlbšie do vnútra hory.
„Ako sa dostaneme von,“ spýtala sa Jenni a opatrne vykukla spoza rohu do chodby zaplavenej ohňom.
„Mohol by som skúsiť nás premiestniť,“ ponúkol Ivar, Jenni sa na neho nedôverčivo zahľadela a potom rozhodne pokrútila hlavou.
„Ty sa nevieš premiestňovať,“ vyhlásila rozhodne a zamračila sa. Ivar len pokrútil hlavou, uškrnul sa a natiahol k nej ruku. Skôr, než sa jej stihol dotknúť, ozvalo sa za nimi ostré zapraskanie a stena jaskyne sa začala rozpadať. Kusy skaly sa valili dolu svahom a za nimi sa začala vynárať obrovská, rohatá hlava čierneho draka, ktorá neustále chrlila oheň. Mocné pazúry nôh vyrývali do mäkkého kameňa dlhé ryhy , ako sa drak predieral úzkym priechodom.
„Pre Merlina,“ takmer zajačal Ivar vytriešťajúci oči na valiaceho sa draka, „ to je predsa Uhorský chvostorožec,“ vydýchol, zdrapil Jenni za ruku a vsotil ju do prvej priečnej chodby, ktorú uvidel.
„Bež!“ zreval na ňu, vyčaroval fakľu a skôr, než sa sám ponoril do tmy videl žlté oči draka uprené na neho. Triskom bežal chodbou podkýňajúc sa na nerovnom podklade a modlil sa k všetkým bohom, ktorí boli ochotní počúvať ho, aby narazili na nejakú ďalšiu bočnú chodbu skôr, než sa chvostorožec dostane do jaskyne a upečie ich.
Na druhej strane chodby, hneď za ostnatým chvostom , ktorý šľahal ako bič a udieral do skál sa Chaelie Weasley zúfalo snažil dostať k deťom . Prvý prúd dračieho ohňa ho skutočne prekvapil a preto sa nestihol uhnúť. Na tvári i na rukách mal rozsiahle spáleniny, vlasy na pravej strane hlavy mal obhorené a jeho pravé ucho pripomínalo skôr vyprážaný karfiol. Na pravom pleci mal hlbokú ranu, ktorá vytrvale krvácala a postupne ho oberala o posledné zvyšky síl. Práve teraz stál len niekoľko centimetrov od dlhých chvostových ostňov , ktoré svišťali neďaleko jeho nôh a zvažoval možnosti, ako draka v tesnej chodbe obísť . Znepokojovali ho hlavne údery chvosta do steny jaskyne a kusy skál odletujúce z nej. Vedel, že ak sa stena zrúti, bude tento priechod do dračích jaskýň nepoužiteľný a nájsť deti v labyrinte skalných dutín bude takmer nemožné.
Drak prudko švihol chvostom , zareval a znovu postúpil niekoľko krokov do vnútra tesnej chodby. Charlie uskočil pred ostňom, ktorý ho minul len o vlások , pošmykol sa na mazlavej hmote pokrývajúcej kamene a bolestivo spadol na pravý bok. Rana na pleci sa mu pri páde znovu otvorila a začala krvácať.
„Čo do pekla jazerného...!“ vykríkol a bleskovo sa prevrátil na bok, aby unikol ďalšiemu švihnutiu chvosta. Keby sa drak mohol obrátiť, boli by to jeho posledné slová v živote. Našťastie bola chodba príliš úzka a drak evidentne namal v úmysle cúvať. Fakľa, ktorá mu pri prvom útoku vypadla z ruky osvetľovala chodbu iba sporadicky a tak sa opatrne natiahol, neustále sledujúc pohyby chvosta a prešiel prstami po kameňoch. Hustá hmota, ktorá ich pokrývala mu ulpela na prstoch a keď sa prizrel bližšie, bolo mu všetko jasné. Drak , ktorý sa niekoľko metrov od neho dral do hĺbky jaskýň bol zranený a krvácal. Zamyslene sa pozeral na dlaň pokrytú dračou krvou a pomaly sa postavil. Teraz už celkom určite vedel, že sám sa k deťom uväzneným v labyrinte jaskýň, nedostane. Kuľhajúc, skrútený bolesťou zdvihol fakľu a vykročil k východu . Bolestivý rev, svišťanie ohňa a dunivé údery chvosta o steny chodby ho popoháňali vpred. Hlava sa mu krútila od straty krvi, ústa mal vyprahnuté a počiatočný poúrazový šok začal odoznievať. Keď pred vchodom do jaskyne nasadal na metlu , tak ho bolesť takmer zrazila na kolená. Pomaly , opatrne vzlietol a položil sa na metlu takmer celým telom.
