60.Uprostred púšte
60. Uprostred púšte
„Nedokážem to!“ zvolal zúfalo Lev a padol k zemi. Ruky a tvár mu pokrývali tmavosivé šupiny.
„Dokážeš!“ odporoval mu pokojne Brentan a vzal ho za ruku. „Pozri, podarilo a ti zmeniť si kožu na rukách a tvári. To je veľmi dobrý začiatok, teraz už ti budem môcť aj ja pomáhať!“
„Ja už ale nevládzem!“ zreval Lev, keď videl, že ho Brentan odmieta počúvať.
„Vládzeš,“ mávol len odmietavo rukou, „ keby si skutočne nevládal, ležal by si tu tichúčko a nevrieskal na mňa ako pavian. Oddýchni si a môžeme to skúsiť znovu,“ pozrel na Leva a vošiel do ľahkého hodvábneho stanu, ktorý stál v tieni mohutnej skaly.
Lev zostal nehybne ležať na piesku a v duchy preklínal okamžik, keď im Brentan víťazne oznámil, že sa mu podarilo premeniť sa na draka a že sa to môžu naučiť aj oni. No a keď im pri najbližšej príležitosti predviedol svoju dokonalú premenu, nadšene súhlasili. To pravda ešte nevedeli, aké to bude vyčerpávajúce a ako ťažko im to pôjde. To, že to Brentan dokázal ešte neznamenalo, že aj oni to zvládnu ľavou zadnou. Na to však žiadny z nich nepomyslel. Už sa videli, ako lietajú vo vzduchu a chrlia oheň.
Lev sa pohmýril a nútiac svaly k nejakej činnosti si sadol. Piesok bol horúci, lepil sa mu na spotenú kožu a liezol úplne všade. Vstal a odvliekol sa do stanu, kde bolo príjemne chladno. Striaslo ho, tesnejšie si pritiahol tričko k telo a objal si trup rukami. Takmer bez sily sa zvalil na lôžko.
Brentan otvoril jedno oko a usmial sa. Pomaly vstal, vytiahol zo skrinky džbán plný chladenej limonády, nalial do pohára a odniesol k Levovi.
„Tu máš, napi sa, urobí ti to dobre,“ povedal mäkko a podal mu pohár. Lev sa na neho pozrel takmer nenávistným pohľadom, ale napokon vzal pohár a pomaly ho vyprázdnil.Tú trochu povzbudzujúceho elixíru, ktorý tam Bren primiešal si nevšimol. A tak, keď o niekoľko minút zase sedel pred stanom a sústreďoval sa, považoval to len za svoju zásluhu a Brena vôbec nenapadlo, vyvracať mu to. Pozorne sledoval Levove myšlienky a keď sa chystal vysloviť zaklínadlo, pridal sa neverbálne k nemu a podporil ho svojou mocou.
„Diffingo vipera partitivus!“ zvolal Lev nahlas a Brentan v duchu, pohybujúc súčasne obidvomi rukami. Magická sila oboch sa spojila a zrazila Leva na kolená. Jeho telo sa zmietalo v mocných kŕčoch, pri ktorých sa začala transformácia. Bol to príšerný pohľad , ale Brentan nemihol ani brvou. Pokojne a veľmi pozorne sledoval premenu pripravený zasiahnuť v každom okamžiku, keby sa dialo niečo zlé. Transformáciu bola samozrejme aj veľmi bolestivá a Lev reval z plného hrdla až kým sa mu netransformovali hlasivky. Bolestivý vresk chlapca vystriedal práve taký bolestivý rev, ktorý odrazu utíchol. Ozvena ešte prinášala posledné dozvuky , ale pred Brentanom ležal rozčapený na bruchu majestátny drak. Dlhý krk ležal nevládne na piesku , nohy zakončené hrozivými pazúrmi rozhodené do strán a chvost stočený vedľa tela bol zakončený ostrými bodcami. Veľké blanité krídla ležali tiež nehybne natiahnuté.
Brentan obchádzal draka zo všetkých strán , pohladil oceľovosivé šupiny a potom si čupol k veľkej hlave ležiacej nehybne na zemi.
,Lev, otvor oči,´ vyzval ho pokojne a zasmial sa, , premenil si sa na draka, nechceš sa vidieť?´ lákal ho a znovu sa zasmial, keď sa šupinaté viečka zchveli.
