Jdi na obsah Jdi na menu
 


57. Tajomstvá

18. 3. 2008

57.  Tajomstvá

„Otec vás pozýva na prázdniny k nám,“ mával listom Kieran , keď dočítal dlhý list z domu a zdvihol hlavu, aby videl reakcie Leva a Kirilla.

„Rád pôjdem,“ usmial sa Kirill, „už tam väčšinu ľudí poznám a u vás je stranda. „Už sa teším na malú Siru a Síriusa.“

„No,“ váhal Lev, „ja som myslel, že konečne uvidím mamu, ale to je asi aj tak nereálne,“ doložil smutno. Potom sa náhle, trochu krivo usmial a prikývol. „Dobre, nenechám vás samých, ako by to bolo!“

„Fajn!“ uškrnul sa Kieran a rozprestrel pred sebou arch pergamenu, namočil  brko a začal písať. Brentan ležal na posteli a sústredene si čítal v hrubej knihe. Chvíľami sa na text mračil, chvíľami usmieval. Keď Kieran dopísal, pozrel na brata a zamračil sa. „Ešte ťa to neprešlo?“ spýtal sa sa ponuro, pretože v posledných dňoch s Brentanom nebola žiasna reč. Buď sa učil, alebo čítal stále hrubšie knihy o premenách a magických tvoroch. Teraz k nemu zdvihol oči a nechápavo sa na brata zahľadel.

„Prečo? Sľúbil som ti, že nič nepodniknem, kým si nebudem celkom istý. No a preto musím študovať a dozvedieť sa o tom čo najviac. Nehovorte mi,“ preletel všetkých skúmavým pohľadom, že vy sa nechcete meniť na drakov, keď taká možnosť bude reálna.“

„No, nie žeby sme nechceli, ale aj sám si povedal, že je to veľmi veľké riziko,“ upozornil ho Kirill ležérne.

„Práve preto čítam všetky tieto traktáty! Chcem to riziko zmenšiť na minimum!“ zvolal Brentan netrpezlivo a potom sa zamračený a rozhnevaný zase ponoril do textu.

„Nechajte ho,“ mávol rukou Lev, „ tak skoro to určite ešte nebude. Budeme riešiť tie jeho nápady vtedy, keď to bude aktuálne.“

  Kieran zapečatil list a vhodil ho do potrubnej pošty. Zaklapol veko a povzdychol si. Zajtra začínajú skúšky a budú trvať celý  týždeň.

„Je čas  na večeru,“ oznámil do ticha izby a pozeral sa , ako jeho kamaráti neochotne zdvíhajú hlavy od učebníc. Hlučné zaklapnutie knihy sa na jeho prekvapenie ozvalo práve od Bentana. Ležal na boku , hlavu si podopieral rukou a usmieval sa. Bol to zvláštny , víťazný úsmev človeka, ktorý práve dokončil veľmi ťažkú prácu. Kieran sa v duchu naježil a zostražitel. Ešte raz si brata pozorne prezrel a potom mu v očiach vzbĺklo poznanie. , On to dokončil a teraz prídu na rad  experimenty!´ pomyslel si vydesene.

„Nie pred skúškami!“ vyhlásil rozhodne a Kirill sa na neho prekvapene pozrel. Všimol si výraz jeho tváre a tiež sa zvrtol k Brentanovi.

„Nie,“ pokrútil hlavou rozhodne, „ nemôžeš to mať hotové, veď len pred pár minútami sme o tom hovorili a ešte si si nebol istý,“ hovoril a rýchle  a pozeral z jedného na druhého.

„Ale no tak!“ rozosmial sa Brentan. „ Nebuďťe takí  vystrašení, ja od vás nechcem, aby ste mi robili pokusné myši!“

„Nie? Predtým si hovoril niečo iné a Kieran tvrdil, že tvoje experimenty často končia výbuchom. Koniec koncov sme nejaké aj videli a že to boli poriadne šlupky!“  mračil sa Lev.

