Jdi na obsah Jdi na menu
 


73. Morský národ

4. 4. 2008

73.  Morský národ

„Koľko?“ spýtal sa Brentan a nazrel Kieranovi cez plece  do pergamenu, ktorý držal otvorený pred sebou.

„Iba dvakrát,“ zamračil sa Kieran a hodil pergamen do piesku. Zvalil sa vedľa neho a zatvoril oči . Oceán pri jeho nohách ticho a ukľudňujúco šumel a Kieranov hnev pomaly opadával.

„Myslíš, žeby sme ešte mali čakať?“ zdvihol sa nečakane vedľa neho Lev a zatienil mu tak slnko.. Kier otvoril oči, zahľadel sa na neho a rezignovane pokrčil plecami.

„Voldemort si s najväčšou pravdepodobnosťou  urobil  dovolenku, inak si to neviem vysvetliť. Za celých dlhých šesť týždňov si tých svojich smrťožrútov  zvolal len dvakrát!“

„To by malo stačiť na označenie miesta, kde sa nachádza jeho úkryt, nie?“ pridal sa Kirill, ktorý si pre zmenu opaľoval chrbát. Už šesť týždňov trávili na tomto tichomorskom ostrove, ktorý na muklovských  mapách ani neexistoval a žili striedavo na súši a v mori v spoločnosti morských ľudí. Bola to skutočne zaujímavá skúsenosť a chlapci by si ju užívali, nebyť neustálej pripomienky Voldemorta.

„Na určenie miesta to samozrejme stačí ,“ prehodil ponad plece Brentan  a pozoroval delfíny, ktoré sa hrali v lagúne, „ ale ak ich teraz zvoláva tak zriedkavo, nemôžeme si byť istí, či ho nájdeme doma. Nepotešilo by ma, keby sme ho zbytočne vyplašili a potom ho znovu museli hľadať.

„Zakže počkáme,“ vzdychol si Lev, vyšvihol sa na nohy a kývnuc im zamieril k ostrohu, kde sa na skalách vyhrievali dievčatá v spoločnosti dvoch morských krásavíc.

„Lev,“ zavolal s úsmeškom na neho Kirill, „ nezabudni, že namiesto nôh majú chvost!“  Lev len mykol hlavou a pokračoval ďalej. Chlapci sa zamyslene za ním pozerali.

„Sú krásne, až prechádza zrak, ale viac mi pripomínajú ryby, než ľudí,“ otriasol sa Kirill a s prižmúrenými očami pozoroval, ako sa na skaly vytiahli ďalšie plavovlasé krásavice.

„Krásne,“ uchechtol sa Brentan a pozrel s úškrnom na Kirilla, „ len pokiaľ  nevidíš ich spôsob stolovania.“

„To som akosi nevidel,“ zarazil sa Kier , pozrel na brata a očakával vysvetlenie. Brentan sa zamyslel a po tvári mu preletel tieň.

„Asi sme to vidieť ani nemali, ale pred pár dňami som sa k nim náhodou priplietol, keď lovili tresky,“ začal a celkom viditeľne sa striasol pri tej spomienke. „Vedeli ste, že môžu roztiahneť  čeľusťe skoro ako hady?“ spýtal sa a keď si všimol ľahké pokrútenia hlavami, pokračoval. „Trhali z tých veľkých rýb obrovské kusy . Voda bola plná krvi a oni vyzerali ako pod vplyvom drog. Možno že keby som odtiaľ nezdrhol, dali by si ma ako druhý chod.“

„Myslíž, že to je niečo podobné, ako víly?“ zamračil sa Kier a tiež sa otriasol. Do blízkosti víl sa dostali len raz a nemienili si to zopakovať príliš často. Naštvaná víla vyzerá skôr ako príšera  a slabšie povahy by z nej mohly mať doživotné nočné mory. Oni mali šťastie, že sa vedeli premeniť na drakov. Ani víla rozbesnená do bieleho žiaru si neporadí s dospelým drakom.

