18. Oznam
18. Oznam
Narcissa Malfoy rodená Black držala v ruke smotanovo sfarbenú obálku so zlatou obriezkou, ktorú jej práve podal domáci škriatok na striebornom podnose a s úžasom zízala na oznam vytlačený na jemnom pergamene , ktorý niesol v rohu rodinný erb. Znovu a znovu čítala text oznamu a neverila vlastným očiam. ,To predsa nemôže byť pravda!´ hučalo jej hlavou , ale pergamen tvrdil niečo iné. Niečo absolútne neuveriteľné a nepredstaviteľné. Sírius Black jej zo záhrobia oznamoval, že sa mu práve narodili štyria synovia a dcéra.
„To...to je predsa nemožné,“ zahabkala a s uprela vytreštené oči na manžela sediaceho oproti nej.
„Čo je nemožné?“ Lucius položil šálku s čajom na tanierik a zvraštil obočie. Pohľad jeho svetlo sivých očí preskočil z jej prekvapenej tváre na list, ktorý držala v ruke a keď neodpovedala na jeho otázku natiahol sa a vzal jej ho z trasúcich sa prstov.
„Matka?“ Draco zdvihol hlavu od taniera so šunkou a spýtavo hľadiac na rodičov, čakal na vysvetlenie rozruchu, ktorý bol pri ich stole taký nezvyčajný. Jeho matka vždy, za každej okolnosti zachovávala dekórum a tak ho jej reakcia veľmi prekvapila. Lucius preletel pohľadom text , prižmúril oči a zhúžval obrúsok, ktorý držal v ruke.
„ ,Re-nascor prosapia´, „ precedil cez stisnuté zuby a zazrel na list , „myslel som, že tvoj bratranec vášnivo nenávidel čiernu mágiu . Vyzerá to tak, že v posledných rokoch svojho zbytočného života zmenil názor,“ odfrkol pohŕdavo odhodiac list pergamenu na stôl. Narcissa sa na neho zamračila a na Dracovej tvári sa zrkadlil číri zmätok.
„Čo je to , ,Re-nascor prosapia´? Nikdy som o tom nepočul?“ natiahol sa a s očami uprenými na matku vzal list zo stola . Vzápätí sa jeho oči rozšírili a sánka mierne ovisla. „Wow!“ zvolal ticho zakláňajúc sa v stoličke, akoby ho obsah listu doslova odhodil dozadu. „Sírius Black ? Ale on je predsa mŕtvi, nie? Ako sa mu mohlo včera narodiť päť detí, keď je už zopár rokov po smrti?“
„Presne,“ odvrkol Lucius a potriasol hlavou, „preto použili obrad ,Re-nascor prosapia´. Jediný obrad, ktorý to umožňuje,“ zavrčal a odtisol tanier s nedojedenými raňajkami.
„Prečo potom toľko starobylých rodov vymrelo, keď tam existuje obrad, ktorý umožňuje ich obnovenie?“ spýtal sa zmetene .
„Posledný syn syna starobylého a vznešeného rodu v priamej línii,“ zašomrala Narcissa a zamyslene si hrýzla peru spomínajúc podmienky obradu. Bolo to už veľmi dávno, keď o ňom čítala v rodinnej knižnici a nespomínala si na podrobnosti.
„Áno,“ Lucius zvlnil peru v pohrdlivom úsmešku, „jedna z mnohých podmienok. Možno najdôležitejšia, ale ani ostatné sa nedajú prehliadnuť.“
„Čo by mohlo byť tak dôležité, ako posledný člen starobylého a vznešeného rodu?“ Draco vstal a kráčal za rodičmi do salónu. Nedojedené raňajky zostali opustené na stole a pomaly chladli.
„Mať za manželku čarodejnicu, ktorá by bola schopná a ochotná podstúpiť obrad,“ uškrnul sa Lucius a zdvihol z podnosu , ktorý bol na okrúhlom stolíku pred krbom, ranné vydanie Denného Proroka. Keď videl nechápavý výraz na synovej tvári, povzdychol si a pokrútil hlavou. „Čarodejnica musí vlastnoručne uvariť veľmi zložitý elixír, vypiť ho a potom podstúpiť veľmi mocné prekliatie. Prečo myslíš, že to nikto nepoužil v priebehu niekoľkých storočí aj keď rody vymierali? Máloktorá z čarodejníc, ktorá obrad podstúpila, ho prežila a ešte menej z nich porodilo zdravé dieťa. Je za mojim pochopením, kde sa Blackovi podarilo nájsť tak mocnú čarodejnicu, že mu po tomto obrade porodila päť detí,“ doložil roztvárajúc noviny.