Stráň pred táborom sa otriasala veselým smiechom. Delfíni sedeli vo veľkom kruhu okolo štvorice Drakov rozostavených medzi nimi na vrcholoch štvorca. Uprostred kruhu sa niekoľko zvierat pokúšalo prekonať zemskú príťažlivosť a postaviť sa na nohy. Pekne stavaný samec zebry sa už po tretíkrát potkol o vlasné nohy a so zadunením žuchol do trávy. Malá puma síce stála na všetkých štyroch, ale neodvažovala sa pohnúť. Nohy sa jej triasli , neisto sa obzerala okolo seba a z pootvorenej papule jej visel ružový jazyk. Krúžkovaný tuleň len vyvaľoval obrovské svetlomodré oči a vydesene civel na Brentana stojaceho pred ním. Veľký kondor kráľovský mával nesúmerne krídlami , prešľapoval z nohy na nohu a cvakal zobákom. Malý kuvik vedľa neho sa len prikrčil , stiahol hlavu medzi ramená , so strachom pozoroval obrovský zahnutý zobák kondora a chúlil sa v tráve. Draci si nesúrodú skupinku zvierat prezerali s neskrývaným záujmom.
„Myslel som, že tu bude viac vodných živočíchov,“ zašomral Lev zamračene a pozrel na Brentana. Ten sa len uchechtol a pokrčil plecami sledujúc ďalší neúspešný pokus zebry o získanie rovnováhy.
„Názov klanu nie je zárukou toho, že do neho budú patriť vodní tvorovia,“ pripomenul pokojne Kirill a povzdychol si. Študenti reagovali na premenu dobre a toto bola posledná skupina, ktorá prešla spontánnou premenou. Bolo načase sedenie ukončiť a vrátiť ich do ľudskej podoby. Zajtra môžu začať cvičiť samostatne, ale dnes toho už bolo naozaj dosť. Slnko stálo vysoko na oblohe a on stále častejšie hľadel k vrcholcom kopcov očakávajúc návrat Charlieho a jeho zverencov.
„Na dnes stačilo,“ pokýval hlavou Kieran a skúmavo pozrel na ostatných Drakov. Brentan rozhodne prikývol a potrel si dlane. Teraz už nebolo nutné, aby mu ostatní pomáhali, spätnú premenu celej skupiny zvládol v pohode sám. Obrátil sa tvárou ku skupinke zvierat zložito mávol rukami a ticho, takmer nečujne si zašomral popod nos potrebnú inkantáciu.
„Muto effigies!“ vydýchol a s úsmevom sledoval, ako sa zvieratá menia znovu na deti. Nezaobišlo sa to bez bolestného kriku a sĺz, ktoré pokrývali ich bledé a vyčerpané tváre, keď ležali znovu na tráve vo svojich ľudských podobách.
„Bude to stále tak veľmi bolieť?“ spýtal sa odrazu zamyslene plavovlasý Janus, ktorý si po celý čas nervózne hrýzol pery. On sám sa k jeho veľkej radosti premienil na geparda, ale bolesť , ktorá premenu sprevádzala ho veľmi vystrašila.
„Nie, nebude to bolieť až tak veľmi,“ uškrnul sa upokojujúco Lev a s úsmevom ich preletel pohľadom. Niektoré tváre sa pri jeho prvých slovách rozžiarili, ale následne zvedli a zachmúrili sa .