„Už vtedy som vedel, že bude lepšie, ak to spočiatku vyskúšam sám,“ upokojoval ich Brentan.

„A to ma má ukľudniť?“ zvolal Kieran rozhorčene. „ Keď sa ti niečo stane, otec ma stiahne z kože! Som za teba zodpovedný! Nezabudol si na to náhodou?“

„Ani na chvíľu som na to nezabudol!“ kričal Brentan rozzúrene. „Nemusíš mi neustále pripomínať, že si o päť minút starší!“ vyskočil z postele , prebehol izbu a rozrazil dvere.

„Tak, toto  bude mať ešte  dohru,“ pokrútil hlavou Lev a vybehol za Brentanom. Kieran sa len nešťastne povzdychol a pobral sa za nimi. Kirill zostal sedieť na posteli a neveriacky sa pozeral na zatvorené dvere. Ani veriť sa mu nechcelo, ako rýchlo sa to zbehlo. O´Brayenovci sa hádali málokedy, ale keď sa do toho pustili, tak to vždy stálo za to. Prebehol pohľadom po  prázdnej izbe a  porozhadzovaných učebniciach. Potom s povzdychom vstal a tiež vyšiel z izby. Predpokladal, že všetkých nájde v jedálni. Sedel tam však len Lev s Kieranom.

„Kde je Bren?“ spýtal sa ticho, aby ho ostatní pri stole nepočuli a prezrel si jedálny lístok. Bezmyšlienkovite poklopal po ktoromsi z jedál a pohľad neodtŕhal od Kierana. Ten len pokrčil plecami, zamračil sa do taniera a rýpal sa v jedle.

„Asi išiel do knižnice,“ zamumlal s plnými ústami Lev, „ je tam viac, než na izbe.“ dokončil, keď konečne prehltol.

„Aha! Ja len, aby to náhodou nechcel skúšať sám! Bolo by predsa len lepšie, keby sme boli pri tom,“ mienil a Kieran ešte väčšmi sklonil hlavu.

  Bren na večeru neprišiel a ani potom sa neukázal. Kier sa začal naozaj báť,  že  išiel skúšať premenu na draka a niečo sa mu nepodarilo.Jeho znepokojenie rástlo každým okamžikom a keď sa vonku zotmelo a brat neprichádzal, rozhodol sa ísť ho hľadať. Práve otváral dvere, keď do izby vletel drozd. Kieran sa bleskovo otočil a zamračil sa na drozda .

„Kde si bol? Takmer som sa tu zbláznil!“ zvolal a vrátil sa k stolu. Lev sa na neho pozeral mierne vykoľajene a nenápadne si robil kolieska pred čelom. Kirill sa len usmial a ukázal rukou doprostred izby, kde už miesto vtáka sedel na dlážke Brentan.  Poriadne si popreťahoval telo a spokojne sa usmial.

„Musel som si prečistiť hlavu,“ vyhlásil a pretrel si oči, „ som unavený a zajtra je prvý deň skúšok, Neviem ako vy, ale ja idem spať.!

  Ráno sa Brentan nevedel dočkať, kým sa všetci obriadili. Stál pri dverách a všetkých poháňal, len aby už boli v jedálni. Bol taký hladný, žeby pojedol aj klince a to že včera nebol na večeri si pri raňajkách náležite vynahradil.

„Nejedz toľko,“ varoval ho Kirill, „ bude sa ti driemať.“

„Blázniš? Po takej rozcvičke, akú nám  Cistu dal dnes ráno?“ rozosmial sa Bren a po krátkom pohľade na hodinky si objednal pohár čaju a sladké pečivo.

„Z teba to určite niekade musí vypadávať na dlážku,“ krútil hlavou Lev a v očiach mal veľmi podozrievavý pohľad. Niečo sa mu na Brentanovi nevidelo a jeho mimoriadna chuť do jedla mu to len potvrdzovala.

„Hýbte sa!“ zavolala na nich Olesia, keď vstávala od stola, „ Kostričky už čakajú a dočkať sa nemôžu.“

„No fuj!“ otriasol sa Lev a položil nedojedené pečivo. „Kde sú tie zlaté časy, keď na nás čakali len kostričky? Kde je môj zlatý Kostitras?“ skuvíňal, keď prechádzal ku krbu. „Vždy keď máme Liečiteľstvo, trpím nechutenstvom!“ sťažoval sa a  pozoroval  Brena, ktorý si veselo vykračoval vedľa neho.

„Ale nie je to na tebe vidieť,“ zasmial sa Kirill a skočil do krbu, aby sa preniesol k učebni. Ostatní ho okamžite nasledovali.

„Asi to bude preto, lebo máme Liečiteľstvo len dvakrát v týždni,“ oponoval Lev, keď liezol do krbu za nimi.

  Napriek silným rečiam, vyliezli z cvičebne po prvej skúške  takmer všetci mierne nazelanalí. Dnes museli liečiť perforácie snáď všetkých orgánov, ktoré sa v ľudskom tele nachádzajú. Levovi ešte teraz bolo mdlo , keď si spomenul na roztrhaný žalúdok  a masívne krvácanie, ktoré musel vyliečiť svojmu Kosťovi.

„Ja som to vravel, dva dni nebudem môcť jesť,“ sťažoval sa, keď sa konečne dostali do izby, aby sa preobliekli na bojové umenia.

„Ani mi to nepripomínaj!“ otriasol sa Kirill. „Musel som liečiť perforáciu hrubého čreva, prepichnuté plúca a ťažký otras mozgu,“ mračil sa  a tvár sa mu skrútila odporom, „ je šťastie, že už sme s tým skončili. Nedokážem tomu prísť na chuť!“

„To je ale blbý výraz,“ otriasol sa Lev, „ ako môžeš dať do jednej vety chuť spolu s rozfranforcovanými vnútornosťami?“

„To je len taký slovný obrat,“ poúčal ho Kirill, „ znamená to, že sa mi to nepáči.“

„Komu by sa to páčilo?“ zaškľabil sa zhnusene Lev.

„Brentanovi,“ pripomenul mlčiaceho brata Kieran a pozoroval, ako sa s veselým úsmevom na tvári  prezlieka.

„Ako by sa mu to mohlo páčiť?“ zamračil sa Lev, ale pri pohľade na Brena zmĺkol a znovu sa na neho pozeral nanajvýš podozrievavo. „Niečo nám tají,“ povedal po chvíli a povzdychol si. Mlčiaci Brentan ho strašne znervózňoval a znepokojoval.

  V telocvični ich už čakal spolu s ich majstrom aj skúšajúci , majster  Šimadu. Každý predviedol krátku zostavu úderov a kopov, vrhali ostré oceľové hviezdice do terča a vo dvojiciach vybojovali jeden rýchly súboj. Bleskové reakcie štvorice drakov majstra príjemne prekvapili a nešetril chválou. Aj ostatní vlci bojovali statočne a skúšajúci odchádzal z telocvične so spokojným úsmevom.

„Idete na obed?“ spýtal sa Kieran, keď sa nezdvíhali z postelí, kam po príchode na izbu zapadli, ako slniečko za obzor.

„Uhm!“ zahuhlal Lev a zbatolil sa dolu s očami privrenými do úzkych  štrbiniek. Zrejme ho už nechutenstvo prešlo. Brentan sa  posadil rýchlym švihom a žiarivo sa na brata usmial. Kieranom ten úsmev otriasol. Vytreštil oči a nedôverčivo si ho premeral. Poznal svoje dvojča do najmenších podrobností a teraz si tým odrazu nebol istý. Na Brentanovi bolo niečo inak, niečo sa zmenilo a on na to nemohol prísť. Potriasol hlavou, aby tú myšlienku zahnal a keď sa k nim neochotne pripojil aj Kirill, zišiel do klubovne. Takmer všetky kreslá v klubovni boli obsadené a keď zišli dolu vyzeralo to, akoby na nich všetci čakali. Zdvíhali sa z kresiel a spolu s nimi zamierili do jedálne. Do prednášky z Čarovania mali ešte hodinu  čas a rozhodli sa radšej si v pokoji vychutnať obed, než sa naháňať hore dolu po chodbách.

„Všimli ste si, že takmer všetci jedia niečo sladké?“ spýtal sa ticho Lev a pozrel na svoj tanier s horou palaciniek poliatych čokoládou. Kieran preletel pohľadom po stole a musel dať Levovi za pravdu. Bolo len málo výnimiek, ktoré dali prednosť mäsu. Jednou z nich bol aj Brentan. Ten mal na tanieri obrovský , takmer surový  biftek. S úsmevom ho krájal a prežúval, prižmurujúc spokojne oči.

„Odkedy ti chutí surové múso?“ spýtal sa podozrievavo, pozerajúc striedavo z brata na ten kus surového mäsa na jeho tranieri.

„Ani neviem,“ usmial sa šelmovsky Brentan a pozrel sa Kieranovi priamo do očí. V tom momente to Kieran pochopil a zhlboka sa nadýchol. Žiaľ zabudol, že má plné ústa a takmer sa zadusil, keď mu sústo zaskočilo.

„Už je načase, aby si sa naučil jesť,“ prihováral sa mu blahosklonne Brentan, zatiaľ čo ho trieskal po chrbte. Kieran konečnš vykašľal zabehnuté jedlo, utrel si uslzenú tvár a zložil hlavu do rúk, opierajúc sa o dosku stola lakťami.

„Je ti špatne?“ spýtal sa ho starostlivo Lev, ktorý sa k nemu naklonil z druhej strany. Kieran len zúfalo pokrútil hlavou a takmer sa rozplakal. Len sa nevedel rozhodnúť, či by  to bolo úľavou, alebo ľútosťou.

„Nie,“ pokrútil hlavou , keď zase vzal do ruky príbor a pokračoval v jedle. Rozhodol sa , že ostatným to povie až večer. Nebude ich predsa rozrušovať pred popoludňajšími  písomkami. Dosť na tom, že on má nad čím premýšľať. Zatiaľ  Brentana len úkradomky pozoroval  a ani nevedel ako, zjedol všetko čo mal na tanieri.

„Mám taký dojem, že som sa prejedol,“ zaskučal Lev a vstal od stola, „neviem, či vôbec pôjdem na večeru ,“ vyhlásil a všetci v jeho okolí vyprskli v smiech. Od profesorského stala sa na nich s úsmevom pozeral profesor Becker.  

   Celé popoludnie písali písomky. Najskôr z Čarovania a hneď potom z Elixírov  a po ich skončení leteli do telocvične na fyzičku. Prvé dva kilometre sa trochu trápili, ale potom chytili rytmus a bežali uvoľnene a s potešením. Predsa len tie nekonečné hodiny strávené v telocvični k niečomu boli. Nerozprávali sa, stačili im posunky a krátke povely. Začínali si rozumieť aj bez toho, aby sa zhovárali či už nahlas alebo len telepaticky. Dnes tu však čosi škrípalo a všetci štyria to vedeli. Neustále po sebe pokukovali a pátravo jeden druhého premeriavali. Ich nepokoj nezostal nepovšimnutý.

„Dnes ste nejakí zakríknutí,“ poznamenala Jenny, keď sa vydýchavali po náročnom behu a pri pomalej chôdzi nechali svoje trasúce sa svaly odpočinúť . Nestáli o svalovicu, zajtra by ich to bolelo a tak sa rozmiestnili po náradiach  a dovolili si vychládať pomaly. „Neodpovedali ste mi, čo to dnes s vami je?“ dotierala Jenny a na kosé pohľady ,ktoré na ňu vrhli zdvihla obočie a pokrútila hlavou.

„Nič, čo by bolo?“ potriasol hlavou Kieran a trochu previnilo sa pousmial. Jenny sa na neho zadívala s prižmúrenými očami a potom vrhla pátravý pohľad na Brena. Niečo jej nechceli povedať a celkom určite to bolo dôležité, keď prestali rozprávať. Poznala ich už tak dobre, aby vedela, že z nich nič nevytiahne násilím a tak si ich prestala všímať.

„Vy dnes nejdete večerať?“ spýtal sa potuteľne sa škeriac Arto a vyliezol na vedľajší rotoped.

„Ako si prišiel na niečo také?“ vydesil sa Lev , pozeral na kamarátov  rozšírenými zreničkami a v očiach mal paniku.

„Počul som, že ste sa na obed napráskali tak, že dnes už nepôjdete večerať,“ provokoval Arto spokojne ďalej a Lev  očervenel hnevom.

„To bolo na obed a odvtedy je už dávno,“ upozornil Arta Brentan  a jemne prižmúriac oči pohol prstami. Pedále rotopedu sa rozkrútili oveľa rýchlejšie spoločne s Artovými nohami, ktoré sa k nim akoby náhodou prilepili. Arto vypleštil začudovane oči a pokúsil sa spomaliť. Na jeho obrovské začudovanie to nešlo. Pokúsil sa zložiť nohy z pedálov a ani to nešlo a kolesá sa krúrtili stále rýchlejšie. V očiach sa mu objavila panika a tichá prosba, Lev pozrel na Brentana a ten len s úsmevom mávol rukou. Rotoped zastavil .

„Ale my dnes ideme na večeru,“ usmial sa pokojne Kieran , pozrel na Werfela, ktorý práve zdvíhal k ústam píšťalku a zdvihol sa spoločne s ostatnými, „ideš s nami?“ pozrel spýtavo na Arta a ten po kratšom váhaní  prikývol. Klusali po chodbe a na tvárach sa im rozliecval spokojný úsmev. Prvý deň skúšok bol za nimi. Už len pár dní a pôjdu domov.

 

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

noo..

(jaja, 18. 3. 2008 21:52)

kapca je skvela..ale ja nevydrzim cakat na dalsiu,aby som sa dozvedela co je s Brentanom..tak nam to uz prezrad prosíííím..ja to uz nevydrzim

Tak nás nenapínej!!!

(Peťa, 18. 3. 2008 21:05)

Co se stalo s Brenatnem? Určitě se pokusil o přeměnu, ale co je s ním teď? Napadlo mě, jak jsi psala, že se Brenatn podíval Kieranovi do očí a ten zjistil, co je jinak, tak jestli třeba nemá zelené oči nebo tak něco!!!

mnoo

(Cassie, 18. 3. 2008 19:40)

táto kapitola je jedným slovom - skvelá. Na Brenovi som sa poriadne pobavila, obed, tajomstvo, rotoped... Ako vidím, stal sa z neho drak. Musím sa priznať, že zo začiatku som si myslela, že Bren je tým zodpovednejším, ale teraz, odstupom času pozerám, že práve Kier je ten zodpovednejší. No nič, chybička sa vlúdi :). Teším sa na ďalšiu kapitolu, táto bola úžasná, výborne som sa bavila. Len tým surovým biftekom si mi trošku zdvihla žalúdok, no ale ja nemôžem za moje chute... Good work :))

no toto

(julili, 18. 3. 2008 19:04)

co ma ten Brentan za lubom??...dufam ze nas prekvapis....aaaa...pobavila som sa na jednom super preklepe...a to sudovy biftek:D....alebo to tak malo byt??:D:D:D:D..ale inac superky:D

Tak mám dojem,

(soraki, 18. 3. 2008 17:32)

že Brentan se už pokusil o proměnu ...
Jinak doufám, že se v paláci Lev a Kirill potkají s rodiči - bylo by to fajn. Lev mámu neviděl už víc jak dva roky - myslím. Těším se na zítra :-D

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA