66. Kúsok pravdy
66. Kúsok pravdy
„Ideme rovno na ošetrovňu,“ zavelil Patrick okamžite ako vyskočil z krbu a Brentanom v náručí.
„Nie,“ odporoval Bren chabo, ale otec ho nepočúval.
„Si takmer bez sily, Agda sa na teba musí pozrieť a potom ti prinesiem jeden špeciálny elixír, ktorý by ti mal ustáliť hladinu mágie ,“ rozprával Patrick a hlas sa mu ešte stále triasol . Už otváral dvere ošetrovne a cítil, že nejaký elixír na upokojenie by potreboval aj on.
„Čo sa stalo!?“ zvolala Agda hneď, ako ich uvidela. „Nemal by si byť v škole?“ zamračila sa na Brena, ale priskočila k nemu a podoprela ho z druhej strany.
„Nehoda na letnom tábore,“ vysvetľoval Patrick, zdvihol Brena do náručia a uložil ho na posteľ, „postaraj sa o neho o chvíľu som späťa prinesiem jeden elixír, ktorý nevyhnutne potrebuje,“ povedal a vybehol von.
Agda okamžite začala s vyšetrovaním a čím dlhšie pracovala, tým väčšmi sa mračila. Nakoniec zostala nad Brentanom stáť so zvislou vráskou medzi obočím a sústredene premýšľala.
„Niečo nechápem,“ vyhlásila napokon a pohľad zabodla priamo do Brenových očí. „ V tvojej magickej podstate sa niečo zmenilo, akoby niečo chýbalo,“ premýšľala nahlas, „ ale to predsa nie je možné, žiadny kúzelník nemôže stratiť len časť svojej mágie a nestratiť pri tom život.“
Brentan práve premýšľal, ako jej vysvetliť, ako o tú časť mágie prišiel , ale do ošetrovne sa vrútil Patrick . V ruke zvieral krištáľový flakón naplnený zlatisto žiariacim elixírom. Agde obočie vyskočilo hore a brada jej mierne poklesla. Vzápätí sa zamračila.
„Felix felicitas?“ spýtala sa a pokrútila nesúhlasne hlavou.
„Nie, to je stabilizačný elixír. Používa sa len pri veľmi zvláštnych príležitostiach, ako je práve táto,“ vysvetlil neurčito a otvoril zátku. Miestnosťou sa začala šíriť veľmi zvláštna vôňa. Pripomínala horúci letný deň na práve pokosenej lúke. Agdine nozdry sa zachveli a v očiach mala nedôveru,
„Ešte nikdy som taký elixír nevidela a ani necítila,“ zašomrala a nesúhlasne hľadela, ako Patrick pridŕža flakón Brenovi pri ústach, kým nevypil aj poslednú kvapku.
„Je to veľmi chutné,“ usmial sa Brentan a unavene sa položil na podušku, „ teda na rozdiel od iných elixírov, ktoré som doteraz pil,“ doložil s úsmevom. Patrick si sadol na stoličku a vzal syna za ruku. Pozorne sa mu díval do tváre a videl, ako sa mu vracia farba do líc, dych sa ustaľuje , telo sa prestáva chvieť.
„Áno, chutí dobre,“ povedal po chvíli, „ ale dúfam, že už nikdy viac ho nebudeš potrebovať,“ zašepkal a stisol mu ruku. Brentan sa usmial, potom zavrel viečka a zaspal hlbokým, zdravým spánkom.
„To je nejaký zázračný elixír,“ mračila sa Agda a s neskrývanou zvedavosťou sa pozerala na flakón v Patrickovej ruke. Ten sa len pousmial, flakón zatvoril a vložil si ho do vrecka.
„To skutočne je, ale účinkuje len u O´Brayenovcov a môže ho uvariť len člen rodiny,“ povedal, pohladil syna po tvári a odišiel.
Zamieril rovno do južného krídla, aby sa čo najpodrobnejšie dozvedel, čo sa vlastne pri plese prihodilo. Tam už na neho čakali aj Alexej s Galinou, ktorá ešte stále zvierala v náručí syna. Neurčitá správa Erika, že sa stalo nešťastie pri ktorom Brentan zomrel a nevedia čo je s ostatnými chlapcami ju vydesila. Teraz sa neustále ubezpečovala, že Lev je v poriadku, že je živý a zdravý. Remus dorazil vzápätí a s veľmi zvláštnym svitom v očiach sa neustále vracal pohľadom k Patrickovi. Rozprávanie chlapcov všetkých dospelých šokovalo . Ešte dlho po tom, ako Kieran výdatne dopĺňaný Kirillový a Levovým rozprávaním skončil, sedeli s vypúlenými očami a takmer bez dychu. Patrick bol biely ako stena a Remusovi sa ruky takmer nekontrolovateľne chveli. No a to už vedeli, že sa všetko dobre skončilo, že Brentan žije a všetci sú v podstate v poriadku.
