Jdi na obsah Jdi na menu
 


59. Voľné dni !

20. 3. 2008

59.    „Voľné dni!“

„Mama!“ Lev sa odtiahol a pozrel sa mame do tváre, „ písala si mi, že máš novú prácu a preto pre mňa nemôžeš prísť a teraz si tu!“

„Nie si rád?“ začudovala sa pani Žukovová a usmiala sa na syna láskavým úsmevom.

„Som, ale...“ zamračil sa a pozrel na ňu spod obočia, „ čo tvoja práca?“

„No,“ trochu krivo sa usmiala a potom pozrela na Patricka, postrapatila Levovi vlasy a povzdychla si, „ vyzerá to tak, že toto bude moja práca,“ doložila a široko mávla rukou dokola. Patrick, ktorý ju začul sa spokojne zasmial a prikývol.

   Táto žena sa mu veľmi páčila. Vysoká, štíhla  s bleskovými reakciami a obrovskou zásobou kúziel, ktoré dokázala veľmi pohotovo používať. Na tvári sa jej červenela ešte nezahojená jazva, ktorá jej pretínala celé líce, až k sluche.  Ale oči sa jej smiali a na perách jej takmer stále sídlil jemný úsmev. Vyžarovala z nej stálosť a pohoda. Páčila sa aj Selene a výborne si s ňou rozumela. Padli si do oka okamžite, ako sa uvideli. No a keď videla Ivara a to, čo ten špunt dokáže , s radosťou likvidovala jednu pohromu za druhou.

„To je tu teraz stále takto veselo?“ spýtal sa odrazu Kieran, ktorý s rozšírenými očami pozoroval, ako sa Selena snaží urobiť z hospodárskeho dvora  zase obývaciu izbu.

„Väčšinou,“ vložila sa do toho Sira,  „ Ivar si teraz obľúbil zvieratká a tak sú proste všade. Je mu úplne jedno, čo na ne premení a tak sa tu pestúnky striedajú ako na bežiacom páse. Jednu dokonca premenil na veľrybu práve vtedy, keď bola s ním sama v izbe. Nikto sa k nej nemohol dostať celé dve hodiny. Všetci si už mysleli, že tam umrie na dehydratáciu, ale tvoj otec sa tam akosi dostal. Len mi nikto nechce povedať ako, keď dvere privalila tá veľryba.“ zamračila sa  podozrievavo na Patricka.

„Fíha!“ pískol ticho Kirill a pozrel bokom na Brentana. „To vyzerá dokonca dosť nebezpečne,“ začal , ale Sira mu zase nedala dohovoriť.

„Hlavne je to veľmi nepohodlné,“ šomrala , „ kedykoľvek si chceš sadnúť, musíš si nejakú sliepku, alebo hada , alebo prasa premeniť na stoličku. Keď chceš čaj, čaruješ pol hodiny, kým nájdeš čajník a šálky a tak ďalej,“ doložila  a zatvárila  sa  prosebne, pozerajúc sa Patrickovi do očí. „Nedalo by sa zariadiť, aby Ivar vyrástol rýchlejšie? Keď bude starší bude rozumnejší a prestane nám všetko premieňať .“

„Sira!“ ozvalo sa od dverí ostré zvolanie. „Okamžite sa ospravedlň!“  povedal prísne Remus a oči sa mu  blýskali hnevom. Sira sa stiahla a smutne pozrela na Patricka.

„Prepáčte, prosím, nemyslela som to tak,“ povedala, ale Patrick len mávol rukou.

„Nuž, v podstate má pravdu,“ pokrčil plecami a vzdychol si, „ ale naozaj sa nedá zariadiť, aby Ivar vyrástol rýchlejšie. Je  mi ľúto, že je s tým toľko problémov,“ pohladil dievčatko po vláskoch a švihnutím prútika  premenil dve korytnačky , lezúce po dlážke na stoličky.

„Pani Adminsová si ani nezabalila, tak sa odtiaľto ponáhľala,“ pokrútil hlavou Remus, voľným krokom prešiel do vedľajšej izby a spoza pohovky vytiahol malé čiernovlasé chlapča s veľkými šedými očami, cucajúce si palec na pravej ruke. Dieťa sa mu usalašilo v náručí a nedôverčivo si premeriavalo neznámych ľudí.

