19. Prívesok
19. Prívesok
„Sú krásny,“ Viktor stál nad postieľkami a očarene zízal na malú tváričku, ktorá len matne presvitala cez trblietavú kopulu inkubátora.
„Oni sú,“ Hermiona sa naklonila nad bok postieľky a opatrne nabrala dieťa v svetlomodrých dupačkách do rúk. Narovnala sa a kladúc si ho do ohybu lakťa, niesla ho k dlhému prebaľovaciemu pultu, ktorý stál pri stene. Viktor nespúšťajúc oči z dieťaťa kráčal za ňou, akoby ho za sebou lákal hlas sirény.
„Môžem ja?“ spýtal sa v okamžiku, keď ho položila na mäkký povrch a jeho tmavé oči žiarili surovou túžbou. Hermiona prudko otočiac hlavu na neho prekvapene pozrela, ale potom pokrčila plecami a odstúpila.
„Prečo nie? Ale...“ trochu sa zamračila, „vieš ako?“
„Viem, prešiel som celým kurzom,“ mumlal odopínajúc drobné gombíky sa pleciach a hoci dieťa v jeho veľkých, metlobalom stvrdnutých rukách vyzeralo nepatrne, vybalil ho z odevu veľmi jemne a zručne. Hermiona, ktorá stála vedľa neho a pozorne sledovala každý jeho pohyb sa spokojne uškrnula a kráčala k ďalšej postieľke. Viktor otvoril plienku a jedno z jeho hustých tmavých obočí vyskočili prekvapene hore. „Oi!“ zvolal ticho so smiechom „To je veľký náklad pre takého malého človeka,“ poznamenal pobavene a siahol do boxu s vlhkými utierkami, aby dieťa zbavil zvyškov neporiadku. „Prečo vlastne nepoužívaš kúzelné plienky? Sú oveľa pohodlnejšie pre teba a aj pre dieťa. Takto musia byť tie chúdence mokré až kým si nespomeniete a nevymeníte im plienky,“ spýtal sa vytiahol prútik, aby odstránil tú špinavú . Hermiona sa práve v tom okamžiku otočila .
„Nie!“ vykríkla a vrhla sa k nemu . „Teraz nesmieš používať mágiu!“ Viktor sa na jej výkrik mykol a pridŕžajúc krútiace sa dieťa jednou rukou, otočil sa k nej.
„Čože? Prečo?“ zamračil sa na špinavú, nevábne zaváňajúcu plienku a neochotne zastrčil prútik späť do puzdra.
„Ich mágia je ešte veľmi nestabilná, Akýkoľvek podnet mimo môže vyvolať výbuch náhodnej mágie a myslím, že by ťa nepotešilo, kedy si sa ocitol oblepený stovkami takýchto plienok,“ vysvetlila vážne , položila dieťa, ktoré držala v náručí na stôl a špinavú plienku, ktorú Viktor držal v dvoch prstoch a tak ďaleko od seba, ako to len bolo fyzicky možné , mu vzala z ruky a hodila do odpadového koša, ktorý stál vedľa prebaľovacieho pultu. „Deti sa od počatia vyvíjali v silnom stabilnom magickom prostredí a preto ich musíme na zmenené podmienky privykať veľmi pomaly a opatrne,“ dodala a začala vybaľovať dieťa z oblečenia.
„Ale to je strašne nepohodlné,“ namietal a pošteklil chlapčeka po brušku skláňajúc sa nad ním. Dieťa sa začalo krútiť a vzápätí nato boli jeho habit a tvár osprchované silným prúdom teplej jantárovej tekutiny. Viktor na sekundu neveriacky stuhol a vzápätí sa prudko vztýčil a odskočil od pultu s výrazom zhnusenia v tvári. „On ma.....ewww. On ma ocikal,“ zastonal otriasajúc sa ako pes vyliezajúci z vody. Hermiona, ktorá pudovo natiahla ruku a pridržala dieťa sa nepohodlne skrútila vedľa pultu a s hlavou vykrútenou do zvláštneho uhla, tak aby videla aj deti aj Viktora, vybuchla smiechom. Sírius, ktorý doteraz ticho sedel v obraze zavesenom vedľa postieľok sa zrútil na zem zavíjajúc, ako vlkolak a James, ktorý prišiel len pár sekúnd predtým sa k nemu čoskoro pripojil.
„Héj! To je môj syn! James, pozri! Rastie nám nová generácia ,Záškodníkov´!“ vyvolával nadšene medzi záchvatmi smiechu, udierajúc päsťou do dlážky.
Na rozdiel od nich , Viktor pobavený nebol . Zamračene prešiel pohľadom z chichúňajúcej sa Hermiony na mužov v obraze, ktorí teraz híkali ako dva somáre a zvíjali sa na zemi držiac sa za bruchá.
„Som rád, že vás to všetkých tak pobavilo,“ povedal po chvíľke, keď smiech neustával. Z vrecka habitu vytiahol vreckovku a opatrne sa poutieral. Vzápätí sa vrátil k pultu a ako by sa nachumelilo, pokračoval v balení chlapčeka do suchej plienky.
„Sírius Arcturus Black, to naozaj nebolo od teba pekné,“ karhala jemne syna Hermiona, hľadiac dieťa po čuprine tmavých vláskov, „strýko Viktor pomáha mamičke a ty sa mu takto odvďačíš. Pozri, teraz má celý habit mokrý.“
„Tak, tento huncút tu je Sírius,“ Viktor nabral dieťa do rúk , vzal fľašu, ktorú mu podával domáci škriatok a pohodlne sa usadil do kresla stojaceho vedľa postieľky. Urovnal si dieťa v náruči a vyhýbajúc sa opatrne mávajúcim rúčkam, vmanévroval cumlík do jeho hľadajúcich úst. Chlapča neváhalo ani sekundu a nasalo prvý glg mlieka, hľadiac pri tom do tváre muža, ktorý sa nad ním skláňal. „Niekto tu bol poriadne hladný,“ pokračoval dudrať a starostlivo nakláňal fľašu tak, aby dieťa neprehltlo príliš veľa vzduchu. „Počuješ ten čudný zvuk? Tak , ten zvuk vydáva tvoj otecko a jeho najlepší priateľ , strýko James. Veľmi si ich pred chvíľkou pobavil. Ale stavil by som pokojne celý svoj majetok, že tvoj ocko mi teraz nesmierne závidí. Závidí mi, že ťa môžem držať v náruči , kŕmiť ťa z tejto fľašky a dokonca aj to, že som to bol ja, koho si pocikal a nie on.“ Po týchto slovách obaja muži na obraze stuhli, akoby ich bol zasiahol Petrifikusom. Sírius sa po niekoľkých sekundách posadil na tvrdé doska dlážky , objal si kolená rukami a jeho sivé oči boli odrazu nekonečne smutné. Hľadel na muža, ktorý držal v náruči jeho dieťa a hruď mu zovrela obrovská bolesť. ,Netušil som, že to bude tak bolieť,´ pomyslel si , chcel niečo povedať, ale hrdlo mal stiahnuté a z kútika oka mu spadla zradná slza. Rýchle ju utrel a keď pocítil na pleci Jamesovu teplú dlaň, len potriasol hlavou , ale nespúšťal z Viktora oči.
„Máš pravdu ,Krum,“ pripustil po chvíli, keď zvieranie v hrdle na okamžik povolilo. „V tomto okamžiku ti skutočne závidím a nič na svete si neprajem viac, než držať svojho syna v náruči. A aj keď som s tým počítal, je to pre mňa veľmi, veľmi ťažké. Ale napriek tomu všetkému nezabúdaj, Krum, že sú to moje deti!“ sivé oči zažiarili hrdosťou , keď ich uprel na stmavnutú tvár iného muža a láskou, keď nimi pohladil päť postieľok, v ktorých ležali jeho dedičia.
„Och!“ Viktor položil prázdnu fľašu vedľa kresla a zdvihol dieťa hore, kladúc si ho cez rameno. Dlaňou pridržal hlavičku a zľahka poklepkával po malom chrbátiku, kým sa neozvalo zvučné grgnutie. „Ja na to nezabúdam a nikdy vám Lord Black nebudem môcť byť dosť vďačný za nájdenie tohto obradu. Teraz aj napriek tmavej kliatbe mám možnosť pokračovať vo svojom rode a mať normálnu rodinu.“
„Ale nie s Hermionou!“ bleskove sa ohradil Sírius a v očiach sa mu zablyslo. „Ste mladý, slávny a bohatý, ľahko nájdete mladú čarodejnicu, ktorá bude ochotná podstúpiť obrad a dať vám deti.“
„Áno,“ Viktor položil malého Síriusa späť do inkubátora a kráčal k ďalšej postieľke. Naklonil sa nad ňu a opatrne odtiaľ vytiahol drobný , mrnčiaci uzlíček oblečený v ružových dupačkách. „Ach! A tu je naša malá princezná,“ zvolal, túliac si ju na ohnutý lakeť. „Cassiopea?“ pozrel so zdvihnutým obočím na Hermionu a keď mlčky prikývla, sklonil sa k dievčatku a láskavo sa usmial. „Máte samozrejme pravde,“ niesol Cassie k pultu a začal ju prebaľovať. „ Som mladý, dostatočne bohatý, ,slávny´ ,“ pridal s neskrývaným sarkazmom v hlase. „Ale obrad sám vyžaduje oveľa viac než nájsť ochotnú mladú čarodejnicu a vy obaja to viete veľmi dobre.“
„Našiel si niekoho?“ Hermionina hlavu strelila hore a v očiach sa jej rozhorela zvedavosť.
„Iste,“ Viktor sa uškrnul a pokrútil hlavou. Vzal plnú fľašu s mliekom a sadol si do kresla. „Poslúchol som tvoju radu a navštívil som toho odborného lekára, ktorého si mi odporučila. Musím sa priznať, že nikdy v živote som sa necítil tak trápne, ako keď sa otvorili dvere a tam bola pekná mladá žena. Takmer som sa otočil na opätku a zmizol. Našťastie videla moje rozpaky a zavolala staršieho a skúsenejšieho kolegu, ktorý mi počas niekoľkých sedení slovne a aj pomocou obrázkov vysvetlil techniky, ako môžem uspokojiť manželku aj bez ..., “ privrel oči , odmlčal sa a na lícach mu vzplanul temný rumenec . Sírius s Jamesom sa počas jeho reči sa chvíľami pobavene škerili, chvíľami sa tvárili súcitne a teraz sa obaja tvárili bolestne, ako keby strata postihla priamo ich. No, mužská solidarita v otázkach pohlavia je bezkonkurenčná. Hermiona len so záujmom zdvihla obočie a vrhla na neho zvedavý pohľad. Viktor priam ohnivo dúfal, že ju nenapadne sa opýtať, aké konkrétne techniky s tým doktorom konzultoval.
„Navrhol ti operáciu, lebo obchod?“ spýtala sa znovu a kútiky jej úst sa zdvihli v malom zlomyseľnom úškrne. Viktor sa ošil, zhlboka sa nadýchol, akoby v duchu počítal do desať a potom pokrútil hlavou.
„V podstate oboje. Najskôr vyskúšam čo môže ponúknuť obchod a budem dúfať, že niekto v priebehu budúcich rokov nájde proti kliatbu. Ale nemôžem sa na to spoliehať a nemám toľko času, aby som ním mohol mrhať.“
„Pfr!“ hlasné odfrknutie Hermiony ho prinútilo zdvihnúť hlavu a pozrieť sa na ňu. Sedela v kresle vzpriamená, v rukách držala jedného zo svojich synov a mračila sa. „Aký starec!“ zvolala posmešne. „Má sotva dvadsať tri a tvári sa akoby ho k zemi tlačila tretia stovka. Si mladý a máš ešte dosť času. Mimo iné, tie veci v banke sú pod kúzlom hromadenia a vydržia neporušené a čerstvé zopár desaťročí. Tak pokoj a pohodička. Máš dosť času vybrať si to správne dievča a investovať do podniku nielen dve fľaštičky špeciálnych zložiek do elixírov , ale aj emócie. Hľadaj dievča, ktoré budeš môcť milovať a ktorá bude milovať teba. Ja dúfam, že si nezabudol, že manželstvá čarodejníkov sú navždy. Tak vyberaj pozorne,“ radila vážne a uložila Regulusa späť do inkubátora, potom mu vzala z rúk Cassiu a tiež ju uložila.
„Nie!“ odvrkol Viktor kategoricky. „Nemôžem investovať svoje emócie do vzťahov, ktoré nemajú žiadnu budúcnosť.“
„Ako to?“ nechápavo sa na neho zamračila a vydvihla z posledného inkubátora Alpharda. „Prečo by si sa nemohol zamilovať do nejakého dievčaťa? Hlavne ak bude ochotná podstúpiť obrad.“
„Nemôžem,“ krútil hlavou, „ja sa dokonca neodvážim ktorúkoľvek z nich požiadať, či by bola ochotná podstúpiť tento obrad.“
„Ale prečo!“
„Pretože je to nebezpečné,“ ozval sa James nedbajúc, že sa Sírius na neho varovne mračí. „Čarodejnica, ktorá nie je dostatočne silná, by ho nemusela prežiť, alebo by nepočala a on má len jednu šancu. Musí hrať na istotu ak chce nejakých dedičov,“ povzdychol si porozumením sa na Viktora pozrel.
„Áno, mám len jednu šancu a nemôžem náhodne skúšať, či sa to podarí. Musí sa to podariť!“ V izbe zavládlo ticho. Na chvíľku sa všetci ponorili do svojich myšlienok. Hermiona sa snažila nájsť východisko z tejto nepríjemnej situácie a kým premýšľala, prebalila dieťa a sadla si do kresla, aby mu dala fľašu. Viktor na ňu chvíľu neprítomne civel, potom sa jeho pohľad vyjasnil a premýšľavo prižmúril oči. „Hermiona?“ začal váhavo a keď k nemu zdvihla oči, pozrel na dieťa v jej rukách. „Myslel som, že také malé deti obvykle dostávajú materinské mlieko,“ pohľad na jej prsia ukrývajúce sa pod tenkým habitom bol celkom zreteľný.
„To je materinské mlieko, len je vo fľaši,“ ohradila sa zamračene a pritisla si syna bližšie k telu. „Kvôli spôsobu, akým prebiehalo celé moje tehotenstvo, musím brať laktačný elixír. Ale jeho účinky sú krátkodobé a neustále by zasahoval do magického jadra detí. Takto je to v pohode,“ odsekla a vrátila sa k predchádzajúcej téme, ktorá bola mužom zrejme nepríjemná, pretože taktne mlčali. „Tak, ako chceš zistiť, či je čarodejnica dostatočne magicky silná na to, aby prežila obrad?“ spýtala sa odrazu nevšímajúc si, ako sa tri mužské hlavy trhnutím otočili k nej. „Preto si dnes prišiel, nie?“
„Nie!“ Viktorove líca zružoveli, ale pohľad tmavých očí bol pevný. „Nie preto! Chcel som ťa vidieť. Chcel som na vlastné oči vidieť, že si v poriadku, že deti sú v poriadku. Bolo to skoro, príliš skoro, bál som sa o teba.“ Hermionine oči zmäkli a na perách jej zažiaril vďačný úsmev.
„Dobre, vďaka za starosť, ale my všetci sme v poriadku,“ usmiala sa zdvíhajúc chlapca hore a položila si ho na plece. Dieťa unavene žmurkalo očami a vypúšťalo malé biele bublinky, ktoré sa jej lepili na šaty. „Ale myslel si na to, nie? Ako to chceš zistiť?“
Viktor chvíľu so záujmom sledoval vzor, ktorý vytvárali bubliny na jej rukáve, ale potom potriasol hlavou a prikývol.
„Samozrejme. Preštudoval som všetky možnosti, ako určiť veľkosť magického jadra, ktoré určuje silu každého čarodejníka a čarodejnice. Väčšina z nich je veľmi agresívna a zasahuje priamo do jadra. Iné nie sú dostatočne preukázateľné, pretože operujú s aurami a ja ich nevidím,“ vysvetľoval a kráčal za ňou k poslednému inkubátoru.
„Predpokladám, že si našiel spôsob,“ uložila dieťa a zvedavo sa na neho pozrela.
„Áno, ale nebolo to jednoduché,“ zašomral, „jednoduchšie by bolo, keby si súhlasila byť matkou aj mojich detí.“
„Hej!“ protest prišiel okamžite. „To je moja manželka!“ ozval sa rozhodne Sírius a triasol hlavou. „Je to len pár dní, čo sa deti narodili, je vyčerpaná a vychovávať päť detí je viac než dosť. Nájdi si svoju vlastnú, táto už je zadaná.“ Hermiona sa len uškrnula a povzbudivo sa na neho usmiala.
„Tak, ako to teda pracuje?“
„Teraz, keď už viem ako na to, je to v podstate celkom jednoduché,“ siahol do vrecka habitu a vytiahol z neho tenkú zlatú retiazku, na ktorej bol biely kameň v tvare veľkej slzy. Drobné ostré hrany výbrusu lámali okolo neho svetlo, takže vyzeral, ako malá trblietavá dúha. „Testovacím predmetom je tento kameň. Je očarený tak, že zaznamená magickú silu čarodejnice a v závislosti na nej zmení farbu. Dal som ich vyrobiť a očariť stovky , ale nemám to ako porovnať. Potrebujem vzorový kameň, ktorý určí, aká je farba magickej sily potrebnej na prežitie rituálu.“
„Takže, ak sa stretneš s dievčaťom, ktoré sa ti bude páčiť, otestuješ ju a budeš vedieť, či sa ti vôbec oplatí strácať s ňou čas?“ spýtala sa nespúšťajúc pohľad z malej trblietavej dúhy na Viktorovej dlani. „A aby si vedel, ktorá strana spektra je tá pravá, musím urobiť čo...?“ spýtavo zdvihla obočie a pozrela na neho.
„Stačí, ak si ho dáš ma krk,“ povedal ticho a natiahol k nej ruku. Ešte pár sekúnd si ho sústredene prezerala, ale potom zdvihla ruky ťahajúc hrubý vrkoč hore, otočila sa k nemu chrbtom.
„Tak dobre, môžeš mi ho zavesiť,“ vyzvala ho uhládzajúc si krátke kučeravé vlasy na krku, ktoré jej ako vždy vykĺzli z vrkoča. Viktor k nej ticho prikročil, položil jej retiazku okolo krku a zatvoril uzáver. Jeho ruky pomaly stopovali líniu štíhleho hrdla, zľahka sa dotkli hrbolcov kľúčnej kosti a oblých ramien. Keď ťažký vrkoč znovu padol dolu chrbtom, držiac dlaň na kryštálovom prívesku, Hermiona sa pomaly otočila .
Komentáře
Přehled komentářů
zcela určitě umřu nedočkavostí... No to jen tak pro radost..:)
Jinak, Sirael, objevila jsem novou stránku se zajímavýma povídkama.. už to čte dost lidiček co známe.. např. Hajmi
takže stránka je: http://harypotter.webnode.cz/
a je tam taky moc zajímavých odkazů na povídky.. převážně ty super co už jsme všichni četli, ale objevila jsem tam i takové co ještě neznám (už si brousím drápky)
Mimochodem jsem tam dala odkaz i na tebe.. tak snad neva, že tě tak propaguju:))
To samozřejmě platí pro všechny.. teda pokud se někdo namáhá číst i staré komentáře:(
jéj
(Lily, 28. 9. 2011 21:59)jsem naprosto zvědavá jak to bude pokračovat.. jsem napnutá jak kšandy:))
och jej
(Lily, 21. 9. 2011 9:17)nějak se mi to nezdá, doufám že to ničemu neublíží.. Teda ty to ale děláš napínavý, vážně:))
:)
(aurora, 21. 9. 2011 0:09)no to som zvedavá ako bude vyzerať ten prívesok :) a čo robí Harry? :) teším sa na pokračovanie :)
Hurá, kapitola
(Trili, 20. 9. 2011 23:09)
A líbila se mi :-)
Jak bude vypadat přívěsek????
ááá.. pro Sirael
(Lily, 11. 10. 2011 12:05)