„Možno je to podvod,“ nadhodil Draco, ale Narcissa veľmi prudko potriasla hlavou.
„Dedič rodiny Black nemôže byť narodený podvodom,“ odmietavo mávla rukou. „Rodinná mágia by to okamžite odhalila. Každé narodenie dediča je prísne sledované predkami a až keď sú uznaní zakladateľmi a otcom je možné oznámiť ich narodenie verejnosti. Čoskoro by sa mal v novinách objaviť oznam o narodení a tam by malo aj byť meno matky,“ s očakávaním pozrela na manžela a keď videla ako prikývol , zdvihla spýtavo obočie. Lucius zdvihol pohľad od stránky novín, potom sa napoly pobavene, napoly zhnusene uškrnul a skladajúc noviny tak, aby si ich všetci mohli bez námahy prečítať, podal ich manželke. Tam, uprostred stĺpca oznamov o zasnúbeniach , svadbách, narodeniach a úmrtiach sa skvel hrubým písmom vytlačený oznam.
Lord Sírius Orión Black s manželkou Lady Hermionou Jane Black oznamuje priateľom, známym a širokej verejnosti, že dňa 2. Júla 1999 sa v Black Manor pod dohľadom predkov po obrade ,Re-nascor prosapia´ narodili dedičia starobylej a vznešenej rodiny Black - Sírius Arcturus Black, Regulus Nigelus Black, Cygnus Phineas Black, Alphard Orión Black a Cassiopea Vega Black.
„Hermiona?“ tri identické prekvapené výrazy , ktoré sa objavili na ich tvárach vystriedalo po niekoľkých sekundách najskôr prekvapenie a vzápätí znechutenie. Narcissa zbledla a ruka držiaca noviny jej bezmocne klesla do lona.
„Ja nemôžem veriť, že klesol tak hlboko,“ zastonala vraštiac obočie, „prečo humusáčku?“ pozrela k manželovi, ale ten len pokrčil plecami a poklopkal prstom po novinách.
„Možno preto, lebo správne odhadol jej skutočnú silu skôr, než ktokoľvek iný.“
„Ale prečo to predkovia dovolili?“ hlesla sklamane s hlbokým odporom v hlase.
„No...,“ Lucius zovrel pevnejšie rukoväť palice, ktorú mal preloženú cez kolená , „nemyslím si, že mali na výber a čestne, lepšie mať ako dedičov mena a rodu polovičné krvi, než nemať žiadnych dedičov. Počul som, že Sírius za posledných pätnásť rokov svojho života nemal okolo seba príliš veľký výber čarodejníc. Mal obrovské šťastie, že tá malá humusáčka súhlasila s takým nebezpečným obradom. Predpokladám, že nemala ani potuchy o tom, čo robí,“ uškrnul sa zlovestne a s trochou závisti znovu čítal mená detí.
„Tak to určite nie! Vždy vedela všetko, ale bola zároveň typický Chrabromil! Odvážna a obetavá za úroveň sebazničenia,“ priznal Draco neochotne a hoci sa pohrdlivo škľabil, aj v jeho očiach sa pri pohľade na päť mien , objavila štipka závisti.