„Asi áno, nezaoberal som sa tým bližšie,“ mykol Brentan hlavou, „ ale keď roztiahli tie krásne pusinky, trčali z nich zuby ako žieletky , ktoré pripomínali najviac zo všetkého žraločie. Bez najmenších problémov by nám mohli odhryznúť ruku, nohu alebo hlavu.“

„No, ale bez hlavy by sme sa asi nezaobišli, tak im to nemôžeme dovoliť,“ rozosmial sa Kirill a predstavoval si , ako sa s našpúlenými perami blíži k sladkým ústočkám a tie sa odrazu roztiahnu , jeho tvár oblizne špicatý , drapľavý  jazyk , ostré zuby sa mu zatnú do šije, do krku a pretnú tepny. „No fuj!“ otriasol sa a Brentan spolu s ním, pretože mu nechtiac poslal svoju predstavu.

„Pre Merlina!“ zvolal Bren a zazrel na Kirilla, „ to bola ale zvrátená  predstava!“

„Možno ani nie, možno bola celkom reálna,“ premýšľal nahlas Kier a postavil sa, „ myslím že bude najlepšie, ak s nimi Leva nenecháme samého. Nechce sa mi hľadať jeho hlavu v žalúdku niektorého z morských ľudí.“ dodal a vykročil ostrým krokom k ostrohu.

  O niekoľko dní neskôr sa celý klan presunul  na dno plytkého šelfu, aby v niekoľkých oddelených ubikáciách prežili s klanom Krakena celé dva týždne. Za tých predchádzajúcich  šesť týždňov sa naučili pretransformovať sa do podoby morských ľudí tak, aby mohli žiť v mori . 

,To je nechutné,´sťažovala sa Angela, keď jej jedna z jej morských kamarátok  Siaassi, priniesla živú makrelu a s anjelským úsmevom jej ju strčila pod nos.

,Čo sa ti na tom zdá byť nechutné?´ nechápala Wanda a držala trpotajúcu sa tresku za chvost, aby jej neušla. Ryba cítila nebezpečenstvo a bojovala o život.

,Je nechutné jesť obed, keď sa ešte bráni a snaží sa ujsť,´ doložila Angela a pozrela prosebne na Brentana, ktorý ležal na madraci s morských chalúh a pozoroval ich s pobaveným úsmevom . Okrem neho ešte nikto z klanu nevidel, ako morskí ľudia jedia. Dnes mali premieru dievčatá a Brentan sa trochu škodoradostne tešil na ich reakciu.  Aj Wanda , hoci rybu pevne držala, zjavne nevedela čo s ňou. Obzerala sa okolo seba, čím by ju zabila a na čom by si ju pripravila. Bola to trochu scestná predstava na dne mora, ale nič iné ju nenapadlo. Potom sa nešťastne pozrela na Siaassi a bezradne pokrčila plecami. Siaassi sa žiarivo usmiala, niečo zatrilkovala, plesla chvostom a zmizla za najbližším domom.

,Ja už tú sprostú rybu neudržím!´hnevala sa Wanda, ktorá so svojimi rozpustenými plavými vlasmi vyzerala ako skutočná morská panna a zamračene pozerala smerom, kam jej zmizla kamarátka.  Nečakala však dlho, Siaassi sa o chvíľočku vrátila , oči jej žiarili a v rukách držala ďalšiu tresku. Trochu menšiu , než dala  Wande, ale aj tak dostatočne veľkú na to, aby nasýtila hladnú morskú pannu. Siaassi  zase zatrilkovala  veselú melódiu a Brentan sa už po stý raz začudoval, prečo ich túto zvláštnu reč nikto nenaučil. Možno sú ľudské hlasivky k tomu nespôsobné, ale pri transformácii by mohli zmeniť aj tie a naučiť sa o živote v mori  trochu viac. Hneď si v hlave urobil malú pripomienku, že sa nutne musia naučiť jazyk morských ľudí a potom už venoval plnú pozornosť názornej výuke Siaassi. Alebo skôr reakciám dievčat, ktorých sa tu za tú malú chvíľu  zišlo viac. Všetky sa mračili na rôzne druhy rýb a Brentan sa už teraz začínal pochechtávať. Angela sa na neho podozrievavo pozerala a mala obrovskú chuť ho tou makrelou tresnúť po hlave.

  Takú búrlivú reakciu , ktorá nastala po prvom zahryznutí sa Siaassi do metajúcej sa ryby, však naozaj nečakal ani on. Dievčatá s prvom momente stuhli, vytreštili oči na morskú pannu, ktorej ústa sa mnohonásobne zväčšili, na ostré zuby, ktorými bezohľane trhala ešte stále živú rybu, na oblak krvi, ktorý sa okolo nej rozprestrel , v panike odhodili všetky svoje ryby , vrhli sa preč mocne udierajúc veľkými chvostami. Siaassi takmer od údivu vypadol z rúk chutný obed a Brentan sa prestal smiať. Pokrútil hlavou, pohladil prekvapenú morskú pannu po vlasoch a odplával zháňať hlúčil vyplašených spolužiačok, aby ich nakoniec ešte niečo nezožralo. Ono čarovať vo vode pre ne nebolo jednoduché, ale to si v telách podobných rybám zatiaľ neuvedomovali.

  Otázku stravovania nakoniec všetci spoločne vyriešili. Náčelník dediny určil dvoch bojovníkov, aby zabíjali chytené ryby a návštevníkom ich naporcovali na kusy. Takto upravené ryby boli nakoniec ochotné zjesť aj dievčatá. Brentan sa v nasledujúcich dňoch zaoberal skúmaním jazyka morského národa a hľadaním kúzla, ktoré by mu umožnilo ním rozprávať.

,Kier, prišiel som na to, ale musíš mi pomôcť!´kričal  a všetci draci sa na neho zamračili.

,Potichšie by to nešlo? Práve si mi vyvŕtal do mozgu celkom slušný kráter!´ otriasol sa Kieran a mračil sa na Brena ako obloha nad lagúnou.

,Išlo, ale to by nebolo ono,´uškrnul sa Bren , vieš ako dlho mi trvalo, kým som vymyslel jazykové kúzlo pre morský jazyk? Celé štyri dni! Mozog mám ako rôsol a celkom určite sa mi na ňom narobili hrče,´ trepal celý natešený, že to nakoniec predsa len dokázal.

,Tak hovor, čo to vlastne mám urobiť?´ zastavil ho Kier , ktorého už naozaj začínala bolieť hlava.

,Dobre, je to jednoduché. Ja som vždy hovoril, že v jednoduchosti je krása,´ neprestával sa usmievať Brentan a začal predvádzať veľmi zložité  pohyby rukami. Kieran sa na neho neveriacky pozeral a potom sa rozosmial.

,Máš pravdu, naozaj je to jednoduché , len mi to ukáž ešte aspoň dvadsaťkrát.´ zastavil Brena a potom sa dobrú pol hodinu učil pohyby oboch rúk.

,Dobre,´odsúhlasil nakoniec jeho snaženie Bren ., Inkantácia je ,Nosco occento maritimus fama!´

,Tak fajn,´ uškrnul sa Kier,  hneď to vyskúšame, ´  povedal, pretrel si ruky, aby si uvolnil prsty a začal mávať rukami smerom k Brentanovi. ,Nosco occento maritimus fama!´ zvolal v duchu a urobil záverečný prudký pohyb. Brentanom silno myklo , oči sa mu na okamžik zakalili, ale o chvíľu sa už rozhliadal okolo seba.

,Myslím že to funguje,´zaspieval  vysokým tenorom a draci sa rozosmiali. Okolo plávajúci bojivník sa prekvapene zastavil.

,Ja ti rozumiem,´ povedal a priplával bližšie, ,ty hovoríš našou rečou!´ zvolal, dotkol sa Brentanovho čela , oči sa mu rozžiarili  a potom švihol chvostom odplával . ,Musím to povedať náčelníkovi!´

,Dobre, vzdávam sa,´zdvihol ruky v obrannom geste Kieran, naozaj to funguje. Dovolíme ti, aby si na nás toto zaklínadlo použil.´  Brentan sa rozosmial a onedlho už celý klan vlkov vyspevoval rečou morských ľudí. Všetkých to potešilo a hlavne náčelníka, ktorému takto odpadla starosť  o devätnásť pre neho hluchonemých hostí. Teraz sa už mohli pokojne začleniť do života dediny.

,Všetko čo potrebujeme nájdeme v mori,´ vysvetľoval štvorici  drakov, ktorí plávali vedľa neho a ukazoval im chaluhový les, o ktorý sa jeho klan delil so susedným klanov Ropušníc. , Z chalúh robíme odevy, lôžka , pletieme povrazy a mladé výhonky jeme. Obsahujú látky, ktoré sú nevyhnutné pre zdravie. Niektoré chaluhy sú liečivé, niektoré sú jedovaté, musíte si dávať pozor, kam plávate,´upozorňoval ich a ukazoval im nepatrné odlišnosti vo vzhľade a tvare listov .,Pozrite, táto chaluha je jedovatá ak rastie v hĺbke väčšej ako päťdesiat metrov, ale liečivá ak vyrástla v plytkej a teplej vode, ´ ukázal z bezpečnej vzdialenosti na fialkasto sfarbený stvol, ktorý sa vypínal vysoko  k hladine oceána.

,Mohli by sme sa otráviť keby sme priplávali bližšie?´ spýtal sa so záujmom Brentan a náčelník prikývol.  

  Preplávali okolo lesa a začali klesať do hlbšej vody. Čím boli hlbšie, tým väčšia tma sa okolo nich rozprestierala. Kolmá skalná stena, popri ktorej klesali  do hĺbky bola spočiatku porastená množstvom rôznofarebných koralov, medzi ktorými filtrovali vodu krásne sfarbené sasanky. Medzi nimi plávali pestré útesové rybky.

,Kameň, z ktorého robíme väčšinu nástrojov sa nachádza takmer v úpätí tejto steny. Tam dolu je už skoro tma a je to veľmi nebezpečné,´varoval ich a krátkym oštepom pripraveným k boju sa začal spúšťať oveľa rýchlejšie. ,Mali by ste sa už zastaviť, dolu je príliš veľký tlak vody, mohlo by vám to ublížiť, keď nie ste zvyknutí,´povedal po chvíli.

,Pôjdeme s vami, keby sme cítili, že niečo nie je v poriadku, zastavíme sa, alebo sa vrátime,´upojoval ho Lev a naozaj , po niekoľkých metroch boli prinútený zostať stáť. Tlak v hlave a šumenie v ušiach bol takmer ohlušujúci. Pokiaľ si nechceli nenapraviteľne poškodiť organizmus, museli sa zastaviť. Náčelník sa však spúšťal neohrozene dolu.  Draci  vyplávali o nieľko metrov hore a zastavili sa.

,Už vieš, prečo je náčelník?´ spýtal sa Kirill a pozrel na Leva , robí niečo, čo nikto z jeho ľudí nedokáže. Vynáša im z hlbín mora lávové sklo a kamene. Netušil som , že tu kedysi boli činné sopky,´ povedal ešte zamyslene a pozeral sa dolu, odkiaľ očakával náčelníkov príchod.

,Je tam už dlho,´ zamračil sa Kier a snažil sa preniknúť cez tmu do hĺbky pod sebou. ,Nič tam nevidím,´zašomral , chcel sa odvrátiť, ale pohľad na znechutenú tvár Brena ho zastavil. ,Čo je? Čo sa tak čudne tváriš?´

,Kedy sa stanete skutočnými čarodejníkmi?´spýtal sa zúfalo. ,Keď nevidíš, čo ti bráni, aby si si posvietil? Ty predsa nie si morský človek, ty si čarodejník!´

 ,Lumos maxima!´ pomyslel si a mávol rukou do čiernočiernych hĺbok. Z dlane mu vystrelilo jasné svetlo a zalialo všetko v týchto hĺbkach nevídanou  žiarou. Dotklo sa dna, ktoré bolo pokryté vysokou vrstvou bahna, ostrých skál, ktoré z neho vytŕčali a náčelníka, ktorý bojoval s obrovskou chobotnicou. Jej početné ramená ho objímali v drvivom objatí a ťahali ho neústupne k veľkému ústnemu otvoru. Draci sa okamžik zamreli prekvapením, ale vzápätí  Lev s Kirillom tasili prútiky a Brentan s Kieranom mávli rukami.

, Recido! Proseco! Seco! Dilanio!´  znelo im v hlavách a kúzla leteli k oblude hlbín. Trochu sa obávali odklonu kúziel hustotou vody a toho, žeby mohli zraniť nášelníka, ale našťastie mierili dobre. Štyri rezacie a odsekávacie kúzla rozporcovali chobotnicu na kusy. Jedno z nich odťalo ramená zvierajúce náčelníka , ten sa okamžite vytrhol a začal stúpať hore. Keď ho videli s telom pokrytým veľkými krvavými škvrnami od prísaviek a otvorenými ranami od skál, ako ním chobotníca smýkala po dne, vrhli sa k nemu.

,Purgo!´ Lev vyčistil najhlbšie rany a Kieranove ,Medeo!´ich zacelilo.

,Rýchle preč!´volal Brentan. ,Vo vode je veľa krvi, čoskoro tu budú žraloky!  To bola veľmi dobrá pripomienka a draci ju vzali vážne. Spolu s náčelníkom  stúpali rýchlo hore. Keď sa vodou mihol prvý štíhly tieň dravej ryby, boli už neďaleko dediny a oproti im plávali bojovníci ozbrojení ostrými oštepmi .Ich hroty boli z lávového skla takého istého, ako bolo to, čo náčelník prinášal v taške upletenej z morskej trávy. Áno, more bolo  bohaté a dávalo morskému národu všetko, čo k životu potreboval, ale bolo aj nebezpečné a tým, ktorí ho podcenili, mohlo život vziať. Túto pravdu si dnes draci dobre  zapamätali.

 

 

 

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

abstak

(maginy, 5. 4. 2008 19:44)

bože no veru tak tvoju poviedku zboznujem že už mam absťák a strašný please novu kapcuuuuuu

a ešte...

(Cassie, 5. 4. 2008 19:13)

Sorakina pripomienka ohľadom slniaceho Voldyho bola skvelá!! Ja som si to začala predstavovať, ale veľmi skoro som s tým aj skončila - hrozila mi výpoveď kamarátky bránice :))

najprv

(Cassie, 5. 4. 2008 19:12)

by som len chcela povedať, že... súhlasím so Soraki :)). A aj s ostatnými :)). Sirael: veď si trošku oddýchni, my chvíľočku vydržíme :)). Táto kapča bola skvelá, úžasná, no proste naj. Ani ja neviem, kam na tie úžasné nápady chodíš. Stolovanie morských ľudí - trhanie rýb bolo... hmmm... zaujímavé :)). Ale pre ľudí s plným žalúdkom nie veľmi lákavé :)). Živo si viem predstaviť baby (hlavne Angelu - Arielu, ako poznamenala Maginy) ako krásne morské panny. Hneď by som s jednou menila - samozrejme, okrem toho stolovania. Ešte teraz naberám farbu :)). Ale rekacie dievčat na jedenie bola úžasná :)) Začala som sa chechtať asi ako Brentan :)) A viete, na koho som si potom spomenula?? Na Nuriu - Nutriu!! Vtedy som sa začla smiať úplne. No a moja posledná poznámka ohľadom dnešnej (včerajšej??) kapitoly - Bren je fakt šikovný!! Vymyslieť kúzlo na jazyk... paráda!! Ale fakt by sa mohol krotiť - čo keby náhodou svojou neuváženosťou "vyrobil" dieru v hlavách Kierovi, Kirillovi alebo Levovi?? To by bolo... :))
Chudáčik bosorka Soraki!! Ešte raz ti prajem uzdravenie - 4 týždne marodovať by som nechcela... aj keď, žiadna škola :))

juj

(julili, 5. 4. 2008 18:59)

takze mladenci trilkuju??....eheh....man by tak zaujimalo ze ako sa dal Bren dokopy s Angelou:D...a inak paci sa mi tvoj pohlad na vec....teda na Voldy ho a tak....myslim.....ze z takeho ineho uhla.....

V první řadě

(soraki, 5. 4. 2008 9:47)

děkuji za věnování a budu se snažit brzy uzdravit.
Jinak kapitolka jako obvykle úžesná! Fakt nevím, kam na ty nápady chodíš ... V životě by mně něco takového nenapadlo ... Mořský lid - super... A ano, námořníci říkají, že mořské panny jsou krásné, ale hladová a rozzuřená panna asi bude fuj podívaná. A to jak roztahujou čelisti jako hadi - můj žaludek udělal kotrmelec - a pak jak trhaly ty nebohé rybičky - druhý kotrmelec - a popis jejich, teď už tlamy, zubů - třetí kotrmelec - a nakonec ty oblaky krve - přestala jsem snídat :-D. A to jak Brenovi trvalo vymyslet to kouzlo - to bylo fakt super. A co je s Voldym? Leží někde na pláži a snaží se získat nějakou lepší barvu? Umíte si ho představit se slunečníma brýlema na lehátku pod slunečníkem na pláži s koktejlem v ruce a zelených plavečkách??? Dobrá představa, že??? No, jsem zvědavá, jak to bude pokračovat a kam až sahá tvoje fantazie, protože to zatím vypadá, že žádné hranice nemá :-DDD

super

(jaja, 5. 4. 2008 2:44)

aaa..to je skvele..morsky svet..skvely napad..kapca je uzasna..neveim sa dockat dalsej :)

more :DDD( aaaaaachhhhh :DD)

(maginy, 5. 4. 2008 0:14)

hhhhhhhhm pekne veľmi pekne :DDD zaujimavá predstava Angela ako Ariela-morská panna....... wwwaw ty brdo a chalani nonono :DD ...........ffffffuj ústa ako hady bleeeeeeee nechutne a že trhajú ryby a tak sa živia brrr ale inač super mam z toho teraz takú dobru náladu ked si predstavím more a tak :DD piesok voda slnko _________ináč pozdravujem všetkých,ktorí píšu komenty_____________

teda

(lea, 4. 4. 2008 23:13)

vidim, ze do noci pises. Obcas si aj oddychni :-) My to asi vydrzime.
Ale inac pekna kapitola. To vymyslanie kuziel nie je uplne lahka zalezitost ked Bren potreboval 4 dni.
Zvysne postrehy urcite dopisu Cassie a Soraki :-) Mne to az tak nejde. A ony aj tak vzdy povedia vsetko podstatne :D

:-)

(meg, 4. 4. 2008 23:05)

teda ja te vazne nekdy nestiham...je uzasny co dokazes vymyslet...tohle bylo fakt povedeny,jak si chvili zijou jako morsky lidi...a jak se holkam nechtelo trhat rybicky :-D uz se nemuzu dockat dalsi kapitoly kde bude hon na voldyho :-D

Hurááá!

(Redmoony, 4. 4. 2008 23:00)

Konečně je pryč ten neodbytný hlásek žádající novou kapču!Díky!