„Už sme vám to predsa vysvetľovali,“ pripomenul Brentan trpezlivo, „ že telo si na premenu postupne zvykne a bolesť bude znesiteľná.“ Kyslé výrazy na niektorých tvárach ho takmer rozosmiali. Uškrnul sa a s povzdychom zacvičil rukami, aby si uvolnil chrbát. Pozrel na oblohu , prižmúril oči a spokojne zavrčal. „Čas na obed,“ zavelil a vykročil z kruhu. Študenti pomaly so šomraním vstávali a ticho sa rozprávajúc medzi sebou zamierili k jedálni. Kirill sa znovu pozrel k vrcholcom kopcov a s upokojením zaznamenal, že spoza jedného z nich sa vynorila postava letiaca na metle. Jeho spokojnosť však netrvala dlho. Už to, že letec bol sám a jeho let bol veľmi nestabilný , ho znepokojila. Niekoľko sekúnd sa uprene pozeral k obzoru a keď sa presvedčil, že spoza kopcov už nikto nevyletí , sústredil pozornosť na letca. Vzduch okolo neho akoby zhustol a na jeho tvári sa odrazu objavili planúce oči orla. Teraz už vedel, kto sa pomalým a kolísavým letom približuje k táboru.
„Bren!“ vyštekol ostro hlasom pripomínajúcim skôr orlí škrek, než ľudský hlas. „Charlie sa vracia!“ doložil tichšie, ale Brentan sa prudko otočil a jeho oči sa prekvapene rozšírili. Šľahol pohľadom po Kirillovi , zamračil sa a pátravo skúmal horizont. Zamračený Kirill ukázal rukou na pomaly sa zväčšujúcu postavu zavesenú na rúčke metly. Brentan sa niekoľko sekúnd vydesene pozeral pred seba a vzápätí sa mierne pootočiac premiestnil tesne pod letiaceho Charlieho. Mávnutím ruky ho stiahol z oblohy a s pevne stisnutými perami si prezeral jeho zranenia. Vedľa neho sa bezhlučne primiestnili ostatní Draci, pokľakli pri ležiacom tele a zamračene pozorovali, ako mu Brentan zastavuje krvácanie a lieči spáleniny. O niekoľko minút otvoril Charlie oči a mútnym pohľadom sa poobzeral okolo seba.
„Charlie,“ oslovil ho Brentan tichým, ale naliehavým hlasom, „ kde sú deti?“
„Jaskyne,“ zaškriekal Charlie namáhavo a v Brentanovej natiahnutej ruke sa objavil pohár vody, ktorú mu starostlivo priložil perám. Podoprel ho a počkal, kým ju všetku nevypil . Charlie si oblizol okorané pery a zaostril pohľad na Brena .
„Čo sa stalo, prečo nie sú s tebou?“ spýtal sa Kirill a nozdry sa mu chveli rozčúlením.
„Zaútočil na nás drak,“ odvetil Charlie takmer nečujne a Draci sa prekvapene mykli.
„Jaskyne mali byť prázdne!“ zvolal Lev a vztýčil sa hrozivo nad ležiacim mužom.
„Zranený drak, cudzí drak, nikdy som ho tu predtým nevidel,“ bránil sa Charlie chabo a pokúsil sa vstať. Brentan ho rozhodným pohybom stlačil dolu a zamračil sa. Mávnutím ruky zastavil ďalšie otázky a pevne sa zahľadel priamo do sivomodrých očí , ktoré sa pred ním doširoka otvorili. Stačilo mu len pár sekúnd na to, aby si prezrel v jeho mysli všetko, čo sa v jaskyniach odohralo.
„Musíš do nemocnice,“ vyhlásil po chvíli, „ stratil si príliš veľa krvi, nemôžeš ísť s nami,“ krútil rozhodne hlavou, keď sa ryšavec pokúsil protestovať. Zobral zo zeme malý kameň, stisol ho v dlani a keď modré svetlo presvitajúce mu pomedzi prsty pohaslo, vložil ho Charliemu do ruky. V okamihu, ako sa ho kameň dotkol, práve vyrobené prenášadlo sa aktivovalo a Charlie s tichým zasvišťaním zmizol. Draci sa na seba chvíľu zamračene pozerali a potom sa spoločne premiestnili pred vstupnú jaskyňu.
„Nie je to tu veľké,“ zavrčal ticho Lev, zohol sa , vkročil do jaskyne a so záujmom si obzeral kamenné steny. Potom natiahol ruku a prstom prešiel po tmavej pretiahnutej škvrne , zakončenej zreteľným odtlačkom ruky.
„Chudák Charlie,“ šepol Brentan a prikrčený postúpil ďalej do chodby na konci jaskyne. Krvavé šmuhy boli všade po stenách. „Dúfam, že bude v poriadku,“ poznamenal a zahľadel sa do tmy, prižmuroval oči a načúval hlasu jaskyne.
„Buď je ten drak preč, alebo sa dostal hlboko do labiruntu, ale ja ho nepočujem,“ krútil hlavou Kieran , nasával vzduch naplnený kovovým pachom krvi a postupoval tesne za Brentanom.
„Ako sa chvostorožec dostal do tejto úzkej chodby?“ mračil sa Kirill , prstami prechádzal po ostrých ryhách, ktoré zanechali v mäkkej skale mocné pazúre draka a zamyslene študoval hlboké jamy v stenách jaskyne.
„Podľa Charlieho spomienok to bola dokonca dračica,“ povedal mäkko Brentan , „ mal by som sa ísť pozrieť viac dopredu,“ povedal s povzdychom . „Počkajte ma tu chvíľku,“ zavrčal a v okamihu sa zmenil na netopiera. Kieran sa s úsmevom zohol, vyzdvihol ho do výšky a jemne vypustil z rúk. Netopier zamával krídlami a zmizol v tme chodby. Traja Draci prižmúrili oči a otvorili mysle jeho vedomiu. Spolu s ním prelietali chodbami a hľadali známky života.
Citlivý sluch netopiera vnímal dunivé zvuky prichádzajúce z chodieb, ale v sústave všetkých tých jaskýň sa nedalo presne určiť, či zvuk prichádza zbízka a či zďaleka , až kým sa vysielané signály neodrazili od prekážky, ktorá nepriedyšne upchala chodbu. No a tá prekážka bola celkom určite živá, pulzujúca masa, ktorá sa neustále mierne pošlkbávala a pohybovala. Netopier zletel na zem a premenil sa na Brentana. Jediné mávnutie rukou a úzku chodbu zalialo jasné svetlo.
„Do pekla!“ zaskučal Brentan , zaťal päste a zízal na zadnú časť draka zaseknutého v úzkej chodbe.
„Merlin,“ šepol Kieran , pokrútil hlavou a spolu s ostatnými sa tichým vírom premiestnil priamo k Brenovi. Stáli vedľa seba , neveriacky krútili hlavami a uvažovali, čo urobiť najskôr, aby oslobodili draka a našli stratených súrodencov.
Niekoľko metrov od nich sa v bočnej slepej chodbe pohybovali dva tiene. Ivar zvieral pravačkou Jenninu ruku a prstami ľavej ruky sa neprestajne dotýkal steny chodby. Mohol by si bez problémov vyčarovať fakľu, ale obavy z dračieho ohňa mu to nedovolili.
„Slepá chodba,“ šomral si popod nos Ivar a ironicky sa uškŕňal, „ vliezť rovno do slepej chodby....,“ vrčal neprestajne a chvíľami šklbol Jenninou rukou.
„Prestaň!“ zvolala odrazu, vytrhla si ruku z jeho zovretia a rýchle ustúpila z jeho dosahu. „Ak sa dobre pamätám, tak si ma sem pomerne nešetrne vsotil!“ syčala na neho a keď zacítila, ako sa Ivarova pátrajúca ruka dotkla jej pleca, ustúpila ešte ďalej.
„Neblázni,“ zavrčal nahnevane a zdrapol ju prudko za plece, „ je tu tma ako vo vreci, ak sa mi stratíš, už ťa nemusím bez fakle nájť. Vieš dobre, že by sme nemali riskovať...,“ pokračoval a pokúšal sa vliecť ju za sebou .
„Nebuď srab!“ zvolala Jenni polohlasne a znovu sa mu pokúsila neúspešne vytrhnúť . Ivar jej pevným stiskom zovrel rameno a vykročil pred, keď sa v temnote , niekoľko metrov pred ním , niečo pohlo. Obaja stuhli na mieste , bez jediného pohybu a takmer bez dychu civeli pred seba.
Komentáře
Přehled komentářů
sa nedá komentovať pri novej kapitolke?? :(( Tak som sa tešila, že budem prvá... :((
Cassie
(Peťa, 11. 6. 2008 20:07)Však jo :-) Radši to necháme na Sirael, co si pro nás připraví.
Peťa:
(Cassie, 11. 6. 2008 10:19)veď ja som len navrhovala :)) a tiež mi napadla tá možnosť, že Ivar, keďže je mocný čarodejník, prečo, sakra, nenechá zmiznúť stenu, ktorú majú za sebou a tým sa dostať do bezpečia??!! Len zbytočne riskuje Jennin a a aj svoj život. Dúfam, že draci niečo vymyslia a Sirael nás prekvapí :))
hmmm
(Peťa, 11. 6. 2008 10:10)něco mi říká, že ten stín nebudou draci... To by bylo trochu moc jednoduché, ne? :-) Jinak jak Cassie navrhovala tu přeměnu, tak se mi to nezdá jako moc dobrý nápad. Kolem dračice by se určitě nedostali a ani tu v předchozích kapitolách nebyla zmínka, že Jenni a Ivar spolu umí komunikovat i když jsou přeměnění, tak jak to umí draci. No uvidíme jak to všechno dopadne :-)
heh :))
(Cassie, 10. 6. 2008 8:50)ty vieš prekvapiť :)) A ja som si myslela, že to len Draci chceli urobiť Ivarovi radosť, ale ako vidím, pekne si nám natrela :)) Len fakt dúfam, že ten koniec tu nie je preto, aby si nám nabudúce prichystala posteľ v nemocnici v dôsledku infarktu :)). Dúfam, že to nie je mláďa dračice, ale aspoň jeden z Drakov. A viete čo mi napadlo?? Ako to, že tej mladej krásnej očerujúcej a predovšetkým múdrej Jenny nenapadlo, že by sa obaja mohli premeniť na nejaké zviera, napríkald netopiera, ako Brentan?? No nič, možno im to napadne pri ich budúcom dobrodružstve :)). Zatiaľ sa majte a mimochodom, ten tuleň, zebra, kondor, kuvik a puma... kto to je?? Mohla si to do toho zakonponovať :)) ale kapitola bola fakt skvelá :)) nemám slov :))
jaja
(uzasne, 9. 6. 2008 18:39)kapitolka je uzasna..ta dracica je prekvapenie..neviem sa dockat dalsej kapitolky :)
Dračice?
(soraki, 9. 6. 2008 8:46)Zraněná - tak to bude masakr, úplně se vidím v její kůži, ještě by tam někde mohla mít vejce nebo mládě .... pak by to vypadalo jako moje "souboje" s tchýní :-D /jsme obě lvice:-DDD/. No, jen doufám, že ty stíny jsou kluci a ne její mládě. A že bude Charlie v pořádku. A stejně jako Ja Osobně doufám, že další bude brzy :-D
tak
(Lea, 8. 6. 2008 23:27)
to teda je sila, zranena dracica....
no dufam, ze sa drakom podari ju nejako uspat, nech ju mozu osetrit a zachranit deti.
Ale skoncila si v pekne napinavom momente. Jak mam teraz zaspat?
teda
(Ja Osobne, 8. 6. 2008 23:20)
doufam, ze ten pohyb nebyl drak, ale Draci :)
jinak kapitola super, moc se mi libila :)
doufam a pevne verim, ze dalsi bude rychleji, ze uz nas nenechas cekat tak dlouho... :)
prečo
(Cassie, 12. 6. 2008 18:19)