,Jasné že sa chcem vidieť!´ ozvalo sa zavrčanie. , Ale najskôr ťa zožeriem! Máš vôbec predstavu, ako to bolelo?!´ hulákal a z dračieho hrdla sa tiež dralo chrčanie, podobajúce sa prichádzajúcej búrke.
,Viem, aj mňa to spočiatku tak bolelo, ale postupne sa bolesť zmenšovala a teraz sa to už dá vydržaľ. Myslím že sa bolesť postupne stratí, alebo aspoň bude únosná. Ale máš pravdu po prvýkrát to naozaj veľmi bolí.´ priznal pokojne a hľadel do obrovských karmínových očí.
,Tak, kde máš to zrkadlo!´ zavrčal Lev, keď sa poobzeral. Brentan sa usmial a mávnutím ruky vyčaroval veľké zrkadlo a natočil ho tak, aby sa Lev videl.
,Waú!´ ozvalo sa zjajknutie , keď sa Lev po prvýkrát uvidel a vlasný výzor mu takmer vyrazil dych. ,To som skutočne ja?´ spýtal sa po chvíli neveriacky a mierne nadvihol hlavu, aby si ju mohol lepšie poobzerať.,No teda, to je naozaj hrôzostrašné,´ oznámil po chvíli Brentanovi , , vlastná matka by ma nepoznala.´
,Tak to sa môžeš staviť,´prikývol Brentan vážne, , skús sa postaviť, ale opatrne!´ požiadal Leva a pre istotu o kúsok poodstúpil. Drak sa zamrvil, pomalyčky stiahol pod seba nohy a pokúsil sa postaviť sa na ne. Našťastie mal dostatočné skúsenosti z premeny na tigra a tak po niekoľkých neúspešných pokusoch a jednom prevrátení sa na bok, sa mu to podarilo. Pritom si občas pomáhal mávnutím krídiel. Zakaždým však zvíril celý oblak piesku .
,Prestaň mávať tými krídlami,´zlostil a Brentan, keď mu zrnká piesku zaškrípali v ruboch. ,Lietanie budeme nacvičovať inokedy. Dnes bude stačiť, keď sa tu poprechádzaš.´
,Ale ja by som si celom rád zalietal,´zaskuhral Lev a Brentan sa rozosmial.
, Žuchol by si na zem, len by to zadunelo! Lietanie nie je také jednoduché ako vyzerá zdiaľky, musí sa to vedieť!´
Konečne sa Levovi podarilo postaviť sa na všetky štyri nohy a udržať rovnováhu. Naširoko roztiahol krídla a zdvihol hlavu do výšky. Chvíľu to vyzeralo, že sa mu zatočila a že znovu spadne ako vrece zemiakov, ale ustál to a opatrne sa porozhliadol okolo seba z dračej perspektívy.
,No páni draci!´ zvolal nadšene. , Tak toto je určite lepšie než byť tigrom, aj keď ani to nie je na zahodenie,´nadchýňal sa a stále krútil hlavou zo strany na stranu. Brentan to pozoroval so znepokojením.
,Lev!´zavolal na neho a snažil sa prerušiť jeho nadšenú tirádu. , Lev, okamžite s tým prestaň, lebo sa ti zatočí hlava!´ varoval ho, ale bolo neskoro. Oceľovosivá koža draka odrazu zmatnela a Lev zmĺkol. Drak sa mierne zakolísal a potom v snahe nespadnúť na čumák začal zúrivo mávať krídlami. Brentan sa otočil a zdrhal z ich dosahu tak rýchle, ako len vládal. Za najbližšiu skalu urobil takmer rybičku, ale okamžite sa otočil, aby mohol kamarátovi pomôcť. V tom okamihu sa zem v okolí citeľne zatriasla, z hrdla draka sa ozvalo udivené napoly zarevanie, napoly výkrik a jeho telo premohla gravitácia. Zase ležal rozčapený na opancierovanom bruchu a triasol sa ako huspenina na tanieri. Brentan vyliezol spoza kameňa a ticho sa pochechtával.
,Takže na dnes to stačilo,´ povedal a mal čo robiť, aby sa nezačal smiať nahlas. ,Premeň sa späť!´prikázal a chvíľu čakal. Nič sa však nedialo a ani Lev sa neozýval. Brentan znervóznel. Drak bol pri vedomí, gúľal očami, triasol sa a robil množstvo mimovoľných pohybov, ale bol to stále drak a nie Lev. ,Lev! Si v poriadku!´ zvolal vydesene a spozoroval, že otriasanie dračieho tela sa zintenzívnilo.
