13. Delfíni a drak
13. Delfíni a drak
„Ivar,“ ozval sa spoza dverí kúpelne namosúrený hlas Dáriusa, „ mohol by si mi podať uterák? Asi som si ho nechal na posteli,“ kričal a konečne zastavil vodu v sprche. Ivar sediaci za stolom sa zamračil, zdvihol hlavu a pozrel na Dáriovu postel. Skutočne na nej ležal huňatý modrobiely uterák. Pozrel nerozhodne na učebnicu, ktorú práve čítal a dvere kúpelne. Vôbec sa mu nechcelo vstávať z kresla a tak sa len otočil a mávol rukou.
„Resero!“ povedal a keď sa dvere na kúpelni otvorili dokorán, mávol po druhýkrát , „Volito!“ . Uterák sa plavne vzniesol , odletel do kúpelne a po nedbalom mávnutí rukou už otáčajúceho sa Ivara sa dvere zabuchli a z vnútra sa ozvalo zahundranie .
„Vďaka!“ zavolal Dárius a o chvíľu už vchádzal do izby, uterákom si čochril husté hnedé vlasy a slastne sa preťahoval. „Tá sprcha mi urobila dobre. Hneď sa cítim lepšie,“ pozrel na Ivara skláňajúceho sa nad knihou a široko zazíval. „Nepôjdeme na chvíľu dolu?! spýtal sa, keď videl, ako Ivar konečne knihu zaklapol.
„O chvíľu je večera,“ pripomenul kamarátovi Ivar a obzrel sa okolo seba, „kam išli Marcel a Lars?“
„Marcel je celkom určite ešte v knižnici a zabudol na čas a Lars predpokladám je v klubovni a snaží sa ohúriť Jenni nejakou vymyslenou historkou.“ Ivar na mierne zamračil a potom sa uškrnul.
„Tá mu tak skočí na jeho historky,“ povedal so smiechom, ale predsa len vstal a učebnicu zasunul do malej knižnice nad nočným stolíkom. „Veľký ľudový rozprávač Lars sa zase predvádza?“ pokrútil hlavou nespokojne a vzal z postele kabátec. Prehodil si ho cez plecia , skontroloval prútiky a vyšiel na chodbu. Hneď za dverami sa otočil a počkal, kým sa k nemu pripojí aj Dárius . Až potom zbehol dolu krátkym schodiskom do klubovne. Jediný pohľad mu stačil na to, aby v hlúčiku spolužiakov objavil Larsovu svetlú hrivu.
„...a potom sme museli utekať ako o život, lebo ten troll dostal náhly záchvat geniality a uvedomil si, že tie kmene nepadali náhodou. Ešte že sú takí nemotorní, inak by som vám to tu asi nerozprával, ale nosili by ste mi konvalinky na hrobček.“ smial sa Lars pobavene a celý hlúčik študentov spolu s ním. Ivar začul aj zvonivý smiech Jenni, ktorá sa až zachádzala pri predstave Larsa utekajúceho pred trollom . Videl, ako si odhodila dlhé vlasy na chrbát a očarený Larsov pohľad , ktorým sledoval každý jej pohyb.
„Nevedel som, že tvoje obľúbené kvetiny sú konvalinky,“ zatiahol pomaly, keď dorazil ku kreslu, na ktorom Lars sedel. Ten len nerád odvrátil pohľad od žiarivých očí Jenni a pozrel sa do presne takých istých sivých očí jej brata. Až na to, že tieto sa nesmiali a boli studené ako dva kamienky. Ticho si povzdychol a vstal ukláňajúc sa na všetky strany.
„Vyzerá to tak, že dnes už naša čierna hodinka končí a ako mi tu môj drahý priateľ pripomína, je čas ísť na večeru, aj keď,“ zarazil sa a pozrel na Dáriusa s obočím vyklenutým vysoko na čele, „ prečo tak skoro?“
„Ideme ešte do knižnice , musíme si vyzdvihnúť Marcela, lebo tam zase bude až kým ho odtiaľ nevyhodia.“
„Náš knižný moľ - knihomoľ sa nám zase zabudol v knižnici?“ krútil hlavou Lars a predieral sa hlúčikom svojich vďačných poslucháčov, ktorí ho len neradi púšťali preč. „Celkom určite má ten svoj dlhý nos zapichnutý v nejakej knižke,“ šomral si a dobiehal ostatných, „ namôj veru, keby mal ten nos ešte o milimeter väčší, mohol by sa volať Cyrano de Bergerac.“
„Nemá ho až taký dlhý, to sa ti len zdá, alebo mu závidíš, že na rozdieľ od tvojich Homérovských historiek vie napísať aj zopár veršov?“ spýtal sa ironicky Dárius a uškrnul sa na nafúknutého Larsa, ktorý klusal za nimi. Pri krbe sa na chvíľu zastavili, kým si Ivar neobliekol kabátec, preto že na chodbách bola celkom zima.
„Náhodou, za moje historky by sa nemusel hanbiť ani Homér!“ oponoval naštvane Lars a pohodil hlavou, aby mu dlhé svetlo plavé vlasy nepadali do očí.
„Jasne, keby si prežil všetko o čom si za posledné týždne rozprával, mohol by Homér zložiť ďalšiu Odyseu!“
„Ale ja som to všetko skutočne zažil!“ hneval sa Lars a vkročil za smejúcim sa Ivarom do krbu.
„Samozrejme , ,Ody´!“ skrivil tvár v ironickej grimase Dárius , keď vyskočil z krbu na chodbu.
„Len sa nenaparuj,“ zamračil sa Lars a prezrel si statnú Dáriusovu postavu, „ si myslíš, že keď máš svaly ako Ilja Muromec, tak si s tebou neporadím?“
„Ako by si mohol?“ začudoval sa Ivar a zamieril si to krížom cez vstupnú haly do chodby s krbami na druhej strane. „Nemôžeš poraziť bohatiera, ten predsa vždy zvíťazí, nie?“ otočil sa s otázkou na Dáriusa a keď videl, ako prikývol, spokojne sa usmial.
„Ešte že máme teba, Dráčik. Inak naozaj neviem, čo by sme si počali,“ ironizoval Lars . Postavil sa do radu pred krbom a keď študent pred ním zmizol v zelených plameňoch nabral si prášok a otočil sa k Dáriusovi. „Hej, Ilja! Si na rade!“ zvolal so smiechom a vhodil prášok do krbu. Skôr, než ho stihol Dárius dostihnúť, vypadol z krbu na druhej chodbe a ustúpil zopár rokov, aby nebol tak na rane. ,Netreba strkať ruku drakovi do papule,´pomyslel si s úsmeškom a pozeral sa, ako v krbu vyskakuje Dárius a hneď za ním Ivar.
„Ty si dnes koleduješ o nejakú malú, peknú kliadbičku, Ody,“ prižmúril oči Ivar a jemne sa uškrnul.
„Ale no tak, Dráčik, nehnevaj sa,“ uškeril sa Lars a zamieril ku knižnici, aby si konečne vyzdvihli aj Marcela. Našli ho stáť pri stole, na ktorom sa vŕšila takmer metrová hromada kníh. Jednu z nich držal v ruke a skutočne bol v nej zaborený až po uši. Čierne rovné vlasy mu padali do tváre a dlhé , štíhle prsty netrpezlivo listovali stránkami.
„Nehovoril som?“ zastenal Lars a ukázal na neho, len čo vstúpili do dverí prváckeho oddelenia. „Nos má zaborený v knihe a nevie o svete! A vy mi tu nadávate, že ho prezývam Cyrano!“ obrátil sa ku kamarátom ublížene. „Tebe to nebude vadiť, však Cyri?“ obrátil sa už nahlas k Marcelovi. Ten sa trochu mykol , zdvihol k nim pohľad veľkých hnedých oči a trochu neprítomne na nich civel.
„Čo? Nebude mi to vadiť?“ čudoval sa a zmetene pozeral z jedného na druhého. „Čo mi nebude vadiť?“
„Keď ti budeme hovoriť Cyri a nie Marcel,“ ozval sa sladko Lars a vytrhol mu knihu z ruky. „Je čas na večeru! Nemôžeš byť živý len na atramente!“
„Nechápem!“ klipkal očami Marcel a pozeral spýtavo na Ivara.
„Ále náš Ody zase splieta báje,“ hodil rukou Ivar, „ ale v jednom má pravdu, naozaj je čas ísť na večeru.
„Ody?“ trhol hlavou Marcel a vydesene pozrel na Dáriusa. „Nepreskočilo im náhodou?“
„Nepreskočilo a Drak nemá pravdu!“ zamračil sa Lars. „Náhou je Cyri celkom pekné meno, Povedz, však sa ti páči!“
„Cyri? Prečo Cyri? Ja už mám meno!“ nachápal Marcel a pokúšal sa pobrať do náručia čo najviac kníh.
„To si odvodil od Cyrana!“ vyštekol Ivar , mávnutím ruky mu všetky knihy vzal a druhým zmenšil tak, že sa mu zmestili do dlane. Netrpezlivo ich zhrnul zo stola na nasypal si ich do vrecka.
„Zase čaruješ neverbálne a len rukami,“ vyčítal mu Dárius, „ vieš čo ti hovoril profesor Becker.“
„Počas vyučovania čarujem tak, ako chce on , ale teraz nie som na vyučovaní a budem čarovať tak, ako to vyhovuje mne!“ pokrútil hlavou Ivar a s očakávaním sa zahľadel na kamarátov.
„Máš pravdu, Dráčik,“ zatiahol Lars s úškrnom, „ Ilja zabúda, že nás čaká večera, nemusíme sa zdržovať hľadaním prútika!“
„Cyri, Ody, Ilja, Dráčik ? Môžete mi konečne povedať, čo to je?“ zvolal odrazu Marcel bez ohľadu na to, že boli práve v knižnici. Bol natoľko vyvedený z rovnováhy, že si to ani neuvedomil.
„To si nevšímaj,“ usmial sa Dárius a vzal ho za rameno, „to len Lars takto blbne. Vymýšľa si prezývky.“
„Vy ste s tým začali!“ obvinil ich Lars a rezko vykročil za Ivarom, ktorý už mieril von z knižnice. „Som vraj ako Odyseus!“
„Aha! To je Ody?“ spýtaj sa so záujmom Marcel a potom sa uškrnul. „náhodou je to celkom príhodné.“
„Ešte ty začínaj,“ povzdychol si Dárius a vkročil do krbu, „ nestačí že sa jaší Lasr?“ dokončil už na druhej strane vo vstupnej hale. Ivar na nich už čakal. Nonšalantne sa opieral o zárubňu dverí so zasneným výrazom v tvári. Dračia koža jeho oblečenia menila farbu pri každom jeho pohybe, akoby bol oblečený do morskej vody.
„Nevyzerá ako drak,“ usmial sa Marcel, keď mu pohľad padol na jemné črty Ivarovej tváre.
„Ale je neustále navlečený v dračej koži!“ nedal sa Lars s úškrnom. „Očakávam, že v tom v blízkej budúcnoti bude aj spávať!“
„Je to krásne a pristane mu to,“ uškrnul sa Dárius, „ pozrite sa na tie dievčatá,“ ukázal rukou na skupinku druháčok, ktoré prechádzali po chodbe. Pri pohľade na Ivara sa prestali na chvíľu rozprávať a civeli na neho, ako na svätý obrázok.
„No, má to svoje prednosti,“ povzdychol si Lars a rýchlym krokom prešiel k Ivarovi. „Poďme Drak, ideme večerať, lebo si ťa tie baby dajú ako predjedlo!“ zasyčal, vzal Ivara za rameno a vliekol ho za sebou do jedálne.
Stôl klanu delfínov bol už takmer zaplnený. Pasadali si na svoje miesta a vzali do ruky jedálne lístky. Marcel si zamračene čítal ponuku a nakoniec poklopal po jednom z jedál prútikom. Aj ostatní si objednali a hneď po objavení plných tanierov sa dali do jedla. Marcel mal zrejme vegetariánsku náladu a tak mal na tanieri len hromadu zeleniny a rôznych druhov syra. Dárius krájal stredne prepečený biftek , Lars sa prplal v dusenom pstruhovi a vyberal kostičky a Ivar mal na tanieri malé tvarohové koláčiky.
„Dobre,“ začal zase Marcel a nabodol na vidličku kus syra, chvíľu si ho nepriateľsky prezeral a potom s povzdychom niesol k ústam.
„Čo dobve?“ zahuhlal Lars a s prižmúrenými očami skúmal jazykom sústo v ústach. Potom si tam strčil aj prsty a s víťazoslávnym úsmevom vytiahol tenkú , ostrú kosť. Ivar zmraštil tvár a prevrátil oči stĺpkom. Zaboril si ruky do vlasov a Jenni, sediaca oproti nemu sa roosmiala. Larsove oči sa okamžite zabodli do jej tváre a na rybu na jeho tanieri na chvíľu zabudol. Ivar sa otriasol a jediným rozhodným pohybom zbavil pstruha všetkých kostí. Na stole pred Larsovým tanierom ležala kompletná kostra pstruha. Lars na ňu vytreštil oči a znechutene pozrel na Ivara.
„Teraz sa konečne naješ ako človek!“ zavrčal Ivar a Jenni sa znovu rozosmiala. Lars sa nafúkol a porýpal sa v rybacom mäse vidličkou.
„Bez tých kostí to už nie je ono,“ zašomral a obrátil sa k Marcelovi. „Čo dobre?“ Ten na neho niekoľko sekúnd vyjavne pozeral, ale potom si spomenul, čo sa vlastne chcel opýtať.
„Pochopil som tri prezývky, ale tej štvrtej nerozumiem ani zamak.“
„Ktorej?“ zdvihol hlavu Lars a pozrel Marcelovi do tváre.
„Prečo Ilja? Tebe sa meno Dárius nepáči?“ pýtal sa Marcel a Lars sa ticho rozosmial.
„Pripomína mi staré ruské báje,“ mrkol bokom na Dáriusa a uchechtol sa, „ vyzerá, že v dospelosti bude veľký a mohutný, je odvážny a mocný. Má svaly,“ odfrkol znechutene, „ proste ukážkový bohatier. No a najväčší z nich bol Ilja Muromec! Preto Ilja a okrem toho je to kratšie než Dárius!“ doložil a odhodlane zaboril vidličku do masy, ktorá ešte pred chvíľou bola pstruhom. Teraz to pripomínalo skôr fašírku. Marcel vedľa neho sa ticho smial . Keď zdvihol pohľad, videl Jenni, ako sa na neho so zájmom pozerá a usnieva sa. Líca mu zalial rumenec, sklopil oči a nabodol ďalší kúsok syra. Nemal rád syr, ale sľúbil mame, že aspoň raz za čas bude jesť zdravo. Jeho mama bola veľkým zástancom zdravej, ale nie veľmi chutnej stravy.
„Čo ťa nezabije, to ťa posilní,“ šepol mu do ucha Ivar, ktorý nad jeho tanierom mávol rukou. Vyzeralo to, akoby si len chcel odhrnúť vlasy z čela, ale Jenni to neuniklo. Jemne sa zamračila a nesúhlasne zafučala. Ivar len mykol plecom a uškrnul sa. Marcel vložil kúsok syra do úst a jeho oči sa rozšírili. Pozrel do taniera, potom na Ivara a uškrnul sa s plnými ústami.
„Vďaka Drak!“ šepol a Ivarovi vyletelo obočie hore prekvapením. „Vyzerá to ako syr, ale chutí to ako biftek. Ako si to urobil?“ spýtal sa , ale Ivar pokrútil hlavou a očami ukázal na Jenni, ktorá ich s nesúhlasným výrazom na tvári neprestajne pozorovala.
Večera sa pretiahla a keď odchádzali z jedálne, bolo tam už len veľmi málo študentov. Za profesorským stolom sedel ešte stále profesor Sandel a zamyslene pozoroval dianie pri stole delfínov. Videl, ako Ivar neustále čaruje a ako sa to snaží maskovať, aby nedráždil svoje okolie. Videl jeho dračí oblek a pozornosť, ktorú vzbudzuje pri okolitých stoloch a snažil sa pochopiť, čoi sa deje v hlave malého chlapca s veľkou mocou.
Ivar si také starosti vôbec nerobil . V pohode si užíval voľný večer a spokojne oblizoval lyžičku namočenú v roztopenej čokoláde. Pozoroval spolužiakov a smial sa na vtipoch, ktoré rozprával Lars. Bol koniec októbra, vonku bola tma ako vo vreci a z oblohy začali padať veľké snehové vločky.
Komentáře
Přehled komentářů
aaaaaaach sirael preco nas tak muciiiiiiiiiiššš
uz som tu aj ja
(Lea, 28. 4. 2008 19:50)
Spravila som si dva tyzdne vylet domov na Slovensko, tak som tu vsetko musela vcera dobehnut.
Pekne sa nam to rozvija.
Tak ma napadlo, nie je dolezite, kto bol ten carodejnik, ktoreho draci na druhej strane zozrali?
A stretavaju sa Ivar a Jenni so Sirou a Siriusom? Zeby nejake spolocne nezbedy stvarali :-)
Pekne pises Sirael, vdaka.
Zdáreček :-D
(SORAKI & CASSIE, 27. 4. 2008 18:18)
Jsem zpět :-D
Tak to vypadá, že prof. Sandel bude mít co dělat - a to ještě pořádně nezačali a Ivar nevymýšlí kouzla ... :-D. Jenni buda asi kočka po Seleně - to víte, brazilská krev ... Jinak s tím oblekem - Ivarovi zcela zjevně nevadí, že je středem pozornosti a také "čuju v kostech", že ne každý kluk projde jeho měřítky tak, aby si mohl začít s Jenni. ale tak to má být. Jsem ráda, že si konečně našli kamarády a nejsou pořád v paláci.
Tak zatím a mám dobrej kód 33399
*-*-*-*-*-*-*-*-*-*
(Tria, 27. 4. 2008 11:59)
takže som zasa späť.
Celkom zaujímavé, som zvedavá čo bude pokračovať...čo vymyslíš za príbeh.
Je fajn, že Ivar má kamarátov...vznikajä nové kamarátstva a dufam, že budú také pevné ako mali štyria draci.
Tešímsa čo zaujímavé pre nás pripraviš
ahojky
(nataly, 26. 4. 2008 22:05)krasne ako vzdy co k tomu dodat:D a mozno sa mi to len zda ale za malym ivarom sa zacinaju otacat baby takze v sebe casom urcite nezaprie siriusa:D teda aspon mne by sa to pacilo:D ale nechame sa prekvapit:D:D
moc hezký
(Peťa, 26. 4. 2008 15:43)
taková hezká idilka :-) Ivar si našel kamarády, s kterýma se rozhodně nenudí a za Jenni se všichni otáčejí. Myslím, že ji Ivar jako správnej brácha bude bránit a bude jí odhánět všechny nápadníky, zvlášť jestli to budou jeho kamarádi :-D
Profesor Sandel to bude mít s Ivarem pěkně těžký, ale aspoň se nebude nudit :-D
Mno už se těším na další kapitolky a zážitky z Kalevaly, paláce a nějaká zpráva z Avolonu by taky potěšila :-)
aaaaaaaaaaaaaa
(maginy, 28. 4. 2008 21:24)