Jdi na obsah Jdi na menu
 


67. Muklovia a čarodejníci

29. 3. 2008

67. Muklovia a čarodejníci

  Brentan vstúpil do klubovne a v kúte uvidel sedieť Angelu. Na kolenách mala hrubú knihu  a čítala. Občas sa pri tom zamračila a nakrčila nos. Tichúčko sa k nej prikradol . Bola taká sústredená, že si ho ani nevšimla.

„Ahoj Mrkvička,“ šepol jej spoza chrbta a pobozkal ju na líce. Angela sa mykla , zamračila sa a zľahka ho plesla po rukách , ktoré sa okolo nej ovinuli takmer v nepostihnuteľnom pohybe..

„Nehovor mi tak! Mám meno a nie som žiadna zelenina,“  hnevala sa.

„Ale vyzeráš celkom ako sladká jarná mrkvička,“ naťahoval ju Bren a navíjal si na prst prameň jej svetloryšavých vlasov. Odhrnul jej ich z tváre a perami jej prechádzal po uchu a čelusti.

„To mal byť komplimen?“ spýtala sa Angela a pokúsila sa pokračovať v čítaní. „Lebo ak áno, tak sa ti veľmi nepodaril,“ zašomrala, ale usmievala sa .

„Samozrejme, že to je kompliment a presne vystihuje tvoju krásu,“ šepkal jej Brentan do ucha, vzal ju za bradu a otočil jej tvár k sebe a pevnejšie si ju pritiahol. Vchodové dvere na klubovni sa prudko rozleteli a dnu vpadli Imre so Sergiom. Pri pohľade na bozkávajúcu sa dvojicu sa uškrnuli  a chceli sa potichu vypariť, ale dvere sa znovu rozleteli a do klubovne sa hrnul s veľkým hlukom zvyšok klanu.  Brentan si ticho povzdychol, pustil  Angelu a zviezol sa do vedľajšieho kresla. „Toto je úplne šialená škola,“ zaúpel nešťastne, „ človek tu nemá ani štipku súkromia.“

„To si zistil ešte len teraz?“ čudoval sa  Kieran , keď zapadol do  pohovky oproti nim. Angela sa len zasmiala a potom zdvihla knihu.

„Už ste to čítatali?“ spýtala sa a preletela po drakoch pohľadom. Kirill s Kieranom s úsmevom  prikývli , Brentan sa zatváril akoby prehltol citrón a Lev kategoricky potriasol hlavou v odmietavom geste.

„Čítali? My sme si to preštudovali,“ uškrnul sa Brentan a neprestával sa tváriť ako riaditeľ spojených octární po ochutnávke firemnej produkcie.

„Veľmi záživný predmet,“ zavtipkoval Kirill, „ spotrebovali sme všetky kúzla na udržanie pozornosti , ktoré poznáme a aj tak sme do jedného zaspali.“

„Radšej by som bojoval s potvorami, než sa učil spamäti také množstvo zákonov a nariadení,“  zaskuvíňal Lev a Angela sa rozosmiala.

„Ty si vždy vyberáš to ľahšie, však?“ podpichla Leva. Ten sa len namosúrene zamrači a zazrel na ňu spod hustého obočia.

„Máš dojem, že boj s mantichorou, alebo chimérou je ľahší?“

„Mám  keď viem, že každá mantichora stiahne chvost akonáhle ťa ucíti. Či chceš a či nie, drak je z teba proste cítiť.“

„Tým chceš povedať že smrdím?!“ zvolal Lev a oči mu takmer vypadli . Tvár mu očervenela a vlasy sa mu v prudkom pohybe rozvírili.

„Ale nie,“ mávala Angela rukami a smiala sa, „ cítia to len tie potvory, vieš?“

„Tak to ti pekne ďakujem!“ zamračil sa Lev znovu , ale Angelu to ešte väčšmi rozosmialo. Lev na ňu zazrel, potom sa otočil ku Kieranovi. „Cítiš ma?“

„Blbá otázka,“ pokrútil hlavou Kier a uchechtol sa, „ ja nie som potvora, nemôžem ťa cítiť.“

„Lev,“ ozval sa varovne Kirill, „ prestaň s tým!“

„Nezdá sa vám, že  čas  sa zbláznil? Ešte sme len prišli a už aby sme zase išli,“ začal Kier, ale všetci okolo neho najskôr vypúlili oči a vzápätí sa zlomili v páse v záchvate smiechu. Na Kieranov nechápavý pohľad odpovedali ďalšie salvy smiechu. Celí červení s lícami mokrými od sĺz sa zdvihli a zamierili z klubovne.

„Poďme na seminár , ty naše básnické črevo,“  povedal  Brentan a odjal jednou rukou Kiera okolo pliec.

  Kúzelnícke právo bol všeobecne neobľúbený predmet pre všetky šieste ročníky v Akadémii pravdepodobne od čias jej založenia. Napriek tomu  ho museli absolvovať všetci študenti a tak vlci zamierili na seminár, pri ktorom sa preberalo praktické použitie jednotlivých zákonov  a nariadení.   Po ceste ku krbu ich zdravilo množstvo študentov. Popularita drakov po incidente v Himalájach prudko stúpla a na škole asi nebol nikto, kto by ich nepoznal. Drakov to veľmi prekvapilo. Predstavovali si, že po návrate do školy bude všetko tak ako predtým, ale opak bol pravdou. Už privítanie bolo veľmi búrlivé. Nielen že Brena Angela takmer udusila, ale takto ich vítal celý klan. Prenikavým vytím a búrlivým objatím. Vlci boli na nich nevýslovne pyšní a nenechali si to pre seba. Čoskoro už o ich dobrodružstvách vedela celá škola a tak sa štvorica oblečená v dračej koži stala stredobodom neustálej pozornosti.

„Základným zákonom čarodejníckeho spoločenstva je utajenie,“ hovorila s úsmevom profesorka Hauptmannová, „ od tohto zákona sa potom odvíja väčšina právnych noriem, ktoré zasahujú rodinné právo, občianske právo a majetkové právo. Samozrejme sa vzťahuje aj na ostatné čarovné tvory, ktoré by mohli svojou prítomnosťou medzi muklami prezradiť existenciu čarodejníkov.“

„Ale prečo treba prijímať také drastické opatrenia, keď muklovia aj tak nechcú nič vidieť?“ spýtala sa Wanda.

„Pretože ani všetci muklovia nie sú rovnakí, nietorí naopak  chcú vidieš všetko a radi uveria aj tomu čo nevidia. V posledných rokoch máme stále väčšie problémy s utajovaním nášho sveta a ani tie stále drastickejšie opatrenia nestačia ochrániť náš svet pred vpádom muklov .“

„Ako sa teda môžeme chrániť, ak nechceme , aby nás objavili?“ zvolala so záujmom Olesia.

„Prečo sa vlastne pred muklami chránime?“ skúsil to Lev z druhej strany. „Možno by bolo lepšie, keby sme s nimi zase spolupracovali.“

„Muklovia majú práve tak ako aj čarodejníci veľa rôznych predsudkov,“ pokrútila hlavou profesorka, „ celkom určite by väčšina z nich nedokázala čarodejníkov tolerovať. Je skôr pravdepodobné, že by čoskoro vypukli hromadné konflikty a ďalšie pogromy.“

„Možno by nebolo zle začať zoznamovať muklov s čarodejníckym svetom  pomaly a hoci aj od mládeže, “ navrhla Rose a zamračene prižmurovala oči.  

„To nie je až taká zlá myšlienka,“ pochválila ju profesorka a potom sa obrátila k ostatným, „ skúste do budúceho seminára navrhnúť spôsob, ako by čarodejníci mohli oboznámiť muklovské deti s čarodejníckym svetom a sformulujte právnu normu, ktorou  by  dal uviezť do  praxe.“

  Celou cestou do klubovne ešte diskutovali o problematike utajovania. Keď otváral  Kieran dvere do klubovne, vyprskol odrazu v pobavený rehot.

„Uvedomili ste si, že celé dnešné popoludnie bude venované utajovaniu? Viete čo máme teraz?“ spýtal sa a neprestával sa pochechtávať.

„Čoby?“ nechápal Lev  a zazrel na Kiera . „Cvičká v bojových umeniach.“

„No a? Nič ti to nevraví?“ pýtal sa so smiechom Kier.

„Jasné že vraví!“ vykríkol Lev rozčúlene. „Budeme zase skákať jeden na druhého spoza stromu a snažiť sa navzájom sa pozabíjať!“

„Utajene, Lev, utajene!“ kýval víťazoslávne rukou Kier.

„Pre Merlina!“ zvolal Kirill. „My už zase máme partizánske formy boja? Celkom som na to zabudol!“ kvílil a v očiach mal des.

„Aké? Partizánske? Kde si vzal taký výraz?“ čudoval sa  Brentan.

„To je od muklov, otec mi rozprával o muklovskej vojne na Ukrajine. Tam  vraj bol počas vojny  každý druhý mukel partizán. Bola to podobná špionáž a boj, ako sa učíme teraz.“

„Vidíš? Hauptmannová mala pravdu, muklovia nám lezú do nášho sveta stále viac,“ pokyvoval vážne hlavou Kieran. „S tým sa musí niečo robiť!“

„Ja som počul o nejakom bláznivom čarodejníkovi, ktorý chcel zlikvidovať všetkých muklov, aby  nešpinili čarodejnícku krv,“ spomínal namáhavo Imre.

„To je hlúposť!“ odsekol Brentan. „To sa nedá, veď muklov je šesť miliárd.“

„Ale o tej teórii čistej krvi som aj ja počul,“ zamračil sa David, „otec mi spomínal, že sa drží hlavne v starých čarodejníckych rodinách.“

„Dúfam že nenarážaš na našu rodinu,“ upozornil ho Bren a David okamžite odmietavo pokrútil hlavou.

„To celkom určite nie, ale pred pár rokmi bol v Anglicku veľmi zlý černokňažník, ktorý mal takú teóriu a veľa čarodejníkov mu verilo a nasledovali ho. Hovorili si smrťožrúti, lebo ich cieľom bolo pozabíjať všetkých muklov a čarodejníkov, ktorí neboli čistokrvní.“

„Počkaj!“ zvolal Thor. „O tom som tiež počul! Hovoril si  tuším Lord Voldemort!“

„Jasné!“ chytil sa za hlavu André. „Otec mi o ňom veľmi podrobne rozprával. Hovoril, že sa pokúsil o ovládnutie  sveta, ale potom ho vraj porazilo nejaké dieťa.“  V skupinke chlapcov zavládlo na okamžik ticho  a potom sa všetci začali chechtať.

„Veľkého a temného černokňažníka  porazilo  dieťa!“ zvolal Walter pateticky. „Nuž  bol asi naozaj mocný. Nevieš, aké staré bolo to dieťa?“ spýtal sa  Andrého. Ten sa zamyslel , zamračil sa a chvíľu spomínal.

„Ja si to už tak nepamätám, ale otec tuším spomínal, že ten chlapec mal rok, keď na neho Voldemort zoslal smrtiace zaklínadlo. No a predtým vraj vyvraždil celú jeho rodinu.“

„Vyzerá to tak, že tento spôsob riešenia muklovského problému nebol ten najlepší,“ pokrútil hlavou Walter, „ je jasné, že nenašiel v čarodejníckej verejnosti dostatok podpory.“ hovoril a prižmuroval oči ako profesorka Hauptmannová, keď im prednášala o zákonoch.

„Neviem o celej čarodejníckej verejnosti,“ chechtal sa André, „ ale počul som, že v Anglicku sa stúpenci toho černokňažníka zase regrutujú a nejakým spôsobom ho vraj  oživili. Otec si myslí, že bude vojna.“

„To ako že by to chcel skúsiť znovu?“ čudoval sa Imre. „Jemu nestačilo , že ho potupne porazilo ročné dieťa? A tí jeho stúpenci sú trollovia? Čo také im môže sľúbiť, že ho nasledujú?“

„Ja som počul, že najvyššou ponukou je to, že nezabije ich rodiny.“ povedal ticho David.

„A oni mu na to skočia?“ čudoval sa Bren. „Je predsa jasné, že taký tvor nemá česť, neplní sľuby, ako mu teda môžu veriť?“

„Aj černokňažník musí dodržiavať niektoré starodávne zákony a keď niečo sľúbi, musí to dodržať. Potom je to už ako čarodejnícka zmluva a tá sa bez následkov nedá porušiť.“ začal André vysvetľovať.

„Blbosť!“ prerušil ho Bren. „Je to černokňažník, čierna mágia obsahuje množstvo kliatob, ktoré zlomia akýkoľvek sľub či dohodu,“ povedal  presvedčivo. „Ja sám poznám takých kliadob najmenej tucet a ďalší tucet by som si bol schopný kedykoľvek vymysieť,“ dodal zamračene. Chlapcov jeho vyhlásenie veľmi prekvapilo, ale nijak to nekomentovali.

„Aj tak sa k nemu pridalo množstvo čarodejníkov a to ešte musíme uvážiť, že ich vo vernosti vraj podporuje mučením,“ pokračoval André, ale teraz sa na neho už všetci pozerali celkom neveriacky.

„To si si už vymyslel,“ uškrnul sa Imre a pokrútil hlavou, „ nikto nemôže byť hlúpy tak veľmi, aby bol verný niekomu, kto ho mučí.“

„Počkaj, ako ich mučí?“ nechápal Lev.

„Cruciatus a vraj len tak zo srandy, alebo keď nesplnia príkaz a tak podobne,“ pokrčil plecami André. Chlapci zostali ticho a neveriacky sa na neho pozerali. Brentan sa zahľadel na Kiera a zaumienili si, že pri najblližšej príležitosti sa otca a Remusa na to opýtajú. Anglicko bolo príliš blízko na to, aby mohli takúto hrozbu ignorovať. Obaja boli cvičenými bojovníkmi a aj keď ešte neskončili školu , boli hrôzostrašnými bojovníkmi. Už len štvorica drakov by vo vojne bola údernou silou, s ktorou by dokonca aj Voldemort musel počítať.

  , Partizánsky boj ,´ ako ho nazval Kirill si vlci tentokrát užili a dokonca sa dobre bavili . Inštruktor Sandel vyčarovával vo veľkej učebni rôzne typy prostredí a oni sa museli prispôsobiť, zistiť o ňom čo najviac a potom vybojovať boj s protivníkmi, ktorí sa tam znenazdania objavovali. Všetkých zaujal fakt, že protivníci sa veľmi nápadne podobali smrťožrútom.

„Tak toto bolo naozaj zaujímavé,“  šomral si Kieran, keď sa rýchlym krokom presúvali na fyzickú prípravu. Takmer všetci sa na ňu tešili, aj keď spočiatku nepokojne pokukovali po drakoch, ako sa na to budú tváriť. V tomto roku na večernej fyzičke plávali, potápali sa a skákali z mostíka do hlbokej vody. Po prekonaní počiatočného  šoku sa na plávanie tešili aj draci. Teraz už prezlečení do plaviek a osprchovaní  hupsli do bazéna. Vo vedľajšom sa už pľačkali dievčatá a asi sa snažili navzájom utopiť, lebo sa odtiaľ ozývalo veselé výskanie.

  Inštruktor Liarni , vysoký , štíhly a svetlovlasý  muž zapískal na píšťalku . Tak ako vždy sa zoradili na kratšej strane bazéna a vypočuli si príkazy. Dnes to bol naozaj záhuľ. Dvadsať dĺžok kraul, dvadsať znak a nakoniec motýlik. Potom si to celkom určite ešte párkrát zopakujú a nakoniec niekoľko skokov do bazéna z veže.

   Inštruktor si vyliezol na vežu s prútikom v ruke a sledoval, ako študenti plávajú.  Tento klan bol vlasne v ročníku najsilnejší. Doteraz sa nestretol s klanom, ktorý by mal v šiestom ročníku devätnásť členov. A keď sa tak na nich pozeral vyzeralo to tak, že to ešte nejaký ten rok takto aj vydrží.

 Ani za nenazdali a bol koniec. S úsmevom vyliezali z vody a usušili sa. Po takejto námahe im všetkým večera vždy veľmi chutila.

 

 

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Voldy...

(Lily, 30. 3. 2008 14:44)

přece nepotřebuje Harryho krev.. použil ji jen proto aby byl silnější a aby tak zrušil to že se ho nemohl dotknout.. ale stačilo použit krev kohokoli kdo byl jeho protivníkem..

Teď mě tak napadá...

(soraki, 30. 3. 2008 11:15)

jak se mohl Voldy vrátit, když nemá Harryho krev? No, jen úvaha, nevšímejte si mě :-D...

super

(jaja, 30. 3. 2008 0:29)

skvela kapca..a je super ze si nieco zistia o Voldemortovi..som zvedava ako to bude pokracovat..neviem sa dockat dalsej kapitolky..tato bola skvela :)

wuaaa

(julili, 29. 3. 2008 20:11)

no ty koky....som sa nasmiala zo zaciatku.......hmmm...takze Voldy sa vratil??:D:D:D:....eheh...no som zvedava co chalani vymyslia....

no páni!!!

(Cassie, 29. 3. 2008 19:21)

Voldy sa vrátil!! Páči sa mi, ako chlapci rozmýšľajú, že chcú proti nemu bojovať. Dilema - čarodejníci vs. muklovia bola zaujímavá. Som zvedavá, či Patrick s Remusom, keď sa ich na to chalani opýtajú, im dovolia s Volym bojovať a hlavne, či Patrick s Remom povedia Brenovi o tom, že je Harry a on MUSÍ zabiť Voldyho. To bude skvelé, napínavé :) Teším sa strašne na ďalšiu kapču, čo sa stane a mimochodom, Bren nezaprie Potterovcov - má presne taký istý vkus ako Jamie - svetloryšavá Angela "Mrkvička" je toho živým dôkazom. Na Mrkvičke som sa zabávala. Taký originálny (v prezývkach) nebol ani James pri Lily :)). A Bren s tým jeho súkromím... to si skoro všimol, chlapec :)). A partizáni a boje!! Páni, táto kapitola je skvelá, úplne úžasná!! Voldy, Angela, partizáni, smrťožrúti, veštba... juuuj :) No proste sa teším na ďalšiu a hh :), chalani sú teraz konečne ako Záškodníci!! Slávni po celej škole!! A každí aj vie, že sa menia na drakov... hh, a skvelá je aj hodina práva, či ako si to pomenovala... aha.. Kúzelnícke právo!! A ako sa chalani smiali, že Voldyho porazilo ročné dieťa...Keby len vedeli, že to dieťa je medzi nimi a je to Bren, hneď by ich smiech prešiel... teším sa, ako sa to vyvinie, úplne som nedočkavá :). Už sa dnes neviem koľkýkrát zopakujem,ale táto kapitola je fakt skvelá a úplne ma odzbrojila!! Len už aby bola... No a ešte posledná otázka, Sira a Sirius sa na školu dostali alebo nie?? No, už radšej končím, hoci aj tak mám pocit, že som na niečo zabudla. Normálne ma svrbia končeky prstov... :))

Parádní oddechovka

(soraki, 29. 3. 2008 19:14)

Tohle byla taková oddechovka :-D. Hodně toho vysvětluje a připravuje nás na další dobrodružství, že jo? No, Sirius už nebude moci dlouho zapírat, že Bren je vlastně Harry, protože když ne on, tak mu to nejspíš naznačí Remus až se budou ptát na Voldyho, a to by se pak mohli s Patrickem nehezky pohádat a to bych nerada :-D. A co Sirius a Sira, kde jsou na škole? A co Brumbál/Dumbledore? Pátrá? Tak co, moji fénixové, našli, našli? Nenašli, Albus, nenašli! :-D A už to klidně můžeš zase rozjet, už jsem se důkladně vzpamatovala :-D