Jdi na obsah Jdi na menu
 


63. Smútok

25. 3. 2008

63. Smútok

„To nemôže myslieť vážne!“ vykríkol Kieran a zdvihol hlavu od listu, ktorý im práve doručili do izby potrubnou poštou. Brentan sa ležérne rozvaľoval na posteli a sem tam pozrel do knihy, ktorú mal pred sebou. Na Kieranov výkrik zdvihol hlavu, zaostril na neho pohľad a zdvihol jedno obočie v otázke.

„Písal otec?“ spýtal sa lenivo a ponalým , takmer vláčnym pohybol pretočil stranu.

„Na! Prečítaj si to!“ vyštekol a poslal list k bratovi  jednoduchým mávnutím ruky. Brentan ho zachytil, rozvinul ho a začítal sa. Bol asi v polovici, keď mu celé tele náhle stuhlo a na tvári sa mu objavil prekvapený výraz. Vrátil sa o niekoľko riadkov späť a znovu si ich prečítal. Potom zdvihol hlavu a pozrel na brata.

„Tak to je sila!“ prikývol a znovu sa začítal do zvyšku listu.

„Myslíš, že naozaj napísal niečo také Beckerovi a Valtarimu?“ mračil sa Kieran.

„Myslím, že budeme musieť na chvíľu prestať,“ zašomral Kirill a odhodil list, ktorý dostal od otca ďaleko od seba. Brentan sa na  neho so záujmom pozrel a uškeril sa.

„Aj tebe sa vyhráža otec , že z fyzičky odlezieš po štyroch?“

„Keby len to,“ zavrčal Kirill a povzdychol si, „ asi by som sa mu mal v najbližších mesiacoch vyhýbať. Teraz naozaj neviem, či sa teším sa prázdniny, alebo nie. Bude záležať na tom, či bude otec v paláci a či ho zlosť dovtedy prejde.“

„Ani moja mama nejasá nadšením,“ pridal sa Lev, „asi bol ten posledný kúsok predsa len príliš.“

„Páni, upokojte sa,“ zaškľabil sa Kieran od stola , „ skúšky sú za dverami a momentálne aj tak nebudeme mať čas na vymýšľanie srandičiek. Necháme rodičov a profákov trochu vychladnúť.  V poslednom čase sme trochu príliš tlačili na pílu, bude lepšie, keď zvolníme. Tatko roztaje, keď dostaneme  dobré hodnotenie za tento rok.“

„Takže sa budeme učiť , učiť a učiť?“ spýtal sa posmešne Brentan a hodnotiaco si prezrel brata. „Si sa nahodil, kam máš namierené?“

„Mám rande,“ zaškľabil sa Kier a Kirill sa rozosmial.

„Ktorá je to tentokrát?“ spýtal sa a oči sa mu smiali. „Minulý týždeň to bola Simona od  Jastrabov pokiaľ sa teda nemýlim .“

„Aj tento týždeň je to ona,“ zatiahol Kier a vzal si z postele koženný kabátec. Uhladil si vlasy a upravil remienok, ktorým si ich sťahoval tak, aby bolo vidieť dračí pazúr, ktorý nosil zavesený na uchu. „Po večeri musíme do knižnice, nezabudnite,“ pripomenul ešte kamarátom a zbehol dolu schodiskom. Brentan sa za ním chvíľu pozeral a potom sa vrátil ku knihe. Lev si uložil matkyn list a podišiel k oknu. Chvíľu sa pozeral von a potom sa s povzdychom otočil .

„Je tam krásne, nepôjdeme si zalietať?“ Brentan hodil pohľad na hodinky a uškrnul sa.

„Jedine ako draci,“ poznamenal trochu zasnene, „ na metlu ani nemysli, teraz budú mať tréning ôsmaci a budú na ihrisku až do večera. Ty nepôjdeš s Rosou von?“  spýtal sa odrazu a Lev sa mierne začervenal.

„Nie, povedala, že sa musí učiť,“ pokrútil hlavou odmietavo Lev a trochu si povzdychol, „toto je strašne nemožná škola. Človek sa tu vôbec nemá kam zašiť, stále sme na očiach stovkám ľudí!“

„Tak to máš pravdu, už sa teším na letný tábor,“ zavrčal Kirill , ktorý presne tak ako ostatní mal dlhé vlasy zviazané remienkom.