„Ty si sa chcel utopiť?“ hlesla pobledlá Galina a hypnotizovala syna pohľadom. Lev sa nervózne ošil, ale potom sa pozrel matke priamo do tváre.
„Neuniesol by som skutočnosť, že Bren zomrel mojou vinou.“ povedal potichu. Galina sa prudko nadýchla a začala sa triasť.
„A na mňa si nepomyslel?“ spýtala sa a v očiach sa jej objavili slzy. Keď si však všimla ako Levovi stvrdli rysy tváre, zmĺkla. Alexej naopak pozeral na syna veľmi zamyslene a poklopkával si prstom po spodnej pere. Mračil sa a sústredene premýšľal.
„Zmej!“ povedal po chvíli . „Tým si myslel Peruánskeho zmijozuba?“ spýtal sa a na čele sa mu objavila kolmá vráska. Keď Kirill prikývol, nechápavo pokrútil hlavou. „Prečo práve on?“
„To neviem,“ pokrčil plecami Kirill, „už ten oblek sa mi premenil na kožu zmijozuba a keď som sa začal premieňať aj ja, bol to zmijozub. Možno preto, lebo je najrýchlejší letec,“ usmial sa Kirill.
„A ty, na čo sa meníš ty?“ spýtala sa Galina, keď videla ako si Lev povzdychol.
„Ukrajinský železnobruchý,“ zašomral Lev a Galina prudko mykla hlavou.
„Naozaj?“ pozrela na syna a potom sa pousmiala. „Tvoj otec pochádzal rodom z Ukrajiny, možno preto,“ povedala mäkko a povzbudzujúco ho pohladila po ruke.
„Dobre,“ prikývol Patrick a zahľadel sa na Kierana, „ a čo vy dvaja? Ktorý z vás to začal a na akých drakov sa premieňate?“ Kieran sa chvíľu ticho pozeral na otca, potom prešiel pohľadom po ostatných a pokrčil plecami.
„Nápad a aj prvotná realizácia je od Brentana. On sa premenil prvý a všetkým nám pomáhal pri prvých premenách. Ja som Rumunský dlhorožec a Bren je Uhorský chvostorožec.“
„Štyria chlapci, štyria draci a každý iný,“ pokýval hlavou Remus a usmieval sa. „Som rád, že ste to tak dobre spoločne zvládli a keď si oddýchnete, mohli by ste sa nám ukázať aj ako draci. Vaše zvieracie podoby už poznáme, ale ako drakov sme vás ešte nevideli.“
„Ale až keď tu bude aj Brentan,“ povedal Lev a dospelí chápavo prikývli. Potom ich už nechali odpočívať .
Patrick krátko informoval Selenu , nazrel ešte do ošetrovne a keď videl spokojne spiaceho Brena, zhlboka si vydýchol .Teraz sa mohol vrátiť do pracovne, kde ho čakala celá hora nevybavených pergamenov. Remus sedel za písacím stolom začítaný do hrubého zvitku pergamenu a cucal pritom koniec brka. Keď Patrick vstúpil zdvihol hlavu a so záujmom sa na neho zahľadel.
„Ako sa má Brentan?“ spýtal sa a zvýraznil chlapcovo meno. Patrick sa pozrel podozrievavo na Remusa, zhlboka sa nadýchol, sadol si k písaciemu stolu a usmial sa.
„Spí a ešte dlho bude. Ten elixír, ktorý som mu dal nielen stabilizuje magické jadro, ale ho aj uspí na dostatočne dlhý čas.“
„Patrick,“ ozval sa znova Remus a skúmavo si ho prezeral, „ nechcel by si mi niečo povedať?“
„Mal by som ti niečo povedať?“ čudoval sa Patrick a zamračil sa. „Čo tým myslíš? Čo by som ti mal povedať?“
„Možno by si mi mohol vysvetliť, prečo si Brentana v prvom okamihu, keď si sa dozvedel že zomrel, nazval Harrym,“ povedal mäkko Remus a nespúšťal z Patricka oči.