Molly Weasleyová sa krútila okolo sporáku a veselo si pohmkávala melódiu, ktorú nedávno počula v rádiu. Vo veľkej mise na stole sa činila starodávna prútená metlička a šľahala vajcia na omelety, z pece už rozvoniaval čerstvo upečený chlieb a kanvica plná vriacej vody bublala na okraji platne. Na panvici pred ňou prskali tučné klobásy a plnili kuchyňu chutnou vôňou. Molly spokojne preletela pohľadom jej kráľovstvo a obracajúc klobásy na panvici, spokojne si odfúkla. ,Všetko je na dobrej ceste´, pomyslela si a keď začula, ako drevené schody zavŕzgali, obrátila sa k otvoreným dverám do izby a naklonila sa, aby videla, ktorý z členov jej početnej rodiny už vstal a bude požadovať raňajky. Skôr, než ho však stihla identifikovať, objavila sa v dverách vysoká postava plešivejúceho červenovlasého muža s ťažkými tmavými vačkami pod svetlými modrými očami. Muž sa ťažko oprel o zárubňu a keď si rukami prebehol cez rednúce vlasy, bolo zreteľne vidieť, že sa mu trasú.
„Arthur!“ zvolala rozčúlene, keď videla trosku, ktorou sa jej manžel stal len počas dvoch dní. „Znovu si bol celú noc hore! Nemôžeš v tom ďalej takto pokračovať, celkom sa zničíš!“ kričala a ustarostene sa hrnula k nemu.
„Mami, nenašla by sa tam šálka silnej kávy?“ spoza Arthura sa vynoril Bill a zívajúc, šúchal si päsťami začervenené oči.
„Alebo čaju?“ doložil Arthur. „O pol hodiny musím byť na ministerstve a oči sa mi samé zatvárajú,“ poznamenal skôr smerom k najstaršiemu synovi než k manželke a odvrátiac sa, vliekol sa unavene k stolu.
„Naozaj nechápem, prečo musíte pracovať na preklade tej zmluvy celé noci. Akoby na tom záležalo, či to bude preložené dnes, alebo o týždeň,“ frflala Molly nesúc do izby šálky tmavej tekutiny. „Ginny to už podpísala a keď vstúpi do zväzku manželského s Nevillom, zmluva prestane platiť. Naša dcéra je spokojná a vy obaja by ste sa mali radovať, že po sklamaní s Harrym našla konečne svoje šťastie. Namiesto toho sa ryjete v bezvýznamných pergamenoch,“ karhala mužov kladúc šálky ne stôl. Okamžite , nepočúvajúc ich šomranie znovu zamierila do kuchyne a za niekoľko sekúnd už niesla späť podnos naplnený teplým jedlom, ktoré by v pohode vystačilo pre vyhladované futbalové mužstvo. Obaja muži sa okamžite natiahli za jedlom a mumlajúc s plnými ústami poďakovania, úporne prežúvali. Molly si ich s rukami prekríženými na bruchu spokojne prezerala a keď im nalievala druhú šálku tmavého čaju, ozvalo sa klopkanie na okno. Zdvihla hlavu a lejúc čiernu tekutinu sledovala, ako sa Bill zdvihol zo stoličky, otvoril okno a vzal od veľkej hnedej sovy ranné noviny. Vracajúc sa za miesto pri stole, preletel zbežne pohľadom po najtučnejšie vytlačených titulkoch, ale nič ho nezaujalo a tak ich podal otcovi. Ten len ustato pokrútil hlavou a odstrčil ich na okraj stola.
„Prečítam si ich neskôr v úrade,“ zašomral zívajúc a dopil čaj. Zatiaľ sa Molly zmocnila novín a letiac pohľadom po článkoch, nedbanlivo v nich listovala. Obaja muži dojedli a vstávajúc pozreli na ňu, aby jej ešte raz poďakovali, keď si všimli, že s vytreštenými očami civí na preloženú stránku.
„Mami?“ spýtavo zatiahol Bill, s obavou zdvihol oči k otcovi a mykol hlavou v nemej otázke. ,Čo je s ňou?´
„Molly?“ Arthur podišiel k manželke a opatrne jej vytiahol noviny a tuho zovretých prstov. „Stalo sa niečo?“ spýtal sa a trochu vydesený jej reakciou letel pohľadom po stránke, na ktorú jeho žena pred niekoľkými sekundami tak uprene zízala. Bolo to ešte len rok a niekoľko mesiacov po skončení vojny a ľudia sa ešte stále pri čítaní novín obávali, že nočná mora sa znovu vráti a oni opäť budú nachádzať v novinách zoznamy zmiznutých a zabitých osôb. Ale nič také na stránke nebolo. S úľavou si oddýchol a jeho telo na okamžik vystužené napätím sa znovu uvoľnilo. Molly sa zatiaľ trochu spamätala a napijúc sa čaju, ktorý jej najstarší syn pohotovo nalial do šálky, prižmúrila oči a pevnejšie zovrela okraj stola.
„Ja som vedela, že je to šarlátová žena! Drahá Rita ju veľmi dobre popísala! Po sláve bažiaca zlatokopka je to!“ zvreskla odrazu, vyskočila zo stoličky a vytrhla manželovi noviny z ruky. Obaja muži prekvapene zaspätkovali.
„Molly! Mami!“ ozvalo sa súčasne s výčitkou a prekvapením , ale Molly momentálne odmietla reagovať. Z úst sa jej ako riava vyliali kliatby, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani pohonič volov. Súčasne s agresivitou jej prejavu sa zvyšovali aj decibely a tak sa po niekoľkých sekundách netriasli len muži , ale aj starý dom. Sklá na oknách popraskali , z trúchlivých drevených trámov začali opadávať drobné piliny a z poschodia sa ozval dupot, ako sa mladší členovia rodiny rútili dolu v obave , že domácnosť prepadli nepriatelia. O niekoľko sekúnd zlietli Ron a Ginny dolu schodmi v jedinom skoku s prútikmi v hrsti a divo sa obzerali, ktože to na nich útočí. Ale namiesto toho videli otca a Billa , ako sa tlačia chrbtami do steny a uprostred izby stála ich matka a jačala ako hmlová siréna. V ruke držala pokrčené noviny a tak zúrivo nimi okolo seba mávala , až z nich odletovali veľké franforce.
„Mami! Ocko! Čo sa deje?“ kričali, ale v reve, ktorý Molly neprestávala produkovať, ich hlasy úplne zanikli. Starý dom odporujúci všetkým fyzikálnym zákonom , ktorý držala pokope len mágia sa začal triasť v základoch. To bolo pre Arthura jasné znamenie, že dnes príde neskoro do práce a je načase umlčať Molly. S povzdychol skĺzol prútik z puzdra do dlane a prudko ním švihol.
„Stupefy!“ belasý blesk narazil do boku vrieskajúcej ženy a na sekundu ju obalil. Molly padla k zemi ako podťatá a v izbe bolo odrazu ohlušujúce ticho. Všetci vytriešťali oči na omráčenú ženu a potriasali hlavami, aby sa zbavili zvonenia v ušiach.
„Už bolo na čase,“ zašomral odrazu Bill trúc si obe uši, „prečo ti to tak dlho trvalo?“ pozrel obviňujúco na otca a potom mu pohľad padol na hodiny nad krbovou rímsou. „Do pekla! Prídem neskoro do práce!“ zaklial a nevšímajúc si matky ležiacej uprostred izby, hrnul sa ku krbu. „Daj mi vedieť, čo ju tak rozzúrilo,“ zakričal ešte na otca a zmizol v zelených plameňoch. Arthur zvažoval, či má odísť teraz a prísť do práce ešte relatívne včas, alebo oživiť omráčenú manželku a potom si vypočuť druhé kolo jej nenávistného monológu. Možno by sa dozvedel, prečo vlastne spustila taký krik, ale dlhoročná skúsenosť ho od toho odradila. Pozrel ospravedlňujúco na svoje najmladšie deti a rýchle hodil prášok do krbu.
„Musím tiež odísť lebo prídem neskoro do práce ,“ pokynul im vstupujúc do zelených plameňov. „Preberte ju a snažte sa ju upokojiť,“ navrhol ešte a zmizol v ich vírení. Po chvíli oheň v krbe opäť sčervenel a súrodenci sa nerozhodne pozerali na seba.
„Hmm!“ zamrmlal Ron krútiac sa nepohodlne a zaškúlil na sestru. „Asi by sme ju mali prebrať, nie?“ spýtal sa neisto krútiac prútik v rukách. Ginny zamyslene potriasla hlavou, potom našpúlila pery, podišla k matke a opatrne jej vytiahla z ruky dotrhané noviny.
„Reparo!“ zanôtila a s uspokojením sledovala, ako sa kusy papiera roztrúsené po dlážke skladajú , až kým pred ňou neležalo znovu celé a neporušené ranné vydanie Denného Proroka. „Najskôr sa pozrieme, prečo tak vyvádzala,“ poznamenala a roztvorila noviny. Ale brat ju už nepočúval. Jeho plnú pozornosť malo jedlo rozložené na stole. V sekunde, keď ho uvidel, vrhol sa k stolu , pritiahol si podnos s klobásami , z košíka vytiahol hrubý krajec chleba a pustil sa do jedla. Ginny na neho len vrhla pohrdlivý pohľad a pomaly listovala novinami ticho si šomrúc popod nos. Podnos už bol takmer prázdny a Molly ležiaca na zemi sa začínala mrviť, keď jej pohľad konečne padol na stĺpec oznamov. Tak, to bolo zaujímavé. Tento stĺpec vždy čítala veľmi dôkladne a aj teraz sa doň ponorila s radostným vzrušením. Až do stredu stĺpca nenarazila na žiadne známe meno a už chcela prevrátiť stranu , keď sa jej pohľad zavadil o mená Sírius a Hermiona. Znovu zbystrila pozornosť a s prižmúrenými očami čítala pozorne slovo po slove stručný, hrubo vytlačený oznam o narodení . A hoci čítala pozorne, v jej mysli z neho zostalo len niekoľko slov – Hermiona je Lady Black a žije na Black Manor. Na niekoľko sekúnd vzhliadla, nemo civiac pred seba a tieto slová sa jej doslova varili v mozgu. Akými záhadnými cestami a nervovými spojeniami prešli a ako sa mohli spojiť v to, čo z nich nakoniec vzišlo, zostane pravdepodobne navždy záhadou, ale v nasledujúcom okamžiku sa Ginny postavila a zvierajúc noviny v ruke zajačala ako banji. Ronovi, ktorý bol takto bezohľadne a hrubo vyrušený uprostred raňajok od prekvapenia zaskočilo a začal sa dusiť posledným kusom klobásy . Prvých niekoľko sekúnd Ginninho revu splynulo s úporným kašľom a až keď z Ronovho hrdla vyletel kus nepožutého mäsa, ktorý mu bránil v dýchaní, bolo možné rozpoznať aj niektoré slová.
„...špinavá humusáčka ukradla dedičstvo, ktoré patrilo Harrymu! Preto je teraz bez peňazí! Keby nebolo jej, ja som teraz mohla byť slávna manželka ,chlapca , ktorý žil a ktorý zabil Voldemorta´, mohla som sa stať Lady Potter- Black a byť s mojim Harrym!“ Ginny celkom určite chcela pokračovať v nadávkach na Hermioninu adresu, ale slová ,mohla som teraz byť s mojim Harrym´ celkom stačili na to, aby sa aktivovala zmluva, ktorú len pred pár dňami s takým nadšením podpísala, len aby už konečne mala na prste kameň, ktorý jej oslepoval oči. Trest nasledoval okamžite. Bolesť, ktorá vybuchla v jej tele ju zasiahla nepripravenú. Padla k zemi ako podťatá, ústa otvorené v nemom výkriku, oči valiace sa z jamiek a začala sa zvíjať v krutých kŕčoch. Jej telo sa napínalo a skrúcalo na dlážke, ruky a nohy tĺkli do dreva, hlava sa prudko sťahovala k hrudnej kosti . Ron na to všetko zízal v nemom šoku a z otvorených úst mu postupne vypadával zvyšok neprehltnutého sústa zmiešaný so slinami.
Komentáře
Přehled komentářů
tak to je opravdu husté.. skvělá kapitola naprosto výborná.. to se mi moc líbilo:) Fakt super:))
:)
(aurora, 14. 9. 2011 20:31)
paráda no to som zvedavá čo sa teraz stane a toľko detí to bude ešte zaujímavé :))
<a href=http://www.musicfrost.org/ >music</a>, <a href=http://www.utorrent.name/ >utorrent</a>
:-D
(Trili, 13. 9. 2011 18:20)
To je vřískotu :-D
Kapitola byla super, ted kvůli ní ženu pozdě do fitka :-)
úch
(Lily, 17. 9. 2011 14:52)