„Poďme do tej knižnice teraz,“ navrhol Brentan a zaklapol knihu, „ po večeri by som radšej išiel s Angelou na prechádzku,“ doložil a šelmovsky sa ušknul.

„Len počkaj, až sa Sira dozvie, že tu máš frajerku, vyškriabe ti obe oči,“ rozosmial sa odrazu Kirill a Brentan len potriasol hlavou.

„Sira je ešte malé dievčatko a na takéto veci vôbec nemyslí,“ poučil kamaráta  a vytiahol zo skrine koženný kabátec. Ležérne si ho prehodil cez plecia a uvolnil si spod neho vlasy. Nosil ich rozpustené, len niektoré pramienky si občas kúzlom pozapletal.

„Tak to sa pletieš , kamarát,“ pokrútil Kirill hlavou, „ ty si nepočúval, čo ti Sírius rozprával minulé leto? Má ťa rada asi už od narodenia,“  doložil so smiechom. Brentan si len odfrkol a otvoril dvere.

„Idete?“ spýtal sa ešte raz a potom len sledoval, ako sa obaja  zdvíhajú, berú kabátce a vlečú sa k nemu. Otočil sa a zbehol do klubovne. Dupod nôh na schodisku za ním bol jasným znakom, že obaja kamaráti ho nasledujú. Počkal ich pri krbe a spoločne zamierili do knižnice.

  Nasledujúce mesiace boli únavné. Profesor Becker sa veľmi rád chytil Patrickovho návrhu a drakom pridal do rozvrhu niekoľko hodín fyzickej prípravy naviac, hlavne  v sobotu a v nedeľu tak, aby naozaj nemali čas zrealizovať nejaké tie svoje výborné nápady. Márne ho uisťovali, že  to ani nemali v úmysle, profesor bol tvrdým zastáncom prevencie.

„No páni, my budeme mať svaly ako kulturisti ,“ zastenal Lev, keď zliezal z rebrín, kde ho kúzlo držalo dovtedy, kým neurobil predpísaných sto výponov. Teraz sa mu ruky triasli ako pri parkinsone a mohol ísť priamo do výrobne makových rožkov. Kirill položil činky na zem a nenávistným pohľadom prekľal Werfela. Otočil hlavu a  hľadal na dráhe Kierana s Brentanom. Bežali snáď už dvadsiaty okruh a Werfel sa šťastne usmieval a popiskoval si.  Toto bola jasná pomsta za minuloročný výsadok. Miesto Beckera ich mal na starosť Werfel a dva týždne ich hľadal v amazonskej džungli. Kirill vôbec nechápal, ako to mohlo Werfela tak strašne vytočiť. Veď sa vrátili presne načas , zdraví, veselí a oddýchnutí. Akoby oni mohli za to, že je babrák a lezie aligátorom priamo do papule.

„Ak sa toto peklo čoskoro neskončí, premením sa na Zmeja a zatnem do Werfela všetky jedovaté zuby!“ vrčal zúrivo, keď ich usmiaty inštruktor posunkom poslal na dráhu. Lev mlčky klusal vedľa neho a mračil sa., Rose sa v poslednom čase správala akosi zvláštne. Pravda, nemal teraz na ňu veľa času, ale  to predsa nebola jeho chyba. A keď ju včera chcel pobozkať, odtiahla sa a pozrela sa bokom, akoby sa ospravedlňovala niekomu za to... ´  premýšľal a keď prišiel až sem, všetko sa mu odrazu spojilo. ,Rose sa pozrela na Sergia a ospravedlňovala sa mu za to, že ju Lev chcel pobozkať! Rose ho podvádza so Sergiom!´ vybuchlo mu  v hlave poznanie takou silou, až sa zapotácal a klesol na kolená. Z očí mu vyhŕkli slzy a srdce mu bolesť trhala na kusy. Nemohol sa nadýchnuť. Kirill, ktorý mu čosi chcel povedať sa obzrel a keď videl  Leva zrúteného na dráhe, šprintom sa k nemu vrátil.

„Lev! Čo sa ti stalo?“ kričal a pokúsil sa zdvihnúť ho. Lev len pokrútil hlavou a potom dovolil, aby mu Kirill pomohol vstať. Ozvala sa píšťalka a s ňou koniec dnešného mučenia. Naprieč dráhou k nim šprintovali Bren s Kierom, tváre stiahnuté úzkostlivými grimasami. 

„Čo sa mu stalo?“ volal Brentan už zdiaľky . Lev len krútil hlavou a po lícach mu tiekli slzy, hoci sa zo všetkých síl snažil zastaviť ich, ukryť pred očami kamarátov.

„To nič nie je, len ma pichlo v boku,“ pokúšal sa  ukončiť nevítanú pozornosť, ale ich dlhodobé telepatické spojenie ho prezradilo.

„Nehovoríš nám pravdu,“ vyhlásil Kieran a pozorne si Leva prezrel. Potom prižmril oči a položil mu ruku na plece. „ Netráp sa, všetko bude v poriadku,“ povedal a očami vyhľadal pohľad brata. Brentan sa na neho zahľadel a vzápätí sa zamračil. Prudko mykol hlavou , zvrtol sa na päte a vyštartoval do klubovne. Bežal bez akejkoľvek viditeľnej námahy a o niekoľko minút už otváral dvere, na ktorých bol znak vlka. Očami preletel po celej klubovni a s očami zúženými do úzkych štrbiniek zamieril do rohu , kde v pohodlnom kresle sedela Rose.

„Prečo Rose?“ spýtal sa ticho, aby ju nevyľakal a prisadol si do vedľajšieho kresla. Rose udivene zdvihla hlavnu a uprela na neho oči.

„Čo prečo? Nerozumiem ti,“ zamračila sa a naklonila hlavu v snahe zachytiť jeho myšlienku.

„Prečo sa s ním hráš?“ spýtal sa znovu a v očiach mal chlad. „ Nezaslúži si to! Má ťa rád! Tak mi povedz, prečo!“ Rose sa v očiach objavil strach a potom vzdor. Pohodila hlavou a zamračila sa.

„A ty sa čo staráš?“ odvrkla, ale mierne sa zachvela, keď videla  jeho tvárou preletieť hnev.

„Je to môj kamarát, preto sa starám!“ vyštekol zlostne. „Mohla si mu povedať, že ho nemiluješ a nepodvádzať ho za chrbátom!“

„Nemohla,“ pokrútila hlavou Rose nešťastne a pozrela sa na Brena, „mám ho rada a nechcela som mu ublížiť.“

„Tvoja zrada mu ublížila viac,“ skonštatoval tvrdo , zdvihol hlavu a započúval sa, Potom vstal a pozrel na ňu. „Buď k nemu čestná a pamätaj , že si mu spôsobila veľkú bolesť. Možno ti odpustí, ale my ti to nezabudneme,“ doložil a vybehol do izby. Vzápätí sa otvorili dvere a dnu vošla trojica chlapcov. Kieran sa otočil k Levovi a niečo mu povedal. Levove oči zamierili k Rose a tvár mu stvrdla. Zamračil sa a zamieril rovno k nej. Kieran s Kirillom sa zbežne pozreli po klubovni a potom odišli .

  Po hodine sa Lev vrátil do izby a bez slova sa zvalil na postel. Brentan  prešiel cez izbu a sadol si k nemu.

„Tak ako?“ spýtal sa ticho Kirill a natiahol si dlhé nohy pred seba. Lev pootvoril jedno oko a preletel pohľadom po ich tvárach. Potom ho zase zavrel a stisol pery.

„Vraj sa ma bojí,“ povedal napokon hlucho, „ mňa sa bojí!“

„Ty si jej nejako ublížil?“  neveriacky sa opýtal Kier a išiel si sadnúť na druhú stranu postele. Lev  znovu pootvoril druhé oko a smutne sa uškrnul.

„Nie aspoň dúfam, že nie, nie som si ničoho vedomí,“ zaskučal odrazu, „ ja tomu nerozumiem!“

„No, to je nás viac,“ prikývol súhlasne Bren a potom plesol Leva po pleci. „Nejdeme si zalietať?“

„Na metlách?“ zažiarili oči Kirillovi, ale Brentan pokrútil hlavou a zľahka zamával rukami.

„Kde!“ vyštekol Kier a takmer vyskočil. Všetci draci sa napružili. Už dávno nemali možnosť sa nepozorovane premeniť a zalietať si. Akákoľvek  príležitosť bola viac ako vítaná.

„Nad jazerom,“ usmial sa Brentan , „ o chvíľu bude tma, nikto nás neuvidí.“

„Tak na čo čakáme! Ide sa!“ zvolal Kirill , vyskočil a vytiahol na nohy aj Leva. Na všetkých tvárach zasvietil úsmev. O chvíľu už oblečení v dračej koži zbiehali dolu schodmi a vyrazili k jazeru.

  Keď sa profesor Valtari, riaditeľ Akadémie pozrel v ten skorý večer z okna svojej pracovne, zostal na niekoľko sekúnd sedieť s otvorenými ústami. V hustnúcom súmraku zbadal nad jazerom lietať štyroch drakov. Najskôr si myslel, že má halucináciu. Vzal si ďalekohľad a potom len nemo a bez dychu pozoroval, ako sa nad jazerom preháňajú štyria draci. Každý iný a napriek tomu spolu, šantili nad vlnami. Privolal si jeden z komnikátorov a poklopal po ňom.

„Erik,“ povedal pokojne, „ vieš niečo o drakoch?“ spýtal sa a nespúšťal z nich oči.

„Prečo? Samozrejme že viem o drakoch všetko, čo sa dá vedieť, ale nerozumiem, prečo sa ma na to teraz pýtaš.“

„Pretože ti práve teraz štyria draci utiekli z internátu a bez ohľadu na možné prezradenie, lietajú nad jazerom.“ V komunikátori bolo chvíľu napäté ticho, ako sa Becker snažil pochopiť , čo tým riaditeľ myslel.

„Ja vediem vlkov, dračí klan nemáme,“ povedal opatrne, aby náhodou riaditeľa neurazil.

„Ale máme štyroch študentov, ktorí sa napriek všetkým zákonitostiam čarodejníckeho sveta vedia premieňať na takéto mocné čarovné tvory a  patria do tvojho klanu. Nevieš náhodou, kto by to mohol byť?“ spýtal sa a z hlasu mu irónia priam odkvapkávala.

„Jasné, kto iní,“ zastenal Becker zúfalo a bolo počuť, ako skočil k oknu. Drakov už takmer nebolo vidieť, tma zhustla a na oblohe svietili hviezdy. „Ja ich roztrhnem ako žaby!“

„Neodporúčam,“ zasmial sa riaditeľ, „ mám taký  dojem, že by mohli byť nebezpeční. Teraz aspoň vieme, čo robili, keď nám v predchádzajúcich rokoch na dva týždne zmizli .“

„Určite sa pokúsia aj v tomto roku,“ zašomral Becker a riaditeľ sa zasmial.

„Určite, ale tentokrát im nedáme príležitosť. Vedieš zaujímavý klan, Erik. Myslím si, že výberový ročník  onedlho bude mať v znaku vlka.“

„Áno, ak sa toho dožijem, budem na nich veľmi hrdý.“ rozosmial sa Becker a prerušil komunikáciu.

  Keď padla tma, vrátili sa draci na inzernát. To, že si mohli zase na chvíľu zalietať, uvolnilo napätie posledných dní a oni boli pripravení na náročný týždeň postupových kúšok, ktoré začínali na druhý deň.

„Hýbte sa,“ volal ráno Kieran a netrpezlivo podupkával vo otvorených dverách izby. Bol najvyšší čas vypadnúť, ale  Kirill sa ešte len obliekal, Brentan stál pred zrkadlom a zapletel si prútikom vrkôčiky. „Dnes si si mohol spraviť chvost, je to rýchlejšie a Angele by si sa aj tak páčil,“ šomral, keď ho videl. Lev si do ucha zastrčil náušnicu, stiahol si vlasy a s trochu poblednutou tvárou vyšiel z izby.  Za ním náhlivo vybiehali aj ostatní a takmer poklusom zamierili ku krbom.

„Najskôr opulentné raňajky , písomka až potom!“ volal Kirill veselo a skočil do plameňov.

„Ty máš vždy opulentné raňajky,“ odvrkol s úsmeškom Lev  a skočil za ním. Na Rose, ktorá práve prichádzala ku krbu sa ani nepozrel.

„Ja neviem, čo ich to popadlo,“ krútil hlavou Brentan pochechtávajúc sa veselo, „ odkedy je Kir taký žrút?“ spýtal sa brata a nacúval do krbu. Kieran len nechápavo pokrútil hlavou a skočil za ním.

„Ste proste šašovia. Mohli by ste vystupovať v cirkuse,“ dodal a ponáhľal sa do jedálne. Pravdou bolo, že po včerajšom lete nemali všetci len vynikajúcu naladu, ale aj poriadny hlad.

„Pripomeň mi, prosím ťa, čím to dnes začíname,“ zahuhlal Kieran k Brenovi, ktorý práve zdolal druhý tanier lievancov s džemom a šľahačkou. Ústa mal ešte celé upatlané od šľahačky a práve kontroloval čas.

„Test z Čarovania, potom šerm, po obede test z Transfigurácie , Runy a večer  Potvory,“ vysypal Brentan, smutne sa pozrel na jedálenský lístok a vstal, „ je čas ísť, lebo prídeme neskoro a Becker z nás urobí úhladný balíček, ktorý pošle domov po sove.“

„Vďaka,“ rozosmial sa Kier , vylietol spoza stola a s úškrnom podal bratovi obrúsok, „ mal by si sa poutierať, máš na tvári pol kila šľahačky.“

  Vybehli z dverí jedálne a ponáhľali sa na prvý test z mnohých, ktoré ich v tomto týždni čakali. Na konci týždňa im už tak do smiechu nebolo, ale vidina niekoľkých voľných  dní doma im pomohla vydržať nápor posledných skúšok.

„Konečne,“ vydýchol si s úľavou Kirill , keď za sebou zavrel dvere skleníka a na sekundu sa o ne oprel, kým vykročil za kamarátmi. „Môže mi niekto povedať, prečo ma tie Úponovce tak neznášajú?“ spýtal sa do ticha a zhlboka sa nadýchol sviežeho vzduchu letného podvečera..

„Čo sa čuduješ, cítia v tebe konkurenciu,“ zasmial sa Kieran  a pokúšal sa vyliečiť si predlaktie, po ktorom ho šľahol Prísavník jedovatý. „ Bren, môžeš mi pomôcť, tá potvora musí mať niekde mozog. Ako je možné, že som si to doteraz nevšimol?“

„Ukáž?“ obrátil sa Brentan k bratovi, prezrel si jeho ruku a potom sa rozchechtal. „Pekné pluzgieriky, len čo je pravda. Dúfam, že si to nikto nevšimol,“ poznamenal ešte a natiahol ruku: „Eoh!“ povedal ticho a zlatavá žiara , ktorá mu vytriskla z dlane tesne obalila Kieranove predlaktie. Po niekoľkých sekundách sa vpila do kože. Fialové pluzgiere, ktoré predtým pokrývali veľkú časť Kierovho predlaktia zmizli a koža bola zase nedotknutá.

„Už je to lepšie,“ usmial sa Kier na brata a zhrnul si rukáv, „ ideme si zabaliť a po večeri môžeme vypadnúť.“

„Bude v paláci aj tvoj otec?“ spýtal sa potichu Lev a pozrel na Kirilla. Ten len pokrčil plecami a pokrútil hlavou.

„Neviem, ale teraz by som dal prednosť tomu, keby mal nejakú veľmi naliehavú prácu. Podľa posledného listu, ktorý mi písal, ešte nezabudol.“

„No moja mama sa už nehnevá, aspoň nie tak veľmi,“ zasmial sa Lev a zašľabil sa, „ aj tak to bola sranda a stálo to za to!“ doložil, keď vchádzal do vstupnej haly.“Asi nikdy nezabudnem, ako sa tu všetci okúpali,“ povedal po chvíli a zasnene po nej preletel pohľadom.

„Na to nezabudnú viacerí,“ zašľabil sa diabolsky Brentan , „a keby sa nás tak nebáli, tak nás najmenej tucet ľudí prekľaje!“

„Myslíš, že sa nás boja?“ rozosmial sa Kieran , pohodil frajersky hlavou a objal brata okolo ramien.

„O tom vôbec nepochybujem, ale teraz poďme baliť. Dohodol som s Beckerom, že po večeri sa môžeme odmiestniť.“

„Už zase?“ zaskučal namrzene Lev. „Prečo nemôžeme ísť cez krb? Je to predsa oveľa pohodlnejšie,“ prehováral ich , ale odpoveďou mu bol len veselý smiech.

 

 

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

To je ale zamotaný :-)

(Peťa, 26. 3. 2008 16:01)

Podle mých výpočtů jsou kluci na konci 4. ročníku...Pěkně to ale utíká :-) Koukala jsem jak péro z gauče, že už všichni mají přítelky, teda až na Kirilla, pokud jsem četla pozorně. A vlastně i Lev je teď sám...Rose mě hodně překvapila - tohle bych do ní neřekla :-( Snad se z toho Lev rychle vzpamatuje.
Doufám, že se Sira a Sirius dostanou na Kalevalu a budou aspoň trochu sekundovat klukům :-D Připadá mi, že jsi Siře přisoudila roli Giny - ta taky dlouho byla zamilovaná do Harryho a trápila se kvůli tomu. Snad ji Bren nenechá, aby se trápila...Ale je pravda, že je teď ještě malá a v tomhle věku je věkový rozdíl pěti let celkem hodně...

Rose

(lea, 25. 3. 2008 22:08)

Aj ja som si myslela, ze Brentanovi sa paci Rose, ked jej tak pomahal... No ale sympatie sa vyvijaju :-)
A mozno si ho Sira nakoniec ziska, to by bolo fajn, Remusove a Jamesove deti spolu.

wuaaa

(julili, 25. 3. 2008 21:53)

jaaaaaj...dnes nemam moc casu na rozpisovanie sa.....ale tato kapitolka je uplne delikantna:D:D:D........wuaaaa

skvele

(jaja, 25. 3. 2008 18:33)

to bolo super..skvela kapca..mohla si aspon napisat ze v ktorom su rocniku..ale inak je to perfektne..som rada ze sa uz dozvedeli ze sa premienaju na drakov,ale ked sa to dozvie Patrick to bude show..tesim sa na dalsiu skvelu kapcu :)

A ještě

(soraki, 25. 3. 2008 17:54)

podle mých výpočtů by se na akademii neměli kluci setkat s Ivarem - to by teprve byl nářez - to už by škola lehla popelem - hahahahaha :-D

Sirael

(soraki, 25. 3. 2008 17:52)

taky v tom mám, stejně jako Cassie, zmatek a také se domnívám, že by teď teda měli jít do 5ročníku. A jestli tam teď nastoupí i Sira a Sirius, mají se profáci na co těšit. A jsem ráda, že se provaloílo na co se mění a taky jak to "vyhrožování" zabralo, oni si z toho teda moc nedělají, ale je dobře, že ikdyž mají tak velkou moc, bojí se rodičů. Teda Kirill a Lev se s nima tak nějak "vezou", ale stejně jsou úžasní. A Rose se nedivím, já bych z nich taky měla strach - to ale neznamená, že ho měla vodit za nos, to se nedělá - ne, že bych v jejím věku byla lepší, ale u někoho z draků bych si dala fakt majzla :-D. Jsem zvědavá, jaké budou prázdniny :-D. A taky co uděla Patrick s Ivarem :-D. Tak se "uvidíme" zítra, ju? :-D

tééééééééda....

(Cassie, 25. 3. 2008 15:30)

to bolo skvelé!! Len mi, Sirael, nie je jasné, v ktorom ročníku sú, či vlastne do ktorého ročníka idú. Mohla by si mi to prosím objasniť??Podľa mňa sú v štvrtom a idú do piateho, ale nie som si istá. V prvom výsadok nemali, ako druháci boli v tajge, keď boli tretiaci, boli v púšti (prvýkrát drakmi), ako štvrtáci boli v pralese. A teraz končia štvrtý ročník a ako piataci pôjdu na výsadok do...? Ak som sa pomýlila, tak prosím ťa, ozvi sa. Ďakujem pekne, mám teraz t zoho menší miš-maš :). A ešte ak sa nemýlim, tak Siria a Siru keď (teraz) zoberú na Kalevalu, tak chalani budú piataci. No, dúfam, že sa nemýlim, ak hej, tak napíš. Inak, táto kapitola je dobrá, konečne Becker s riaditeľom zistili, že chalani sú draci (Beckerova ´nechápavosť´ bola dobrá :)). Ak som dobre pochopila, Kirillov otec sa už s ním trochu udobril a vychádza s Kirillom lepšie. A už viem, komu si prisúdila Jamesovu rolu zháňania lásky!! Sire!!! Chudáčik môj maličký, Bren je k nej hrozný a chodí za inými. Ľutujem Leva, môj zlatý, a ja som si myslela, že Rose nie je taká zlá!! No nič, na dnes končím, dúfam, že som povedala všetko. A prosím ťa, ozvi sa, či mám pravdu!!

cmukik pre autorku

(maginy, 25. 3. 2008 15:29)

a este velka pochvala len by som chela vediet kolko maju nasi draci rokov nejako som v tom stratila prehlad