Jdi na obsah Jdi na menu
 


61. Vádí

23. 3. 2008

61. Vádí

 

„Dobre, máme všetko,“ vyhlásil Brentan spokojne a zatiahol uzáver vaku, ktorý im Selena nakoniec darovala. Zmenšený si ho zavesil na krk a schoval pod plášť. Frajersky  si posunul  klobúk na jednu stranu a žmurkol na Kierana.

„Máme dva týždne na to, aby sme dokonale zvládli  transformáciu a lietanie. Myslím si, že čím menej ľudí o tom bude vedieť, tým lepšie,“ vyhlásil ticho Kieran. Kirill s Levom len prikývli , počkali kým na nich Brentan s  Kieranom  nepoužili klimatizačné kúzlo a až potom vyšli zo stanu. Pri jedálenskon stane sa už zhromaždili všetci chlapci, dievčatá sa ešte motali pri svojom stane a niečo tam kutrali. Profesor Becker vyniesol dve krabičky s prenášadlami a komunikačnými odznakmi.

„Dúfam, že nemienite chodiť v púšti po svojich,“  obrátil sa k nim Imre a pripol si odznak na plášť. Sňal si klobúk a prstami si prečesal husté havranie vlasy. Potom si ho znovu nasadil a jedným kútikom úst sa šelmovsky pousmial. Brentan sa na neho pozrel a jemne pokrútil hlavou, prižmúriac pri tom oči. Pohľadom bleskovo strelil k Beckerovi a vzal si  odznak.

„Verím, že aj vy ste mali nejaký dobrý nápad, aby ste si nedrali nohy v piesku,“ oplatil mu  vyzývavo a Imremu v širokom úsmeve zasvietili z opálenej tváre biele zuby. Prešiel si rukou po plášti , akoby si ho uhládzal a pritom podhrnul jeden cíp. Brentan najskôr nič nevidel, ale keď sa lepšie prizrel, zbadal tam pripnutý špendlík v tvare metly. Chvíľočku to nechápal , ale lesk Imreho očí a rozširujúci sa úsmev  mu ukázal pravdu. Metla zmenšená do veľkosti špendlíka!

„Úžasné,“ výdýchol tichúčko a poklepal Imreho po pleci.

„Robili sme na tom takmer celý rok. Vedeli sme, že si na nás dajú pozor, tak sme sa tiež pripravili.“

„A ostatní?“ spýtal sa ticho Kieran a oči mu zaleteli k dievčenskému stanu.

„Všetci sa pripravili,“ pokrčil plecami Imre, „myslím, že dievčatá im dajú najviac zabrať. Majú v pláne zmiznúťim a relaxovať v nejakej oáze tu neďaleko.“

„Som zvedavý, ako sa vám to podarí,“  zapojil sa nenápadne aj Kirill, „ nezabudnite, že nás sledujú. Nedajte sa chytiť!“

„Veľa šťastia!“ poprial im Imre a pripojil sa k skupinke okolo profesora.

„Nebudem vám tu rozprávať čo máte robiť, už ste to počuli a verím, že ste to nezabudli. Buďte opatrní a teraz berte prenášadlá. Na návrat máte dva týždne a sledujte si čas!“ povedal krátko, keď sa okolo neho zhromaždili celý vlčí klan . Bez  dlhých rečí si pobrali z drevenej kazety rôznofarebné kamene s vyrytým číslom a rozostavili sa okolo nich. Profesor mávnutím prútika aktivoval  všetky prenášadlá súčasne a sledoval, ako mu vĺčatá miznú z dohľadu.Vzápätí na to vyšli zo stanu  traja  inštruktori a skúmavo si Beckera premerali.

„Budú sa nám chcieť schovať,“ skonštatoval Werfel a uškrnul sa. Musíme sa popoháhľať, lebo ich nenájdeme.

„Nemusíme,“ zasmial sa Becker, „ale nebude to na škodu. Inak dal som na nich sledovacie kúzlo, ľahko ich nájdete. Kým to nebude nevyhnutné, tak nezasahujte. No a ja dúfam, že tých štyroch nájdem. Vyzerali mimoriadne spokojne a po celý čas si držali uzatvorené mysle. Niečo kujú a bola by hanba, keby nás dobehli takéto škvŕňatá.“ povedal ironicky , zasunul prútik do púzdra, prehodil si vak cez plece a premiestnil sa. Inštruktori ho vzápätí nasledovali .

„Nemám rád premiestňovanie v žiadnej forme,“ vzdychal Lev a masíroval si žalúdok, aby sa mu rýchlejšie vrátil na svoje miesto. Kirill sa obzeral okolo seba, kam ich to vlastne poslali, ale dôrazné Brentanove zakašľanie ho prinútilo venovať mu plnú pozornosť.

„Musíme sa okamžite premiestniť, o chvíľu tu bude jeden z nich a ja naozaj nestojím o divákov,“ súril ich Kieran .

„Nezabudnite, stred pieskovej  panvy,“ upozornil ešte raz Brentan a premiestnil sa. Lev sa zhnusene zaškľabil a keď mu Kirill ponúkol ruku na spoločné premiestnenie, neodmietol. Kieran sa len ticho zasmial a odmiestnil sa ako posledný.

   Ešte takmer nestihli zmiznúť, keď sa o kúsok ďalej primiestnil profesor Becker. Okamžite vytiahol ďalekohľad a pátral po chlapcoch . Prehľadal oblohu  a keď nič nenašiel vyslal pátracie kúzlo. O niekoľko minút vyvaľoval oči na mapu, ktorú si rozprestrel na piesku. Jeho prútik mieril kamsi do vzdialeného konca Sahary, kde chlapci vôbec nemali čo byť.

„Čo tam do pekla robia?“ zvolal neveriacky. Ani na okamžik neveril, žeby prenášadlo bolo chybné. Chlapci sa tam museli dostať v priebehu niekoľkých sekúnd a vlastnými silami. Bolo len pár možností a reálna len jedna , ktorá mu takmer vyrazila dych. „Oni sa vedia premiestňovať! Ja toho Patricka asi zabijem!“ zavyl  ticho , bleskovo poskladal mapu a premiestnil sa. Teraz už vôbec nedbal sa nejaké utajenie, ale už prvý pohľad ho ubezpečil , že prišiel neskoro. A čo bolo horšie, na piesku úhladne poskladané a zaťažené kameňmi ležali štyri žltohnedé plášte aj s klobúkmi. Jeho sledovacie kúzlo bolo na  plášťoch .

„Dúfam, že sme ho striasli,“ mračil sa Kieran a krátkym švihnutím pravačky vyčaroval nenápadný, dvojmiestny stan, ktorý v tieni skál takmer nebolo vidieť. Vedľa tým istým krátkym pohybol vyčaroval podobný aj Brentan.

„Tu by nás nemali nájť,“ upokojoval ich Kirill a pozorne si prezeral skalnaté  podložie koryta rieky, ktorou už celé roky nepretiekla ani kvapka vody.   

  Usporiadanie tábora im netrvalo dlho a vyschnuté koryto rieky im poskytlo dostatok priesoru pre nacvičovanie premeny. Všetci si obliekli nohavice, kabátce a čižmy z dračej kože a bez ohľadu na horúčavu  vyšli von.

„Dobre,“ prižmúril pred bodavými lúčmi slnka  Brentan oči a rozhliadol sa, „ začne  Lev, ten sa premenil ešte len raz. Trochu mu pomôžeme, aby sa tak nevyčerpával. Hneď za ním pôjde Kirill , Kieran a nakoniec ja. Dám na vás pozor, keby sa niečo kazilo. Lev, môžeš začať,“ povedal a trochu si vyhrnul rukávy  hodvábnej košele. Lev si sadol do tieňa vysokého , vymletého brehu a sústredil sa. Kieran s Kirillom ho uprene pozorovali a Brentan s privretými očami sledoval každé hnutie jeho mysle.

„Diffingo vipera partitivus!“ zvolal odrazu Lev a Brentanove ruky prudko švihli zložitým pohybom s viacerými kľučkami.

„Ide na to celkom dobre!“ poznamenal Kieran, ale prerušil ho úpenlivý výkrik strašnej bolesti, ktorá ešte stále sprevádzala Levovu transformáciu. Kirill zbledol  a Kieran  prižmúril s nevôľou oči. Tentokrát trvalo kratšie než sa Lev úplne transformoval a Brentan po celý čas stál bez jediného pohybu a riadil transformáciu organizmu, ktorý sa v podstate nikdy nemal premieňať a už vôbec nie na čarovného tvora. O niekoľko minút ležalo na skalách malé mláďa Uhorského železnobrucháča. Teda malé ako malé. Len dve tony, ale to mu vôbec neuberalo na zlovestnosti.

„Kým si Lev oddýchne...,“ pokrčil plecami Kiriil a prešiel  o kúsok ďalej . Našiel si tienisté miesto a ponoril sa do hlbokej meditácie. Zatiaľ Brentan kontroľoval zdravotný stav  draka a upokojujúco ho hladkal po hlave.

„Si v úplnom poriadu, Lev!“  šepkal mu do ucha na čo drak privrel karmínové oči a zhlboka vydýchol, rozvíriac pri tom malý obláčik jemného piesku.

„Diffingo vipera  partitivus!“ ozvalo sa zvolanie a hneď  za na to aj bolestivý krik. Kirill sa menil. Niekoľko desiatok nervy drásajúcich sekúnd , kým dokončil úplnú transformáciu na neveľkého, červenohnedého draka s krátkymi nohami a veľkými, blanitými krídlami. Kieran sa spokojne pozrel jeho smerom a očami pátral po ďalšom vhodnom mieste na premenu. Našiel ho asi dvadsať metrov ďalej a hneď sa k nemu vydal. Pohodlne sa usalašil v mäkkom piesku, zatvoril oči a o niekoľko sekúnd sa bez jediného zvuku pretransformoval na krásneho tmavozeleného draka s dlhými zlatými rohami. Brentan ho pozoroval s úsmevom na perách a hrdou žiarou v očiach. Keď sa ubezpečil , že sú všetci v poriadku a všade  naokolo je kľud, len zavrel oči a v priebehu niekoľkých sekúnd sa aj sám premenil na jedného z najnebezpečnejších drakov vôbec , na Uhorského chvostorožca. Jeho  čierne šupiny sa leskli na slnku , žlté oči sa  pozorne rozhliadali naokolo .

,Všetci ste v poriadku?´  spýtal sa okamžite  a starostlivo sa pozeral smerom k železnobrucháčovi, ktorý ešte stále ležal  rozčapený ako žaba.

,Jasné,´zaskuhral Lev, ktorý okamžite pochopil, komu tá otázka patrí a opatrne sa postavil na všetky štyri . Zdvihol hlavu na dlhom  krku do výšky a s úžasom sa prezeral ďalších troch drakov, ktorý boli neďaleko neho.

, V tom prípade cvičíme  chôdzu, otočky, švihnutie chvostom. Neskúšajte chrliť oheň, aby sme sa navzájom nepopálili a hlavne, nepokúšajte sa lietať!´ zavelil Brentan a potom pozorne sledoval, ako to kamarátom ide. Sám už dračie telo ovládol a dokonca sa v ňom cítil oveľa lepšie, než v tých zvieracích.

,Ja sa na to môžem...!´ zreval odrazu Lev a Brentan k nemu okamžite otočil oči.

,Čo sa ti stalo?´ vyzvedal Kieran a dlhorožec sa priblížil o niekoľko krokov bližšie.

,Prišiapol som si krídlo,´ šomral  Lev, ,nemôžem si ho vytiahnuť, bojím sa , že si ho roztrhám.´

,A môžeš mi povedať, prečo vláčiš krídla po zemi ako nejakú handru?´ rozčúlil sa Bren a prešiel k Levovi, aby si mohol lepšie obzrieť situáciu, , krídla majú byť hore, alebo si ich zlož!´

,Keď je to také jasné, prečo vás nenapadlo ma o tom informovať?´

  Problém to naozaj bol. Ťažká zadná noha draka stála na konci špicatého krídla a Lev si nedokázal krídlo sám uvoľniť. Všetci traja draci sa snažili poradiť mu, ale on sa bál pohnúť.

,Ja už viem,´ ozval sa odrazu Kier, trochu ho nadvihnem rohami a vy mu to krídlo vytiahnete spod nohy.´

,Ale Zmijozub nie!´ zvreskol Lev vydesene, je jedovatý, ešte nechcem zomrieť

,Tak to ti pekne ďakujem, kamoš,´ urazil sa Kirill a stiahol sa o niekoľko krokov. Takže to nakoniec zostalo na Kieranovi, ktorý podsunul dlhé zlatisté rohy pod Železňákove brucho tesne pri zadnej nohe a oparne ho nadvihol. Brentan , ktorý  zvieral v papuli jeho krídlo ho v pravý čas vytiahol.

,Fajn! Vďaka, už je to dobré,´pochvaľoval si Lev a s úľavou krídlo vystieral.

,Druhýkrát si dávaj pozor,´zašomral Kier a odkolísal sa o kus ďalej, aby náhodou neprišliapol niečo aj jemu.