„Nie, to som nemohol povedať,“ pokrútil neveriacky hlavou Patrick, „ to sa ti určite len zdalo.“
„Nezdalo a ty to vieš,“ povzdychol si Remus. „Nechceš mi to povedať, ale teraz už budeš musieť. Možno je čas na pravdu ,“ povedal a nespúšťal oči z Patrickovej tváre. Ten sa zamračil , pohľadom sa zavŕtal Remusovi do očí a uprene sa na neho díval. Potom s povzdychom prikývol.
„Možno áno a možno nie,“ pokrčil plecami, „nebolo by dobre, keby si sa na neho začal pozerať inak, ako doteraz.“ Remus sa po týchto slovách len prudko nadýchol a oči mu zažiarili oveľa intenzívnejšie keď si uvedomil, čo v skutočnosti znamenajú.
„Brentan je teda v skutočnosti Harry? Je to syn môjho najlepšieho priateľa?“ spýtal sa dychtivo, ale Patrick zase len pokrčil plecami.
„Je aj nie je,“ usmial sa, „ stačí keď ti poviem, že ho oživilo kúzlo dedičného daru dvojičiek. Je teda skutočným bratom Kierana a jeho mágiu vyrovnáva stabilizačný elixír, ktorý môže bez obáv piť len skutočný O´Brayen.“
„Ty si ho vzal od Dursleyovcov ? Odkiaľ si o ňom vedel?“ dychtivý výraz v Remusových očiach Patricka pobavil.
„Poslali ma za ním jeho rodičia. Nepáčilo sa im, ako s ním jeho príbuzný zaobchádzajú a aby ho ochránili , dali mi ho.“
„Dali? Ako ti ho mohli dať?“ nechápal Remus a teraz sa naozaj zamračil.
„Dali mi ho namiesto môjho mŕtveho mladšieho syna a to tak dôkladne, že sa z neho stal naozajstný O´Brayen. Boli z Dumbledorovho činu natoľko znechutení, že nemali pokoja a našli kúzlo, ktorým to urobili. Hlavne Lily bola veľmi nahnevaná.“
„Ty poznáš Lily? Odkiaľ?“ nedôverčivo si ho prezrel Remus a Patrick sa rozosmial.
„Remus! Ty sa už nepamätáš, kto ti daľ obraz duší?“ spýtal sa a Remusovi sa oči rozšírili úžasom. Na to vôbec nepomyslel, ale bolo to predsa také jasné. Patrick ten obraz vytvoril ako kópiu iného obrazu. To znamená, že aj on má takýto obraz a aj on sa stretáva už roky niekde tu v paláci so svojimi priateľmi. S tými, ktorí už odišli na druhú stranu. „ Brentan teda je, či bol kedysi Harry?“
„Kedysi bol, ale už nie je a ani nikdy nebude!“ vyhlásil rozhodne Patrick. „Je to Brentan Oran Cole O´Brayen a tak to aj zostane. Je to môj syn! Je to Kieranov brat!“
Remus ticho sedel, pozeral na Patricka a premýšľal. Potom zdvihol pohľad a zamračil sa.
„K Harrymu sa viaže veštba,“ začal pomaly a opatrne, aby Patricka príliš nerozhneval, lebo poznal jeho názor, ale teraz sa jednalo o Harryho, teda o Brentana., „ že len on môže zabiť Voldemorta.“
„Chceš tým povedať že kvôli veštbe popíjal Dumblerore celý rok s Voldemortom v Rokfortskej zborovni čaj, lebo čakal až príde Harry a zabije ho? Čakal až to za neho urobí jedenásťročné dieťa? Mám vážne pochybnosti o jeho zdravou rozume a hlavne o jeho magických schopnostiach. Preto by som ti odporúčal nikomu sa nezmieňovať o tom, že si meno Harry vôbec počul,“ zavrčal Patrick. Remus krátko prikývol a keď si pripomenul jedovaté a sarkastické poznámky Patricka na Dumbledorov účet, radšej sa už o tom nezmieňoval..
Napriek tomu, že Remus Patrickovi sväto sväte sľúbil, že sa k Brentanovi bude správať presne tak, ako predtým, nedokázal to. Keď sa Brentan konečne zobudil a Agda ho dôkladne vyšetrila, presťahoval sa späť do svojej izby. Patrick rozhodol, že po takom veľkom šoku si musia pár dní všetci odpočinúť. Jediné, čo im bol ochotný dovoliť, bolo premeniť sa na drakov a predviezť sa rodičom. Remus ho podozrieval, že im to dovolil hlavne preto, že aj on bol na tých svojich drakov až príliš zvedavý.
Teraz bolo už len treba nájsť v paláci dostatočne veľkú mietnosť, do ktorej by sa štyria dospievajúci draci pomestili. Z hľadiska bezpečnosti pripadala do úvahy jedine zbrojnica a tak sa celý jeden tím zaklínačov, ktorí boli nemenej zvedaví , pobral do severnej veže a po pol hodine tvrdej práce bola dostatočne veľká aj pre predvádzanie bitky pri Waterlo. Okolo celej miestnosti sa tiahla široká galéria, kam sa pohodlne pomestilo celé osadenstvo paláca, ktoré bolo momentálne doma. Chlapci práve neplápolali nadšením, ale nakoniec museli uznať, že to zaklínačom nemôžu odoprieť.
„Ja som veľmi dobre vedel, prečo nechcem, aby to všetci vedeli,“ skuvíňal Kieran, keď kráčali k veži, „teraz nám to bude stále niekto pripomínať.“
„Jeden by si myslel, že nikdy nevideli draka,“ šomral Brentan, ale v skutočnosti sa nehneval. Vlastne mal od toho nešťastného dňa stále mimoriadne dobrú náladu.
„Videli, čoby nie, ale nie štyroch a každého iného na jednom mieste pospolu,“ zasmial sa Remus a láskyplne pozrel na Brentana.
„Proste vás chceme vidieť,“ uzavrela to Levova mama, ktorá sa v posledných dňoch len zriedkakedy pohla od Leva ďalej než na niekoľko metrov. Patrick sa pri pohľade na ňu len súhlasne usmieval. Aj on mal občas nutkanie nespustiť synov z očí ani na okamžik. Vedel však, že o dva dni sa musia vrátiť do školy a znovu ich neuvidí niekoľko mesiacov.
V zbrojnici rodičia vystúpili na galériu a spolu ostatnými sledovali , ako sa štyria mládenci hladko a bez problémov premenili na štyroch prekrásnych drakov. Nevšímali si divákov , dôstojne sa prechádzali , švihali chvostami a postupne rozprestierali kožovité krídla do plného rozpätia.
„Veľmi pôsobivé,“ zašepkal Remus a očarene sa pozeral ako Uhorský chvostorožec rozprestrel krídla a napäl mocné telo, keď nimi skusmo mávol. Prudký závan vzduchu pritlačil divákov na stenu a odvial do výšky stĺp dymu, keď si drak odfrkol.
,Myslím, že to stačilo,´ ozval sa Kieran , švihol chvostom a prezrel si galériu. Neďaleko otca uvidel medzi zábradlím rozžiarenú tvár Ivara. Nespúšťal z drakov oči a Kieran bol presvedčený, že najmladší brat sa o magickú premenu pokúsi čo najskôr.
,Vidíš Ivara?´spýtal sa Brentan a ticho sa pochechtával.,Myslím, že otec bude mať čoskoro doma ďalšieho draka.´
,Myslíte si, že sa mu podarí premeniť sa?´ spýtal sa Kirill ,otočil hlavu , natiahol dlhý krk a priblížil sa k Ivarovi takmer na dosah. Chlapcova sivé oči žiarili ako hviezdy a odvážne natiahol k dračej hlave ruku. Selena po ňom okamžite vyštartovala, ale dračie telo sa roztriaslo potlačovaným smiechom a hlava sa stiahla. ,Nebojí sa žabec,´povedal a chechtal sa, až mu od nozdier odletovali chumáče dymu.
,Ten žabec by z teba mohol urobiť dráča do vajíčka,´zavrčal Kieran, otec hovoril, že si spokojne vyčaroval Tyranosaura priamo v obývacej izbe.
,Na akého draka by sa prípadne mohol premeniť?´ spýtal sa Lev a neustále upieral na Ivara tmavočervené oči.
, Neviem a kým to neurobí, ani sa to nedozviem,´ rozosmial sa Brentan, vieš že jasnovidectvo nepatrí medzi moje obľúbené predmety.´
,Čo to trepeš,´ vydesil sa Lev, jasnovidectvo sme sa predsa nikdy neučili, tak ako môže patriť medzi tvoje predmety?´
,Nijako, to a len tak hovorí,´ povzdychol si Brentan a potom sa porozhliadol., Na dnes by už mohlo stačiť. Meníme sa páni,´zavelil a oprostred zbrojnice stáli namiesto štyroch drakov zase štyria dospievajúci mládenci. Veselo zamávali divákom na galérii a vybehli von.
Komentáře
Přehled komentářů
to hovoria ja iní :) a ďakujeeeeeeeem :)
uhh..
(jaja, 28. 3. 2008 22:20)este stalesom v soku z toho co sa stalo..takze Brentan zomrel..ale teda vlastne zomrel len Harry..jeho druha cast cize Brentan stale zije..ale vydesila si ma poriadne..uuh..este to predychavam..kapitolky su uplne perfektne..neviem sa dockat dalsej..este som v soku..nemam slov..rychlo pridaj dalsiu kapcu
som zvedava
(lea, 28. 3. 2008 20:59)
ako to Remus prijme, az sa raz dozvie, ze Patrik je vlastne Sirius. Nebude ho mrziet, ze mu nedoveroval? Jak vzali Brenovu "smrt" Lily a James? Vedia o tom?
Pis, pis, pis...
tesim sa na dalsie kapitolky :-)
nooo
(Peťa, 28. 3. 2008 20:48)ty jsi teda zlá! ;-) Napínáš nás jak kšandy a i když jsi něco prozradila, tak z toho nejsem moc moudrá! Jsem zvědavá jak to dopadne s Brentanem... Taky mě napadlo, že by se mohl změnit na Harryho, ale tuhle teorii vyvrátil Patrik, když říkal, že Harry už vlastně není a kdyby Brentan nebyl O´Brayen, tak ho Kier nezachrání a tak...Jsem na tom skoro jak Sokrates, taky vím, že nikdy nebudu vědět všechno...A já jsem přitom tak strašně zvědavá!!!! :-)
No a ešte....
(Cassie, 28. 3. 2008 19:57)súhlasím s tretím komentárom od Soraki. Dúfam, že patrím medzi verné :)). Tak ďakujem a keby aj nie, tak vždy je za čo ďakovať... ako hovorí môj ocko :))
noo...
(Cassie, 28. 3. 2008 19:56)ja ani nič nemusím písať, keďže Soraki bola taká dobrá a napísala všetko za mňa :). Len trošku nechápem to s tým darom dvojičiek. Ktorá časť Brena zomrela? Čo stratil? Snáď nie ten dar, ktorý dostal od rodičov - Potterovcov. Nezmení sa teraz jeho podoba na Harryho?? Alebo ostane Brenom?? Prosíím, nenapínaj nás už toľko! Chcem vedieť, že čo sa teraz, po Brenovej "smrti" stane... Prosíííííííííííííím... :) A Sirius, vlastne Patrick, konečne aspoň niečo povedal Removi. Aj keď sa mi nepáči, že mu ešte stále "klame", ale čo už... No, teším sa na ďalšiu, od minulej kapitole si Brenovou "smrťou" vlastne zvrátila celý priebeh poviedky... No a ešte by som skoro zabudla na malého Ivara... Som zvedavá, čo si to malé šidlo zase vymyslí... (a keď bude drakom, tak akým :))
Díky za věnování
(soraki, 28. 3. 2008 19:46)Byla jsem tak natěšená, že jsem si toho věnování /teda doufám, že se mohu řadit mezi věrné/ nevšimla. Děkuji :-D
Uuuffffffffffffff
(soraki, 28. 3. 2008 19:34)Konečně jsem se dočkala, od oběda tu lezu každou chvíli, přečetla jsem si během čekání pár kapitol /závěrečných/ z neporušitelného slibu. Konstatuji, že si jako pisatelka "vyrostla" a zlepšuješ se :-D. Teď mě jen mrzí, že Remus bude mít Brentana raději a bojím se, aby si to Kieran nebral moc osobně. A Remus by už mohl vědět celou pravdu, trochu mě štve, že Sirius o něm ví všechno a on si chudák myslí, že zůstal sám. A jsem zvědavá, co Ivar vymyslí...Možná ho neměli brát sebou do zbrojnice, ale on by si, šikulka malej, určitě našel vlastní cestu, takže je to jedno :-DDD. Taky mě napadlo, nezmění se teď Brentan nějak? Jako, že teď má jen magii O´Brayenovců a třeba ten kousek, co patřil jen Potterům zmizel - hele, toho si nevšímej, plácám nesmysly :-D. Jinak dík za klidnější kapitolu, z té minulé jsem se ještě pořádně nevzpamatovala :-D
Soraki:
(Cassie, 29. 3. 2008 18:35)