Jdi na obsah Jdi na menu
 


72. Spojenectvo

3. 4. 2008

 

72. Spojenectvo

 

„Stopa je na paličke stačí čakať,“ usmial sa Brentan, keď si so samoľúbim úsmevom  sadal za stôl. Otec sa na neho pozrel a s prižmúrenými očami sa uškrnul.

„Keby si chvíľku počkal, povedali by sme ti, že v tom pláne máš chybu. Ale ty si sa tak veľmi ponáhľal, že sme ju nakoniec vyriešili aj bez teba,“ informoval syna a Brentanovi pomaly vädol úsmev.

„Chybu? Čo tým myslíš?“ spýtal sa a pátravo si všetkých prezeral. Kieran si len vzdychol a pokrčil plecami.

„Ešte sa máte čo učiť,“ zasmial sa Remus, „ ako si chcel zistiť, že Malfoy je práve vo Voldemortovom sídle a nie trebárs niekde u kamaráta?“

„Podľa množstva čiernej mágie,“ zamračil sa Bren  a na  pobavený smiech  Remusa  reagoval podráždene.

„Nezlosti sa a premýšľaj!“ upozornil ho otec. „Nemáš to s čím porovnať a namiesto Voldemortovho sídla by si mohol vpadnúť na večierok, kde sa stretne viac smrťožrútov pohromade. Tvoje pozorovanie by muselo byť dohodobé a sústavné a na to nikto z vás nebude mať čas. Nezabudnite, že vás o pár dní čakajú skúšky. To že vás berú o rok na Avalon je pocta, ktorú si ešte musíte zaslúžiť dobrými výsledkami v tomto aj v budúcom roku.“

„To nebude taký problém,“ pokrútil  Brentan hlavou. „Stopovacie kúzlo priložím k mape a pergamenu so samopíšucim perom, ktoré bude stále zaznamenávať Malfoyov pohyb aj s presnými koordinátmi. Vždy keď niekde pobudne viac než desať minút, pero to zaznačí.“

„To nie je zlý nápad a uznávam, že ak sa ti to podarí, zjednoduší to náš spoločný postup,“ prikývol uznanlivo hlavou Patrick.

„Náš?“  vykríkol Brentan a uškrnul sa na brata. „Nehovoril som to?“

„Nielen hovoril, ale priam si s tým počítal,“ odfrkol si Kieran ,  „ to bolo jasné od samého začiatku, že nás nepustia na Voldemorta vo štvorici.“

„Nie, to naozaj nie,“ prikývol otec, „ a chlapci sa mi zdôverili, že si počítal aj s Rádom, Dumbledorom a aurormi. To všetko vám dokážeme spoločnými silami zabezpečiť.“

„Nie je problém spojiť sa s aurormi, pretože na stole mi leží objednávka Fudgeho o kompletné zabezpečenie  sídla, ministerstva , áut a čo ja viem čoho ešte. O pár dní ideme do Anglicka a všetko  dojednáme priamo tam.“

 Napriek Remusovmu predpokladu to problém bol. Vybavenie Fudgeho objednávky ich  nijako nepriblížilo k Rádu. Dumbledore mlčal a ani Moody sa neozýval.

„Nič, nič, nič..!“.hádzal o niekoľko dní Patrick listy na stôl, akonáhle sa pozrel na pečať. „Nakoniec som mal úplnú pravdu, keď som ti hovoril, že mu nemôžeme veriť,“ pozrel na Rema , ktorý sa na neho mračil od písacieho stola. „Sú to už dva týždne a nič!“

„Je opatrný, nemôžeš sa mu čudovať!“ snažil sa Remus ešte nejako ospravedlniť Dumbledorovo mlčanie, ale aj jemu už dochádzali argumenty.

„Ja sa už vôbec nečudujem.“ pokrútil hlavou Patrick energicky. „Je mi úplne jasné, prečo to tak v Anglicku vyzerá. Minister sa stará len o seba a svoj prospech, Dumbledore premýšľa nad každým krokom dva týždne a Voldemort má voľné pole pôsobnosti. On to aj v plnej miere využíva.“ uškrnul sa neveselo. „Keby Kieran nevyhlásil  ,Právo odplaty,´ nechal by som to tak,“ povedal pomaly a s nohami vyloženými na stole, zamyslene sa hojdal na stoličke.

„Chlapci by mali mať už po skúškach, čoskoro prídu na pár dní domov, potom sa s nimi môžeme dohodnúť,“  nadškrkol Remus opatrne. „Som zvedavý, ako sa Brentanovi podarilo to kúzlo s mapou. Keby to fungovalo, dalo by sa s tým niečo urobiť?“

„Určite dalo, ale bude to chcieť širšie prieskumy,“ zamyslel sa Patrick , prešiel si brkom po spodnej pere a potom si ho strčil do úst. Chvíľu ho zamyslene  prežúval  , potom sa odrazu spamätal a znechutene ho vypľul. „Fuj! Vidíš čo robím? Odporná chuť!“ prskal s odporom a brko zo zvraštenou tvárou zahodil.

„Písal som aj Arthurovi, ale aj jeho odpoveď je veľmi neurčitá,“ začal Remus zase, ale Patrick len hodil rukou.

„Dumbledore! Asi si myslí, že sú to ich vlastné problémy a nechce sa s nimi deliť,“ uškrnul sa  na Remusa a neveselo pokračoval, „ dokonca sa začínam obávať, že keby sa nám podarilo Voldemorta zabiť, Dumbledore nám to tak ľahko neodpustí .“

„Hlúposť, preháňaš!“ naštval sa Remus tentokrát už celkom vážne. „Bol by rád, že ho má z krku! Má veľa povinností a Voldemort je ešte jedna navyše!“

„Nemusíme sa dohadovať čo by urobil a čo nie, podstatné je, že nerobí nič teraz,“ uzatvoril dickusiu Patrick a vzal si druhé pero, „ a v každom prípade mu napíšem osobný list, ktorý bude oveľa otvorenejší a konkrétnejší , než ten predchádzajúci. Pokiaľ sa ani potom neozve, nebudeme s ním viac počítať a budeme to musieť zvládnuť sami!“ povedal nakoniec rozhodne a pritiahol si čistý pergamen . Ešte nestihol ani po prvýkrát namočiť pero, keď sa ozval signál z domácej ústredne. Remus švihol prútikom a z reproduktora sa ozval Svenov hlas.

„Patrick, máš tu návštevu. Pán Alastor Moody a pán Arthur Wesley!“ oznámil a čakal na odpoveď. Už pri prvom mene zdvihol Patrick prekvapene hlavu a Remus sa potešene usmial. Druhé meno bolo naozaj radostným prekvapením pre oboch. Konečne dal Rád o sebe vedieť.

„Zavolaj Toruna , aby ich priviedol ku mne do pracovne,“ prikázal sucho Patrick, hoci sa na Remusa škeril od ucha k uchu.

„Jasné, už idú,“ odpovedal Sven a z reproduktora bolo počuť šum hlasov, ako sa Moody rozprával s obsluhou krbu. Potom všetko zmĺklo.  Patrick švihnutím prútika upratal stôl a mávol rukou nad mosazným gongom. Vzápätím sa na stole objavil veľký podnos plný malých sendvičov, koláčikov a čajový servis.  Remus sa usmieval a s očakávaním sa pozeral na dvere.

„Remus, musíme ich zdržať viac než hodinu a buď pripravený zdvihnúť chlapov,“ pripomenul ešte Patrick. „ Všímaj si čo robia a prútik maj po ruke.“

„Vidíš? Teraz so paranoidný ty!“ zasmial sa Remus , ale oči mal ostražité a výraz s nich sústredený.

  Dvere sa po hlasnom zaklopaní otvorili a do pracovne vstúpil ako prvý Torun. Za ním klopkal so svojou drevennou nohou Moody. Posledný vstúpil vysoký muž s rednúcou čuprinou ryšavých vlasov, ktorý sa zvedavo obzeral okolo seba. Keď uvidel Remusa, oči sa mu rozžiarili .

„Remus!“ zvolal a okamžite vykročil k nemu s otvorenou náručou. „Tak dávno som ťa nevidel! Vôbec si sa nezmenil!“ zvolal, keď ho srdečne objal. Potom si ho odialil od seba a pozorne si ho prezrel. „Vyzeráš skutočne dobre,“ poznamenal dobroprajne a láskavo sa na Remusa usmieval. Moody sa zatiaľ privítal s Patrickom a usadil sa do kresla, pri okrúhlom stolíku.

„Je samoztrejmé, že vyzerá dobre,“ zamiešal sa im do reči Patrick, „ my si vieme  oceniť dobrého pracovníka.“

„To je môj zamestnávateľ a priateľ vojvoda Patrick O´Brayen,“ predstavil ho Remus s úsmevom. Inak krstný otec mojich starších detí  a nádejný krstný otec mojich budúcich detí,“ doložil trochu ponuro Remus a Arthurovi vyskočilo svetlé obočie údivom . Okamžite Remusovi poblahoželal a s Patrickom si srdečne potriasol rukou. Keď sa pousádzali a ponalievali si čaj, zahľadel sa Moody skúmavo na Patricka.

„Vaše posledné informácie, ktoré sme od vás dostali, boli veľmi zaujímavé,“ začal opatrne a Patrickovi sa mierne zúžili oči. Pozoroval Moodyho s pokojným, nič nehovoriacim výrazom , len občas mu po perách preletel prchavý úsmev.

„Ktoré z nich pokladáte za zaujímavé , Alastor?“ spýtal sa pokojne a Moody sa trochu zavrtel nepohodlím. Nechcel ešte začať priame rokovania, ale Arthur  ho predbehol.

„Najviac nás zaujal fakt, že jeden z vašich synov dokázal  zavesiť stopu na jedného zo smrťožrútov,“  objasnil a Patrickovi stuhol úsmev.

„Všetci v Ráde vedia  o stope?“ spýtal sa ticho a strelil pohľadom po Remusovi. Toto bol jeden z bodov, na ktorom sa pri písaní listu dohadovali najviac. Patrick stopu spomínať nechcel vôbec, ale Remus naliehal.

„Nie, samozrejme že nie!“ zvolal Arthur. „Aj nám to Albus povedal pod pečaťou najprísnejšieho tajomstva . Ale zaujímalo by nás, či ju ,Veď viete kto´, neobjavil.“

„Myslím si že nie, to by sme už vedeli,“ začal Patrick a trochu zamračene si Arthura premeral, „ inak by som bol rád, keby ste Voldemorta nazývali menom. Je to len meno a aj to len vymyslené. Tie prekrúcačky s Veď viete kým sú smiešne a v týchto múroch nevítané. Tu sa nemusíte báť jeho meno vysloviť. Moji synovia sa toho nebáli nikdy!“

„Sú to ešte deti,“ začal Moody, ale Patrick prudko potriasol hlavou.

„Tie deti budú o pár týždňov plnoleté a obaja požadujú ,Právo odplaty´. Keby bol Voldemort čarodejník so cťou, vyzvali by ho na regulérny čarodejnícky súboj. Lenže on by sa im nepostavil a oni to vedia. Proto ho proste ulovia ako škodlivú zver!“

„Vaši chlapci boli vždy  veľmi zaujímavá dvojica,“ uškrnul sa Moody, „ majú už aj iné úspechy?“

„Prijali ich na Avalon,“ poznamenal  akoby minochodom  s pýchou v očiach Remus a v Arthurových očiach sa mihlo prekvapenie.

„Oboch?“ spýtal sa nedôverčivo a Remus prikývol.

„Dobre, späť k tej stope,“ ozval sa Moody a Remus sa na neho rýchle a sústredene pozrel, „ Dumbledore vám odkazuje, že môže zaistiť, aby ste sa dozvedeli, kedy si Voldemort zvoláva smrťožrútov do svojho sídla. Boli by to presné dátumy a hodiny, takže by sme sa mohli dozvedieť jeho  presnú  polohu . Potom by to už malo byť jednoduché, zvoláme Rád, vy privediete zaklínačov a chlapci si môžu uloviť svoju korisť.“

„Veľmi pekne povedané,“ prikývol Patrick , „ myslím, že Brentan celý čas premýšľa, ako oddialiť lov tak, aby mohol Voldemorta uloviť sám. Prednostné právo bude mať až od druhej polovice augusta.“

„Nie, nemáš pravdu,“ potriasol Remus hlavou, „ chlapci sa dohodli, že na lov pôjdu spoločne a citujem: „ Dajú si ho spoločne, veď sú bratia!“

„Iste, nemali by sa dohadovať, je medzi nimi rozdieľ len päť minút,“ súhlasil Patrick vážne, ale kútikmi úst mu mykalo. Obaja návštevníci sa na nich nechápavo pozerali.

„Vy naozaj chcete nedospelým chlapcom dovoliť aby sa zúčastnili boja  s Voldemortom?“ spýtal sa Arthur a Voldemortovo meno vyslovoval len s veľkým sebazaprením.

„Kieran a Brentan O´Brayenovci sú najmocnejší čarodejníci, akých poznám,“ povedal práve tak veľmi vážne Remus a ak sa rozhodli, že zabijú Voldemorta, tak ho zabijú. Nie z pomsty, ale ako odplatu za smrť ich matky. Majú na to právo a my im ho nemôžeme uprieť.“

„Načo potom potrebujete Rád a Dumbledora?“ zamračil sa Moody.

„Práve ste to pred chvíľou povedal, Alastor,“ usmial sa Patrick, „presný čas a dátum stretnutí nám pomôže odhaliť miesto, kde sa Voldemort ukrýva. Okrem toho celom určite nebude sám. Okolo neho je vždy množstvo smrťožrútov a tých budeme mať na starosť my všetci. Rád a moja organizácia. Chlapci budú mať čo robiť s tým, aby im Voldemort nezdrhol, ako to má vo zvyku a aby sa im nakoniec postavil v boji.“

„V tom prípade s vami veľmi radi uzatvoríme spojenecký pakt na zničenie Voldemorta,“ usmial sa Moody spokojne, „Albus bude rád, že sa nešiel niekto, kto sa ho nebojí a chce bojovať. Situácia v Anglicku je veľmi napätá , väčšina čarodejníkov sa bojí otvorene proti nemu vystúpiť a mnohí sa k nemu zo strachu pridali.“

„Tak v tom prípade by sa mali naozaj začať báť, ale nie Voldemorta,“ zamračil sa Remus, „ v boji nebudeme s nikým zaobchádzať v rukavičkách.“

„Áno!“ uchechtol sa škodoradostne Moody . „ Už som mal tú česť spolupracovať s touto organizáciou a pozbierali sme len veľmi málo zajatcov. Dokonca aj tí boli nepoužiteľní. Ak sa dobre pamätám , nikdy sa neuzdravili a podaktorí sú ešte stále pacientami u Sv. Munga.“

  Rozprávali sa  ešte dlho , upresňovali spôsoby spojenia a odovzdávania informácií . Potom sa Arthur konečne zoznámil s Ragnou a dvojičkami. Obe deti ho očarili, ale keď videl malého Ivara čarovať, ovisla mu sánka a dlho sa z toho nemohol spamätať. Moody sa pozeral na chlapca zamysleným pohľadom  a o čomsi úporne premýšľal. Nakoniec len potriasol hlavou a srdečne sa s Patrickom rozlúčil.

„Rád som vád poznal vojvoda,“ lúčil sa Arthur pred krbom, „ dúfam, že sa ešte uvidíme,“ doložil , keď mu Moody zmizol v plameňoch krbu.

„Určite a zoznámite sa aj s mojimi synmi,“ usmial sa Patrick a pozeral sa za ním, kým v krbe nevyhasol posledný plamienok. Potom sa zamračene pozrel na Remusa a zamieril späť do pracovne.

„Rád má u Voldemorta špeha, inak to nie je možné,“ vyhlásil, len čo za sebou zatvorili dvere.

„Samozrejme, nespomínal som ti to?“ čudoval sa Remus. „ Už  kedysi pre rád pracoval Severus Snape ako špeh a prinášal nám neoceniteľné informácie. Predpokladám, že v tej činnosti pokračuje ďalej.“

„Mali by sme sa s ním zoznámiť skôr, než vypukne boj, alebo by sme ho mali upozorniť, aby náhle ochorel a tej posledne schôdzky s Voldemortom sa nezúčastnil. Nerád by som ho namiesto vďaky videl na bojisku mŕtveho.“

„O to sa určite postará Dumbledore,“ mávol rukou Remus, ale Patrick si zaumienil, že tadšej požiada Arthura. Pripadal mu predsa len spoľahlivejší.  

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Asi ne,

(soraki, 4. 4. 2008 21:20)

ale ať si Sirael odpočine ... ale ne moc dlouho - mám absťák

nechem byt ....

(maginy, 4. 4. 2008 21:13)

.....zly prorok ale mam taky pocit ze dneska capca proste nebude :((((

Cassie

(soraki, 4. 4. 2008 20:52)

Už bych se mohla uzdravit - marodím už 3týdny a začínám čtvrtý a leze mi to na mozek :-D

Soraki

(Cassie, 4. 4. 2008 20:46)

no neviem, neviem, ale mne sa zdá, že bosorka si tu ty :)) A možno sme obidve :)). Kto vie?? Ja teda určite nie :). A skoro sa uzdrav :))

Mimcohodom, kde "trčí" tá kapča?? :))

opravdu

(Lily, 4. 4. 2008 19:18)

moc hezká kapitola, hrozně se těším na to jak se to bude vyvíjet a taky na to jak se zapojí do řádu.. protože jsem si jistá že bude chtít Brumby kluky nějak využít a doufám že mu dají "myšlenkově" na frak teda že jako budou mít proti němu dobrý argumenty a tak.. hrozně se těším..

super

(jaja, 4. 4. 2008 14:43)

perfektne..pripravy su v plnom prude..neveim sa dockat toho ako voldemorta chytia a co bude robit ked sa mu chlapci postavia..ale este si pockam..neviem sa dockat dalsej kapitolky :)

Cassie

(soraki, 4. 4. 2008 14:08)

My máme ale hóóódně podobné názory, co? Nejsi náhodou taky nějaká bosorka co lidem čte myšlenky? :-DDD

Výborná kapitola!

(soraki, 4. 4. 2008 14:06)

Patrick by měl jít s pravdou ven, protože Moody má podezření! - Ivar mu až příliš někoho připomínal a čím víc poroste tím větší ta podoba bude :-D. Jsem ráda, že se spojili s Řádem, Brumbálem a bystrozory :-D, alespoň jim práce - sledování - půjde rychleji od ruky. Ale nejvíc se mi líbila věta: ROZDELIME SI HO,VED SME BRATIA. To je úplně špica :-D. Jo, a je fajn, že Sirius chce chránit Snapea, aby ho kluci při tom boji nezabili - to je vážně super, že překonal minulost :-D. Asi je to pro něj lehčí, když má jinou identitu, kdo ví, jak by se k němu stavěl bez ní... A Arthur jak nechápal, že je na Avalon vzali oba a pak ho ještě Ivar dorazil svými schopnostmi - no, bude mít o čem přemýšlet :-D. Tak to by zatím teda bylo vše, jen doufám, že dnes taky bude kapitolka :-D - jsem marod, tak se trochu nudím :-D

už som prišla,

(Cassie, 4. 4. 2008 14:00)

na ten hlbší rozbor, hh :)). Mňa sa Sirael nezbaví, no ale teraz ku kapitole. Je veľmi dobrá, hlavne sa mi páči, že Patrick (Sirius) sa už rozhodol spolupracovať s Dumbym, aj keď o ňom nechcel zo začiatku ani počuť. Som zvedavá na ten posledný boj. Dúfam, že Voldy nezdrhne, ako to robí stále :). Veľmi sa mi páčila Brenova "chybička", konečne sa nejaká objavila. Aspoň vidno, že nie je neomylný. Teším sa na Avalon, aj keď si myslím, že po poslednom boji s Voldym už dáš len posledných pár kapitol a potom epilóg, čiže Avalon nebudeš rozoberať do detailov ako Kalevalu. Ako som napísala ku niektorej z predchádzajúcich kapitol, Bren je spravodlivý s tým, ako si "rozdelia" Voldyho. Podľa mňa majú obaja na neho rovnaký nárok, keďže Kierovi zabil matku a brata - Brena a Harrymu (Brenovi) matku aj otca. Aj keď, ako tak rozmýšľam, Bren má o trošičku väčší nárok na Volydho kožu :)). Som rada, že si do poviedky zapojila aj Arthura a Moody mi už chýbal!! Sa s vami stavím, o čo chcete, že Moody pri pohľade na Ivara rozmýšľaľ nad Siriusom - aký mu je podobný :)). Brentan mal ďalší skvelý nápad so zapisovaním špehovania. No, má to po Lily a Jamesovi :)). A nakoniec - konečne si sa zmienla o Severusovi Snapeovi!! Už som sa bála, že ho vynecháš. Už minule som nad tým rozmýšľala, že ti to napíšem do komentu, ale kým som dopísala, už som aj zabudla, čo som chcela dopísať :)) Tak nič, už mi len ostáva tešiť sa na ďalšiu. Tak sa teším a pozdravujem Soraki - dnes som tu skôr!! :))

bala som sa

(maginy, 4. 4. 2008 9:54)

no je to pravda bála som sa že už nič nebude hej a bude dnes kapca?inac opat je vyborna najviac sa mi pacilo to co povedal remus ze co vraveli chlapci : ROZDELIME SI HO,VED SME BRATIA.:DDD to bolo suuuper uz sa velmi tesim na dalsiu kapcu :DDD ahoj

Tak

(Redmoony, 3. 4. 2008 22:57)

sem dočetla a jde se spinkat!Děkuju!Výborné před spaním.Myslím že na hlubší rozbor tu bude Soraki a Cassie:))

tak

(lea, 3. 4. 2008 22:48)

precitane, joj. vidno ze to mas premyslene, ze to nie su len take carbanice do zosita. Ako vyriesil Bren to zapisovanie polohy - krasa :-)
A ze by Sirius zobral Dumbledora na milost a bude s nim spolupracovat?
Dufam, ze naozaj Snapa nezabijes, ten je super.

len co

(lea, 3. 4. 2008 22:37)

som napisala komentar k minulej casti, ze dnes nic nebude, uz je to tu. dakujeeeem.
idem rychlo rychlo citat :-)