16. Severný ľadový
16. Severný ľadový
Atmosféra v stane bola napätá. Už niekoľko hodín sa pokúšali preniknúť hustým závojom snehovej výchrice a dohliadnuť ďalej, než na pol metra od vchodu, ale ešte ani raz sa im to nepodarilo. Teraz si už boli celkom istí, že ľadové pole sa dalo do pohybu. Stan sa stále otriasal pod väčšími, či menšími údermi prichádzajúcimi zo všetkých strán. Ivar musel dokonca pri vchode vztýčiť ochranné pole, aby im ho vietor neupchal snehom. Snehová víchrica trvala už niekoľko hodín a nikto z nich nevedel kedy sa skončí. Sedeli zamotaní v dekách a čakali.
„Ako dlho to už trvá?“ spýtal sa odrazu Dárius a prudko zdvihol hlavu pri jednom zo silnejších otrasov . Celkom jasne počul, ako sa zo steny iglú nad ich hlavami odlupujú kusy snehu.
„Od prvého otrasu je to desať hodín,“ odpovedal mu Ivar, keď sa pozrel na hodinky, ktoré neustále zvieral v ruke.
„Desať hodín!“ zvolal odrazu Lars a začal sa vymotávať z prikrývok. „Desať hodín od prvého otrasu,“ zopakoval , krútil hlavou a vzdychal.
„Áno, desať hodín,“ prikývol Ivar a začudovane pozoroval Larsa, ktorý sa prišuchtal k sporáku a prútikom v ňom zapálil magický oheň. Toto kúzlo ich profesor Sandel naučil ako prvé hneď po príchode, aby mohli variť .
„Ja som sa hneď čudoval, prečo som taký hladný,“ šomral si ticho Lars a prehraboval sa pritom v skrinke na potraviny.
„Ideš variť, Ody?“ spýtal sa Dárius a spustil nohy z postele. Ľahko zoskočil dolu a podišiel k Larsovi. Pozrel mu ponad plece, natiahol sa do skrinky a vytiahol konzervu mletého mäsa v rajčinovej omáčke. „Toto bude dobré,“ položil ju na stôl a znovu sa ponoril do skrinky. O niekoľko sekúnd sa narovnal s ruke držal veľký balík špagiet. Lars sa na neho pozrel , chvíľu premýšľal, ale napokon prikývol.
„Jednoduché a kalorické jedlo, aké teraz potrebujeme,“ odsúhlasil a vytiahol veľký hrniec. Postavil ho na sporák a namieril do prútik. „Aquamenti!“ zvolal a pozorne sledoval prúd vody, rinúci sa z neho. „Finite!“ ukončil kúzlo, keď sa mu zdalo, že má vody dosť, vytiahol soľ a hodil z nej za hrsť do hrnca.
„Aj vám sa zdá, že sa tá kryha s nami pohybuje?“ ozval sa potichu Marcel, ktorý sedel schúlení v rohu postele a objímal si rukami obe kolená. Hlavu si položil na ruky, mračil sa a v očiach mal obavy.
„Pohybuje sa,“ prikývol Dárius a zachytil hrniec, putujúci po horúcej platni sporáku. „Tu vidíš celkom jasný dôkaz,“ ukázal naň , nadvihol pokrievku a skontroloval , či sa už voda náhodou nevarí.
„Ktorým smerom?“ opýtal sa znovu Marcel, ale Ivar si len odfrkol a pokrútil hlavou.
„Ani srnka netuší, vietor sa stále točí a ľadové pole sa asi polámalo na veľa kusov. Hoci nechápem prečo.Vždy som si myslel, že celý Severný ľadový je pokrytý v zime hrubou vrstvou ľadu. Ani vo sne by ma nenapadlo, že by tu niekde mohlo byť otvorené more. Nie v zime!“ zvolal flustrovane Ivar , stisol pery a zamračil sa.
„Neviem prečo by si to mal tušiť,“ zašomral Dárius, nespúšťajúc oči zo sporáka, „ v prvom rade to mal vedieť Sandel . Ak to nevedel ani on, tak sa stalo niečo s čím nikto nepočítal a ľad sa roztopil.“
„Môže sa lámať ešte ďalej?“ otočil sa prudko od sporáka Lars a s očami ako taniere sa na nich pozeral. Ivar pokrčil plecami a Dárius sa uškrnul.
„Neviem a môžeme len dúfať, že nie. Ak sa búrka čoskoro utíši, možno sa to dozvieme. Ak sa neutíši, dozvieme sa to určite!“ zažartoval si Dárius a vysypal špagety do vody.
O pol hodinu boli špagety zjedené a splným žalúdkom vyzeral svet hneď o niečo veselší. Ešte dlho sa dohadovali o možných príčinách nestability ľadového poľa , ale stres a únava nakoniec zlomili všetkých. Zaspali zakrútení do diek a nevnímali čoraz častejšie otrasy ľadu , škrípanie a neskôr špľachot vĺn, ktoré udierali do okrajov veľkej kryhy plaviacej sa oceánom.
Po niekoľkých hodinách tvrdého spánku sa Marcelovi konečne podarilo zobudiť sa. Po celý čas sa mu snívali strašné sny o námorných bitkách, v ktorých bojoval s po zuby ozbrojenými pirátmi. Loď pod jeho nohami sa nepriek tomu, že už bol hore neprestávala hojdať. Opatrne otvoril oči a nechápavo sa pozeral na Ivara, ktorý ležal krížom cez posteľ a hlavu si zakrýval rukou. Pomaly zdvihol hlavu , žmurkal a pokúšal sa vrátiť sa do reality. Napriek jeho snahe hojdanie neprestávalo. Marcelove oči sa začali vydesene rozširovať , až mu takmer liezli z jamiek. Niekoľko sekúnd ešte ležal, potom ale odhodil deku a vyletel z postele von.
„Vstávajte!“ zreval a namáhavo udržiavajúc rovnováhu sa navliekal do kombinézy. „Vstávajte!“ kričal znovu a nevenujúc kamarátom jediný pohľad vykĺzol zo stanu von. Tých niekoľko metrov ku vchodu z iglú bolo najdlhších v jeho doterajšom živote. Ale skôr, ako sa dotal von vedel určite, že snehová búrka sa už skončila. Nebolo to zásluhou ochranného poľa, že mu vietor nevrhal do tváre sneh, bolo to proste preto, lebo sneh nepadal. Opatrne vystrčil hlavu von a pozeral do absolútnej tmy, ktorá bola cítiť soľou a vlhkosťou. Počul vlny, ktoré narážali na okraj kryhy a počul ich príliš blízko na to, aby sa mu to páčilo., Potrebolal prútik! Musel vedieť, čo sa vlastne stalo! Musel sa pozrieť na vlastné oči! ´. Namáhavo sa otočil v úzkom priechode, stiahol si rukavicu a šmátral v kombinéze po prútiku. Plecami sa opieral o snehovú stenu a len ťažko sa pohyboval. Nakoniec sa mu podarilo prútik vytiahnuť. Trochu skrehnutými prstami ho zovrel a mávom ním.
„Lumos maxima!“ zvolal a namieril ho von , vytrkujúc sa z vchodu. Ostré , prenikavé svetlo ožiarilo priestranstvo pred iglú a Marcel civel pred seba neschopný pochopiť, na čo sa to vlastne pozerá. Až prudké myknutie a ostrý hlas prichádzajúci spoza neho ho prebral z tranzu.
„Zaspal si tam?“ kričal Lars a strkal Marcela pred sebou von.
„Opatrne!“ vykríkol trochu vydesene a potom sa konečne vysúkal von celý. Postavil sa na nohy a neprestávajúc svietiť prútikom, obzeral sa okolo seba v nádeji, že je to len pokračovanie toho predchádzajúceho divokého sna. Nakoniec si musel priznať, že je komfrontovaný s holou realitou.
„Čo to , do pekla, je!“ ozval sa vedľa neho výkrik a Marcel sa trhol. Pozrel sa dolu a videl Larsa, ako civí na čierne vlny prelievajúce sa cez okraj kryhy len pár metrov od vchodu. Jeho pohľad okamžite zamieril bokom a Marcel zreteľne počul hlboký výdych úľavy, ktorý sa Larsovi vydral z úst. Ale to sa už Lars hrabal von a za ním vyliezli aj Ivar a Dárius. Obaja zízali na vodu , ale Ivar si tiež úľavne vydýchol, keď sa pozrel bokom. Len teraz si Marcel uvedomil, že tam stojí iglú, v ktorom bývali dievčatá.
„Lumos maxima!“ zvolal aj Dárius a žiara vychádzajúca z jeho prútika sa pridala k Marcelovej. Ivar sa na chvíľu nerozhodne zastavil v chôdzi k susednému iglú, ale potom niečo zašomral a v ruke sa mu objavila fakľa žiariaca jesným, zeleným svetlom.
„Pozrite sa okolo, ja idem skontroľovať dievčatá,“ zavelil a tých niekoľko krokov priam preletel. Fakľu zabodol pri vchode a vĺzol do úzkeho vchodu. Keď odhŕňal stanový dielec, trochu sa mu triasli ruky. Bál sa toho, že nájde dievčatá zranené a zároveň sa bál, že ich tam nenájde. Pri prvom pohľade dnu si vydýchol a mierne sa uškrnul. Tak, ako pred chvíľkou oni, aj dievčatá tvrdo spali poskrúcané na posteliach v roztodivných pozíciách. Ivar vyhľadal Jenni, prešiel cez stan a mierne ňou zatriasol. „Jenni, zobuď sa!“ žiadal ju ticho a usmieval sa pobavene, keď videl jej vydesený výraz.
„Čo sa robí?“ vykríkla a prudko sa posadila. Ivar len len stihol uskočiť, aby doň nenarazila hlavou. „Kde sme to?“
„Na ľadovej kryhe plávame k severnému pólu!“ zavtipkoval Ivar a Jenni na neho vypleštila oči.
„Zbláznil si sa!“ zvreskla a definitívne tak zobudila spolužiačky, ktoré sa k Ivarovmu úprimnému zdeseniu dali do trochu hysterického plaču.
„Prestaňte jačať!“ povedal . „ Toto nám naozaj nepomôže! Ste čarodejnice, tak sa trochu spamätajte a poďte von!“ prikázal im rozhodne , otočil sa a odišiel.
Snehová búrka sa utíšila a profesorovi Sandelovi sa podarilo zhromaždiť časť svojho klanu . Študenti našťastie nespanikárili a ako praví delfíni sa vody nezľakli. Namiesto toho v pravideľných intervaloch vypúšťali do vzduchu červené svetlice, podľa ktorých ich našiel a premiestnil postupne na pevninu. Ale napriek všetkej jeho snahe ich našiel len dvanásť. Štyria chlapci a štyri dievčatá sa stratili v oceáne počas búrky. Medzi nimi boli obaja O´Brayenovci a Sandelovi sa vôbec nepáčila predstva, žeby to mal ísť ich rodičom oznámiť. Vyčaroval teda prenášadlo, ktorým poslal zachránených študentov naspäť do školy a sám sa vrátil k troskám ľadového poľa, aby pokračoval v hľadaní.
Keď sa neúplný klan delfínov objavil v škole, vyvolalo to množstvo otázok na ktoré študenti nedokázali odpovedať. No a samozrejme bola medzi nimi aj tá najzákladnejšia a to, kde sú ostatní. Po zistení, že zvyšok klanu je vlastne nezvestný, napísal riaditeľ Valtari sedem listov a s ťažkým srdcom ich odoslal.
„Remus, mohol by si ísť zobrať poštu?“ volal Patrick, keď sa ozval zvonček ohlasujúci prílet sovy. Počul ho až do kúpelne, kde si práve púšťal sprchu, aby zmyl únavu z dlhého sedenia za pracovným stolom.
„Píšu z Kalevaly!“ zakričal Remus pri dverách a Patrick sa uškrnul., Pred niekoľkými týždňami mu Valtari poslal pravideľný list s výpočtom Ivarových žartíkov. Mohol len dúfať, že tento bude kratší a on sa nebude musieť toľko ospravedlňovať, za správanie svojho syna. Našťastie to zatiaľ ešte nepresiahlo úroveň nevinných žartíkov, aj keď to popletenie krbovej siete...´.uchechtol sa v zastavil vodu.
„Otvor to!“ zakričal a počul, ako si Remus čosi šomre popod nos. Osušil sa, prehodil si mäkký župan a otvoril dvere. Zarazilo ho, že Remus stojí uprostred izby, v ruke drží otvorený list a tvári sa vydesene. „Pre Merlina!“ zvolal a vkročil do miestnosti.“ Čo také vyviedol?“ spýtal sa namrzene.
„Stratil sa ! A Jenni tiež,“ hlesol Remus a otočil k nemu zblednutú tvár. Patrick zostal na neho bez slova civieť. Nechápavo žmurkal a v hlave mu vírili Remusove slová. , Stratil sa a Jenni tiež!´
„Kde?“ vytlačil nakoniec zo seba namáhavo a s trasúcimi sa kolenami podišiel k Remusovi. Vzal mu z ruky list a preletel pohľadom tých niekoľko riadkov, ktoré riaditeľ napísal. Nedokázal uveriť vlastným očiam. „Čo sa to v tej Kalevale , do pekla, deje!“ zreval odrazu a zo všetkého najviac túžil do niečoho kopnúť. Remus ho len v poslednej chvíľi schytil za župan a smýkol s ním na najbližšiu stoličku.
„Dolámeš si nohu, si bosí!“ zvolal a ťažko oddychoval. Ešte stále bol v šoku z tej strašnej správy. Patrick vyskočil, divo sa okolo seba obzeral a nakoniec sa vrhol k domácej ustredni.
„Accio prútik!“ zvolal a keď ho mal v ruke ,klopal do tlačidlách tak dôrazne, až z nich odletovali iskry. „Pohotovosť!“ zreval do reproduktora, keď sa mu ozval Ragnarov sýty barytón. „Vedúci všetkých voľných skupín ku mne do pracovne a stiahnite z terénu všetkých, ktorých môžete! Okamžite!“
„Dobre, hneď sme tam!“ odpovedal trochu prekvapený Ragnar a prerušil spojenie. Patrick sa s planúcimi očami pozrel na Remusa a vrazil do izby, aby sa pred príchodom zaklínačov stihol obliecť. Remus sa takmer bezvládne zviezol do kresla. O niekoľko minút sa v pracovni zhromaždili vedúci skupín, ktoré sa pred pár dňami vrátili z terénu a tých, ktoré sa do terénu práve pripravovali. Boli šiesti a netrpezlivo očakávali na Patricka, aby im vysvetlil, čo sa stalo. Nemuseli dlho čakať. Vtrhol dnu s takou razanciou, že takmer vytrhol dvere z pantov. Všetkým vyskočilo obočie vysoko na čelo a trochu sa prikrčili. Takéhoto rozzúreného ho ešte asi ani nevideli. Beda tomu na koho jeho zlosť dopadne!
„Som rád, že ste prišli tak rýchle!“ začal takmer po šspky a muži sediaci v kreslách pobledli. „Na zimnom výsadku , ktorý každý rok poriada Kalevala mi zmizli obe deti !“ vyhlásil ďalej a oči všetkých sa rozšírili v úžase. „Všetci voľní zaklínači vyfasujú polárnicke oblečenie , celú výbavu a o niekoľko hodín odchádzame k severnému pólu. Ja si ešte odskočím získať presnejšie informácie miesta do Kalevaly!“ vypľul cez zatvorené zuby a vstal. Remus sa na neho pozrel zamračene a podal mu ďalší pergamen.
„Nemusíš, Valtari ti to preventívne napísal. Asi mal obavu z tvojho vypytovania,“ doložil tvrdo a zahľadel sa Patrickovi do očí. „Neurob nič, čo by si mohol ľutovať. Myslím si, že o Ivara a Jenni sa nemusíme báť. Obaja sa vedia premieňať a nejaký oceán, hoci aj Severný ľadový im nemôže ublížiť. Budú v poriadku, som o tom presvedčený,“ hovoril a sledoval, ako sa Patrick postupne upokojuje.
„Dobre,“ súhlasil nakoniec a pozrel na Remusa zamračene. Ale to neznamená, že ruším akciu!“ zvolal a zaklínači vypadli z pracovne rýchlosťou namydleného blesku. Patrick sa chvíľu pozeral na dvere, za ktorými sa stratili a potom sa obrátil k Remusovi. „ Tak neviem, či je môj rod prekliaty, ale nechápem prečo musia všetky moje deti neustále bojovať o holý život.“
„Sú tam aj iné deti,“ pripomenul mu Remus a Patrick sklonil hlavu, „ a myslím si, že tie sú v oveľa väčšom nebezpečenstve. Oni nemajú schopnosti Ivara a Jenni.“
„Máš pravdu, ale aj tak to moju obavu o nich nezmenšilo,“ vyhlásil Patrick a pozrel na hodinky. „Ideme sa pripraviť o pár hodín vyrážame!“ doložil a zamieril k dverám . Remus mu kráčal po boku a spolu opustili pracovňu.
Komentáře
Přehled komentářů
Sirael chcela by som vedieť
či niekedy čerpáš aj z našej fantázie, ktorá v komentároch...alebo maš už vlastne svoju predstavu teraz ako to približne dopadne???
;-)
soraki
(Lea, 4. 5. 2008 19:48)
Ilja je Darius, lebo vyzera jak Ilja Muromec.
Ody je Lars, lebo vyprava historky jak Odyseus.
Ivar je Dracik a Marcel uz neviem...
:-) Dufam, ze som to nepoplietla.
baby moje.....
(maginy, 4. 5. 2008 19:41)
.............prosiiiiiiiiiiiiiiim drazte mi palceky bo mam zajtra tie prijmcky a este jedny v stredu no tak a uz potom budem pista aj komenty
Sirael, nebo kdokoliv jiný
(soraki, 4. 5. 2008 19:28)
mám trochu chaos v těch přezdívkách - nějak furt nevím, kdo je Ody a kdo Ilja apod. nemohl by mi někdo napsat dko je kdo? Já vím, měla bych si to přečíst ještě jednou, ale s tou hyperaktivní veverkou, která si říká moje dcera /vstává v 5:30 a ještě teď NENÍ unavená/, jsem ráda, když si přečtu novou kapču. A navíc ... je hokej :-D
Díky všem, co nejsou tak líní jako já :-D
super
(jaja, 4. 5. 2008 18:32)kapitolka je skvela..Patrick ma pravdu..kazde jeho dieta sa niekde stratilo a muselo bojovat o zivot ako povedal..ty si na rod O´Brayenovcov uvalila nejaku kliadbu alebo co :D..je to uzasna kapitolka..a verim ze Ivar a Jenny si poradia tak ako si vzdy poradili Brentan a Kieran :)..neviem sa dockat dalsej kapitolky :)
dobry vecer
(Lea, 3. 5. 2008 21:19)
tak mi konecne presla celodenna migrena a s radostou som si precitala novu kapitolku. Dakujem.
Jasne, ze Ivar je iny, ked sa to tak vezme Bren a Kier boli na svoj vek trochu moc vyspeli :-) Takze Ivar sa vlastne sprava normalne :-)
A dufam, ze sa z tej situacie dostanu sami, aspon by Patrikovi ukazali, ze su ozaj zrucni.
K "úvodníčku"
(SORAKI & CASSIE, 3. 5. 2008 17:12)No, ano, Ivar je jiný než Bren a Kier, ale to je dobře. Kdybychom byli všichni stejní - to by byla nuda. A že se bojí? Já se taky bojím :-D sice jiných věcí, ale Ivar je opravdu jen malé dítě a už toho zvládl na svůj věk hodně. Možná až příliš a když k tomu přidáme ještě všechnu tu dřinu a zodpovědnost co na něj naložil Patrick ... skoro žádné dětství a to věčné srovnávání s dvojčaty ... snad to bude lepší, věřím totiž, že Ivar něco vymyslí a Patrick na něj bude hrdý.
Super
(SORAKI & CASSIE, 3. 5. 2008 17:05)
konečně víme, co se děje :-D, hlavně, že jsou v pořádku a spolu. Jsem zvědavá, co teď vymyslí a nechtěla bych být v kůži V\ltariho nebo Sandela ... Patrick umí zuřit ... ale když si oředstavíte, že byste tam měli svoje děti ... nechci ani domýšlet. Kdo ví, kam se na té kře až dostali, mohlo je to odplavit daleko. Uvidíme.
Každopádně, Sirael, dík za perfektní kapitolku. Byla napínavá, ale zároveň si nás uklidnila, fakt paráda.
Jo, teď se budu hlásit spíš večer - manžel dělá webovky, ale večer kouká na hokej :-D
Tak všechny zdravím a zase příště :-D
*-*
(Tria, 3. 5. 2008 13:34)
Ivar je samozrejme iný než jeho bratia...
nielenže má väčšiu moc, ale od malička je Patrik k nemu prísny...(ved viete Minotaurus)
a ešte k tomu ked všetci neustále vychvaľovali dvojčatá čítil sa menejcenný a nevie tak preukazovať svoje city...
Svoje city najviac preukazuje k Jenny s nou má najbližší vzťah...ved sú to dvojčatá...k ostatným sa mi zdá, že je viac uzavretý...
Ako písala Sirael všetko sa naučí... :-)
:-)
(Tria, 3. 5. 2008 12:43)
Takže som mala pravdu...super
a Ivar nenechá chlapcov ani dievčatá napospas tomu moru... Som rada,že si to napísala tak aby sa Ivar nebál o sestru, takto má istotu že je v poriadku...a kedže sú taký zruční čarodejníci určite niečo vymyslia
..a Jenni sa nevie premieňať na draka a nemá ani dračie oblečenie...
A samozrejme že majú všetci strach ... sú to iba deti... a týmto sa ešte viac zpevní ich prateľstvo... kráááásna kapitola....
:-D
Som rada, že ťa máme Sirael....
us se tesim
(kik, 3. 5. 2008 10:24)us se tesim na dalsi pokracovani doufam zese ivar a jenni promeni v draky a donesou ostatni na pevninu
Milé překvapení po ránu
(Peťa, 3. 5. 2008 9:58)Moc hezká kapitolka :-) Už jsem klidnější, když vím, že je Patrik hledá a děcka jsou taky víc v klidu, když už přešla bouřka. Snad to v pořádku přečkají...Prostě se už strašně těším na pokračování!!! :-D
dobre rano :)
(Ja Osobne, 3. 5. 2008 7:27)
a diky moc za super kapitolu, Sirael :)
ted uz to nevypada tak cerne, jako u minule kapitoly... uz ted se tesim na dalsi, hlavne az se Sirius dostane do Kalevaly a udela tam trosku vitr :)
*-*
(Tria, 5. 5. 2008 16:55)