 Po hodinovom tréningu si dali pohov a premenili sa späť. Z prinesených zásob si pripravili ľahký obed, vypili každý najmenej liter osviežujúceho nápoja a znovu sa pobrali do horúčavy púšte.

„ Výborne  chlapci,“ prikyvoval Brentan a teraz  musíme každý v priebehu hodiny zvládnut spätnú premenu minimálne trikrát.“

„Čo tým myslíš, spätnú premenu?“  znepokojil sa Lev a zamračil sa na Brentana.

„No na draka a späť na človeka,“ informoval ho Bren, „ čím častejšie to budeme skúšať, tým to pôjde jednoduchšie.“

„Dúfam, že máš na zreteli aj to, ako pri tom trpíme! Oboch nás to bolí!“ kričal v panike Lev a zase začal ľutovať, že sa na to dal. A to ešte nevedel, že mu Brentan bude pomáhať tak málo a bolesť bude trvať oveľa dlhšie.

„Práve preto je nutné, aby sme to trénovali,“ vyhlasil  Brentan a usmial sa. Lev sa na neho dlho pozeral a nakoniec s povzdychom prikývol. Už po tretíkrát za posledné dva dni preklínal chvíľu, keď  tak neuvážene súhlasil

  Dni vo vádí leteli závratnou rýchlosťou. Každodenné premeny a pokusy o ovládnutie dračích tiel chlapcov veľmi vyčerpávali. Ale pokroky boli také rýchle, že ich to všetko skôr nadchýňalo, ako znechucovalo. Prvý let bol úžasný zážitok hlavne pre Leva, ktorý sa po prvýkrát takto vzniesol do vzduchu. Letel síce kľukato a vykresľoval na oblohe skutočne prapodivné obrazce, ale letel. No a keď po prvýkrát uvolnili dračí oheň, nepoznalo ich nadšenie mieru. Konečne z nich boli skutoční draci!

  Chlapci sa teda bavili výborne, profesor Becker sa však nebavil vôbec. Použil už všetky prostrieky ktoré poznal na nájdenie štvrtej skupiny, ale všetky zlyhali. Mohol len dúfať, že sú chlapci v poriadku. Ak však dokázali vynaložiť toľko dôvtipu na to, aby sa mu skryli, budú mať dosť rozumu na to, aby prežili. O niekoľko dní sa dozvedel, že aj ostatné skupiny sa pokúsili zmiznúť inštruktorom z dohľadu a len vďaka sledovaciemu kúzlu sa im to nepodarilo. Inštruktori vedeli o každom ich  kroku, ale nezasahovali. Títo študenti  boli veľmi vynaliezaví a všetkým sa páčilo, ako si vĺčatá urobili z výsadku prázdniny.

,Juhúú!´ zavýskol si Lev, keď  sa mu podarilo urobil vo vzduchu perfektnú otočku. Blanité krídla plieskali vo vzduchu a niesli ho spolahlivo. Vysoko nad ním sa mihol červený tieň, ktorý vykrúcal jeden loping za druhým. Kirill sa v dračom tele tiež vyžíval, ale neustále vyhasoval, že orol je aj tak lepší. Dlhoroh a chvostorožec lietali skôr majestátne a na nejaké lopingy si veru nepotrpeli, aj keď ich spolu s ostatnými nacvičovali.Teraz krúžili kdesi vysoko na oblohe a užívali si posledný let. Dnes im končia prázdniny, dnes je posledný  deň výsadku. Zajtra ráno musia byť v tábore a čeliť zvedavým otázkam profesora Beckera.

,Ideme dolu, je čas,´upozornil ich Kieran , ktorý vystúpil najvyšie a teraz sa v širokých kruhoch spúšťal dolu.

,Ešte chvíľku,´žadonil Lev, ktorý sa lietania nevedel nabažiť, neužijeme  si to celý rok,´ upozorňoval kamarátov, ale keď sa okolo neho mihol Kirill a nad ním preleteli dva obrovské tiene, s povzdychom sa pripojil . Menil sa na najťažšieho a najnemotornejšieho zo všetkých drakov a ani to, že vyzeral  hrozivo ho neuspokojovalo. Trénoval tvrdo, aby sa vyrovnal ostatným, ale prirodzený hendikep odstrániť nedokázal. Možno sa to niekedy v budúcnosti zlepší , utešoval sa , keď trochu neohrabane dosadol na dno rieky a ostré pazúre zaškrípali o kamene.

„Konečne si tu,“ privítal ho Kirill od stanu a zhlboka sa napil citrónovej limonády. Druhý pohár držal v rukách a čakal, kým sa Lev nepremení. Teraz to už naozaj netrvalo dlho a keď sa Lev s oroseným pohárom posadil do teplého piesku, prisadol si k nemu a spokojne sa popreťahoval.

„Je to fajn, takto si zalietať,“ ozval sa im nad hlavami Kier, vzal Levovi z ruky nedopitú malinovku a na dúšok ju do seba obrátil.

„Chcel som to dopiť,“ zašomral  Lev namosúrene a Kier sa ticho rozosmial. Zo stanu vyšiel Brntan s dvomi vysokými pohármi. Jeden podal bratovi a druhý vložil do ruky Leva.

„Ty si ešte smädný, však?“ spýtal sa a oči sa mu smiali . „Balíme a odchádzame do tábora,“ povedal po chvíli ticho, „ nechcel by som chodiť po púšti v noci a vrátiť sa musíme do polnoci.“

„Nebolo by lepšie ráno?“ zamrnčal Lev, ale Brentran len energicky pokrútil hlavou.

„Celkom určite nie, strhli by nám body a to nechceme,“  upozornil ho Kier, podal Brenovi prázdny pohár a švihom sa postavil. „Zoberte si zo stanov veci, nech ich môžem odstrániť,“ zavelil a chlapci sa neochotne pustili do balenia. Za dva týždne sa veci v stanoch roztratili a trvalo im takmer hodinu, než ich všetky ponachádzali . Brentan si na krk zavesil zmenšený vak a Kieran odstránil oba stany.

„Do stanu, alebo mimo tábora?“ spýtal sa Kier , keď už všetci boli pripravení na odchod.

„Myslím, že je to už aj tak jedno,“ pokrčil plecami Bren, „ Becker to už celkom určite vie, nemáme dôvod plahočiť sa pieskom. Takže odpoveď znie, do stanu!“

„To sa mi páči,“ rozosmial sa Lev a premiestnil sa. Kirill sa začudovane pozrel na miesto, kde ešte pred okamžikom stál a pokrútil hlavou.

„Čo to do neho vošlo? Veď on neznáša  premiestňovanie !“ spýtal sa Kierana, ale ten len pokrčil plecami a spoločne s Brentanom sa odmiestnil. Kirill sa ponáhľal za nimi. Vyschnuté koryto rieky, ktorá sa stala na krátky čas ich útočiskom osirelo. Vysoko, nad končiarmi pohoria Ahaggar sa začali sťahovať búrkové oblaky a súvislé povrazce vody bičovali strmé úbočia. Čoskoro sa koryto vyschnutej rieky zaplní búrlivým prívalom vody, ktorá sa bude s divokým hukotom rútiť k juhu. Osud sa s dráčatami tentokrát minul len o niekoľko hodín.
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

perfektna poviedka

(lea, 23. 3. 2008 22:14)

Tak som vas konecne dobehla v citani.
Ma to vyhodu, ze sa mozem zapajat do komentarov a nevyhodu, ze bude len jedna kapitola za den :(
Nevadi, na kazdu sa tesim :-)
Migrenu poznam :( pekne si oddychni.

ohen

(maginy, 23. 3. 2008 18:42)

dakujem inac je skvela ani neni vidiet ze mash nejaku depku

bomba

(julili, 23. 3. 2008 16:45)

ty brdooo...ina pecka toto....uff...ale som trpla ci sa im daco neprihodi...ale nastastie nic....teda Becker musle byt riadne vyhukany z toho premiestnovania....to som zvedava co im na to povie:D:D.....hmmm...a Lev sa akosi nezda....ked mu zrazu nevadi premiestnovanie.....a ty Sirael sa pekne vylieckaj....lebo radsej prezijem chvilu bez poviedky ako by osm mala vediet ze si koli tomu ete viac chora.....hmmm.....skore uzdravenie:)

SUPÉÉÉÉÉR

(soraki, 23. 3. 2008 16:02)

Díky, díky za novou kapitoli, včera jsem měla absťáček :-D, jsem na tvé povídce závislá - ja tak hrozně moc pěkná a čtivá a hlavně se neopakuješ :-D. Chudák Becker, ani mu nedivím, že ostatní nechtějí ty čtyři hlídat, taky bych nechtěla :-D. Jsem zvědavá, jak to bude pokračovat, tak se brzy uzdrav :-D. Asi to teď venku řádí, my jsme taky všichni marodi :-D, ale po téhle kapitole je mi hned líp :-D

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA