6. Prútiky a klon
6. Prútiky a klon
Dozorca, na chrbáte ktorého sa niesla mucha Sírius, vyšiel na nádvorie pevnosti a zamieril k jasne osvetleným oknám na náprotivnej strane. Tesnejšie pri pritiahol kabát a mucha Sírius mu takmer vypadla zo záhybu. Aj zima jej spôsobovala veľké problémy. Celé telo jej rýchle tuhlo a mohla len dúfať, že skôr, než tam niekde spadne do záveja a zmrzne, dôjde dozorca na strážnicu. Našťastie nebolo zima len muche, ale aj dozorcovi a tak pridal do kroku a rázne otvoril ťažké, dubové dvere. Okamžite ho ovanula horúčava, sálajúca z veľkého kozuba pri dverách. Aj Sírius, ktorý už upadal do letargie sa prebral, zamával krídlami a odletel k stene . Tu sa prikrčil a obzeral sa po strážnici.
Strážnica v Azkabanskej pevnosti bola veľká a priestranná miestnosť. Steny síce kamenné, tak ako aj v celej pevnosti, ale z väčšej časti pokryté veľkými gobelínmi, na ktorých boli zobrazené rôzne bojové výjavy. Profesor Binns by ich spokojne mohol používať pri vyučovaní, ako učebnú pomôcku. Samí bojujúci obor, trpazlík alebo čarodejník. Až z toho oči prechádzali a pri pozornejšom pohľade sa zdvíhal žalúdok. Každému muselo byť jasné, prečo sú tieto velediela umiestnené práve tu. Nikto, okrem obhrúblych Azkabanských dozorcov by nemal nervy na to, aby sa denno denne pozeral na tieto výjavy. Nočná mora na celý rok a denné návštevy u psychiatra , by boli zaručené.
Na jednom z týchto výjavov teraz Sírius sedel a ako správna mucha si čistil nožičkami krídelká a hlavičku. Našťastie si z tejto perspektívy nemohol všimnúť, že sedí na vytekajúcich vnútornostiach akejsi obete veľkej bitky černokňažníkov. To by si tam tak pokojne nesedel, to by iste ležal pod stenou. V strede miestnosti bol veľký , drevený, bohato prestrený stôl a okolo neho množstvo pohodlných kresiel. Sedelo tam niekoľko dosť surovo vyzerajúcich mužov a Sírius niektorých z nich poznával. Vídaval ich chodiť po chodbe okolo jeho cely a niekedy roznášali jedlo, alebo privádzali nového väzňa. Zrejme už mali po službe, lebo sa nielen spokojne napchávali, ale zapíjali dobré jedlo veľkými dúškami pálenky. Prázdne fľaše sa povaľovali pri stene a červeň do tvárí dozorcov nevháňal len oheň, plápolajúci v krbe.
„Hej, Rod!“ zvolal starší , veľmi nezdravo vyzerajúci muž od stola a zamával na prichádzajúceho dozorcu. „Tebe sa v tých chodbám musí sakra páčiť, keď sa tam tak dlho táraš!“
„Som mal službu, predsa,“ šomral Rod a žuchol na najbližšiu stoličku . Dychtivo si pritiahol misu s kusmi pečeného mäsa, zabodol do jedného z kusov vidličku a naložil si ho na prázdny tanier. Z veľkého pecňa chleba si odlomil hodný kus a pustil sa do jedenia. „Nalej mi,“ požiadal suseda a podstrčil mu prázdny pohár. Pálenka doň zahučala mocným prúdom a Rod si odpil veľký dúšok. Hodovanie pri stole pokračovalo, jedla postupne ubúdalo úmerne s hladinou alkoholu vo fľašiach. Hovor okolo stolu bol stále hlučnejší a neviazanejší. Niektorí z mužov už ležali na stole a driemali medzi taniermi a prázdnymi fľašami.
Zdalo sa, že vhodnejší čas na krádež prútikov, už Sírius mať nebude. Mucha sa prestala čistiť a vydala sa na dlhú cestu po stene tam, kde sa jej dlhý stôl takmer dotýkal. Trvalo to dlho, ale tento čas Sírius vôbec neľutoval, lebo stále viac dozorcov podliehalo pôsobeniu pálenky. Ich pohľady už boli kalné a vnímali stále menej.
,Toto keby väzni videli, tak budú utekať masovo,´ pomyslel si Sírius a odvážne zlietol dolu pod stôl. Teraz si musel vybrať premenu na také zviera, ktoré by bolo schopné prútiky ukradnúť a odniesť nenápadne zo strážnice preč.
,Opica´ napovedal Patrick, ale Sírius si nevedel takú opicu vôbec predstaviť. Keby mohol, prevracal by Patrick oči a krútil hlavou. Ako je možné, že dospelý čarodejník pozná tak málo druhov zvierat?
,Budem ti musieť ukázať, ako taká opica vyzerá,´ zašomral nahnevane, ale nakoniec využil ich čiastočné spojenie a premenu radšej riadil sám. Celkom sa bál, ako by to pod vedením Síriusa dopadlo. Ostrá bolesť a ďalšia zmena . Teraz to bol malý, mrštný makak s dlhým chvostom a obratnými ručičkami. Sedel pod stolom a mrkal. Takéto rýchle premeny boli veľmi metúce a spôsobovali Síriusovi veľké problémy. Neustále sa mu krútila hlava a žalúdok mal ako na vode.
,Tak na toto si asi nezvyknem,´ kňučal a zavrel na chvíľu oči. Bez zraku sa mu zbystrili ostatné zmysly a Sírius takmer nahlas zajačal. , Fuj! Tu je strašný smrad!´ zakvílil v duchu a celého ho otriaslo hnusom. Pootvoril oko a už sa ničomu nečudoval. Niekoľko topánok sa povaľovalo pod stolom a na Síriusa dotierali veľké nohy v roztrhaných ponožkách, ktoré už tiež neboli najčistejšie. ,Pri Merlinovi!´ zaskuvíňal tichúčko a štíhle telíčko sa pomaly a opatrne posúvalo pod stolom, nakukujúc do plášťov, prevesených na stoličkách. ,Kde by ich tak mohli mať?´ dumal Sírius a snažil sa nevnímať zápach a množstvo odpadkov, nahádzaných po dlážke. Urobil sotva dva kroky, keď sa mu pod nohou čosi pohlo. Od strachu takmer zajačal a len ťažko premohol intktinktívnu túžbu utiecť od tej pohybujúcej sa veci čo najďalej.
,Kľud,´ tíšil ho Patrick, , to opice robia, proste sa boja hadov a ty si sa zľakol, že je tu had. Čo to vlastne bolo?´ spýtal sa a Sírius sa opatrne pozrel na zem. Potom len vypúlil očká a žmurkajúc zdvihol tmavohnedý, dosť špinavý prútik, voľne sa povaľujúci medzi odpadkami .
,To snáď ani nie je možné,´ pokrútil hlavou a opatrne vyzrel spod stola. Dozorca, ktorému asi prútik patril tvrdo spal a nevedel o svete. ,Takto zaobchádzať s prútikom!´ hneval sa Sírius.
,Nefrfli a buď rád, že mu ho nemusíš vyťahovať z vrecka,´napomínal ho Patrick . ,Vieš, že potrebuješ ešte jeden!´
,Viem, nemusíš mi to pripomínať,´ hneval sa Sírius a pre istotu sa ešte dobre poobzeral. Žiaľ, žiadny ďalší prútik tam už nebol. Tento bude musieť naozaj ukradnúť. Ale komu?
,Najlepšie niekomu, kto je tiež totálne namol,´ radil Patrick a Sírius mu musel dať za pravdu. Taký sa v prvom momente ani nevšimne , že mu chýba prútik a keď to zbadá, bude už neskoro., Tak fajn! Ktorý z nich je najviac opitý? ´ dumal a vykukoval von. Obratnými rúčkami prehľadával habit spiaceho dozorcu a v momente, keď mu vyťahoval prútik z vrecka, otvoril dozorca oči a stretol sa priamo s jeho pohľadom. Prekvapený ich poriadne vytreštil, ale automaticky hrabol po prútiku. Opička nelenila a bleskovo zmizla pod stolom.
„Ááááá!“ zreval dozorca a v snahe dočiahnuť prútik sa rýchle zohol pod stôl. Vzhľadom k jeho alkoholom vyvolanej indispozícii neodhadol správne uhol pohybu a celou silou narazil hlavou do stola. Ozvala sa rana ako z dela, taniere na stole nadskočili, fľaše padali ako kuželky , všetci pri stole vyskočili a obzerali sa, čo sa to vlastne deje. Omráčený dozorca sa rútil k zemi strhávajúc všetko, čo sa mu dostalo pod ruku a v strážnici vypukol chaos. Dozorcovia vyťahovali prútiky a hľadali nepriateľa, ktorý im omráčil kamaráta, ale nikoho nemohli nájť. Malého makaka, skrčeného v plášti, prevesenom cez stoličku si nikto nevšimol. Hluk, ktorý sa niesol zo strážnice privolal velitela pevnosti.
„Čo sa to tu deje!“ zreval, keď na jeho príchod nikto nereagoval a dozorcovia pobehovali po miestnosti , ako splašené sliepky.
„Niekto na nás zaútočil!“ zajačal Rod a uprel kalné oči na svojho velitela. „Omráčili Alana!“
„Kto?“ zaznela stručná otázka , ale nikto na ňu nevedel odpovedať.
„Nevideli sme nikoho, mohol to byť ...!“ začal ktorýsi z nich, ale nedostal príležitosť to dokončiť.
„Ste ožraní ako svine,“ zúril velitel a premeriaval si ich. „Všetci okamžite na svoje miesta do pevnosti! Gert a Rod sa postarajú o Alana! Už nech vás tu nevidím!“ zreval a strážnica sa v priebehu niekoľkých sekúnd vyprázdnila. Každý len schytil svoj plášť a čo najrýchlejšie sa pratal von. Malého makaka, kŕčovite sa pridŕžajúceho okraja jedného plášťa v tom zhone netbadali. Rýchle prebehli nádvorím a rozbiehali sa po chodbách Azkabanskej pevnosti. Sírius sa ešte stále pridŕžal plášťa, ale už to začínalo byť nebezpečné. Dozorcavia sa upokojovali a keby si ho všimli, nemal by veľa šancí na záchranu.
,Tu to poznám,´ pomyslel si, keď zbadal známu chodbu. Bola to jedna z tých, ktorými letel ako vrabec. Využil príležitosť a pustil okraj plášťa. Práve včas. Len len sa stačil pritisnúť k stene a splynúť s tieňom, ktorý vytváralo biedne osvetlenie chodby, keď si dozorca, ktorý ho sem priniesol, začal plášť obliekať. Teraz by si ho bol celkom určite všimol!
,Ponáhľaj sa,´súril ho Patrick a Sírius ho rád poslúchol .V jednej z labiek zvieral oba prútiky a bežal, ako najrýchlejšie vládal chodbou. Napriek pocitu, že uteká bludiskom, približoval sa k svojej cele . Zo dvakrát sa ešte musel pritajiť vo výklenkoch a tieňoch, ale potom mal už cestu voľnú. Neváhal ani okamžik a letel ako šipka k dverám, ktoré poznal najlepšie z vnútra. Uvoľnil západku na malých dvierkach pri dlažbe a vhodil oba prútiky dnu. Pre malú opičku nebolo ťažké pretisnúť sa cez takýto neveľký otvor a dvierka za sebou pritiahnuť. Západka ešte ani poriadne nezapadla a už tu stál v celej svojej kráse zase Sírius a ťažko oddychoval. Na oddych však nemal čas. Vzal prútiky a položil ich na stôl. Niekoľko sekúnd si ich premeriaval a potom zobral do ruky svetlejší z nich. Namieril ho na stôl a zvolal: „ Mancipium superator!“ Prútik zažiaril svetlomodrou farou a potom znovu potemnel. Potom to zopakoval aj s druhým prútikom a keď sa mu ani jeden z nich nevzoprel, zhlboka si oddýchol.
„Tak,“ vychýchol si spokojne, „to by sme mali. Ešte klon a môžem odtiaľto vypadnúť!“
,Môžeme,´opravil ho Patrick, ale bolo zreteľne počuť, že aj jemu odľahlo. Bolo to naozaj o opičí chlp, že ich nechytili.
„No, mohol by si začať uvažovať, kde vezmeme dostatok živej organickej hmoty na klon,“ povedal ticho Sírius a čakal, či sa Patrick ozve.
,Už som o tom uvažoval,´ ozvalo sa mu v hlave po pomerne dlhej chvíli.
„A na čo si prišiel?“ spýtal sa Sírius a opäť mu to prišlo čudné, ako sa tam sediac na prični baví sám so sebou, teda s niekým, kto mu sídli v jeho vlastnej hlave. Jednoznačne schizoidné. Bŕŕŕ!
,Že to nemôže byť nikto z väzňov a ani z dozorcov,´ odpovedal premýšľavo Patrick, , to by si niekto celkom určite všimol .´
„Tak na to som prišiel aj ja,“ vzdychol si Sírius a obzeral a okolo seba. „Nič ma nenapadá,“ povedal po chvíli úporného premýšľania. „Jedine ,.....ale nie, to by asi nefungovalo,“ odmietol myšlienku, ale neodbytne sa mu vracala.
,Ani mne sa to veľmi nepáči, ale bude to zrejme jediná možnosť,´ pritakal Patrick a Sírius sa zase zahojdal žalúdok.
„Neznášam krysy,“ zavrčal a zamyslel sa. Sedel so skrčenými nohami a premýšľal, ako to má vlastne urobiť. Koľko vlastne teraz váži? Koľko krýs musí uloviť, aby mohol vytvoriť klona?
,Nemusíš ich loviť,´ zasmial sa dunivo Patrick a Sírius od bolesti mal pred očami ohňostroj hviezdičiek. Zaúpel a chytil si hlavu obidvomi rukami.
„Ja odtiaľto nestihnem utiecť, ty mi zničíš aj posledné zvyšky mozgu,“ zastonal a zvalil sa na pričňu.
,Máš pravdu, už si budem dávať pozor,´ ospravedlňoval sa Patrick a ticho sa chechtal.
„Naozaj neviem, čo je na tom také smiešne! Bolí ma hlava a to mám vymyslieť, ako sa dostať k dostatočnému množstvu krýs,“ frfľal Sírius a znovu si opatrne sadol. Bola hlboká noc a času naozaj bolo málo. Bol unavený a najradšej by si ľahol a spal. To si už ale nemohol dovoliť. Ak má splniť svoju prísahu, musí niečo urobiť.
,Stačí ich predsa zavolať ,´ chechtal sa Patrick ticho a bolo zreteľne počuť, ako veľmi sa krotí. ,To ste sa v tej vašej slávnej škole neučili?´
„Nie, neučili a nevidím dôvod, prečo by sme sa mali učiť takéto nechutnosti,“ vrčal Sírius, lebo na svoju školu nedal nikdy dopustiť. To, ako mu Lily priamo zakázala, aby tam poslal Harryho, ho trápilo. „No?“ spýtal sa a čakal, čo s Patricka vypadne.
,Na naučenie sa takýchto jednoduchých kúziel je aj jednoduchý dôvod,´odpovedal už bez smiechu Patrick.,Zbavíš sa krýs bez akýchkoľvek jedov!´
„Dobre, ale už mi to teda povedz,“ popoháňal ho Sírius netrpezlivo .
,Už vieš, koľko ich potrebuješ?´spýtal sa Patrick vážne a Sírius sa pozrel na svoje vychudnuté ruky.
„Taká stovka by mohla aj stačiť.....,“ povedal a potom sa zamyslel, „ možno trochu viac, ale určite nie veľmi. Ale aj predstava stovky krýs na jednom mieste je odporná,“ zaškľabil sa znechutene a nakreslil prútikom na dlážke hrubý obrys postavy. Potom si skusmo do nej ľahol, aby zistil, či je dostatočne veľký . „Tak....,“ odmlčal sa a čakal, „ to kúzlo Patrick!“
,Aha! A ja, že na čo ešte čakáš,´ ozval sa pobavene, ale hneď pokračoval. ,Privoláš ich jednoduchým ,Ad mei rathus, a budeš ich postupne omračovať. Keď ich bude dosť, tak to zastavíš protikúzlom ,A mei rathus´. Potom namieriš jeden prútik na seba a druhý na tú hrču krýs a povieš zaklínadlo , A dato induo meam homoios,´. Pohyb prútikov je nasledovný, oblúk v pravo výpad a kľučka špičkou doľava. Symetricky naraz obidvomi spolu so zaklínadlom. Najskôr si to vyskúšaj, lebo sa ti môže podariť stvoriť netvora a budeš tu s ním bývať v jednej cele po zvyšok života.´ chechtal sa Patrick, ale Sírius nebol nešikovným čarodejníkom, len občas preceňoval svoje sily. Nechal si poradiť a kúzlo si niekoľkokrát vyskúšal a až keď si bol istý, že to zvládne, namieril prútik k niekoľkým krysým dieram . Lov sa mohol začať.
Potom to už išlo hladko, ako po drôte. Krysy vyliezali z dier, Sírius ich vždy promtne omráčil a odlevitoval na nakresleného panáka, kým nebol obrys plný. Ešte druhá a tretia vstva a konečne mohol ten príval biomasy zastaviť. Žalúdok sa mu pri pohľade na tú hromadu krýs a potkanov triasol, ale nezaváhal. Namieril tam jeden prútik a druhým mieriac na seba vyslovil rýchle zaklínadlo : „ A dato induo meam homoios!“
Vlastne si ani nevedel predstavič, ako bude kúzlo fungovať a tak len prekvapene zízal, ako mu fialový blesk, ktorý vyletel z prútika , behá po celom tele, potom sa zlial do jedného a druhým prútikom vyletel von. Zmenil farbu a ako tmavomodrý prúd svetla zahalil pripravenú organickú hmotu, ktorá žila, dýchala a pokúšala sa ujsť. Pri prvom písknutí zareagoval automaticky, vyčaroval Silencio a potom sa už na to nedokázal pozerať. Skrútil sa do klbka , zapchal si uši, pevne stisol viečka a čakal, až to prenikavé pišťanie a chrapčanie rozpadajúcich sa kostí a a tkanív prestane. Až po dlhom čase otvoril oči a opatrne pozrel na dlážku. Dych sa mu na chvíľu zasekol a oči liezli z jamiek.Na dlážke v bezvedomí ležal jeho dvojník.
Komentáře
Přehled komentářů
waaaaw.....tak to je moc dobreee....ja nemam slov.....len tak dalej...pis, pis pis......tesim sa na dalsiu.......
Mazec :-)
(Peťa, 27. 1. 2008 22:01)
Je to super! Konečně se Sirius dostane z Azkabanu! Je vidět, že to Lilly s Jamesem vymysleli dobře, protože našli Patrika a zatím všechno vychází.
Jsem zvědavá jak Sirius zvládne ty 2 mrňata :-D Dostat Harryho od Petunie a najít Kierana v džungly bude asi docela makačka...
bomba!!!
(Cassie, 27. 1. 2008 20:25)prvé slová, ktoré mi napadli hh :D... Úžasné, vyrážaš mi tým dych, nikdy som nečakala, že to bude takto pokračovať :D, ale príjemne (až na tú hromadu krýs :() si ma prekvapila. Teším sa na Siriusa s deckami a súhlasím s Meg, teším sa na hľadanie Kierana v džungli hh :D. Mnoo a ako pozerám, určite mu dáš takú peknú podobu hada, pavúka alebo čo ja viem čoho nechutného kvôli Siriusovi hh :D. A inak, som si všimla, že ty si nejako zaťažená na tú schopnosť premeny na akékoľvek zviera :D. V Neporušiteľnom sľube Nattan a Sebastian, v Krstnom otcovi Kieran, Patrick vďaka nemu aj Sirius :D... Ale nevyčítam ti to neboj :D... Mimochodom... kde sú tie Jednorázovky??????? :(
teda
(jaja, 27. 1. 2008 18:55)poviem ti to bolo super..jak ukradol tie prutiky usiel s tej straznice a nakoniec jak si vytvoril dvojnika..to ma uplne dostalo..skvele..tesim sa na dalsiu kapitolku..vazne skvele
hustýýýý
(meg, 27. 1. 2008 17:38)
ty blaho!!!!!sirius jako moucha...ta predstava me vazne pobavila...a ten klon :-D teda me by neco takovyho urco nenapadlo...a uz se tesim az utece a bude toho malyho hlaedat v dzungli :-D
jinak moc dekuju za venovani...
muj nazor
(Monka, 27. 1. 2008 15:07)tato povidka se mi libi ale vic se mi libila ta predchozi nemuzes v ni pokracovat treba o jejich detech.prosiiim
masakr
(soraki, 27. 1. 2008 14:03)Tak ta přeměna krys - to byl masakr - fuj, žaludek se mi obrátil při té představě :-D. Ale jinak super kapitolka, jako vždy :-D. V té další snad už konečně uteče...hrozně se těším na Siria s dvěma dětma - to bude sranda...
:) :) :) :)
(Monika, 27. 1. 2008 13:28)Dnes mam narozeniny a toto je ten nejhezci darek co jsem mohla dostat
tak to je husty
(Ja Osobne, 27. 1. 2008 13:15)
parada:)
uplne mazec, jak jsi popisovala tu straznici, z toho jsem nemohl:)
a zase jsem se nedockal uteku... Ja jsem desne zvedavej clovek, totiz, a nemuzu se doskat, az budu vsecko vedet:)
Kazdopadne se opravdu moc tesim na dalsi pokracovani;)
Dika za super cas, straveny ctenim tvych povidek!
waaaaw
(julili, 28. 1. 2008 14:35)