12. Prípravy
12. Prípravy
Dni naplnené prácou leteli rýchle. Ivar okrem toho ešte stále nacvičoval aj premenu na draka a tak bol skutočne prekvapený, keď si uvedomil, že o dva dni nastupuje do školy a bude sa musieť zo všetkými rozlúčiť.
„Už máš zabalené?“ spýtala sa ho mama a otáčala v rukách tenkú krabičku. Ivar sa na ňu pozrel s prekvapením. Už pred dvomi dňami mu ukázala, ako si má zabaliť tú obrovskú hromadu vecí, ktoré mu nanosili do izby. Predpokladal, že už má všetko, ale mama si to zrejme nemyslela.
„Čo je to?“ spýtal sa, ale okamžite sa pousmial a žmurkol na ňu. „Prepáč, ja viem že je to prútik, ale ja ho predsa nepotrebujem!“
„Budeš ho musieť občas používať, tak som ti dala priniesť aj náhradný. V izbe nájdeš púzdro na predlaktie, tam budeš nosiť jeden a v čižme druhý. Tak to robia všetci zaklínači a bola by som rada, keby ste to urobili aj vy, obaja,“ doložila a pozrela na Jenni. „Ďalší prútik máš v hornej zásuvke kufra spolu s peniazmi.“
„Toľko prútikov,“ pokrútil Ivar nechápavo hlavou, „ to vyzerá skôr, ako by si nás vypravovala do vojny a nie do školy,“ zasmial sa , ale prijal puzdro, ktoré mu ponúkala. Mama sa neisto pousmiala a povzdychla si.
„Občas to môže byť to isté. Vypravovala som dvojčatá a netušila som, čo všetko budú musieť prežiť. Teraz mám aspoň akú takú predstavu, takže máte v kufroch aj bezodné vaky, celú sadu mäkkých prikrývok v miniaturnom vydaní, stačí zväčšiť a kompletnú zásobu športových odevov a obuvi, pre všemožné druhy športov. Zmenšené oblečenie na zimnú výpravu nájdete tiež tam. Metly vám práve išli vybrať otec s Remusom . Brentan s Kieranom vám poslali niekoľko zošitkov s kúzlami, ktoré podľa ich názoru budete nevyhnutne potrebovať, tie som vám dala do spodnej zásuvky v kufroch.“
„Už sa teším, keď pôjdu do školy Halvar a Lukas,“ zasmiala sa Jenni. „ Budú potrebovať minimálne dva kufre, lebo všetci im pošleme niečo, bez čoho sa v škole celkom určite nazaobídu.“
„Tí si ešte osem rokov počkajú,“ zasmiala sa uvoľnene mama , „ najskôr sa musia naučiť poriadne hovoriť a potom uvidíme, do ktorej školy pôjdu!“
„ Samozrejme do Kalevaly!“ zvolali unisono Jenni s Ivarom, vzápätí sa pozreli na seba a rozosmiali sa.
„Vy sa správate, akoby Kalevala bola naša rodinná škola,“ začudovala sa mama a pokrútila hlavou.
„Vari nie je?“ zvolala Jenni a so smiechom otvorila dvere. Za nimi s rukou na kľučke stál otec a v druhej ruke držal dve perfektné závodné metly. Jenni zasvietili oči . Natiahla ruku a jednu otcovi okamžite vzala. „To je pre mňa, však?“ žmurkla na neho , natiahla sa a pobozkala ho na líce. „Vďaka oci, je úžasná!“
„To si myslím,“ povzdychol si Patrick a pozrel na Selenu, „ neviem kam chodia na tie názvy, budem si musieť pohovoriť v riaditeľom. Podla mňa sa naši návrhári príliš často pozerajú na muklovské seriály. Budeme im to asi musieť zatrhnúť.“
„Prečo?“ nechápal Ivar, vzal si od otca metlu a pozorne si ju prezeral. „Tebe sa nepáči meno Hviezdny prach?“
„Nie! Nepripadá mi to pre metlu dostatočne výstižné. Malo by vystihovať jej rýchlosť, jej presnosť a nie rozptyl. Také niečo vo mne evokuje meno Hviezdny prach.“ nesúhlasil otec, ale Ivar sa uškrnul.
„A ja si zase myslím, že znamená začiatok a koniec všetkého. Hviezdnym prachom to všetko začalo a ním to všetko skončí. Je to dobré meno. Medzi začiatok a koniec sa dá toho vložiť strašne veľa!“ povedal a pohladil vyleštené prútiky. Otec sa na neho pozrel spočiatku udivene, ale potom sa zamračil.
„Si dáko zmúdrel, len aby to bolo z tvojej hlavy,“ zašomral a v očiach sa mu objavio množstvo otázok. Žiadnu z nich však nevyslovil, len plesol Ivara po pleci a vystrčil ho z dverí.
„Bež sa pobaliť, zajtra ráno už nebude veľa času.“
„Ale oci,“ rozosmial sa Ivar a nechápavo pokrútil hlavou, „ veď odchádzame až popoludní.“
„Práve, než sa rozlúčiš zo všetkými, bude večer!“ vyhlásil rozhodne otec a zatvoril mu dvere pred nosom. Ivar sa na ne s prekvapením pozeral , potom pokrčil plecami a odišiel si teda dobaliť veci.
Na druhý deň zistil, že otec mal v podstate pravdu. Skutočne sa takmer celý deň lúčil, potom narýchlo zhltol obed a už tu bola tretia hodina popoludní a čas na odchod. Vo vrecku mal zmenšený kufor a metlu, naposledy objal mamu a vkročil do krbu. Jenni ho okamžite nasledovala a oči jej pri tom žiarili ako dve hviezdy. Strašne sa na školu tešila. Teraz nešli ďaleko, lebo obaja premiestňovanie znášali dobre, tak ich krb vyhodil Dubline. Až tam ju otec pevne objal a spolu sa premiestnili priamo pred hlavný vchod Akadémie. Vedľa nich sa po niekoľkých sekundách objavil aj Remus s Ivarom. Obaja sa smiali, až ich prehýbalo. Patrick sa na Remusa pozeral podozrievavo, ale on len pokrútil hlavou a uvolnil Ivara z objatia.
„Sme tu a vaše štúdium začína,“ skonštatoval a vykročil známou cestou cez trávnik k hlavnému vchodu do jedálne. Priestranstvo bolo plné primiestňujúcich sa rodičov a detí, ktoré sa zvedavo obzerali okolo seba a Jenni si ich prezerala so záujmom. Len čo vkročili do vstupnej haly, rozžiaril sa na Remusovej tvári ďalší pobavený úsmev. Sklonil sa k Ivarovi a šepkal mu niečo do ucha. Ivar sa okolo seba pobavene poobzeral a tiež sa rozosmial.
„Čo to spolu stále máte?“ nevydržal Patrick ich neustále pochechtávanie a rozhodne sa dožadoval odpovede.
„My, nič?“ smial sa Remus a šťuchol päsťou Ivara do boku. „Len som si spomenul, ako Brentan s Kierom premenili túto halu na bazén a ako sa tu všetci, včítane profesorov vykúpali.“
„Prosím ťa, nerozprávaj mu také veci, lebo na listy od Valtariho budeš odpovedať ty!“ zvolal Patrick vydesene a poobzeral sa okolo. „Kde ten Erik môže byť? Dohodli sme sa predsa na tretiu!“
„Len sa nevyhrážaj, pochybujem, žeby samotný Ivar zvládol vyrobiť toľko „šibalstiev“, koľko ich povyvádzali tí dvaja!“
„No,“ zatiahol tichúčko Ivar a pozrel bokom na otca, „ ja sa vynasnažím,“ doložil a rýchlo sa stiahol za Remusov chrbát.
„Opováž sa!“ zvolal Patrick, ale to už zdvihol ruku a mával na profesora Beckera, ktorý sa k nim predieral cez dav.
„Prepáčte, zdržali ma!“ ospravedlňoval sa a pozorne si prezeral nové prírastky, ktoré im hodlal vojvoda od tohto roku zveriť. Dve sivooké a tmavovlasé deti s bielou, takmer priesvitnou pokožkou. Z chlapca cítil mágiu už na diaľku s takou silou, že ho to skutočne znepokojilo. Bude musieť informovať riaditeľa a profesora Sigurda Sandela, ktorý bude viezť klan Delfínov.
„Tak čo tvoj klan?“ usmial sa Remus a Becker sa rozžiaril.
„Najväčší v histórii školy. Tvoji synovia pôsobili úplne blahodárne. Do desiateho ide dvanásť vlkov. To tu ešte nikdy nebolo!“
„Ak dobre počítam, tak za všetky tie roky ti z klanu vypadli len traja!“ zvolal Remus.
„Skončili v deviatom. To je tiež jeden z úspechov! V skutočnosti vypadla len Lopézová v prvom ročníku. Drakov nemôžem počítať, tí nevypadli, tí tie roky proste preskočili!“
„Aj ja som drak,“ ozval sa ticho Ivar a Becker sa na neho prekvapene pozrel. Na jeho spýtavý pohľad odpovedal Patrick nepatrným prikývnutím. Erikovo obočie vyskočilo hore a znovu sa na chlapca skúmavo zahľadel .
„Mám povedať Sigurdovi, aby si zastrúhal brko?“ spýtal sa s úškrnom, keď ich viedol chodbou k prváckym krbom.
„S tým by som sa neponáhľal,“ zatiahol Patrick , „ nechaj ma chvíľu dúfať, že nás sovy od riaditeľa nezavalia prívalom listov už tento rok.“ odpovedal a nasledoval Erika do krbu. Jenni sa znepokojene obzerala , ale nakoniec na Remusove jemné pošťuchnutie vkročila do krbu za otcom. Na druhej strane bola takmer identická chodba, ale namiesto radu krbov tam bolo pätoro ozdobných drevených dverí. Pred jednými z nich stál otec s profesorom Beckerom. Vedľa nich bol vysoký plavovlasý muž , ktorý si Jenni a Ivara skúmavo prezeral veľkými sivomodrými očami. Remus, ktorý vystúpil z krbu posledný sa na muža usmial, objal Jenni a Ivara okolo pliec a viedol ich k nemu.
„Toto je profesor Sandel,“ ukázal naň a potom sa otočil k dverám , na ktorých bol znak delfína stojaceho na chvoste a belasom poli, „ a toto je vaša klubovňa.“ Otvoril dvere a Ivar zostal v úžase stáť. Celá miestnosť bola ladená v rôznych odtieňoch modrej a bielej farby.
„Tak sem teda naozaj zapadnem,“ šepol , keď sa mu podarilo zaklapnúť spadnutú sánku. Keby si teraz obliekol svoj dračí oblek a sadol si do kresla, našli by ho len podľa čiernych vlasov. Tak dokonale by splynul s prostredím. Remus sa na neho s podozrením zahľadel, ale potom ho vtlačil do miestnosti a zamieril k chlapčenským spálňam. Otec viedol Jenni na opačnú stranu a obaja profesori sa usadili do kresiel pred krbom.
Krátke schodisko s niekoľkými izbami. Dvere boli otvorené a z viacerých sa ozývali hlasy. To si študenti odkladali veci a zoznamovali sa s prostredím. Remus nakúkal do izieb a čítal menovky na dverách. Hneď druhé dvere boli tie správne.
„Tu je tvoja izba,“ ukázal na štítok, kde sa skvelo Ivarovo meno spolu s ďalšími tromi. Ivar trochu nervózne vošiel, ale hneď sa upokojil. V izbe nebol nikto, len štyri pohodlné postele a na dvoch už ležali položené kúsky odevov. Vedľa postelí stáli skrine, práve tak na kufor. Ivar ho hneď vytiahol z vrecka a otvoril dvere na skrini. Remus mu ho vzal z ruky a pozorne ho umiestnil uprostred spodnej dosky. Vytiahol prútik, ale Ivar len potriasol hlavou.
„Nechaj, takto to bude rýchlejšie,“ povedal a mávol rukou, privierajúc pri tom oči, „ okrem toho som tam dal heslo,“ doložil, keď sa kufor zväčšil do pôvodnej veľkosti.
„Čaruješ ešte vôbec nahlas?“ spýtal sa spokojne Remus s miernym úsmeškom a sledoval, ako si Ivar vkladá do puzdra na predlaktí prútik.
„Zriedkavo,“ pokrčil plecami Ivar , „ otec za posledné dva roky dosť trval na tom, aby som čaroval výlučne neverbálne. Zvykol som si, myslíš že to bude robiť problémy?“
„Myslím, že ani nie, pokiaľ si nezačneš vymýšľať vlastné kúzla.“
„Čo je zlé na vymýšľaní vlastných kúziel?“ spýtal sa zamračene Ivar . „Pokiaľ viem, tak Brentan si ich vymýšľa stále a nikomu to doteraz nevadilo. Prečo by mali vadiť moje kúzla?“
„Nikdy si o tom nehovoril,“ pozrel starostlivo na neho Remus.
„Nikdy sa ma na to nikto nepýtal,“ zamračil sa Ivar. „Stále ste len spomínali, aký je Brentan úžasný čarodejník a tak som to skúsil tiež. Nie je to také ťažké a keď som ho videl čarovať, domyslel som si , ako to robí. Trošku som to zjednodušil, to ich zohýbanie prstov sa mi nepáčilo a funguje to aj bez toho.“
„Ty si si domyslel, ako to robí,“ hlesol Remus a civel na Ivara, „ koľko si mal rokov? Sedem?“
„Nie, šesť,“ zasmial sa Ivar, uškrnul sa na Remusa a položil na jednu z postelí tričko, ktoré vytiahol z kufra.. „Toto je moja posteľ!“ vyhlásil a mávol nad ňou rukou, škeriac sa pritom ako rarach. „Každý nech si dobre rozmyslí , či sa pokúsi ma z nej vysťahovať!“ zvolal a obrátil pozornosť k dverám do kúpelne. Otvoril ich, nakukol dnu, pozrel za ďalšie dvere a uškrnul sa. Remus ešte stále stál v tej istej, dosť nepohodlnej polohe a premýšľal. „Remus!“ zvolal po chvíli Ivar. „Nemali by sme už ísť? Bol by som nerád, keby semester začal bezo mňa, celkom rád by som sa na slávnostnom otvorení zúčastnil. V každom prípade aspoň po prvýkrát,“ dodal ticho .
Keď schádzali dolu schodiskom, počuli nadšený Jennin hlas prichádzajúci z opačnej strany klubovne.Aj ona sa práve vracala dolu a neustále otcovi niečo vykladala.
„Je to pekné,“ vyhlásila spokojne, len čo uvidela Ivara , „ akú máš izbu?“
„Ujde,“ uškrnul sa Ivar a kútikom oka zaznamenal pobavené úškrny oboch profesorov. Jenni si vyskúšala, ako sa sedí v kreslách a potom už nedočkavo otvorila dvere na chodbu. Otec a Remus sa o čomsi veľmi vážne rozprávali s profesorom Beckerom a profesor Sandel ich počúval so zachmúrenou tvárou. Jenni sa udivene na nich zahľadela, ale hovorili tak ticho, že nepočula o čom . Mrkla na Ivara a vykĺzla na chodbu. Ivar sa pobral pomaly za ňou, ale dvere pri zatváraní úmyselne nepridržal. Ich hlasné buchnutie upozornilo otca, že obe deti odišli z klubovne . Pozrel na Remusa a zasmial sa:
„Dúfam, že sa nestratia,“ povedal a pozrel na Beckera. Ten len pokrútil hlavou a vykročil z klubovne delfínov. Za ním o niečo pomalšie kráčal profesor Sandel a uvažoval nad informáciami, ktoré práve počul. Začínal sa mu naozaj zaujímavý semester!
Komentáře
Přehled komentářů
zítra jedu s rodinou na víkend pryč /ke tchýni :-(/, takže se "uvidíme" až v neděli - tak nazapomeňte komentovat
to je síla!
(Peťa, 24. 4. 2008 19:40)
Ja Osobně to vystihnul, Ivar fakt nahání husí kůži. Pokaždé mě dokážete překvapit. Jen tak mimochodem se zmíní, že si od 6 let vymýšlí kouzla. Jasný, co je na tom :-D A proč se tak namáhat se složitými pohyby prsty, mávnout rukou vypadá přeci ležérněji a estetičněji :-D
Chudáci profesoři :-)
Doufám, že do děje zapojíš víc Jenni, přijde mi, že je tam jen tak do počtu. Vím, že je tohle je příběh o Ivarovi a že je lepší než Jenni, ale jsou přeci jen dvojčata, tak by spolu asi měli trávit nějaký čas a v rámci možností spolu vycházet ;-)
Maginy
(SORAKI & CASSIE, 24. 4. 2008 19:18)
držíme palce! Bóže, úplně si vzpomínám na den, kdy jsem přijímačky na gympl dělala já - šla jsem na ten osmiletý - mazec :-D
Tak se uč, ono to nakonec není tak hrozné :-D. (to se mi to mluví, když mám školu za sebou, co?) :-DDD
WAW
(SORAKI & CASSIE, 24. 4. 2008 19:15)
tak toto je síla!!! Ivar vymýšlí kouzla už od šesti, no Kalevala se má na co těšit. Nechtěla bych být v Sandelovej kůži. A jak píše Ja Osobně, tak i já osobně - :-D nemohla jsem si odpustit :-D - mám z Ivara smíšené pocity a husí kůži. Ta kombinace zvědavosti, zlosti a vysokého potenciálu jak magického, tak osobnostního je dost velká a snadno svede k čenokněžnictví :-((( Snad bude mít Ivar tolik rozumu a srdce tam, kde má být a nepodlehne.
Ja Osobně, nevadí, že to nefunguje, stejně tady lezu už ze zvyku :-D
sorry
(maginy, 24. 4. 2008 19:11)ja vim ze nehadzem omenty ale vobec nemam cas ledva si precitam kapcu ako vzdy uuuzasna chvalim autorku vsetko zhrnie soraki&cassie no a pozdravujem ich ______________________ A PROSIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIM VSETKYCH NECH MI DRZIA PORIADNE 5 A 7 MAJA PALCE ROBIM TOTIZ PRIJMACKY NA GYMPEL A TOTO JE AJ DOVOD PRECO NEPISEM KOMENTY NO TAK VIETE MUSIM SA UCIT AHOOOOOOOOOOJ
Druhy zacatek
(Ja Osobne, 24. 4. 2008 18:45)
meho komentovani :)
kapitola moc pekna, ale abych rekl pravdu, tak mam z Ivara trosku husi kuzi... Nekdy me napada, jestli z nej neroste cernokneznik... Znate to: Hnev, strach a nenavist - to je temna strana sily... :)
No snad ne.
Jinak RSS jsem zjistil ze nefunguje - omlouvam se :)
Precetl jsem si ted, ze kdyz to chci mit zadarmo, tak se obnovuje maximalne jednou za sest hodin... a platit se mi nechce...
Zkusim ale pohledat a vymyslet jiny reseni - ale nez vam o nem reknu, tak ho vyzkousim :D
Zlatíčka,
(soraki, 24. 4. 2008 21:33)