11. Dračia koža
11. Dračia koža
„Napíš mi, ako to pokračuje,“ šepol Sírius Ivarovi, keď kráčali po chodbe ku krbu. Pozvánka na letný tábor hriala Síriusa vo vrecku a to, že za ním kráčala s úsmevom na perách aj Sira mu momentálne nevadilo. Obaja ukončili druhý ročník s dobrým prospechom a tvrdý tréning doma sa im teraz vracal v dobrom školskom hodnotení. Remus sa na nich pozeral s pyšným úsmevom a v každom vrecku niesol jeden zmenšený kufor, aby ho tak, ako v predchádzajúcich rokoch vymenil.
„Uvidíme sa v auguste,“ pokrútil hlavou Ivar a pohľadom varoval Síriusa pred načúvajúcou Sirou, „potom ti všetko porozprávam.“
„To mám čakať až do augusta!“ zvolal Sírius a Patrick sa na neho zahľadel s prekvapením. Nečakal, že z nich budú až takí kamaráti, ale potešilo ho to.
„Ty sa sťažuj,“ zavrčal Ivar naštvane, „ ty si budeš užívať na tábore dobrodružstvá . To ja by som mal vyť vlčím hlasom . Mňa tu čakajú ešte dva mesiace driny!“
„Len sa neľutuj!“ zasmial sa Sírius. „Čím viac toho stihneš teraz, tým viac času budeš mať potom, ver skúsenému,“ potľapkal Ivara po pleci a otcov smiech si zámerne nevšímal. Patrick s Remusom sa na seba pozerali s úsmevom a keby sa nebáli, že pokazia deťom lúčenie, rozosmiali by sa nahlas. Takto len postrčili obe deti do krbu , zamávali službe a zmizli v plameňoch. Ivar s Jenni ešte chvíľu stáli pred krbom a pozerali do prázdneho ohniska, ale potom im už nezostávalo nič iné, len ísť do telocvične na tréning.
„Nezdá sa ti, že Torun v poslednom čase vymýšľa stále ťažšie cviky? Nikdy predtým ma tak svaly neboleli, ako teraz,“ posťažovala sa Jenni.
„Asi nás chce pripraviť na Kalevalu. Remus hovoril, že bratia si na fyzičku neustále sťažovali.“
„Ja sa budem sťažovať už teraz!“ šomrala Jenni , otvorila dvere na telocvični a keď zbadala pripravenú opičiu dráhu, takmer sa rozplakala. Aj Ivarovi na chvíľu zatrnulo, ale potom si len odovzdane povzdychol a vkročil dnu.
„Neskuhri!“ uťala Selena Jennine náreky, keď sa celí zničení vrátili domov. „Nikto to nemá ľahké, ale nikto toľko nefňuká, ako vy dvaja!“
„Ja nefňukám!“ ohradil sa Ivar , ale mama sa len uškrnula. „Práve teraz náhodou nie, ale inak stále,“ postrapatila mu vlasy a povzdychla si. „Kalevala je tvrdá škola a ak chcete uspieť, musíte pridať.“
„Ešte viac?“ vyvalila Jenni na matku oči a mierne zbledla. Jej predstavy o škole začínali nadobúdať hororový charakter. Teraz si už vôbec nebola istá, či tam chce ísť. ,Ale Sira sa nesťažuje, aspoň nie veľmi, takže sa to dá vydržať!´ pomyslela si a žiarivo sa na mamu usmiala. Tej len obočie vyletelo prekvapením hore, ale už to ďalej nekomentovala.
„Budeme mať dnes čarovanie?“ spýtala sa Jenni , pozrela bokom na mamu a keď videla, ako záporne pokrútila hlavou, radostne sa rozosmiala. Už niekoľko dní mala pri posteli strašne zaujímavú knihu o histórii muklov a ešte nemala čas ju ani otvoriť. Konečne si prečíta aspoň niekoľko kapitol. Ivar sa zamračil, pretože ho čakalo upratovanie. Doteraz ho vždy úspešne dokázal odložiť, ale ak naozaj odpadne čarovanie, tak sa tomu už nevyhne. Zamračil sa na žiariacu Jenni , vzal si z podnosa na stole niekoľko ovocných koláčov a naštvane odkráčal do svojej izby. Len čo za sebou zatvoril dvere, pozrel na izbu a pokrčil plecami. Nevyzeralo to najhoršie, veď izbu každé ráno škriatkovia upratali, ale zásuvky v písacom stole a skriňu s oblečením , to si musí urobiť sám. Už držal v ruke učebnicu, aby si vyhľadal kúzlo, ale po krátkom premýšľaní ju zaklapol a odložil nazad. Rozhodol sa , že si to urobí bez čarovania. Otváral jednu zásuvku po druhej a po chvíli zistil, že sa výborne zabáva. S úsmevom na perách otvoril dvere skrine a začal prerovnávať oblečenie. Túto prácu robila obvykle mama a tak sa neprestával čudovať, čo všetko sa v jeho skrini nachádza. Celkom vzadu bol akýsi veľký balík, ktorý si tam nikdy nevšimol. Vytiahol ho von, položil na posteľ , potom opatrne rozbalil a zostal stáť s otvorenými ústami. Na posteli ležalo kompletné oblečenie z čiernej dračej kože.
„Pre Merlina,“ zastenal , keď sa mu konečne podarilo zaklapnúť ústa a trochu sa spamätať, „kde sa to tu vzalo?“ Vzal do ruky kabátec na ktorom sa leskli strieborné pracky s erbom rodu O´Brayen a primeral si ho. Takmer mu do oči vyhŕkli slzy od sklamania. Malý, ten kabátec mal najmenej o desať centimetrov kratšie rukávy, než potreboval. Položil ho na postel, vzal nohavice , priložil k telu a pozeral sa s nesmiernym sklamaním, ako sa mu ich spodné okraje končia v polovičke lýtok. Položil ich späť k zvyšku oblečenia a túžobne pohľadil dračiu kožu. Tak veľmi po takomto obleku túžil a keď ho konečne drží v ruke, tak mu je malý! Dračia koža jemne zavŕzgala pod jeho rukami a Ivar proste nedokázal odolať.
„Skúsim si aspoň nie nohavice,“ zašomral si ticho popod nos, vyzliekol sa a vzal do ruky čiernu kožu. Nohavice boli dosť úzke a mal čo robiť, aby sa do nich nasúkal. Chvíľu sa mu videlo, že neprestrčí cez ne chodidlo, ale potom sa koža poddala a odrazu to išlo celkom ľahko . Spokojne zaklapol sponu na opasku a s úsmevom pristúpil k zrkadlu. Oblečenie na sebe takmer necítil a nič ho netlačilo. Na bokoch, v páse a na zadku, všetko sadlo ako uliate. ,Škoda, že sú krátke,´ pomyslel si a pozrel sa na seba. Oči sa mu okamžite rozšírili úžasom, keď si uvedomil, že nohavice mu siahajú až k členkom.
Stál tam pred zrkadlo, cival na svoj obraz a hlavou mu letelo tisíc myšlienok súčasne, až sa mu na chvíľu zatočila. Potriasol ňou a sadol si do najbližšieho kresla. Potreboval pár minút na upokojenie a potom si spomenul, ako otec hovoril, že dračie obleky s bratmi rastú. Možno že aj ten jeho narastie, keď sa ho dotkne. Keď dospel s myšlienkami až sem vyskočil a schytil do rúk kabátec. Priložil si ho k telu , ale potom ho rozopol a začal si ho obliekať. Tak ako s nohavicami, aj kabátec išiel spočiatku stuha, ale potom sa v jedinom okamžiku všetko zmenilo a on ho obliekol celkom ľahko. Radostne sa rozosmial a postupne si obliekol všetky časti dračieho obleku. Zaklapol poslednú pracku, zdvihol hlavu , pozrel na svoj obraz v zrkadle a znovu mu spadla sánka. Jeho krásny čierny obek sa práve začal meniť a tyrkysovo modrý . Dokonca sa mu pri každom pohybe menila farba v rôznych odtieňoch modrej a zelenkastej.
„Tá čierna sa mi páčila viac,“ zašomral a zamračil sa, „ nemusí každý vedieť, že som Antipod . Ja by som bol radšej ako Brentan , alebo hoci aj ako Kieran. Oni sa menia na majestátnych drakov a ja len na takú čačku!“ povzdychol si , ale rukami aj tak záľubne prechádzal po dračej koži. Prezeral sa zo všetkých strán , zo párkrát sa prešiel v mäkkých dračích čižmách po izbe, ale potom mu úsmev zmizol a znovu sa zamračil. Vrátil sa k zrkadlu a znovu hľadel, ako sa farba pri pohyboch mení. „Veru že čačka a ani to nie som, veď sa nedokážem premeniť!“ zvolal naštvane a už chcel oblek vyzliecť, keď si spomenul na kúzlo, ktoré mu zaznelo v hlave, keď sa menil Lev. On si musel pomáhať slovnou inkántáciou, aj keď vyslovenou neverbálne. Ivar zvraštil obočie a zamyslel sa. ,Mám to vyskúšať, alebo radšej nie? Čo ak sa premením a potom sa nebudem vedieť premeniť naspäť? ´premýšľal horúčkovite, ale túžba bola väčšia než strach z toho, že ho otec pošle nepremeneného do dračej rezervácie.
„Skúsim to!“ rozhodol sa odrazu. „ Aj tak sa mi to nepodarí,“ povedal a pokrčil plecami. Postavil sa doprostred izby, veď čo keby náhodou a zamyslel sa. Musí si spomenúť presne.
„Diffingo vipera partitivus!“ zvolal nahlas a keď sa chvíľu nič nedialo, uvoľnil sa a siahol rukou na hornú pracku. V tom mu celým telom prebehla strašná bolesť. Prekvapene zaskučal, vytreštil oči a v návale ďalšej bolesti padol na kolená. Vzápätí sa jeho telo začalo zmietať na dlážke v kŕčoch, ktoré mu stiahli hrdlo. Inak by už určite vzbúril celý palác svojim krikom. Potom sa v izbe zablyslo a na dlážke namiesto Ivara ležal nevládne mladý Antipod. Ťažko oddychoval a z nozdier mu vyletovali malé obláčiky dymu.
,Dokázal som to!´zvýskol Ivar radostne a začal sa hrabať na nohy. Okamžite si však uvedomil, že chodiť po dvoch a chodiť po štyroch je diametrálny rozdieľ v ťažisku. Síce sa postavil , ale už pri prvom kroku zakopol o vlastné nohy a rozpleštil sa na dlážke ako žaba, až to zadunelo. Dokonca aj chvost a dlhý krk mu sťažovali plynulý pohyb. Znovu sa vyhrabal na nohy , zdvihol hlavu do výšky , spustil chvost a krídla pritisol tesne k telu. Potom sa sústredil na nohy a pokúsil sa vykročiť obidvomi nohami na pravej strane. Bola to veľmi nepohodlná chúdza, kolísal sa zboka na bok ako loď na rozbúrenom mori a aj jeho žaludok sa začínal cítiť ako pri búrke. Prestal teda a skúsil to inak. Jedna pravá a jedna ľavá. Kým prišiel na princíp , utrpelo jeho sebavedomie vážny úraz. Pred dvomi rokmi nad tým nepremýšľal, chodil a dokonca lietal. Teraz nevie ani chodiť! Po nekonečnej hodine naplnenej trpezlivým tréningom mu prestala chôdza robiť problémy a on sa konečne mohol pozrieť do zrkadla, ako vyzerá.
,No, asi v tej knihe písali pravdu, možno je Antipod skutočne tým najkrajším drakom, ale ja by som bol radšej Hebridkým čiernym,´ zaskuvíňal Ivar v duchu . Sledoval, ako sa farba šupín na jeho koži mení pri pohybe a zafučal. Z nozdier mu uniklo niekoľko obláčikov sivého dymu. Opatrne začal rozťahovať krídla , ale keď zistil, že izba je pre jeho rozpätie malá, zase ich zložil. Bol čas pokúsiť sa o spätnú premenu a Ivar z nej mal strach. Bál sa bolesti a zároveň sa bál, že sa mu premena nepodarí.
, Propero dormio per muto!´ zvolal v duchu a maximálne sa sústredil na obraz svojej ľudskej podoby. Opäť sa chvíľu nič nedialo, ale keď už si začal zúfať, prebehla mu celým telom prvá vlna kŕčovitej bolesti. Potom už bolestivé vlny nasledovali jedna za druhou, kým ho takmer nezbavili vedomia. Až po ostrom záblesku sa v jedinom okamžiku premenil . Tvár mal zaliatu slzami a celé telo sa mu kúpalo v pote. Ležal na dlážke , ťažko oddychoval a plakal. Bolel ho celý človek. Len s vypätím všetkých síl a s maximálnym sebazaprením sa pomaly vyzliekol a odbelhal sa do sprchy.
Tento deň bol pre Ivara zlomový. Sám a bez pomoci sa premenil na draka a dokázal sa vrátiť do svojej podoby. Nepovedal o tom nikomu a napriek neznesiteľnej bolesti cvičil premenu tak často, ako mu to nabitý rozvrh dovoloval. Teraz sa už premieňal oveľa rýchlejšie a bolesť sa postupne zmenšovala. Telo si na zmeny formy začínalo privykať.
„Jenni,“ oslovil Patrick dcéru , keď sa tesne pred hodinou premenila na čierneho pantera a dráždila Ivara tým, že sa okolo neho obtierala s vycerenými zubami a temne vrčala. Ivar sa na ňu mračil a odtláčal ju od seba obidvomi rukami. Panter na to reagoval len ešte temnejším zavrčaním .
„Prestaň s tým,“ vyštekol na sestru, ale panter len zvlnil pobavene hornú peru a dotieral ešte tesnejšie. „Povedal som ti, aby si s tým prestala!“ zreval odrazu a na údiv všetkých v miestnosti sa premenil na statného leva, skočil k panterovi a zahnal sa na neho veľkou labou. Stačil jediný úder, aby panter letel do rohu miestnosti a bolestivo pri tom zaskučal. Lev zareval a Patrick zaklapol spadnutú sánku . Prekvapene mrkal a potom sa bez ohľadu na skuvíňanie, ktoré sa ozývalo z rohu, radostne rozosmial.
„Konečne!“ vykríkol a objal leviu hrivu. „Konečne si to ty! Už som si myslel, že sa z toho šoku nikdy nedostaneš!“ hladil Ivara a oči mu žiarili šťastím.
„Jasné! Ešte ho hladkaj a že ma zranil, na tom ti vôbec nezáleží!“ vykríkla Jenni, ktorá sa znovu premenila a držala sa za zlomenú ruku. Patrick si ju pritiahol a jediným Medeo jej bez problémov kosť zahojil. Potom sa s úsmevom pozeral na bezchybnú premenu leva na Ivara , objal Jenni a zatočil sa s ňou.
„Stálo to za to!“ volal a Jenni si nemohla pomôcť, musela sa smiať spolu s ním. „Teraz už sa nebojím,“ uškŕňal sa uľahčene a s hlbokým povzdychom stiahol Ivara na žinenku v strede miestnosti, kde sa chystali precvičovať premeny. „Teraz už viem, že nielen školu, ale aj všetko ostatné zvládneš,“ hovoril a Ivar pochopil, prečo ho otec nútil do všetkých tých cvičení . On sa o neho celkom normálne bál!
Kdesi vo vnútri Ivara sa čosi zlomilo a on bol zase tým šťastným dieťaťom, akým bol väčšinu času , kým sa neocitol pred dverami so strieborným štítom. Oči sa mu rozsvietili , zablyslo sa mu v nich a na žinenke namiesto Ivara ležal dvojmetrový krokodíl. Patrick zareagoval inštinktívne a bleskovým pohybom vytasil prútiky. Vzápätí sa rozosmial a mávol nimi. Veľká kovová sieť, ktorá z nich vyletela , prikryla krokodíla.
„Výborne, ale nebezpečné zvieratá nacvičujeme až po upozornení zúčastnených strán,“ prikývol uznanlivo, ale keď sa Ivar vzáptí premenil v zhluk motýľov, mihla sa v jeho očiach panika. Mávol okamžite rukou a uväznil všetky motýle v silovom poli. Až keď sa Ivar premnil späť a posadil sa vedľa neho, spustil ruky a zastrčil prútiky.
„Prečo si mi nedovolil odletieť ?“ spýtal sa Ivar a Patrick sa zamračil.
„Tých motýľov bolo priveľa. Stačil by jeden, veď sme sa učili, že na veľkosti nezáleží.“ vysvetľoval a myslel na svojich starších synov a ich nikdy nekončiace otázky pri výuke.
„To je dobre, nie?“ čudoval sa Ivar. „Ak by ma niekto zajal, tak je lepšie, ak sa schovám v húfe motýľov a on ma nenájde!“
„Nemusí ťa hľadať,“ odporoval Patrick, „ stačí ak zabije niekoľko motýľov a ty sa už nebudeš môcť premneniť. Zmenšené množtvo tvojej biomasy ti nedovolí sa premeniť späť.“
„Tak by to bolo, keby som sa naozaj premenil na všetky tie motýle,“ súhlasil Ivar, ,,ale ja som bol predsa len jedným z nich, nie všetkými,“ povedal jednoducho a Patrickovi v tento deň už po druhýkrát spadla sánka.
„V tom prípade by to bola naozaj dobrá stratégia, ale ešte lepšia by bola, keby si sa odtiaľ odplazil ako mravec a nechal ma naháňať tie motýle!“
„To nie je zlá myšlienka,“ súhlasil po chvíli premýšľania Ivar, „ ale ja nemám rád mravce.“
„A preto je na čase, aby sme začali cvičiť,“ vyhlásil spokojne Patrick a začal hodinu.
Komentáře
Přehled komentářů
no jo, smajlicek...
Se teda polepsim...:)
Zas abyste si nemysleli ze jsem magor, kdyz jsem porad vysmatej :)
soraki
(Ja Osobne, 24. 4. 2008 9:08)
no diky, ale ja uz tak nejak doufam, ze budu nemocny jeste pristi tyden... kdyz uz, tak uz :)
je to k vsteku, kdyz se clovek dozvi dva dny po te, co lehl, ze kdyby vydrzel jeste dva mesice, tak mohl mit zaplacene i ty prvni tri dny :D
ja vim ze neni nijak tezke komentovat... jenze ja si vetsinou ctu kapitolu v praci mezi zakaznikama (nekdy i pri zakaznikovi) a to opravdu nebyva cas jakykoliv komentar stvorit... taktak stiham odepisovat na jabber/icq :)
Ja Osobně
(soraki, 24. 4. 2008 8:57)
jj, je těžké každou kapitolu komentovat :-D, protože jsou všechny fakt super. My s Cassie prostě jen říkáme, co nám při čtení letělo hlavou a co si myslíme, takže to není tak, že bychom seděly a pracně něco vymýšlely, jsou to jen pocity :-D. Věřím, že bys to dokázal taky a spousta ostatních. Ale stačí i jen takový smajlík :-D. Je fakt, že toho HPff čtu hodně, ale nekomentuju všude, jen ty opravdu, opravdu dobré :-D
A brzy se uzdrav, protože to vypadá, že si rozšířil naše řady marodů :-DDD
díky
(Já Osobně, 24. 4. 2008 7:52)
Soraki:) Já jsem tady prakticky pořád, ale nejsem tak literárně nadaný, abych tady psal pokaždé nějaký originální a super komentář, no a než psát pořád to stejné, tak jsem raději nepsal nic myslel jsem si to jen sám pro sebe:)
Ale vždycky se dobře pobavím nad tvým nebo casiiným komentem :)
Teď jsem navíc marod, tak ležím s notesem v posteli a opravdu co dvě minuty jsem obnovoval stránku... No a pak jsem si řekl, že to už tak dál nejde a hledal jsem řešení:)
Dřív jsem používal takové "upozorňovadlo" pro Firefox, ale to mě upozornilo i když někdo napsal komentář, a tak jsem byl skoro pořád zklamaný že není kapitola... A pak mě osvítil duch svatý, nebo kdo, a mám klid od věčného "efpětkování"...
Každopádně jsem nikdy doopravdy neodešel... :)
Ja Osobně
(SORAKI & CASSIE, 24. 4. 2008 6:56)
Zdravím tě, po opravdu dlouhé době :-DDD a díky za pomůcku :-D
A někdy se stav na kus řeči :-D
Čtečka RSS
(Já Osobně, 23. 4. 2008 22:08)
Zdravím vás všechny po dost dlouhé době, mám pro vás takovou pomůcku... Možná oceníte, možná ne :)
Já samozřejmě povídky čtu stále, i když jsem přestal komentovat... Opravdu mě už unavovalo psát stále dookola, jak je to skvělé - a ono je!
Ale teď k té pomůcce - udělal jsem si pro sebe RSS kanál těchto stránek... Já jej využívám - vím tedy hned, že se objevila nová kapitola :)
A dávám jej k dispozici každému kdo má zájem. Najdete ho na adrese http://feed43.com/0315704154275351.xml
Musí to být přes jinou stránku, když estranky.cz tuto možnost nenabízí...
Tak kdo chcete - využívejte!
Zdravím Já Osobně ;)
:-)
(Tria, 23. 4. 2008 21:40)
Kde je kapitolka?
Škoda ja že ju stihnem dnes...ale takto si to prečítam až v pondeok.....
Booooožeee tak dlho budem čakať....
ale čo už
Inak teraz mam super kontrolní kód: 50090
awoyky
(nataly, 23. 4. 2008 21:37)dlho som nepisala lebo som nemala cas sem prist ae som to zmenila:D ale aj tak k siraelinym poviedkam sa neda powedat nic ine okrem vyborne:DDDD
Peťa
(SORAKI & CASSIE, 23. 4. 2008 21:26)Neboj, to zvládnu :-D, protože vím, že ně v tom nenecháte :-DDD
Cassie,
(soraki, 23. 4. 2008 15:09)
tak to mě mrzí, budeš mi tu chybět..., ale zdraví je jen jedno. A neboj, budu psát za nás obě :-D.
A proto všem - ode dneška až po návrat Cassie se budu podepisovat SORAKI & CASSIE !!!
mnoo....
(Cassie, 23. 4. 2008 14:19)
súhlasím s každým jedným názorom :)). Nemôžem sa rozpisovať, keďže mi to moje oči nedovolia, len vás chcem upozorniť, že tu minimálne dva-tri týždne NEBUDEM. Počítač mi zakázala očná doktorka, že vraj mám strašne vyťažené oči a musia si oddýchnuť. Nepáči sa mi to, neviem ako vydržím bez Siraeliných poviedok tak dlho, ale zdravie stratiť nechcem, ani oslepnúť. Čo mi v tom horšom prípade hrozí (a pritom mám LCD obrazovku :(( ). Dokonca som aj dostala papierik - "ospravedlnenku" do školy, že od všetkých projektov atď. robených na počítači som oslobodená!! Dúfam, že mi to aspoň trošku pomôže a verím, že vám chýbať nebudem :)) a komentíky budete písať aj naďalej. Pozdravujem všetkých (hlavne Sirael a Soraki :))) a... naschledanou o tři týdny!! :))
(Dúfam, že som to napísala správne, na pozeranie do monitora môžem totiž zabudnúť :((...)
*-*-*
(Tria, 23. 4. 2008 11:31)
Konečne sa aj on môže premeniť...určite ho to už riadne škrelo...a teraz sa odplatil sestre, že sa chválila, že sa nevie premieňať...
Fakt suuuuupppeeeerrrrr
Príbeh naberá na dynamike...to bude ešte veeeeľmii zaujímavé...
Inak sa čudujem kde berieš Sirael toľko času na napísanie takých super príbehov...a každý deň je to napínavé a zaujímavééé...fakt žasnem
super :-)
(meg, 22. 4. 2008 22:54)
tyjoooo,tahle kapca byla fakt mooc dobra...a ivar se uz meni sam,to je super...ale bren s kierem by asi nebyli uplne nadseny...a patrick taky ne...uz se tesim az nastoupi na kalevalu,to tam bude zase toco :-D
tesim se na zitra :-)
Mazec
(Peťa, 22. 4. 2008 20:52)
Ivar je šikula, ale Patrick by z jeho tajných přeměn na draka asi neměl radost... Ale aspoň, že se mu nic nestalo a dokázal se sám přeměnit zpět.
Na konci jsi mě úplně dostala s tou přeměnou na motýli. Ivar si vážně poradí snad se vším... To mě přivádí na myšlenku, co všechno bude muset zvládnout až (nebo jestli) se vrátí do světa se studnou utrpení...Ale to bude až za dlouho. Nejdřív musí vystudovat Kalevalu. To se asi ředitel těší, že tam bude mít další z rodu O´Brayenů :-D
Sirael,
(soraki, 22. 4. 2008 20:48)
už nevím, jak chválit! Super úžasná kapitola! Jsem ráda, že to Ivar zvládl :-DDD a že se mu daří :-D. Jen to, jak při tom trpěl mě mrzelo, ale jak říkám malé, když se nechce česat - pro krásu se musí trpět - pro schopnosti a jejich využívání se taky musí trpět :-D. A ti motýli - dobrá finta. Teď už by ho Patrick nemusel tak "týrat" a dát mu trochu volnosti, vzít je na nějaký výlet, nebo prázdniny :-D. juj, já mám takovou radost :-D.
Tak zase zítra, ju??? Se už nemůžu dočkat - je to paráda
cassoraki
(Ja Osobne, 24. 4. 2008 12:52)