20. Putá krvi
20. Putá krvi
„Remus, Remus!“ kričal Patrick a bežal po chodbe, zvierajúc v ruke hrubý zväzok pergamenu. Nedbanlivo hodil za hrsť prášku do krbu a skočil dnu.
„Nepreskočilo mu?“ zamračil sa Ragnar, ktorý sa mu len tak tak stihol vyhnúť a ponad hŕbu kožušín sa zamračil na Ivara, kráčajúceho vedľa neho.
„Nečudoval by som sa,“ zavrčal Ivar, „ stiahol ma z misie a my sme to nestihli dokončiť!“
„Nie si sám, stiahol takmer všetkých a počítam, že ak sa deti nenájdu, zaútočí na Kalevalu a nenechá tam kameň na kameni.“
„On ich rozoberie na molekuly v každom prípade,“ šomral Ivar a na tvári sa mu začal objavovať diabolský úškrn, „ hneď ako sa upokojí a začne premýšľať.“
„Patrickovi preskočilo?“ spýtal sa Sven, ktorý práve vyskočil z krbu a prekvapene krútil hlavou. „Skoro ma zabil!“ vyhlásil rozhorčene a keď videl kožušiny v Ragnarovom náručí, zmrštil tvár do znechutenej grimasy. „Kam to vlečieš? Kožušinami by sme už mohli vystlať polovicu Aljašky,“ zastenal a prehrabol si vlasy.
„Výstroj,“ uškrnul sa Ragnar , „ a práve pre tvoju skupinu, takže to už nemusím vliecť ja, povlečieš to ty!“ vyhlásil škodoradostne a vrazil mu tú hromadu do náručia. Sven prevrátil oči , mierne sa zapotácal a s úškľabkom na perách ich nechal spadnúť na zem. Vzápätí nad nimi mávol prútikom.
„Redukto!“ zašomral a so spokojným úsmevom si zastrčil zmenšenú výstroj do vrecka. „Tcss!“ odfrkol si so znechutenou grimasou a premeral si Ragnara od hlavy po päty veľmi pobaveným pohľadom. „Vraj zaklínači ! Ťahaš sa s tým ako mukel!“ prehodil ponad plece a hvízdajúc si do kroku zabočil ku krbom. Ragner s Ivarom sa za ním pozerali s mierne vyvalenými očami .
„Počul si to?“ spýtal sa Ragnar, keď sa mu konečne podarilo zaklapnúť sánku a dať sa do pohybu. Ivar sa na neho zamračene pozrel.
„Poď, máme hromadu práce,“ zavrčal , „ Patrick je tu o chvíľu a my nie sme pripravení,“ doložil a vkročil do zelených plameňov v krbe.
„Remus!“ zvolal zase Patrick, keď otváral dvere pracovne a mával pri tom zväzkom pergamenov. „Našiel som to!“ Remus zdvihol hlavu a na únavou strhanej tvári sa mu objavil mierny úsmev.
„To si vykrikoval celou cestou až sem?“ spýtal sa pobavene. „ To mali všetci z teba veľkú radosť.“ Patrick sa na chvíľu zarazil, ale potom sa znovu široko usmial.
„Nevadí, ešte len budú mať radosť, keď nebudú musieť prehľadávať celú Arktídu!“ zvolal a strčil Remusovi pergameny rovno pod nos. Ten sa len trochu uhol, zaškúlil na zväzok a potom sa zahľadel do Patrickovej rozžiarenej tváre.
„Čo konkrétne si našiel?“ spýtal sa opatrne, snažiac sa nerobiť si príliš veľké nádeje, ale zároveň dúfal, že Patrick našiel skutočne niečo, čo im pomôže deti nájť.
„Našiel som lokalizačné kúzlo!“ víťazoslávne vyhlásil Patrick, prudko mávol rukou a zvolal: „Accio mapy!“ Dvierka na jednej z knižníc sa otvorili a veľký zvitok máp vletel Patrickovi do náručia. „Pomôž mi ju nájť!“ zavrčal netrpezlivo , hodil mapy na stôl a začal sa v nich hrabať. Remus s povzdychom pokrútil hlavou, potom odtlačil Patricka nabok a sklonil sa nad mapami.
„Keď sa v tom budeš takto hrabať, tak nič nenájdeš,“ šomral podráždene a prepúšťal pomedzi prsty ľavý roh máp. „Je to usporiadané podľa abecedy ,“ vysvetlil a vytiahol veľkú mapu Severného ľadového oceánu a priľahlých pobreží. Patrick mu ju netrpezlivo vytrhol z ruky, jediným pohybom zmietol všetko zo svojho stola , rozprestrel na ňom mapu a vytrhol spodnú zásuvku. Remus sa mykol a zamračil sa keď videl, ako sa v nej hrabe.
„Tu je to!“ zvolal Patrick odrazu a vytiahol zo zásuvky tmavočervené zamatové puzdro so zlatým ornamentom.
„Čo je to?“ spýtal sa zvedavo Remus a pristúpil k nemu bližšie. Patrick sa na neho trochu nervózne pozrel , zahryzol si do spodnej pery a potom ukázal na druhú stranu stola.
„To je strieborná obradná dýka,“ odpovedal , „ mal by si sa držať trochu ďalej,“ povedal a otvoril puzdro. Remusovi sa zablyslo v očiach, ale potom pokojne ustúpil , obišiel stôl a pozoroval, ako Patrick vyberá zakrivenú dýku pokrytú runami . Pevne ju zovrel v pravej ruke a zahľadel sa Remusovi do očí. „Dúfam, že to bude fungovať,“ povedal a prešiel si ostrím po ľavej dlani. Dlhý rez okamžite zaplavila krv. Patrick ju nechal chvíľu tiecť, potom zovrel ruku v päsť a nechal krv tiecť na mapu. „ Refrico sangugifera catena!“ hovoril jasne a zreteľne , kým krv z jeho dlane tiekla tenkou stružkou a dopadala na mapu. Namiesto toho, aby sa rozprskla pri dotyku s lesklým povrchom mapy, vpíjala sa doň a mizla v modrej farbe oceánu. Patrick nespúšťajúc oči z mapy položil dlaň priamo do prostriedka. Mapa sa pod týmto dotykom jemne zachvela akoby bola živá , papier zažiaril svetlomodrou farbou a spod Patrickovej dlane sa po nej rozbehli malé červené šipky. Obaja muži sa sklonili nad stolom a s nádejou v očiach sledovali, ako sa šíria stále ďalej od stredu.
„Oni tam nie sú?“ zamračil sa Remus nechápavo, keď sa šipky dotkli pobreží a rozbehli sa po obrysoch kontinetov.
„Nie,“ prikývol Patrick takmer bez dychu .Tvár mu postupne obelela a ruka položená na mape sa začala triasť.
„Tak ďaleko sa predsa nemohli dostať,“ zašepkal Remus zdrvene, ale nedokázal od mapy odtrhnúť pohľad. Patrick a na neho chvíľu strnulo pozeral a potom prikývol. Dýka mu vypadla z ruky a zazvonila na dlážke. Zdvihol ruku zo stola a neprítomne civel na krvácajúcu dlaň. Remus sa zamračil, vzal ho za ruku a mávol nad ňou prútikom.
„Medeo!“ povedal ticho a sledoval, ako sa Patrickova ruka obalila do zlatistej energie, ktorá za niekoľko sekúnd ranu vyliečila.
„Vďaka,“ zašomral Patrick automaticky, prehrabol si vlasy a spustil sa do kresla. Po chvíli sa smutne pozrel na Remusa a pokrútil hlavou. „Neverím, že sa im niečo stalo. Obaja sa vedia premieňať a ak na mape nie sú, kúzlo nefunguje,“ povzdychol si sklamane a zamračene sa pozrel na hodinky. „Je čas, mali by sme ísť,“ vyhlásil odrazu , vstal a zamieril k dverám. Remus stojaci pri stole sa nerozhodne pohol, ale mapa roztiahnutá na stole a neporiadok v pracovni ho zastavili. Vytiahol znovu prútik, ale potom si to rozmyslel a vzal mapu do rúk , aby ju skrútil. Ešte naposledy sa na ňu zahľadel a pohľad mu skĺzol k zhluku červených šipiek takmer pri okraji. Pozrel sa bližšie a na sekundu prekvapene stuhol.
„Patrick!“ skríkol neodtŕhajúc pohľad od mapy, na ktorej sa malé šipky začali meniť na jednu väčšiu a oveľa výraznejšiu. Jej hrot mieril na červenú bodku ležiacu na východnom pobreží Ázie. Patrick, ktorý práve otváral dvere sa pri jeho výkriku otočil a keď videl, ako Remus zíza na mapu, niekoľkými dlhými krokmi prebehol pracovňu, vzal mu mapu z ruky a znovu ju rozprestrel na stole. „Tam, pozri sa,“ zašepkal Remus neveriacky a ukázal na šipku, „ ako sa tam dostali?“ Patrick sa bez jediného pohybu pozeral sa mapu a potom ju strhol zo stola.
„Funguje to! Poď, ideme si pre deti!“ zvolal a skôr než Remus stihol zareagovať, vybehol z pracovne.
V klubovni ho hučalo ako v úli pred rojením. Všetci sa pripravovali, zrovnávali si výtroj a prezerali si pripravené mapy . Torun sa už po tretíkrát pozeral na hodinky a prekvapene krútil hlavou. Ešte nikdy sa nastalo, aby Patrick meškal na začiatok misie a hlavne nie takej dôležitej. Znovu skontroloval všetkých členov svojej skupiny a keď sa dvere klubovne a rachotom rozleteli, prekvapene zdvihol hlavu.
„Čo do pekla...,“ zvolal, ale pri pohľade na Patrickovu rozžiarenú tvár sa zastavil. Všetci sa otočili a sledovali, ako Patrick rýchlym a energickým pohybom rozprestrel na stole mapu, zabodol do nej prst a s očami svietiacimi ako hviezdy sa na nich zahľadel.
„Tu sú, našiel som ich,“ vyhlásil a udrel dlaňou do stola, „ ideme si po nich,“ doložil s úsmevom. V klubovni sa ozvali prekvapené výkriky . „Počkajte!“ zvolal Patrick a zamračil sa. „Teraz nie je čas na vysvetlovanie. Vedúci skupín ku mne a ostatní budú chvíľku ticho, kým sa neporadíme,“ prikázal rozhodne a znovu sa zahľadel do mapy. Hlasy v klubovni utíchli takmer okamžite. Vedúci skupín sa ponáhľali k stolu a spolu s Remusom, ktorý práve dorazil sa sklonili nad mapu rozprestrenú na stole. Jasno červená šipka bola teraz veľmi výrazná a okamžite pritiahla všetky pohľady.
„Ale to nie je možné,“ vyvalil oči Torun, keď pohľadom premeral vzdialenosť, „ to sú predsa tisícky kilometrov, ako sa tam dostali?“
„Merlin,“ zašepkal poblednutý Ragnar, „ nikdy by sme ich nenašli, nenapadlo by nás hľadať ich tam.“ krútil hlavou s očami uprenými na červený bod neďaleko ústia Leny.
„Je to príliš ďaleko na premiestnenie,“ mračil sa Ivar a hlbšie sa sklonil nad mapu. Prstami prechádzal po mestách a niečo si šomral popod nos. „Mohli by sme ísť cez krb, aspoň časť cesty a potom sa premiestniť.“ povedal nakoniec zamyslene , poškrabal sa za uchom a pozrel na Patricka.
„Spojenie máme v Moskve a v Novosibirsku,“ nadhodil Remus, zabodol prsty do čiernych bodiek a poklopkal po nich nechtami. „Ale aj tak je to dosť ďaleko,“ prikývol , obzrel sa ponad plece na čakajúcich zaklínačov a povzdychol si. „Ani polovica z nich to nezvládne.“
„Nevadí,“ pokrčil plecami Patrick, „ teraz, keď vieme kde ich hľadať, nepotrebujeme tak veľa ľudí. Vyberte tých, ktorí to zvládnu a neberte zo sebou veľa výstroje, myslím si, že ju nebudeme potrebovať.“
Bootur práve vypriahal soby zo saní, keď sa v šamanovom stane zablyslo, červená žiara na niekoľko sekúnd zaliala celé okolie a zo stanu vyletelo telo obalené v kožušinách. Žuchlo s tupým úderom do záveja pred vchodom a zostalo nehybne ležať. Bootur stuhol prikrčený s postrankami v rukách a jeho úzke zošikmené oči boli teraz doširoka otvorené úžasom. Pomaly sa narovnal , prešiel si obidvomi rukami po tvári a rozbehol sa k stanom. Tam sa práve Sokur vyhrabal zo záveja a mierne sa potácajúc vošiel do stanu.
„Čo sa to tu deje?“ zvolal Bootur a vrazil do stanu. Sokur sediaci na okraji jednej z postelí zdvihol hlavu a Platon, ktorý stál vedľa neho sa prekvapene otočil. Pozrel na chlapca ešte stále nehybne ležiaceho na posteli , potom na Sokurov užasnutý výraz a pokrčil plecami.
„Sokur práve vyskúšal jednu z jeho alternatívnych liečebných metód a malo to naozaj neočakávaný výsledok,“ povedal pomaly, uškrnul sa a pristúpil bližšie. Sklonil sa nad chlapcom a položil mu ruku na čelo. „Už nie je taký studený ,“ zašomral zamyslene, pižmúril oči a chvíľu premýšľal. „Možno by som predsa len mal zavolať ten vrtulník,“ prehodil , ale Sokur len mávol rukou a odmietavo pokrútil hlavou.
„Kameň našiel toho, komu bol určený. Chlapec bude v poriadku,“ vyhlásil, oprel sa o pelasť a so stonom sa začal zdvíhať hore. V tom okamžiku sa pred stanom ozvalo množstvo tichých zapraskaní, akoby nikto lámal tenké konáre a Bootur stojaci vo vchode sa s tichým žuchnutím zvalil na zem. Kožušinu zakrývajúcu vchod niekto prudko odhrnul a dva biele záblesky zasiahli oboch mužov skôr, než stihli akokoľvek zareagovať. Obaja sa bez jediného slova zrútili k zemi, dvaja vysokí muži preskočili bezvedomé telo Bootura a zachytili ich skôr, než dopadli .
„Otec!“ ozval sa jasavý výkrik a na jednej z postelí sa Jenni vymrštila do sedu.
„Jenni!“ zvolal Patrick a ľahko preskočiac dve postele stojace mu v ceste, zovrel dievča v náručí. „Jenni, si v poriadku?“ spýtal sa, odtiahol ju trochu od seba a pátravo sa jej zahľadel do tváre.
„Nič mi nie je,“ uisťovala ho horlivo, „ ale Ivar..,“ vymanila sa z otcovského objatia a ukázala na brata. Patrick sa bleskovo zvrtol , položil dcéru späť na posteľ a vrátil sa k synovi. Ivar ležal bez pohybu s rukou položenou na hrudi . Patrickovi sa strachom zahmlil zrak, ale potriasol hlavou a rýchle začal kontrolovať synov zdravotný stav.
„Čo sa mu stalo?“ spýtal sa a krátko pozrel na dcéru. Jenni sa pomaly vyhrabala z prikrývok, do ktorých ju pastieri starostlivo zabalili a pričupla pri Ivarovej posteli.
„Nikto nevie. Odkedy pretransformoval loď na sane je takýto. Stále len spí a ani sa nepohne.Chvíľu som si dokonca myslela,“ Jenni sa zarazila, pozrela na otca a trhano sa nadýchla , „ myslela som si, že zomrel.“ dokončila ticho a pohladila brata po čele. Patrick sa mykol, neveriacky sa na ňu pozrel a zdvihol Ivara hore. Vonku sa ozval hovor a do stanu vkročil Remus. Potkol sa o ležiaceho Bootura, obočie mu vyskočilo vysoko hore a potriasol hlavou .
„Vonku boli ešte traja,“ oznámil a ušknul sa na Jenni. „ Ahoj, kráska!“ zvolal radostne, ale keď videl, ako Patrick ukladá nehybného Ivara naspäť na postel, zamračil sa. „Sú v poriadku?“ spýtal sa okamžite a preletel pohľadom po stane napchatom posteľami.
„Okrem Ivara sú všetci v poriadku,“ prikývla Jenni a Sven, ktorý kontroľoval ostatné deti tiež súhlasne kývol. Patrick zovrel pery, zamračil sa a vstal.
„Ideme domov,“ povedal, pozrel na Remusa a kývol mu. Ten sa len uškrnul a vyklonil sa von zo stanu .
„Torun!“ zavolal a keď počul tichú odpoveď spomedzi stanov, pokračoval. „Balíme a ideme domov! Berte deti a premiestnitre ich!“
„Máte tu nejaké veci?“ obrátil sa Sven na Jenni, vstal a sledoval, ako deti zliezajú z postelí a upravujú si oblečenie.
„Sane a batohy,“ odpovedala , tiež si upravila kombinézu a postavila sa.
„Dobre, nezabudnite tu upratať,“ povzdychol si Patrick, vyzdvihol Ivara do náručia , pevne si ho k sebe pritisol a s tichým lupnutím zmizol. Remus pristúpil k Jenni, otvoril náruč a usmial sa.
„Poď Jenni, ideme domov,“ povedal a pevne ju objal.
„A ostatní?“ zvolala ešte Jenni, ale Remus sa len chlácholivo usmial.
„Neboj sa, všetko bude v poriadku,“ povedal, pohladil ju po vlasoch , pevne ju zovrel v objatí a premiestnil sa. Sven pokrčil plecami, prekročil Bootura a vykukol von.
„Berte deti, ideme!“ zvolal , usmial sa na trochu vydesených študentov a popoháňal ich pred sebou von zo stanu. Ešte ani poriadne neprekročili prah, uchvátili ich silné ruky do mocného objatia a práskavé zvuky premiestnenia oznamovali, že zaklínači dokončujú svoju misiu. Len Sven so svojou skupinou sa so spokojným úsmevom rozhliadom po stane a poklopal si prútikom po dlani.
„Upratovacia čata , nástup!“ zavolal veselo a prvý švihol prútikom .
Komentáře
Přehled komentářů
je to skvele..som strasne rada ze ich nasli..ale dufam ze Ivar bude v poriadku..uzasna kapitolka..neviem sa dockat dalsej :)
SUPER
(Tria, 23. 5. 2008 9:25)
Som strašne rada, že je dalšia kapitola...
To je užasne že ma Patrik taký rešpekt a teraz ked som si ho predstavila ako blázna letiaceho po chodbe..:-DD Predstavila som si aj že zabudne hodiť prášok a narazí do krbu...
Dobre som sa zabavila...
Konečne budú všetci pokope..doma
Som rada, že si s nami
Ako sa cítiš?
Sirael,
(SORAKI&CASSIE, 23. 5. 2008 7:06)
tlatíčko, to se ti povedlóóó!
1/Jsem ráda, že Patrick přišel na způsob, jak je najít
2/ Jak běžel pře celý palác:"Remus,Remus" ... :-D
3/ Je fakt divné, jak se mohli dostat tak daleko
4/ Myslím, že je dam "přitáhlo" to srdce
5/ Trochu mě mrzí, že byli k "zachráncům" tak neuctiví ... mohli alespoň poděkovat za pomoc
6/ A co teď bude s Ivarem? Doufám, že se brzy probere :-D
7/ Stejně si myslím, že to byli kouzelníci, nebo alespoň ten Sokur, nemůžu si pomoct
8/ Sirael, je ti lépe? Doufám, že ano
9/ Hrozně moc se těším, až se vrátí Cassie :-D, tolik kapitol najdenou ...
10/ mám super kód 98898 :-D
super
(Lea, 22. 5. 2008 20:35)
Tak ich nasli, to je fajn.
Dufam, ze tym ludom, co deti nasli nijako neublizia. Mohli by im nechat aspon spomienku na ten rubin a tu legendu.
super :)
(jaja, 24. 5. 2008 18:55)