„Ahoj  bráško,“ usmial sa odrazu  Brentan a prikročil k Remusovi. Kieran sa k nemu okamžite pripojil a obaja sa malému začali prihovárať. Chvíľu sa na nich mračil, tisol sa pevnejšie k mocnému ramenu Remusa, ale potom si ich prezeral so stále väčším záujmom. Kirill si tento pohľad všimol a rozosmial sa.

„O čo sa stavíte že práve premýšľa , na aké zvieratko by vás mohol premeniť?“ spýtal sa a mykol hlavou  k Ivarovi. Malý dosť prekvapene zdvihol hlavu , zahľadel sa na Kirilla a usmial sa.

„Tlop,tlop!“ zamlaskal jazýčkom , napodobujúc koníka a Kirillova stolička  sa v tom okamžiku začala meniť. Selena a Levova mama tasili prútiky, ale ktosi bol ešte rýchlejší. Brentan, ktorý sa so záujmom pozeral na brata sa bleskovo zvrtol a mávol rukou.

„Áááuu!“ zvýskol Kirill, keď sa mu stolička pod zadkom rozkývala a v priebehu sekundy prešla dvomi premenami. Najskôr na koňa a vzápätí zase na stoličku. Bol taký prekvapený, že z nej žuchol dolu. Teraz sedel vedľa stola  a  zízal okolo seba.

„Vidíš!“ zvolala Selena k Patrickovi. „Jeho by sme potrebovali ! Je rýchlejší než tajpan !“

„No a hlavne sa nemusí namáhať vyťahovaním prútika. To sa to potom čaruje,“ šomral si Patrick, ale uznanlivo sa na syna usmial. Kieran sa na to všetko udivene pozeral a chvíľami len krútil hlavou.

„Otec, prečo ste vlastne nepoužili to stabilizačné kúzlo z Nexu?“ spýtal sa , keď sa všetko zase na chvíľu upokojili. Brentan, Remus a Patrick sa k nemu otočili, akoby ich bodol. Brentanovi v očiach zaiskrilo poznaním, otcovi a Remusovi spadla sánka prekvapením.

  Ticho v miestnosti by sa dalo porcovať, baliť a vyvážať, také bolo hutné! Prvá sa pohla Selena, ktorá podišla k Remusovi a vzala mu Ivara. Patrick zaklapol ústa, až mu zuby klepli o seba a zamrkal, akoby potreboval viac času na spamätanie sa a Remus sa zamračil. 

„Odkiaľ vieš...?“ začal Patrick, ale potom mu pohľad padol na spoločnosť okolo stola . Zamračil sa na synov a kývol k dverám. „Myslím, že budeme musieť pokračovať v knižnici, táto otázka je príliš vážna na to, aby sme ju zanedbali,“ povedal a počkal, kým synovia vyšli z dverí. Ospravedlňujúco sa pozrel na Selenu a spolu s Remusom ich nasledoval.

„Čítali ste ju?“ spýtal sa okamžite, len čo dovrel dvere a prebodával oboch pohľadom. Kieran s Brentanom prikývli a dosť nechápavo sa na neho pozerali.

„Ako ste sa k nej vôbec dostali?“ nechápal Remus, keď vkročili do krbu.

„Jednoducho,“ vysvetľoval Brentan, „hľadali sme niečo v knižnici a tá kniha nás zaujala. Má pekný obal a aj názov je taký nezvyčajný, tak sme si ju požičali a prečítali. Nechápem, prečo vás to tak rozčúlilo,“ zamračil sa na Remusa a potom aj na otca.

„Okrem toho, že tá kniha obsahuje množstvo nebezpečných zaklínadiel z čiernej mágie, vôbec ste sa k nej  nemali dostať,“ takmer kričal Patrick a rozrazil dvere na knižnici. Rýchlym krokom prešiel k bočnej stene, kde boli v zasklenenej knižnici uložené všetky nebezpečné knihy. Podišiel k nej a s vytiahnutým prútikom skontroloval ochranné kliadby. „ Je na tom stupeň desať!“ zvolal a potom sa obrátil k Brentanovi. „Otvor ju a vyber knihu Nexu!“ prikázal ostro. Brentan sa na neho prekvapene  pozrel , natiahol ruku vzal za kľučku a potiahol. Dvere sa nehlučne otvorili, Brentan siahol dnu  a vytiahol veľkú knihu v červených doskách. Podal ju otcovi , ktorý tu stál ako Lótova žena s pootvorenými ústami. Neveriacky sa na synov pozeral a krútil hlavou. Remus nevyzeral o nič lepšie.

„Je tam desina a on to otvorí akoby tam nebolo vôbec nič!“ zvolal odrazu otec a išiel si sadnúť na najbližšiu stoličku. „Vlastne, prečo sa čudujem?“  neprestával krútiť hlavou a listoval v knihe. Po chvíli zdvihol hlavu  a spýtal sa:  „ Kde je vlastne to stabilizačné kúzlo, ktoré si spomínal? Ja si na nič podobné nepamätám,“ pozrel na Kierana a zavolal si ho k sebe. Kier vzal knihu a tiež v nej chvíľu listoval. Potom sa pristavil pri jednej stránke , ukázal prstom na akýsi odstavec a podal knihu späť otcovi. Ten sa začítal spolu s Remusom, ktorý mu nakúkal ponad plece.  

„Nemalo by to byť ťažké, ale bude lepšie, ak to urobia chlapci,“ vraštil čelo Remus, keď si čítal postup. Patrick sa najskôr zamračil, zazrel na Remusa a potom váhavo súhlasil.

„Viete to spamäti?“ spýtal sa synov a keď prikývli zaklapol knihu, vrátil ju do knižnice a zo dva razy mávol prútikom.  Potom sa vrátili do súkromných izieb. Keď sa Selena dozvedela, že tu je možnosť znovu získať stabilný nábytok v miestnostiach, veľmi rada vzala Ivara a vyšla na chodbu, aby mohli chlaci zaklínať bez obáv o ich bezpečnosť. Patrick s Remuom sa však na to išli pozrieť. Kirill a Lev sa len uškŕňali a pretože s mágiou bratov O´Brayenovcov mali už bohaté skúsenosti, nepotrebovali vidieť ďalšiu ukážku a prešli radšej do pridelenej izby, aby si trochu odpočinuli. Po skorom obede sa mal začať ich výcvik v premiestňovaní.

„Perennis habitus res!“ ozývalo sa po byte niekoľko minút , kým si chlapci neboli istí, že každý predmet, ktorý sa tu nachádza kúzlo zasiahlo. No a potom tam pustili malého Ivara a Jenni. Deti chvíľu pobehovali, hrali sa, naháňali sa a nič sa nestalo. Žiadna stolička neutiekla z bytu po svojich štyroch nohách , nič tam nekvíkalo, nekotkodákalo a ani neeržalo.

„Uf! Ani neviete aká je to úľava, sadnúť si na stoličku a vedieť, že vás nezhodí a na nič sa nepremení.“ Vyhlásila Selena ,  keď to všetko bolo hotové.

„Ešte počkaj, uvidíme ako to bude fungovať a či to kúzlo vydrží aj nájazdy Ivarovej mágie,“ varoval ju Patrick, ale Selena len mávla rukou, odchytila malú Jenni a udrela na gong. Na stole sa objavil podnos s jedlom pre deti. Kieran s Brentanom radšej odišli do svojej izby, aby si odložili kufre a trochu si oddýchli. 

 Po obede začali s výcvikom premiestňovania. Remus im v telocvični pripravil niekoľko rôznofarebných kruhov a s úsmevom si ich odviedol priamo od stola.

„Naozaj musíme?“ skuhral Kieran a smutne sa pozeral za vzďalujúcim sa Síriusom a Sirou. Remus sa uškrnul a kývol k nim hlavou.

„Nezáviď! Majú hodinu čarovania s vašim otcom a on nepatrí medzi tých najtrpezlivejších,“ doložil so smiechom.  Pri vstupe do  telocvične sa  zvedavo obzerali, čo sa za ten čas, čo tu neboli niečo zmenilo.

„Je to tu stále rovnaké,“ zasmial sa Brentan , „ sem sa Ivar ešte nedostal.“

„Tak,“ začal s vysvetľovaním Remus, „ každý si vyberte nejakú farbu a postavte sa do kruhu. Druhý kruh bude cieľovým miestom pre premiestnenie. Začnete  tým, že sa sústredíte na svoje telo, na každú jeho čiastočku a keď sa vám to podarí, tak ho svojou mysľou uchopíte a prenesiete do druhého kruhu. Upozorňujem vás, že pokiaľ si nebudete istí, že ovládate svoje telo, nezačínajte s prenášaním. Mohli by ste sa roztrhnúť.“ varoval ich vážne a ukázal sa kruhy.

  Chlapci sa rozostavili po telocvični a ponorili sa do meditačnej úrovne. Toto bolo jednoduché cvičenie, veď v škole už dávno  robili oveľa ťažšie a zložitejšie . Remus z nich nespúšťal oči a prútik mal pripravený, keby sa náhodou niečo stalo. O niekoľko minút sústreďovania sa , zmizol Kieran zo svojho kruhu a objavil sa v cieľovom. Vzápätí ho nasledoval aj Brentan. Kým sa po prvýkrát premiestnili Kirill a Lev, vyskúšali si premiestnenie viackrát .

„Nie je to až také ťažké,“ zasmial sa Kirill, keď sa vracali do južného krídla.

„No ja neviem,“ šomral si popod nos Lev, „ vyzerá to ľahko a nakoniec nás to ako obvykle niečím nepríjemným prekvapí. “ povedal a potom sa odrazu zastavil. „Nepočujete nič? Akoby tu niekde kotkodákali sliepky a aj husi počujem,“ krútil hlavou dookola a snažil sa určiť, odkiaľ zvuk prichádza. Potom sa odrazu rozosmial : „Ja už viem, Ivar zase premenil všetok  nábytok na hydinu!“

„Nebuď stále taký pesimista,“ zasmial sa  Kieran, ale okamžite ako zabočil za roh mu úsmev  doslova stiekol z tváre. Oproti nemu a valil veľký kŕdel domáceho vtáctva, pomedzi ktoré sa preplietalo zopár mačiek a psov  rôznych  plemien.

„A to je čo!“  zvolal Brentan a neveril vlastným očiam. V mihu sa postavil vedľa brata a s natiahnutými rukami .

„Muto effigies!“  zvolali obaja a ako boli prekvapení a nahnevaní, videli Kirill s Levom na vlastné oči, ako im z rúk vyletel mocný prúd energie, ktorý zasiahol všetky utekajúce zvieratá. V nasledujúcom momente sa chodbou rozľahlo ticho a dlažba bola pokrytá  množstvom gumových a plyšových zvieratiek.

„No veď preto!“ vyhlásil zamračene Brentan.

„Aj ty si si myslel, že naše kúzlo zlomil?“ spýtal sa ešte väčšmi zamračený Kieran a mávol rukou nad hračkami. Vzniesli sa do vzduchu a zamierili k dverám otcovho bytu. Brentan ich na diaľku pohybom pravačky otvoril a Kieran celý ten náklad zložil.

„Niečo vám utieklo,“ oznámil, keď vošiel do izby. Selena zdvihla oči a výraz tváre sa sa je zmenil. Pozrela na hračky, potom sa bleskovo obzrela a vyskočila spoza stola. Stolička , ktorú prudko odsunula spadla. Nevšímala si to, ale vybehla von, rozraziac si cestu medzi chlapcami.

„Galina!“ zvolala a Lev sa v tom momente vrhol za ňou. Dvere na druhej strane chodby  sa otvorili a Levova mama vyzrela von.  

„Deje sa niečo?“ spýtala sa prekvapene a valila oči sa vydesené tváre Seleny a Leva. Selena sa od úľavy až zapotácala a musela sa oprieť o stenu. Lev  zhlboka dýchal a v očiach mal slzy.

„A ja som si myslel, že my to máme v škole ťažké,“ šepol bratovi Kieran, keď si  znovu prezrel bielu Seleninu tvár. „Vidím však, že ani tu to nemajú ľahšie, takže od dnešného dňa prestávam šomrať,“ dodal a Brentan sa na neho prekvapene pozrel.

„Nedávam tomu viac než týždeň,“ zavrčal posmešne, „ zabudol si na letný tábor.“

„Pf! Letný tábor je malina, to zvládneme ľavou zadnou, teda ak sme prešli,“ odfrkol si Kieran a pobral sa za Levom.

„Aby si sa nemýlil,“ zašomral si potichu Bren a vyšiel na chodbu.

  Celý nasledujúci týdeň sa niesol v znamení neustáleho odstraňovania následkov Ivarových hier, precvičovania premiestňovania na stále väčšie vzdialenosti a očakávania listou zo školy. Čím väčšmi sa blížil Juhannus, tým boli chlapci nervóznejší. Márne ich Brentan upokojoval  tvrdením, že celkom určite prešli, čakali na listy stále netrpezlivejšie.

„Máte tu poštu!“ zavolal deň pred Juhannusom Patrick a vytiahol listy. Chlapci boli takí nervózny, že sa ani nepohli, len k nemu otočili hlavy. Prvý sa spamätal Brentan, vstal zo zeme, kde sa doteraz hral s Ivarom a vzal otcovi listy z ruky.

„Ďakujeme,“ povedal s úsmevom, podal ich Kierovi a svoj okamžite otvoril. Stačil mu jediný pohľad na to, aby sa mu po tvári rozlial spokojný úsmev. Pozrel sa na ostatných a aj oni sa usmievali. Prešli! Všetci držali v rukách pozvánky na letný tábor.

 

 

 

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Iné zaujímavé poviedky

(Triana, 21. 3. 2008 14:06)

Vie mi niekto odporúčiť nejaké zaujímavé poviedky...najlepšie keby už boli dopísané,lebo si to rada čítam v kope.
Veľa som ich už prečítala, ale chcela by som ešte ďalšie...
kontakt: chesinko@centrum.sk

Zvedavosť

(Triana, 21. 3. 2008 14:04)

Kedy konečne povie Patrik pravdu Remusovi...myslím to že je vlastne Sirius...už som nedočkavá kedy sa to dozvie...a Brentan sa nejako prejaví ako Harry???

Koľko bude kapitol

(Triana, 21. 3. 2008 14:00)

Chcela by som vedieť koľko bude mať kapitol táto poviedočka...Je fakt úžasna a vždy s očakávaním čakám ďalšiu a ďalšiu.
Je to fakt super príbeh
Len tak ďalej :-)

Ivar

(soraki, 21. 3. 2008 11:16)

je miláček :-D, rozhodně bych ho chtěla doma :-DDD. Ještě, že jsou kluci tak šikovní a poradili s tím jeho "hraním". A super, že všichni prošli... A tábor bude zase nějaký pochod, nebo něco těžšího? Těším se na další kapitolku :-D

skvele

(jaja, 20. 3. 2008 19:17)

s Ivarom nie je ziadna nuda :D..som zvedava ako to budu zvladat ked chlapci odidu..a ako Brantan otvoril tu kniznicu ako keby tam ziadne ochranne kladby neboli :d..to bolo skvele..skoro som spadla zo stolicky co som sa tak smiala,ked som to citala..uzasna kapca..neviem sa dockat dalsej :)

fuuu....

(Cassie, 20. 3. 2008 16:58)

to bola kapitola!! Skvelé, Ivar je fakt riadny kvietok. Palác sa pod jeho velením zmenil na ZOO a onedlho ako povedala julli bude z paláca nafukovací hrad :). Som veľmi zvedavá, kedy už konečne povie Bren chalanom o tom, že sa premieňa na draka :). A chudák malá Sira, je mi jej ľúto, ako na ňu Remus vybehol, keď povedala (mimochodom - čistú pravdu), že Ivar by mohol rýchlejšie vyrásť. Remus by si mohol uvedomiť, že Sira je ešte len dieťa a deti hovoria vždy čo si myslia - a to čo si myslia, je väčšinou pravda. Tak, na dnes už dosť, teším sa na ďalšiu kapitolu. Som zvedavá na Juhannus, letný tábor a ich tretí rok na Akdémii. Mimochodom, prajem príjemné sviatky :)

no teda

(julili, 20. 3. 2008 16:14)

ten ivar je riadny vymyselnik....a ma tak zaujalo ci by dokazal zlomit kuzlo Brentana a Kierana....lebo to by bola riadna pecka.....uff.....dufam ze skoro vyrasie ako povedala Sira....lebo sa to tam premeni na nafukovaci hrad....a to s tou knihou....tka s tym si ma dostala 100 percentne........no teeeeeda....som zvedava ako dalej....

teda

(meg, 20. 3. 2008 14:52)

ten ivar je pekny kvitko :-D maji s nim co delat...a jak to vypada s kirillovym otcem???prijede taky??
fakt sem se bavila jak ivar premenoval veci na zviratka...je to fakt paradni :-)

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA