21. Maľovaný svet
„Hermiona, počkaj!“ Sírius sa vzpriečil a napriek tomu, že dievča vlečúce ho za sebou malo nečakanú silu, podarilo sa mu zastaviť. Stál potriasajúc omámene hlavou uprostred lúky, vysoká tráva siahajúca mu po kolená šumela vo vetre a dlhé byle ho šľahali po lýtkach. Pevne zovrel malú ruku a nedôverčivo ju požmolil medzi prstami, akoby si overoval ďalším zmyslom, že to čo vidí pred sebou je skutočné a nie len mámenie jeho ubolenej duše. Tenké , teplé prsty mu napodiv nevzdorovali, ale preplietli sa s tými jeho a tlak na ruku zosilnel.
„Poď! Všetko ti vysvetlím,“ melodický hlas jeho manželky pomaly prenikal páperovitým obalom, ktorý chránil jeho myseľ od preťaženia. Hrôza, ktorú pred chvíľkou pocítil ho na okamžik takmer zbavila vedomia a teraz sa len horko ťažko spamätával.
„Kam?“ spýtal sa a dovolil jej, aby ho viedla za sebou ďalej. Ich prsty zostali prepletené a jej palec občas pohladil hranu jeho zápästia pod okrajom rukáva. Konečne začal vnímať, kade idú. Tráva pod ich nohami bola teraz krátka a čoskoro ju vystriedala štrkom vysypaná cestička. Farebné kamienky chrapčali pod podrážkami jeho čižiem a vôňa ruží tíšila jeho rozstrapkané nervy.
„Povedala som ti,“ dievča vedľa neho sa mäkko zasmialo. „Ideme na návštevu do Godrikovej úžľabiny. Je tam síce namaľovaný len jeden dom, ale to sa čoskoro zmení,“ vykladala uvoľnene a so širokým úsmevom na tvári udrela hánkami prstov na vchodové dvere.
„Počkaj, mal by som...,“ siahol po jej ruke aby ju zastavil, ale dvere sa už otvorili a z hĺbky domu sa ozval jasný ženský hlas.
„Kde ste boli tak dlho? A vôbec, prečo klopete? Neviete si otvoriť dvere sami? Čo ste zase vyvádzali?“ Sírius, ktorý sa konečne spamätal z omráčenia, odsunul Hermionu jemne stranou a vstúpil prvý do predsiene.
„Neviem, čo vyvádzajú James s Remusom, ale ja ti vediem hosťa. Nechceš sa pozrieť?“ zavolal a žmurkol na Hermionu kráčajúcu v tesnom závese.
„Hosťa?“ Lily sa prestala krútiť okolo sporáka , utrela si ruky do utierky a s prižmúrenými očami hľadela k dverám. „Kto je to?“
„Ó! Je to veľmi významný hosť,“ teraz už stál vo dverách zakrývajúc celým svojim telom osobu, ktorá sa ho snažila obísť. Lily prekvapene zdvihla obočie , potom sa uškrnula a siahla po prútiku, ktorý ležal na stole.
„Oj! Nie, nie, nie! Žiadny prútik, poď pekne sem a privítaj hosťa,“ Sírius sa škeril a mával rukami uhýbajúc pod údermi, ktorými ho zozadu bombardovala Hermiona, aby jej konečne odstúpil z cesty.
„Ach! Uhni, balvan!“ vyštekla nakoniec nahnevane ťahajúc ho za rameno, ale to mohla práve tak dobre ťahať kus skaly zo zeme. Lily počujúc ženský hlas vykročila vpred a Sírius sa otočil a pozrel ponad plece.
„No tak, správaj sa slušne , manželka! Musíš pekne počkať, kým ťa tvoj pán a vládca...,“ jeho slová boli odrezané niekoľkými výkrikmi.
„Manželka?“ zjačala Lily a dva mužské hlasy prichádzajúce spoza dverí ju tesne nasledovali. „Sírius, čo si urobil?“
„Ja?“ muž vo dverách sa nafúkol a prudko potriasol hlavou. „Ja nič. To všetko ona!“ pokrčil plecami , odlepil sa od zárubne a vošiel do siene. V jasne osvetlenom obdĺžniku dverí stála Hermiona a mračila sa ako divoká predzvesť obrovského tornáda.
„Hermiona!“ zvreskla Lily a s očami ako taniere zízala na ženu stojacu pred ňou. „Čo tu , pre Merlina , robíš! Čo sa stalo!“
„Hermiona?“ Remus vyzeral, ako keby narazil v plnej rýchlosti hlavou do steny. „To je nemožné, len pred pár minútami bola v poriadku. Harry tam išiel a...“
„Stop!“ Hermionin magicky zosilnený hlas otriasol domom a vyhnal všetky pavúky zo škár v rohoch. „Hermiona je v poriadku. Teraz sa spolu s Harrym hrá v herni s metlobalom a celkom určite sa obaja výborne zabávajú.
„Ale...Ale, ako je teda možné, že si tu?“ vykoktala zmetená Lily a James za Hermioniným chrbtom hlasno zaodŕhal a zaklapol sánku, ktorá mu prekvapením ovisla dolu.
„Tak, to je jednoduché,“ Hermiona sa uškrnula, prešla k sporáku, nadvihla pokrievku nabrala trochu omáčky, ktorá v ňom bublala na koniec varešky a prižmurujúc oči opatrne ochutnala. „Hmmmm! To je dobré,“ sklonila v schválení hlavu , „to je z tej novej kuchárky?“ pozrela na Lily, ale tá sa na ňu temne zamračila.
„Neodbočuj! Ako si sa sem dostala, keď tvrdíš, že Hermiona je v poriadku. Každý portrét ožije až...“
„Až jeho predloha zomrie. No dobre, to bolo a bude, pokiaľ ja mám s tým čo robiť, ale...,“ zdvihla ukazovák a poklopala si po hrudi, „nemusí. Ja som žiarivým dokladom toho, že aj živí človek môže mať oživený portrét. Ach! Tie možnosti...,“ zastonala privierajúc oči.
„Ako!“ otázka šľahla ostro a vytrhla ju z rozjímania. Remus stál vo dverách a jeho prižmúrené oči vŕtali do jej hlavy dva hlbinné vrty.
„V skutočnosti je to celkom jednoduché,“ odstavila omáčku na okraj sporáku a zamierila k stolu . Posadila sa a mávnutím ruky ich vyzvala, aby si tiež sadli. „Musíte mať portrét namaľovaný magickým maliarom a potom stačí urobiť kópiu vašej duše a preniesť ju do postavy na obraze. Potom ju treba jednoduchým kúzlam oživiť a hotovo. Som tu!“ rozhodila s úsmevom rukami a pozrela na nich, ako dopadajú zblednutí do stoličiek a civia na ňu s pootvorenými ústami.
„Si horkrux?“ spýtal sa Sírius a trasúcimi sa rukami si prehrabol už aj tak dosť strapaté vlasy.
„Ach! Nie!“ rozosmiala sa potriasajúc hlavou. „Kópia duše síce umožní preniesť do obrazu kompletne celú osobnosť, ale nestačí na znovuzrodenie. Stačí však na život. Aký taký, nie skutočný, ale život,“ mávla rukou k oknu a vzala Síriusa za ruku. „Teraz konečne môžeme byť spolu,“ doložila s úsmevom a keď mu na tvári rozkvitol sebavedomý úškľabok, pobavene prikývla.
„Takže, Hermiona oživila svoj portrét, len aby Sírius mal partnerku?“ spýtala sa nedôverčivo Lily a zamračila sa. Sírius na ňu okamžite škaredo zazrel, ale Hermiona len potriasla hlavou a stisla mu upokojujúco ruku.
„Nie, ale je to vítaný dodatočný bonus . Môj projekt, na ktorom som veľmi intenzívne pracovala takmer dva roky sa blíži k záverečnej fáze. Podstatou celého projektu bolo skúmanie duše. Potrebovala som si overiť závery mojich teórií v praxi a najbližšia osoba, ktorú som mohla k tomu použiť som bola ja sama. Teraz viem, že moja teória bola správna a môžem ju aplikovať na ďalších subjektoch..“
„Dobre, to vieme. Niektorí z nás,“ Lily si poklopala prstom po hrudnej kosti, „ti pomáhali s výskumom. Ale nikdy si nám nepovedala, prečo to všetko robíš.“
„Pretože som počas lovu na horkruxy zistila, čo sa ukrývalo za Dumbledorovým presláveným „väčším dobre“!“ odpovedala a výraz na jej tvár stvrdol.
„Čo to bolo? Počuli sme to snáď tisíc krát, ale nikdy nikomu z nás nevysvetlil, čo to v skutočnosti znamená,“ Remus sa nedočkavo naklonil dopredu a oči mu žiarila zvedavosť.
„Ja som vždy predpokladal,“ pridal sa James, „ že tým myslí celé čarodejnícke spoločenstvo.“
„No, v určitom zmysle to bol celkom dobrý predpoklad. Teda,“ smutne sa uchechtla, „Dumbledore si celkom určite prial, aby si práve to všetci mysleli. V skutočnosti sa jednalo o jeho predstavu, ako by táto spoločnosť mala vyzerať.“
„A podľa toho ako kyslo sa tváriš, jeho predstava sa ti nepáčila,“ nadhodila Lily v snahe odľahčiť ťaživú atmosféru, ktorá na okamžik zahalila jej vždy tak svetlú a prívetivú kuchyňu.
„Nie, nepáčila,“ prikývla zachmúrene a oprela sa pevnejšie do operadla stoličky. „Sformulovali ju spolu s jeho veľmi dobrým priateľom Gellertom Grindenwaldom pred viac než sto rokmi a jej základnou myšlienkou bola svetovláda. Nie je to práve originálna myšlienka,“ mávla rukou, ohrnula v odpore peru a preletela pohľadom po priateľoch sediacich okolo stola. „História zaznamenala mnohých bláznov, ktorý túžili vládnuť celému svetu a aj ich očividný neúspech. Preto som bola sklamaná, keď som zistila, že Dumbledore, ktorý bol všade predstavovaný ako veľmi inteligentný mladík a muž sa z toho nedokázal poučiť. Jediným rozdielom , ktorým sa odlišovali od väčšiny ich predchodcov bolo, že za vládcov sveta označili všetkých čistokrvných čarodejníkov.“
„Čože?“ vykríkol Sírius prekvapene . „To je neuveriteľné! On nikdy nedal najavo , že je zástancom čistokrvného šovinizmu. Vždy sa javil ako zástanca opačného názoru.“
„Presne! Použil si veľmi presné vyjadrenie. On sa javil. On to len predstieral, ale v skutočnosti nebol. To bola kamufláž, mimikry na oklamanie všetkých. Jeho cieľom bolo vybudovať spoločnosť, kde čistokrvní čarodejníci by vládli, polovičné krvi by boli niečo ako nižší úradníci s obmedzenou právomocou, muklovskí prvorodenci by boli služobný personál a všetci muklovia by boli otrokmi. Je mi ľúto, Remus, ale s miešancami akéhokoľvek druhu sa v jeho predstave nerátalo.
„Ale...ja ne...nerozumiem,“ Remus si prudko trel tvár v snahe uvoľniť kŕč v mimických svaloch, „prečo ma potom prijal do školy? Mohol jednoducho odmietnuť tak, ako mnohí pred ním.“
„A skaziť tak obraz sladkého usmievavého dôveryhodného deduška si šialeným blikaním v oku?“ pokrútila hlavou a zhnusene sa zaškľabila. „Nie, po roztržke s Gellertom sa na čas stiahol a len z diaľky sledoval, ako sa jeho teraz už bývalý priateľ pokúša uchopiť vládu sveta násilím. Po pár rokoch a miliónoch obetí v oboch svetoch sa utvrdil v presvedčení, že násilie len podnecuje odpor proti násilníkovi a po páde tretej ríše začal konať. Vyzval Gellerta na súboj, porazil ho a vzal mu jeho čarodejný prútik.“
„Tak počkaj,“ zastavil ju James mračiac sa, „čo je to o tom prútiku? Harry čosi spomenul, ale nijako to nerozvádzal. Prečo je práve okamžik, keď vzal Grindenwaldovi prútik taký dôležitý?“
„Pretože ten prútik bol jedným z troch darov Smrti trom bratom a bol veľmi mocný. Ale nie všemocný. Na to, aby sa jeden stal Pánom Smrti , musel vlastniť všetky tri jej dary. Dumbledore vedel, že Grindenwald nemá šancu prežiť a on to vedel tiež. Tak sa proste v tichosti dohodli a pre verejnosť zahrali obrovský súboj, ktorý vyniesol Dumbledora na špičku spoločnosti. Odrazu bol hrdina, záchranca magického sveta a pocty spolu s vysokými funkciami sa na neho len tak sypali. To bol čas, keď začal skutočne realizovať svoju ideu o ovládnutí sveta. Nie priamo, ale z tieňa a ako radca vládcov mal v rukách obrovskú moc. A on ju plne využíval.“
„Zadrž, vráť sa o kúsok,“ Lily zdvihla ruku a zamračila sa. „Tri dary Smrti sú len výmysel, nie?“
„Ja som si tiež myslel, že je to len rozprávka,“ potvrdil váhavo Sírius. „Pamätám si, že to bol prútik, ktorý Smrť odlomila z bazového kríka, kameň, ktorý mohol priviezť späť mŕtvych a plášť neviditeľnosti.“
„Áno, to je presné,“ prikývla Hermiona. „Grindenwald našiel prútik a používal ho až do súboja s Dumbledorom. To je prvý dar,“ zdvihla ruku a vztýčila palec. „Druhý mal tesne pod nosom a mohol ho získať kedykoľvek, pretože Harry by mu v blahej nevedomosti plášť ochotne požičal.“ K palcu sa pridal ukazovák, ale James prudko mávol rukou.
„Plášť? Náš plášť je darom Smrti?“ zvolal a prudko udrel dlaňami do stola. Nadvihol sa v stoličke, akoby chcel vstať, ale vzápätí do nej prudko dosadol a očami vytreštenými a s ovisnutou bradou. „My sme sa roky túlali pod plášťom, ktorý môjmu predkovi darovala samotná Smrť,“ bľabotal si ticho popod nos a tupo zízal pred seba. Hermiona sa s porozumením na neho usmiala a kývajúc hlavou pokrčila plecami.
„No áno, tiež sme o tom nevedeli. Dumby to zistil, keď plášť poriadne preskúmal. Už mu zostávalo nájsť len kameň a potom mohol začať vládnuť svetu. Nepočítal však s tým, že Voldemort premení kameň na horkrux a prekľaje ho.“
„Harry niečo také spomenul,“ Sírius zvraštil obočie a poobzeral sa okolo stola, „niečo o zoschnutej ruke, myslím.“
„Kliatba, ktorá ho zabila,“ Hermiona sa znechutene uškrnula a zhnusene potriasla hlavou, „ešte zhnitý, posraný bastard dokázal navliecť Snape do sľubu, aby ho zabil. Sviniar, celý čas vedel, že čoskoro zomrie, ale neurobil nič! Nič!! Ukázal Harrymu pár spomienok na Voldemorta a trepal niečo o tom, ako ťažko ich zháňal. Zdá sa, že zabudol, že ho sedem rokov učil a ak ho niekto poznal, bol to on. Alebo možno nie, on sa nikdy nestaral a vtom čase mal iné starosti,“ syčala pomedzi stisnuté zuby a jej oči horeli nenávisťou. Všetci na ňu pozerali s neskrývaným úžasom. „Namiesto toho, aby otvoril ústa, odkázal nám v testamente tri hádanky. Knihu rozprávok, deluminátor a Harryho Zlatú strelu. Trvalo to celý rok, kým som prišla na to, čo to znamená a keby drahá Rita nestrkala nos do jeho minulosti a nevytiahla odtiaľ Grindenwalda, možno by sme si na tým lámali hlavu ešte dnes a Voldemort by panoval Británii. Za ten čas, keď sme lúštili jeho hádanky zomreli v táboroch smrti stovky čarodejníkov a čarodejníc, pri raziách Smrťožrútov zahynulo niekoľko tisíc muklov a náš svet sa takmer zrútil. To všetko nemuselo byť. Stačila jedna jediná hodina úprimnosti a všetci tí ľudia dnes mohli žiť.“
„Wou! Ty ho skutočne nenávidíš,“ skonštatovala Lily po chvíľke ticha a pohladila ju upokojujúco po ramene.
„Strašne,“ Hermiona sa zhlboka nadýchla a zahryzla sa do pery. „Tak veľmi, že som ho chcela oživiť, len aby som ho mohla vlastnoručne zabiť tým najkrutejším spôsobom, aký by som dokázala vymyslieť. A robila by som to tak dlho, kým by z neho nezostalo vôbec, ale vôbec nič.“
„Preto si tak úporne skúmala všetko o duši?“
„Spočiatku,“ priznala s malým úsmevom na perách, „ale potom som si uvedomila, že tam, kde sa teraz nachádza, je celkom určite aj časť obetí jeho manipulácií. Som presvedčená, že mu to zrátali oveľa tvrdšie, než ja by som kedy mohla,“ dodala potešene.
„Tak, prečo si potom pokračovala vo výskume?“
„Pre vás,“ ukázala rukou okolo stola, „pre všetkých, ktorí zomreli, pretože pokrivený starý bastard chcel vládnuť svetu. Ja viem, že ich nemôžem vrátiť späť, ale môžem im ponúknuť celkom solídnu náhradu. Môžem pre nich vytvoriť celý svet v ktorom budú žiť svoje životy.“ Dvaja muži a jedna žena sa prudko vzpriamili v ich stoličkám, zízajúc jej dychtivo do tváre.
„Ako?“ vydýchla Lily otázku, ktorá sa zračila v ich očiach.
„Obrazy,“ Hermiona s úsmevom pokrčila plecami, „množstvo oživených mnohovrstvových obrazov, ktoré budú navzájom prepojené portálmi a do portrétov, ktoré si to budú priať, bude votkaná kópia ich pôvodnej duše. „
„Brzdi dievča,“ zastavil ju Remus a zamračil sa. „Kde chceš vziať tú kópiu duše? Ja som si vždy myslel, že táto rovina existencie je úplne mimo dosah.“
„Remus,“ zalomila rukami a hravom zdesení, „tam je celé odvetvie mágie zaoberajúce sa vyvolávaním duchov. Čo sa myslel, že sa objaví , ak ukončíš rituál?“
„Ja neviem, nikdy som sa nepokúšal,“ jeho hlas postupne tíchol a oči sa rozširovali. „Uvedomuješ si, aké je to nebezpečné? Stačí malá chyba pri zaklínaní a namiesto duše sa objaví démon!“
„Neboj, o to som sa postarala predovšetkým. Celý rituál vyvolávania začína kúzlom , ktoré uzatvorí démonom prístup. Potom už sa môžem pomýliť,“ pokrútila s úškľabkom hlavou, „ale ja nie.“
„Ale...to je veľa rituálov,“ poznamenal Sírius uvážlivo.
„Veľa,“ prikývla súhlasne, „ale to je niečo, čo je hodné času aj námahy. Okrem toho to prináša nie zanedbateľný bonus,“ doložila s krutým úškľabkom na perách. „Jedným z miest, ktoré budeme môcť navštevovať je aj Rokfort a v riaditeľni je jeden portrét, s ktorým sa chcem celkom určite stretnúť. Možno nielen ja...,“ mykla bradou a keď videla, ako sa bývalí Záškodníci uškrnuli, pošúchala si radostne ruky. „Už sa teším, ako mu spoločne urobíme peklo z posmrtného života. Na tú návštevu nikdy nedokáže zabudnúť.“
„Dobre, mimo pomsty na Albusovi , ako si predstavuješ svet , ktorý osídlia všetky tie oživené a oduševnené portréty?“ ozvala sa Lily od sporáka, kde do prudko bublajúcej vody práve vysypala balík špagiet.
„Už som hovorila, obrazy. Také, ako tento,“ ukázala okolo seba a potom k oknu, kde sa vo vetre kolísali konáre jablone obsypanej pomaly dozrievajúcimi plodmi. „Nepotrebujeme k tomu nič viac, než dostatočne veľké plátno alebo stenu a farby zmiešané so spomienkami. Kúzla, ktoré sa do nich počas maľovania tkajú sú vcelku jednoduché. Moja maliarska dielňa je schopná vyprodukovať desiatky takých obrazov každý rok. Náš svet sa bude neustále zväčšovať,“ rozkladala rukami a so spokojným úsmevom sledovala, ako Lily zlieva špagety a dáva ich do veľkej misy.
„Kde vezmeš toľko spomienok?“ Sírius vstal od stola , vzal Lily misu a položil ju na stôl. James bez slova podišiel k príborníku, vytiahol taniere a spolu s príbormi ich položil vedľa cestovín, z ktorých stúpali kúdoly pary.
„To je práca, ktorú pre mňa robia tí, ktorí prežili tábory smrti. Ich rehabilitácia často vyžaduje vymazanie značnej časti pamäte a aj napriek tomu majú ťažkosti zaradiť sa do spoločnosti. Tak ich po prepustení zo sanatória zamestnám a pošlem ich do sveta zbierať spomienky. Kópie ich spomienok potom vytriedim, rozdelím na časti a tie sa potom použijú pri príprave farieb,“ vysvetľovala sledujúc, ako Lily rozdeľuje špagety na taniere, kladie na ne dve veľké lyžice koreneného mäsa nakrájaného na tenké rezance a polieva to tmavou omáčkou.
„To všetko robíš ty sama?“ Lily sa k nej znepokojene otočila a sadajúc si späť na stoličku, položila dlaň na jej ruku.
„Nie, ja nemaľujem,“ zasmiala sa a zabodla vidličku do jedla a zakrútila s ňou namotávajúc špagety okolo zubov. „To len zatiaľ, kým bolo všetko také tajné. Ale po vernisáži a slávnostnom otvorení ,Galérie spomienok´ v Šikmej uličke už na to nebudem mať čas. Hneď, ako budem mať v ruke patenty na kúzla , ktoré som vytvorila pre namaľovanie mnohovrstevných obrazov, zamestnám pár ľudí , ktorí budú vykonávať väčšinu tejto práce. Sanatórium sa postupne vyprázdňuje a po odchode posledného pacienta ho ľahko prerobíme na čokoľvek, čo budeme potrebovať.“
„Dobre,“ Sírius vzhliadol od taniera a s prižmúrenými očami s ju premeral, „ ty už nie. Ty sa teraz budeš tak ako my všetci pozerať na to z rámu obrazu. Urobila si dosť a teraz budeš mať inú prácu,“ doložil pevne nespúšťajúc uprený pohľad z jej tváre.
„Akú prácu?“
„Venovať sa manželovi a spolu s ním preskúmať celý tento nový svet,“ mávol rukou k oknu, položil príbor a vzal ju za ruku, ťahajúc ju hore zo stoličky. „Poď! Teraz je čas preskúmať Black Manor z tvojho obrazu. Obraz je vrstvený?“ objal ju okolo pása a mávajúc zvyšku priateľov, ktorí na neho pobavene vytriešťali oči , viedol ju von z kuchyne.
Komentáře
Přehled komentářů
báječné.. to je teda plán.. Jak tě něco takového mohlo napadnout, to naprosto nechápu.. skvělé.. brilantní.. jsem zvědavá jak to půjde dál..
hurá, další kapitola :-)
(Trili, 21. 10. 2011 21:32)
A líbila se mi :-)
Kam na ty nápady chodíš :-)
Jinak mě se Brumbál taky skoro nikde nelíbí :-)
1*
(soraki, 20. 10. 2011 21:32)
Ahojky, byť jsme dlouhatánsky dlouho nenapsala ani řádek, poctivě čtu všechny kapitolky! Omlouvám se za nekomentování, i když proto omluva není, jsem hajdalák a jsem sama na sebe nazlobená. Doufám, že ty mi promineš.
Tahle povídka je dokonalá, moc se mi líbí, jak si vyšachovala Ginny a vůbec... tvůj 'vztah' k Brumbálovi je pověstný :-D a jsem opravdu ráda, že na něm nic neměníš. Stejně jako v předchozí povídce jsi jak Brumbála, tak celou Weasley family odstavila naprosto bravurně, moc ti za to děkuji, tvoje nápady jsou stále neotřelé, nové a co víc, píšeš vtipně a čtivě, takže jen pokračuj, těším se na další ;-)
páni
(Lily, 22. 10. 2011 16:24)