21. Pred skúškami
21. Pred skúškami
Neskoré sobotné popoludnie bolo ospalé, horúce a slnečné lúče zalievali celú izbu. Lars ležal na posteli s rukami pod hlavou a už hodnú chvíľu civel do stropu. Po celej posteli sa váľali zvitky pergamenov . Marcel mal nos zastrčený do učebnice transfigurácie a hlava mu postupne klesala stále nižšie a nžšie, ako sa mu oči zatvárali únavou. Dárius sa usadil s prekríženými nohami na dlážke pred postelou a s prižmúrenými očami si opakoval základné inkantácie pohybujúc pritom nečujne perami. Prstom mával vo vzduchu a snažil sa čo najvernejšie napodobniť pohyb prútika. Pohyb ruky spojený s mumlaním inkantácií zaplietali prúdy magickej energie okolo neho stále viac a izbou sa čoraz častejšie mihali rôznofarebné iskričky. Ivar sedel s nohami na stole, mierne sa pohojdával a sústredene študoval veľký pergamen, ktorý si rozprestrel na lone. Po tvári mu občas preletel prchavý úsmev, keď narazil na niečo obzvášť zaujímavé. Po dočítaní pergamen zvinul, prižmúril oči a hlboko sa zamyslel. Neprítomne hľadel von oknom a hrýzol si spodnú peru. Po chvíli si povzdychol, zložil nohy zo stola dolu, otočil sa ku kamarátom a zlomyselne sa uškrnul, hľadiac na útvar, ktorý Dárius nevedomky vyčaroval. Bolo to roztrasené klbko rôznofarebných energií, ktoré sa každou inkantáciou a pohybom ukazováka zahusťovalo.
„Ilja nehýb sa!“ zavolal ticho a počkal, kým sa Dárius na neho pozrie s rukou nehybne zavesenou vo vzduchu. Dárius zdvihol oči, pozrel na Ivara, ale útvar visiaci pred ním si nevšimol .
„Čo? Prečo sa nemám hýbať?“ pýtal sa nechápavo a dokončil pohyb, ktorý dodal strapatému klbku poslednú kvapku energie , ktorú potrebovalo. Začalo pulzovať a rýchle sa zahusťovalo.
„Preto!“ skríkol Ivar oveľa hlasnejšie a zapichol prst do vzduchu ukazujúc do stredu izby. Dárius sa prekvapene trhol, prudku sa nadýchol a vytreštil oči na guľu z ktorej začali vyletovať malé blesky. Marcel sa s myknutím prebudil, zdvihol hlavu a s otvorenými ústami civel pred seba.
„Čo do pekla to robíš?“ zvreskol Lars, ukázal prstom priamo do stredu teraz už rýchle rotujúceho objektu a zagánil na Dáriusa. Ten sa na neho pozrel s nechápavým výrazom a pokrčil plecami.
„Ja som si len opakoval čarovanie,“ šepol a vytriešťal oči a sústavne sa predlžujúce farebné blesky , ktoré začali vydávať stále hlasnejšie praskavé zvuky.
„Pohyboval si ústami a rukou zároveň!“ prižmúril oči Ivar a zlomyselne sa škeril do nešťastnej tváre Dáriusa.
„No a čo!“ vykrikol a v očias sa mu zablyslo práve tak nebezpečne, ako v guli rotujúcej pred ním. „Nedržal som v ruke prútik, neviem prečo to tu vzniklo!“
„Kedy sa konečne naučíte, že vy ste zdroje mágie a nie vaše prútiky?“ spýtal sa Ivar, zmrštil nos a so záujmom sa pozeral, ako guľa bobtná. „Prútik je len usmerňovač a ty Ilja,“ pichol prstom rozhodne k Dáriusovi, „ ty môžeš práve tak ako ja, čarovať aj bez prútika,“ dodal víťazoslávne. „ Práve si nám to dokázal!“
„To je síce veľmi pekné,“ ozval sa trochu vytrašene Marcel, „ ale keď toto čudo vybuchne, nezostane z nás ani mastný fľak,“ upozorňoval a opatrne sa zošuchol z postele. V náruči zvieral ochraniteľsky hrubú knihu a ustupoval smerom k dverám.
„Nebuď srab,“ zavrčal znechutene Ivar a zazrel na neho s krivým, posmešným úškľabkom. „Na toto stačí runový štít Fehu,“ doložil s povzdychom, naklonil hlavu a pozornejšie sa na stále rýchlejšie rozujúcu guľu zahľadel. „Práve teraz spolu!“ zvolal prenikavo a zdvihol obe ruky.
„Fehu!“ zahrmelo zo všetkých štyroch strán v okamžiku, keď guľa explodovala s hlasitou detonáciou. Strieborné štíty, ktoré chlapci spoločne vztýčili bezpečne vstrebali magickú aj kinetickú energiu , ktorá pri výbuchu vznikla.
„Finite!“ zrušil štít Dárius a zamračene si prezeral začerveňalú, brniacu dlaň. Marcdl sa zohol a s trasúcimi sa rukami zdvihol knihu, ktorú pred okamžikom náhlivo pustil z rúk a šomrúc si popod nos čosi o nezodpovedných šialencoch s ktorými musí bývať , zamieril ku knižnici, ktorú si postavili v rohu izby. Lars poskakoval a mával popálenými rukami, pretože sa neopatrne dotkol vnútornej strany štítu a dostal poriadnu ranu, z ktorej mu doteraz brnelo celé telo až po špičky prstov na nohe. Zvalil sa znovu na svoju posteľ a pergameny sa rozleteli na všetky strany.
„Mal by si si dávať pozor na to čo robíš,“ šomral, zazeral na Dáriusa a zračil sa ako búrkové mračno, „ mohol si nás všetkých zabiť!“
Dvere na izbe sa odrazu s rachotom rozleteli a dnu vletela vydesená Jenni.
„Čo to bolo? Ste v poriadku?“ kričala a vyplašene sa rozhliadala po izbe. V závese za ňou sa rútili aj ostatné dievčatá s očami na vrch hlavy.
„Nebodaj to bolo počuť až k vám,“ pozastavil sa Ivar a nedôverčivo si ich premeriaval. Jenni si zhlboka vydýchla, pokrútila hlavou a zvalila sa bezvládne na jeho posteľ.
„Boli sme v klubovni,“ odpovedala Moa, trasúcou sa rukou si prehrabla vlnité plavé vlasy a zviezla sa na posteľ vedľa Jenni.
„Vy ste sa o nás báli?“ zatiahol potmehútsky Ivar a s úškrnom si premeriaval dievčatá jednu po druhej.
„Samozrejme, že sme sa báli!“ zvreskla Jenni , líca jej očervebeli hnevom a z očí sršali blesky. „Myslela som si, že vás budeme zoškrabovať zo stien! Čo ste tu pre Merlina, vyvádzali?“
„Vôbec nič,“ rozosmial sa Lars, strčil si boľavé ruky pod pazuchy a škeril sa na ne ako orech, „ Ilja si opakoval čarovanie a vyrobil tu pritom také malé slniečko, ktoré veľmi rýchlo prešlo do fázy supernova,“ vysvetľoval spevavo, rýchle prechádzajúc do úlohy rozprávača.
„Zadrž , Ody!“ zvolal Marcel. „Dnes nie!“ doložil a zviezol sa na dlážku vedľa Dáriusa. Lars sa zamračil, odul pery a zamračene si sadol , opierajúc sa chrbátom o stenu. V izbe zavládlo na chvíľu ťaživé ticho. Ivar si oprel bradu o ruky prekrížené na operadle kresla a so záujmom si ich všetkých prezeral. Po incidente na zimnom výsadku sa obe štvorice k sebe primkli oveľa tesnejšie, než býva medzi spolužiakmi obvyklé. Zľahka sa dotkol pohľadom sestrinej bielej tváre a prižmúril oči.
„Písal mi Bren,“ prehodil skusmo a čakal, ako na toto vyhlásenie Jenni zareaguje. Tá sa mykla, napoly sa nadvihla na ľakti a s podozrením sa na neho zahľadela.
„Brentan ti napísal list?“ spýtala sa a pátravo si prezerala jeho tvár . „Neverím!“ vyhlásila po chvíli skúmania a zvalila sa späť na prikrývku.
„Veľmi dlhý list,“ provokoval ďalej Ivar , nespúšťajúc z nej oči.
„Figu!“ zvolala Jenni. „Nepíšu nikomu! Nenapísali našim, ani keď sa narodili Arne a Sennan!“ zvolala a zamračila sa na neho obviňujúc ho s otvoreného klamstva.
„Nemohli písať, boli vo výcviku, ale teraz... ,“ otočil sa , zdvihol zo stola veľký zvitok pergamnenu a zamával ním vo vzduchu, „teraz to už bude vraj lepšie.“ Jennina ruka vystrelila ako hlava tajpana a vytrhla mu pergamen z ruky. Okamžite sa vyšvihla do sedu , rozvinula ho a začítala so doň. Po chvíli zdvihla oči od riadkov, zafučala rozčúlene a zabodla pohľad do Ivarovej tváre.
„Prečo si myslíš, že každý človek na svete sa chce stať drakom!“ zvolala rozhorčene. „ Nemôžeš všetkých navliecť do dračej kože! Nie každý miluje drakov a nie každý premenu zvládne!“
„Nechce?“ zdvihol prekvapene obočie Ivar a pozrel sa spýtavo na kamarátov. „Vy sa nechcete premeniť na drakov?“
„Pozri Drak,“ začal opatrne Dárius , hľadajúc podporu v tvárach ostatných kamarátov, „ ja sa napríklad neviem premieňať ani na obyčajné zviera a premena na magické bude pravdepodobne celkom mimo moje schopnosti,“ povedal pomaly a sondoval v Ivarovej tvári, ako na toto vyhlásenie zareaguje. Ivar sa na neho zamyslene pozeral a potom prikývol.
„Nikdy sme o tom nehovorili, tak sa vás opýtam priamo. Kto z vás sa vie premeniť na nejaké zviera, na hocijaké zviera?“ spýtal sa a prezeral si jednu mlčiacu tvár za druhou. Nikto sa ani nepohol, všetci mlčali. Ivar s povzdychom prikývol . „Myslel sm si to, vážne som si to myslel a tak som sa opýtal Brena, či má vôbec zmysel sa o to pokúšať,“ povedal a pozrel na Jenni, ktorá ešte stále čítala bratov list. „Bren si myslí, že by sme mali začať s normálnymi premenami. Aj keby ste sa nikdy nemali premeniť na nejakého magického tvora, o drakoch už nehovorím vôbec, aj tak by to bolo pre vás veľké plus pri konečnom hodnotení. Navrhol mi niekoľko pekných pomocných kúziel, ktoré by mohli zabrať a vyvolať samovoľnú transformáciu,“ povedal a trochu zákerne sa uškrnul. „Nie Jenni, ty ich nemôžeš použiť, aj keď ti vidím na konci nosa, ako by si chcela,“ doberal si sestru. Jenni sa na neho pozrela zničujúcim pohľadom, prehodila si ťažký vrkoč na chrnát a vyplazila mu jazyk.
„Ja si myslím, že by sme sa o to mohli pokúsiť,“ mračila sa Moa a zamyslene si namotávala prameň vlasov na ukazovák. Prižmúrila veľké, svetlomodré oči a niekoľkokrát sa prudko nadýchla. „Dobre! Ja to skúsim!“ vyhlásila a pozrela sa Ivarovi rovno do očí. Chvíľu na ňu mlčky pozeral, potom sa usmial a vystrčiac dopredu bradu, pozrel na ostatných.
„A čo vy? Skúsite to tiež?“ spýtal sa ticho . Chlapci ešte chvíľu váhali, ale keď Laila a Cora prikývli, nechceli vyzerať ako srabi a súhlasili.
„Budem to ľutovať, celkom určite to oľutujem, ale súhlasim,“ zastenal Lars dramaticky, zakryl si tvár rukami a padol späť do prikrývok. „Ale až po koncoročných skúškach!“ vykríkol okamžite, keď si spomenul, čo ich čaká o niekoľko dní.
„Máme čas,“ súhlasil zľahka Ivar a oči mu svietili potešením.
„Mohli by sme začať na letnom tábore,“ nadhodila Laila , „ aspoň by sme sa tak nenudili,“ doložila a zamyslene prepúšťala pomedzi prsty prameň leských čiernych vlasov. Ivar ju sledoval zľahka prižmuroval oči a hrýzol si spodnú peru. , Prečo sa dievčatá stále hrajú s vlasmi?´pomyslel si a pozrel na Corine zakmer biele , mierne zvlnené vlasy. Aj ona sa s nimi hrala. ,Musím sa na to niekedy opýtať Jenni.´ rozhodol sa , pozrel na sestru a prikývol.
„Neviete náhodou, prečo sú všetky letné tábory také nudné?“ spýtala sa Cora, trochu sa pohniezdila na dlážke , potom sa zdvihla, preťahujúc si zdrevenený chrbát a sadla si na Ivarovu posteľ.
„To je predsa jasné ako slnko,“ chechtal sa Marcel ticho a ukázal na Ivara, „ dá sa to vyjadriť niekoľkými slovami. Zimný výsadok , náš mierne oneskorený príchod a Ivarov otec.“
„Máš niečo proti nášmu otcovi?“ naježila sa Jenni okamžite a zazrela na Marcela.
„Oj, nie! Vôbec nie,“ chechtal sa Marcel ešte hlasnejšie , „ale som presvedčený, že je to obľúbená nočná mora najmenej polovičky profesorov na Akadémii a tak sú letné tábory klanu Delfínov ostro sledované a neuveriteľne nudné.“
„Náhodou,“ ohradil sa Ivar s úsmevom, „ja som presvedčený, že otec ani raz nezvýšil hlas. Som presvedčený, že bol na sto percent korektný.“
„O tom nepochybujem,“ prikývol Dárius a usmieval sa škodoradostne, „ tí chlapi niečo také naznačovali, keď nás sem primiestnili. Nikdy som nevidel dospelých ľudí , aby sa tak niekoho báli“
„Oni sa ho neboja,“ hájila Jenni otca ohnivo, „ to je len zdravý rešpekt.“
„Veľmi zdravý rešpekt,“ zachechtal sa ponuro Lars, „ ale výsledok je ten, že naše letné tábory sa veľmi nápadne podobajú zvyšku školského roka, len sa odohrávajú v prírode, ktorá je všade okolo nás, ale nie my v nej.“
„Okrem toho na nás dáva pozor dvojnásoné množstvo profesorov a inštruktorov,“ šomrala Cora a pozrela sa na hodinky. „Pomaly bude čas na večeru a zase sme nič neurobili,“ zastenala, zdvihla sa a zamierila k dverám. Jenni sa zošuchla z postele a zamyslene sa pozrela na brata.
„Sira niečo hovorila o minuloročnom letnom tábore. Tiež sa sťažovala, že ich nepustili na výsadok a všetci sa tomu strašne čudovali. Mám taký dojem, že by sa o tomto našom rozhovore nemala dozvedieť,“ povzdychla si .
„Áno,“ uškrnuk sa Ivar súhlasne, „ ani ja som Síriusovi nič nepovedal, hoci si myslím, že on to vie.“
„Myslíš, že na to zabudnú, než sem prídu Arne a Sennan?“
„O tom skutočne pochybujem,“ smial sa Ivar veselo. „Meno O´Brayen tu už nikto nikdy nezabudne.“
„Ideme na večeru?“ vyskočil Lars , pritočil sa k Jenni a nenápadne ju objal okolo ramien. Ivar stisol pery .
„Sleduj si ruky ak nechceš o ne prísť!“ zasyčal ostro . Lars pokrčil plecami, ale ruku okamžite stiahol dolu. Jenni sa uškrnula, šľahla pohľadom po bratovi a vypochodovala z izby. Laila sa ticho rozosmiala a pokrútila hlavou.
„Prečo ju nenecháš chvíľu na pokoji?“ spýtala sa ho, sklonila sa k nemu a zahľadela sa mu rovno do očí.
„Je to moja sestra a ja nedovolím, aby sa jej ktokoľvek dotýkal,“ zavrčal neznášanlivo a s hnevom jej vrátil pohľad. Laila si povzdychla, narovnala sa a hodila rukou.
„Chúďa Jenni,“ zašomrala, ale potom sa jej v očiach objavili pobavené iskričky. Otočila sa k dverám a uškrnula sa. „Našťastie nemôžeš byť všade,“ povedala a vybehla von. Ivar sa zamračil. „Čo tým myslela?“ spýtal sa nechápavo, vstal zo stoličky a pripojil sa ku kamarátom. Dárius len pokrčil plecami , ale Marcelovi sa v očiach mihlo poznanie. Samoľúbo sa uškrnul , pritiahol si Ivara k sebe a šepol mu do ucha.
„Zrada môže byť bližšie, než čakáš.“
„Cyri, ty si záhadný, ako hrad v Karpatoch,“ povzdychol si Ivar nešťastne, „ nechcel by si sa vyjadriť trochu konkrétnejšie?“
„Nie!“ uťal Marcel a vystrčil ho z dverí na chodbu. „Budeš musieť na to prísť sám, nie je to také ťažké, ale nečakaj, že ja ti niečo poviem. Jenni by so mnou do smrti smrťúcej netratila už ani slovo a to naozaj nechcem.“ doložil so smiechom keď zbiehal dolu krátkym schodiskom do klubovne. Ostaní ich už čakali. Všetci sa smiali Larsovým vtipom a s úsmevom na perách vybehli spoločne von. O niekoľko dní sa začnú skúšky a potom ich čakal týždeň doma. Možno že tento letný tábor sa už nebudú nudiť.
Komentáře
Přehled komentářů
uz jsem zase tady :)
ted nemam moc casu vysedavat u komplu, stehuju se :)
ale samozrejme kapitolu si prectu vzdycky, jeste ze mam ten mobil :) ale zkuste si psat nejaky smysluplny komentar v mobilu... polovina slov neni v "TéDevítce" a vytukavat po pismenku se mi to nechce :)
Jinak kapitola se mi libila, stejne jako ta minula :)
Jen jsem zvedavej, jak to je s tou Jenny... ze by uz Bren nebyl jeji favorit? ;)
Sirael,
(soraki, 27. 5. 2008 19:41)
je ti už lépe? Doufám, že ano.
Kapitolka výborná, jen mě trošku mrzí, že jsi přeskočila pár let, ale nevadí :-D, to já jen tak, vždyť mě znáš. Dnes nebude moc dlouhý koment, nějak se sype komp :-(((
Tak se mějte, snad ho dáme brzy dohromady
krasa
(jaja, 27. 5. 2008 19:37)nadherna kapca..ani neviem ako som sa na nu tesila..kazdy den som sem chodila..pokial som mohlaje skvela..prosim rychlo dalsiu..neviem sa jej dockat :)
*--*
(Tria, 27. 5. 2008 12:11)
Som rada že ti je lepšie
Drž sa nám :-)
Kapitolka je fajn..som zvedavá kam nás chceš tým príbehom dostať...určite zas niečo vyparatia
suuuuuper
(meg, 26. 5. 2008 23:00)
zeby mela jenni neco s larsem???a patrick se selenou maji dalsi dvojcata??tam jsou porad jen dvojcata :-D
jsem rada ze je ti lip a pomalu pridavas kapitolky :-)
Nazdarek
(Ja Osobne, 28. 5. 2008 9:29)