,Nie, nie som v poriadku!´zahučal Lev odrazu podráždene., Povieš mi, aby som sa premenil späť, ale ako to mám urobiť, to už nepovieš.´ Brentan zostal vyvalene civieť na neho . Otváral a zatváral ústa a potom sa nahlas rozosmial.
„Ale to predsa vieš! Urob to presne tak, ako keď sa meníš z tigra.“
,Keď ja ani neviem, ako sa mením z tigra,´ zašomral odrazu Lev zmierlivo. , Nikdy som nad tým takto nerozmýšľal. Prišlo to tak akoby samé , proste som sa premenil na tigra a z tigra na mňa. Ale ako to robím...´ hlások pomaly zanikol. Brentanovi počas Levovej reči liezlo obočie údivom stále vyššie a vyššie .
„Tak na tomto zdá sa budeme musieť trochu popracovať,“ prikývol napokon, odstúpil niekoľko krokov a natiahol obe ruky. Chvíľu sa koncentroval, lebo premeniť draka na človeka je predsa len oveľa náročnejšie na energiu, než obyčajná premena a zvolal: „ Muto effigies!“ Z oboch rúk mu vytriskol široký prúd zlatavej žiari a zalial celé dračie telo. Drak sa pod náporom energie začal triať, bolestne zareval a na piesku ležal s tvárou skrútenou od bolesti zase Lev. Brentan sa k nemu rozbehol a trochu vydesene si k nemu kľakol.
„Si v poriadku?“ spýtal sa . Lev kývol hlavou a črty jeho tváre sa začali uvoľňovať, keď bolestivé kŕče sprevádzajúce premenu odozneli. Bren si s úľavou sadol do piesku vedľa neho a zase sa začal usmievať. „Uvedomuješ si, že si sa premenil? Odteraz to pôjde oveľa jednoduchšie,“ doložil so širokým úsmevom, ktorý sa mu pri ďalšej myšlienke, ktorá ho napadla zmenil na diabolský úškrn. ,Áno, všetko pôjde oveľa jednoduchšie, veď táto premena môže byť len začiatkom. A čo keby so v budúcnosti vyskúšali premenu aj na ďalšie čarovné tvory – potvory?´ Lev, ktorý práve zdvihol hlavu a pozrel sa na neho sa vydesil. Tento výraz na Brentanovej tvári neveštil nič dobrého.
„Okamžite mi povedz, na čo si myslel!“ vyštekol podráždene a vytrhol tak Brentana zo zamyslenia. Ten sa prekvapene na neho pozrel, ale hneď zareagoval.
„Na to, že ak sa okamžite nevrátime, Becker nás roztrhne ako žaby , lebo zistí že nie sme v tábore,“ povedal a pozrel na hodinky. „ O pár minút nám začína popoludňajší program,“ pripomenul , vstal a pobral sa k stanu. Zrušil ho jediným švihnutím ruky , obrátil sa k Levovi a zamračil sa. „Na čo ešte čakáš? Myslel som , že si už preč!“ Lev sa ošil a potom sa s tvárou stiahnutou do sústredenej grimasy premiestnil. Brentan len pokrútil hlavou a nasledoval ho. Jeho nohy sa ledva dotkli dlážky v stane a pred očami mu ešte vírili prúdy energie, keď sa stanové dielce rohrnuli a dnu strčil hlavu Walter. Prebehol po nich očami a prekvapene pozrel na Brena stojaceho uprostred stanu.
„Vy ešte nie ste pripravení? O chvíľu vyrážame!“ zavolal a s úsmevom sa stiahol.
„Fajn,“ vydýchol si Brentan a pozrel na Kiera zdvíhajúceho sa z lôžka, „ pripravili ste to?“
„Uhm!“ zavrčal ospalo Kier a drgol do spiaceho Kirilla. Ten sa len otočil, ale na ďalšie a oveľa dôraznejšie upozornenie otvoril neochotne oči.
„Vy ste už tu?“ zašomral a potom sa pozrel so spýtavým výrazom na Leva. „Tak ako? Podarilo sa?“
„Jasné!“ vyhlásil Lev a hrdo vypäl hruď . Kier šľahol pohľadom po bratovi a úsmešok, ktorý mu preletel po tvári, mu neunikol. Bolo mu jasné, že Brentan musel Levovi pomáhať.
„No a? Ako vyzeráš?“ vypytoval sa Kirill, kým si do batoha strkal všetko, čo bude potrebovať na dnešný pochod .
"Úplne bombasticky! Veď počkaj, keď sa najbližšie premením , potom ma uvidíš! Som úplne hrôzostrašný!" básnil Lev nadšene , ale potom si spomenul, čo ho čaká. „Koľko kilometrov to zase budeme šľapať?“ spýtal sa unavene a túžobne pozrel na svoju nedotknutú postel.
„Dnes nás šetrili, len tridsať a vrátime sa neskoro v noci, tak berte aj niečo na jedenie. Zíde sa, Lev vyzerá veľmi vyhladnutý ,“ doložil so smiecho Kirill a vyšiel o stanu. Brentan si prehodil batoh cez plece, počkal, kým sa k nemu pripoja Lev s Kieranom a vyšiel von. Vonkajšia teplota v tábore bola oveľa vyššia než v klimatizovanom stane a horúčava ich priam ovalila. Celé telo sa im v jedinom okamžilo pokrylo drobnými kvapôčkami potu. Brentan sa znechutene zašľabil a mávol okolo seba rukou. Po ďalšom mávnutí sa spokojne usmial a kráčal k skupinke spolužiakov stojacich okolo profesora Beckera.
„Dnešný pochod je posledný pred výsadkom,“ rozprával im profesor a šelmovsky sa usmieval. „Tentokrát si dáme na vás pozor,“ doložil a mladí vlci sa rozosmiali.
„Budeme mať na návrat zase dva týžne?“ spýtala sa Wanda s úsmevom. Všetky dievčatá sa spiklenecky pridali, pretože predchádzajúci výsadok sa výborne bavili a nedbali by zase si to zopakovať. Becker na ne podozrievavo pozrel a prikývol.
„Áno, dva týždne a zaručujem vám, že tentokrát ich nestrávite v stanoch a poležiačky!“ vyhrážal sa, ale na tvárach jeho študentov sa objavili potuteľné úsmevy, ktoré okamžite zmizli. Profesor si len povzdychol a potom ukázal k netrpezlivo prešľapujúcemu Werfelovi. Váš inštruktor už na vás čaká. Čím neskôr vyrazíte, tým neskôr sa vrátite a ešte sa musíte pripraviť na zajtra.“ upozornil ich a keď sa neochotne otočili a kráčali k Werfelovi, sledoval ich pohľadom.
Inštruktor prebehol celú skupinu pohľadom a keď sa uistil, že sú všetci otočil sa a vykročil do púšte. Ak mimo stanu bolo horúco, tak za hranicami tábora bola horúčava ako v pekle. Tábor sa nachádzal uprostred náhornej plošiny Tassili, na východ od pohoria Ahaggar. Medzi horskými chrbátmi boli panvy naplnené pieskom s vysokými dunami, ktoré vietor neustále presúval. Tam teraz mieril Werfel a vĺčatá kráčali šomrajúc za ním. Slnko rozpálilo kamene a horúčava bola takmer neznesiteľná. Akýkoľvek dotyk s kamenným podkladom by znamenal popáleninu na odkrytej koži. Dlhé plášte svetlohnedej farby a vysoké topánky s pevnou podrážkou ich chránili pred spáleninami a vyvrtnutými členkami. Klobúky so širokými strieškami pred úpalom a hlavne im tienili tváre. Snažili sa udržať krok s Werfelom , preskakovali kamene, šmýkali sa na hrubom štrku a smiali sa , keď niektorí z nich smiešne mával rukami v snahe udržať rovnováhu a nezvaliť sa medzi rozpálené kamene. Po tvárach im tiekli potôčiky potu, ktoré si utierali do rukávov plášťov, aby ich pot neštípal v očiach. Len jeden zo študentov si vykračoval, akoby ani nebol v púšti a jeho koža sa neligotala potom.
„Bren, ako to, že sa nepotíš?“ spýtala sa odrazu Rose, keď si už asi po stí raz utrela tvár . Závistlivo sa pozrela na sviežu Brenovu pokožku a záhadný úsmev na jeho tvári.
„Nie som mukel, nemusím sa potiť,“ odvrkol myknúc plecom. Kieran sana neho zamračene pozrel a po chvíli sa ho ticho spýtal.
„Čo si použil?“
„Stabilizačné kúzlo z Nexu skombinované s klimatizačným,“ odpovedal mu brat s úsmevom a naklonil sa k nemu, aby mu ho mohol pošepkať do ucha. Kieranovi sa rozšírili oči úžasom a nadôverou.
„Môže sa to takto pospájať? Ako vieš, čo to spraví?“ Brentan len pokrčil placami.
„Cítim to,“ povedal po chvíli, „viem že je to dobre a keď mám tento pocit, tak to vždy funguje správne.“
„Nahlas alebo neverbálne? spýtal sa po chvíli, keď si to všetko premyslel.
„To druhé,“ odpovedal brat krátko a zamyslene sa pozrel na kvapky potu stekajúce po Kirillovej tvári. Chvíľu premýšľal a potom nenápadne mávol rukou smerom k nemu. Pohyb zamaskoval zakymácaním sa na oblom kameni. Kirill sa v šoku zastavil , prešiel si rukou po tvári a pozrel sa dookola. Jeho pohľad sa zastavil na jednostrannom Brenovom úškrne. Oči sa mu rozšírili, ale potom sa usmial a ďakovne prikývol. Kieran najskôr aplikoval kúzlo na seba a keď sa presvedčil o tom, že správne funguje , poskytol podobný konfort aj Levovi. Teraz im už naozaj nič nebránilo v tom, aby si vychutnávali putovanie púšťou.
Komentáře
Přehled komentářů
tedaaaaaaaaaaa......supeeeeeeeeer......Takze Lev sa nam uz premenil....no to je sila.....a ten Brentan...niekedy neviem co si mam o nom mysliet.....to kombinovanie kuziel.....uff....akoze musim sa priznat ze som neska nechcela ist na net....akoze post....ale som nevedela vydrzat bez tejto poviedky....no proste bomba...:)
Taky jsem
(soraki, 21. 3. 2008 19:10)pochopila, že se mění jen ti dva. Ale to je jedno, protože je to úplně super. Fakt je, že Brentan mě tou mocí kolikrát děsí, hlavně to, jak si vymýšlí a kombinuje kouzla ..., ale má být po kom chytrý, že jo. A ten vysadek, no, už se těším, ale nemyslím, že poletí jako draci, mohl by je někdo vidět - ikdyž Bren možná vymyslí nějaké zastírací kouzlo na draky, ikdyž ne ně moc kouzel neplatí...
bella:
(Cassie, 21. 3. 2008 17:17)ale veď oni sa už všetci premieňajú! Ja som to pochopila tak, pretože keď sa vrátili Lev aj Bren do stanu, tak sa tam pýtali tie blbosti, si to prečítaj... ja to chápem tak, že sa už vedia premieňať na rakov. Mimochodom, máme tu ďalšiu okrúhlu kapitolu, k čomu blahoželám :))
tss
(Cassie, 21. 3. 2008 17:15)fakt dobré :) Teším sa na výsadok, určite to zase skončí tak, ako na minulom výsadku :). A chlapci keď ešte poletia ako draci... fúú!! Paráda!! Sa už teším. To stabilizačné kúzlo skombinované s klimatizačným z Nexu bolo skvelé. Patricka by porazilo, keby sa to dozvedel. A súhlasím s meg, Bren má riadnu moc :). A keď si ešte vymyslí, že sa budú premieňať na iné čarodejnícke potvorky (o nesmrteľnej hydre pochybujem, že sa na to premenia), tak budú fakt veľkí čarodejníci... hoci, oni už nimi sú. Na dnes končím, teším sa ńa ďalšiu kapču :)
jedno nechapem
(bella, 21. 3. 2008 17:13)vsetci sa vedia uz premienat alebo len tí dvaja???predsa by bolo jednoduchsie keby sa to najprv naucil kieran ved je mocnejsi carodejnik a potom by jeden pomohol levovi a druhy kirilovi a ten vysadok by mohli vsetci letiet ako draci....bolo by to o dost rychlejsie ne???
draciiiiiiiiii :-D
(meg, 21. 3. 2008 16:49)tak tohle bylo vážně super...už se mění na draky...už se těšim až se budou měnit všichni najednou a ostatní budou zírat :-D a to klimatizační kouzlo bylo taky skvělý,bren má vážně velkou moc...někdy až moc velkou...jsem zvědavá na další výsadek...a jestli je bren naučí všechny se přeměnit a oni poletí jako draci...to by bylo parádní!!!!!už se nemůžu dočkat
waw
(julili, 21. 3. 2008 19:59)