Jdi na obsah Jdi na menu
 


56. On vždy všetko vie!

17. 3. 2008

 

56. On vždy všetko vie!

 

 

„Sira, sadni si poriadne a píš!“ zvolal Remus nahnevane, keď videl, ako sa jeho dcéra už zase hojdá na stoličke a hľadí do stropu. Veľké, zlatavé oči sa na neho zamyslene upreli a stolička dopadla na všetky štyri nohy. Oproti sediaci Sírius sa na ňu povzbudivo usmial  a mrkol bokom na otca, sediaceho zamyslene nad hŕbou pergamenov.

„Keď sa nenaučíš písať poriadne, Brentan tvoje listy neprečíta ,“ podpichol sestru a tá sa na neho zamračila. Chvíľu premýšľala a nakoniec s obočím stiahnutým do úzkej linky namočila brko do  atramentu. O chvíľu sa miestnosťou rozliehalo len škrabotanie pier a tiché šušťanie prevracaných sránok.

  Remus chvíľami skúmavo pozoroval Siru a myslel na  to, čo jej pred chvíľou povedal Sírius.  Vedel, že má Sira Brentana rada, dávala to vždy okázalo najavo, ale myslel si, že keď chlapci odídu do školy a väčšinu roka strávia mimo domov, prejde ju to. Zatiaľ to však tak nevyzeralo. Nerobilo mu to veľké starosti, veď má ešte len šesť rokov a ak jej zaujatie Brentanom bude motiváciou k učeniu, nebude proti. Ešte raz  pozrel na píšuce deti a potom sa už zahĺbil do práce. Od Patricka bolo veľmi ohľaduplné, že mu navrhol, aby spojil pracovné povinnosti s výukov detí tam, kde sa to dalo. Dokonca ich on sám učil čarovanie a poveril Toruna, aby ich trénoval. Obaja boli nadanými čarodejníkmi, ale ani zďaleka nemali takú moc, ako Kieran s Brentanom. U nich sa prejavila stáročia šľachtená  magická moc v plnej sile.

  Odložil preštudovaný pergmen a vzal  ďalší z hromady listov, ktoré čakali  na otvorenie. Hneď, ako uvidel rukopis na obálke , zasvietili mu oči nefaľšovanou radosťou. Netrpezlivo list otvoril a spokojne sa usmial. Arthur Waesley ho nesklamal a teraz držal v rukách prvý list, ako dúfal z mnohých, ktorým sa znovu trochu priblíži dianiu v Anglicku. Po  naprosto neurčitých slovách v Dombledorovom liste sa rozhodol, že nadviaže na staré kontakty z rádu . Ako prvý ho napadol práve Arthur a bol rád, že sa nemýlil.

 

Milý Remus!

 Som veľmi rád, že si sa mi ozval, dlho sme o tebe nemali žiadne správy. Moody nás síce ubezpečil, že sa máš celkom určite dobre, ale od Teba to znie lepšie. Správy o tom, že si sa tiež oženil a máš deti nás všetkých veľmi potešili. Aj dobré a stabilné zamestnanie , ktoré sa ti podarilo získať je veľmi potešujúca správa. Preto sme všetci chápali, že toto všetko nemôžeš len tak opustiť a vrátiť sa do Anglicka. Hlavne preto, lebo naše úsilie o nájdenie Harryho vyšlo naprázdno. Aj ja s Molly sme sa na Dumbledora veľmi hnevali, keď vyšlo najavo, že sa o neho desať rokov vôbec nezaujímal . Neviem si predstaviť, žeby sa niektoré z mojich detí ocitlo v takej situácii . Na niečo také nechcem ani pomyslieť, ale naša činnosť v ráde a aktivita , Veď vieš koho ´, môžu priniesť veľa nepredvídaných situácií. Našťastie  sú naše deti už dosť veľké na to, aby sa mohli o seba postarať, keby sa nám niečo stalo.

   Bill už dávno skončil školu a pracuje pre Gringottbanku ako zaklínač. Moody hovoril, že aj ty pracuješ pre zaklínačov, ale Vy ste vraj nezávislí. Charlie odišiel do Rumunska a pracuje v dračej rezervácii. Vždy mal rád zvieratá a draky obzvlášť. Obaja sú s prácou spokojní a to je najdôležitejšie. Zvyšok chlapcov chodí do Rokfortu , len malá Ginny je ešte doma. Do školy nastúpi až od septembra.

  Percy chodí teraz do piateho ročníka a je prefektom. Fred s Georgom sú v treťom a sú ešte horší výmyselníci, než boli v blahej pamäti Záškodníci. Dumbledore nám píše každú chvíľu a Molly sa neustále vyhráža, že ich zo školy zoberie, lebo sa hanbí ukázať sa na ulici. Samozrejme, že to nie je pravda, po akých uliciach by asi chcela chodiť a kto by tam vedel niečo a našich dvojičkách?   V tomto roku nastúpil do školy aj náš najmladší syn Ronald. Ako sa mu v tomto roku darilo, to uvidíme čoskoro, lebo skúšky sa blížia. Dúfam, že ich udalosti, ktoré sa v poslednom čase odohrali na Rokforte príliš nerozrušili a skúšky všetci  zvládnu bez problémov. Molly však  veľmi rozrušilo, že sa z učiteľa Obrany proti čiernej mágii vykľul smrťožrút a že bol dokonca v priamom spojení s Veď vieš kým , dokonca ho dovliekol do školy a naliehala na mňa, aby sme deti vzali domov. Ale Dumblesore to so Severusovou pomocou nakoniec vyriešil .

  Myslím, že v budúcom školskom roku bude Dumbledore zase potrebovať nového učiteľa Obrany proti čiernej mágii. Tak sa mu tam nejako míňajú, ako horúce párky. Tento bol tušim najhorší, ani chlapci o ňom nepísali nič dobré a podľa rôznych zvestí sa pre Veď vieš koho pokúšal ukradnúť Kameň mudrcov. Spýtal som sa na to Dumbledora, ale dostal som veľmi nevyhovujúcu a vyhýbavú odpoveď. Asi mu bolo nepríjemné, že to nezbadal skôr, predsa len sedel s Veď vieš kým skoro celý školský rok v jednej zborovni a nič si nevšimol. Možno tie reči, že všetko vie nebudú celkom pravdivé, ale možno to zase bol nejaký jeho plán. Ťažko povedať, on sa nikomu nezveruje, veď ho poznáš.

  Rád sa znovu stretáva, ale veľmi nepravideľne a hlavne kvôli tomu, že ešte stále pátrame po Harrym. Ide to ťažko, lebo nemáme ani predstavu  kde by mohol byť a ako teraz vyzerá. Jediné, čo vieme určite je, že má na čele jazvu v tvare blesku , zelené oči a čierne vlasy. Tak, ak by si niekde takého chlapca v jeho veku videl, poriadne sa mu prizri, možno to je Harry.

  Ešte raz  Teba aj Tvoju rodinu spolu s Molly  pozdravujeme a budeme sa tešiť, že nám opäť napíšeš.

 

                                                                                                                    Arthur  Waesley

 

 

  Remus si list prečítal ešte dvakrát, než ho zase zložil a zastrčil si ho do vnútorného vrecka saka. Pozeral sa do okna a premýšľal o všetkom, čo sa od Arthura dozvedel. A hoci sa mu to vôbec nepáčilo, musel dať Patrickovi za pravdu. Keby sa bol pred rokom vrátil do Anglicka, asi by naozaj odsúdil svoju rodinu na živorenie v prenajatom byte. Ale vlastne nie, Ragna by s ním nešla a on by bol niekde sám , bez práce a bez rodiny. Nikdy nebude môcť Patrickovi dostatočne poďakovať za svadobný dar, ktorý mu venoval. Vždy, keď ho prepadnú pochybnosti zavolá si Jamesa na krátky rozhovor. Je len škoda, že mu nikdy nechcel povedať, kde Harry je.                                                    

„Otec,“ vytrhol ho zo zamyslenia Sirin  jasný hlas. Pozrel sa na ňu a zdvihol obočie v nemej otázke, „už to máme hotové a Torun nás čaká v telocvični, môžeme ísť?“ spýtala sa a netrpezlivo prešľapovala na mieste. Za ňou, blahosklone sa usmievajúc stál Sírius, pripravený vybehnúť z učebne, len čo Sira preberie otca zo zamyslenia.

„Dobre, dávajte si pozor a po schodisku nebežte,“ upozorňoval ich ešte, „ včera mali škriatkovia zase záchvať upratovania a vyleštili ich do priamo diamantového lesku. Choďte radšej krbom, bude to bezpečnejšie,“ prikázal im, pozbieral si papiere a s úsmevom počúval dupot nôh na dlažbe, keď sa rútili dolu. „Budem rád, keď si nevykrútia krk, letia ako splašení,“ šomral si popod nos a tiež vyšiel z učebne.

„Už ste skončili?“ čudoval sa Patrick a vzhliadol  od pergamena, ktorý študoval.

„Pre dnes ,“ uškrnul sa Remus, „ zvyšok zlízne Torun a dúfam, že z nich tú prebytočnú energiu vyženie,“ doložil a vzdychol si. „Sú ako dve neriadené strely a nikdy nevieš, čo vyvedú,“ povedal a spustil sa na stoličku pri svojom písacom stole. Hŕbu pergamenov a listov položil na stôl, otočil sa k Patrickovi , vytiahol z vnútorného vrecka list a podal mu ho. Ten ho vzal, pozrel na adresu a spýtavo sa na Remusa zahľadel.

„To je súkromný list,“ povedal po chvíli a podával mu ho späť.

„Len si ho prečítaj, nie je tam nič, o čom by si nemohol vedieť a je tam toho dosť, čo by si mal vedieť,“ poznamenal Remus a začítal sa do najbližšieho pergamenu, ktorý mu padol do ruky. Patrick pokrčil plecami a otvoril list. Chvíľu bolo ticho a potom sa ozvalo najskôr tiché, ale o chvíľu hlasné chechtanie . Remus sa obzrel a videl, ako sa Patrick natriasa od smiechu a uprene pri tom pozerá do listu.

„To je neskutočné!“ zvolal po chvíli a potom to už nevydržal a zrútil sa v záchvate smiechu dolu zo stoličky. „Celý rok mal Voldemorta na hrade a nevedel o tom?“ sípal , ledva dýchajúc Patrick a Remus sa len zamračene  na neho pozeral. Konečne sa upokojil , sadol si do kresla a na perách mu pohrával veľmi spokojný úsmev.

„Ak chceš počuť, že si mal pravdu, tak dobre, mal si pravdu!“ povedal Remus a ešte viac sa zamračil. Patrick sa zaškeril ako rarášok a oči mu zasvietil.

„Som rád, že to uznáš. Dúfam, že ťa už ani nanapadne sa preto trápiť ,“ povedal jemne a láskavo sa na Remusa usmial. „Mám k tebe prosbu,“ pozrel na Remusa a keď videl spýtavý pohľad pokračoval, „ daj ten list prečítať Selene. Má toho v poslednom čase toľko, že trochu smiechu jej skutočne neuškodí.“

„Prečo? Veď si pre každého najal zvláštnu pestúnku, mali to ich zvládnuť.“

„Nuž,“ povzdychol si Patrick, „ s Jenni nie sú veľké problémy a pestúnka ju zvláda. Horšie je to s Ivarom.“

„Nestačia na neho?“ čudoval sa Remus pre ktorého bolo zistenie, že dve ženy nestačia na jeden a pol ročné dieťa , prekvapením.

„No  pestúnka sa stará o dieťa a Selena o to, čo to dieťa nechtiac počas dňa povyvádza. Myslím, že toľko nečarovala ani za celý život, čo za posledných pár mesiacov .Už som hľadal aj v rodinných knihách, či sa jeho moc nedá na čas zviazať, ale dozvedel som sa len, že požehnanie predkov je neovplyvniteľné. Začínam sa báť, že sme tu všetci vo vážnom nebezpečenstve. Možno najmem ešte zopár zaklínačov ktorí budú dávať pozor, aby nám nezvalil palác na hlavu,“ vzdychol si Patrick. Remusovi naopak preletel po perách pyšný úsmev. Bol na svojho krstného syna veľmi hrdý. Možno viac, než na svoje vlastné deti.

„Písali chlapci?“  sýtal sa Remus, keď so znovu sadal k stolu a skôr než vzal do ruky prvý  z pergamenov  čakajúcich na neho.

„Uhm!“ prikývol Patrick a tiež sa vrátil k stolu. „Bren sa znovu pýtal na tie oblečenia z dračej kože. Začínam mať taký neurčitý dojem., že som im ich nemal  kupovať.“

„Prečo?“ spýtal sa s údivom Remus. „Niečo s nimi nie je v poriadku?“

„Vyzerá to tak, že ich rozmnožili aj pre svojich kamarátov,“ pokýval hlavou Patrick a Remusovi takmer vyliezli oči.

„Ale to sa predsa nedá!“ zvolal, keď si uvedomil, o čom to tu hovoria. „Ozvlášť tieto sa nedajú!“

„Tak ako sa zdá, tak dajú!“ potvrdil Remusovi . „Okrem toho sa na nich pri oblečení zmenili. Každý oblek vyzerá inak, tu máš list prečítaj si to,“ podal mu hrubý list do ktorého sa Remus dychtivo začítal.

„Ale veď to je nezmysel, to sa nedá!“ zvolal po chvíli a zamračil sa. Nečakane zdvihol hlavu a pozrel na Patricka.

„Nehovor slovo nedá sa, keď hovoríš zároveň o tých dvoch. Vyzerá to tak, že toto slovo vyčiarkli zo svojho slovníka už dávno,“ zavrčal Patrick a zamyslel sa.

„Chápem prečo to urobili, ale vôbec nechápem, ako to urobili,“ krútil hlavou Remus, „ a hlavne, prečo ti to píšu až teraz. Za tým bude niečo viac a hlavne Brentanove otázky sú veľmi konkrétne . Mám dojem, že s tým chce niečo podniknúť.“

„Aj ja som mal ten dojem a keby nemali začať o pár dní skúšky, tak si ich pozvem domov,“ mračil sa Patrick.

„Prídu medzi skúškami a letným táborom domov?“ spýtal sa Remus, keď si ešte raz prečítal list.

„Mali by mať pár dní do Juhannusu voľno. Potom odchádzajú do Afriky a vrátia sa až tesne pred začiatkom semestra,“ prikývol Patrick ,  „ kontaktoval som už Kirillovho otca a Levovu matku. Ak budú súhlasiť, mohli by chlapci stráviť tých pár dní u nás a ich som tiež pozval.“

„Čím je vlastne Simonov? Keď tu Kirill bol, nechcel o ňom vôbec hovoriť,“ spomínal Remus a Patrick sa usmial.

„Nuž majú asi veľmi napäté vzťahy. Dozvedel som sa, že Kirillova mama zomrela pri pôrode a jeho otec odvtedy nechcel Kirilla ani vidieť. Chlapca vychovávali príbuzní.“

„Chudák chlapec,“ pokrútil hlavou Remus, „ ale to sa sem potom Simonov príliš nepohrnie, však?“

„Uvidíme,“ rozosmial sa Patrick, „ ani Levova mama nie je lepšia, aj keď sa o neho starala, vôbec sa nestará o seba. Lev mal pravdu, keď hovoril, že berie tie najnebezpečnejšie a najnepríjemnejšie misie a často končí v nemocnici.“

„Možno to robí preto, aby zarobila dosť peňazí na jeho vzdelanie. Nie je jednoduché zaplatiť školné do Kalevaly.“

„Nuž, tiež uvidíme, či si nájde čas a príde. Ak je taká dobrá, ako sa o nej hovorí, možno pre ňu budem mať zaujímavú ponuku,“ pokývol  Patrick hlavou a Remus sa usmial. Áno, už  zase mali málo ľudí a keďže brali len tých najlepších, vždy keď narazili na schopného človeka, ponúkli mu miesto. Len málo bolo takých, ktorý to odmietli.

  Patrick sa vystrel, vstal spoza stola a pokynul Remusovi.

„Už to nechaj tak, dnes je vonku krásne, pôjdeme domov a vezmeme deti von, nech si ženy chvíľu oddýchnu.“

„Takže ideme k tebe a berieme von tvoje deti,“ upresňoval Remus , „ si si istý, že nám neuletia?“

„Nestraš!“ zvolal vydesene Patrick. „ Dúfam, že oni nie!“

„Takže nad dvorom rozprestrieme pre istotu ochranné pole,“ šomral Remus, keď vychádzali z dvier.

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

ehehe

(julili, 18. 3. 2008 18:51)

uz vtedy som sa smiala na takej nevsdimavosti....ale teraz mi to prislo ete viac smiecne.....ako si moho nevsimnu taku silnu magicku energiu aka iste z Quirella(alebo ako sa to pise:)) vyzarovala...a ktomu ete aj negativnu.....bosee...Dumby je uz asi vazne starec...aaaaaa....dufam ze sa drobcom nic nestane...

Bezva :-)

(Peťa, 18. 3. 2008 14:43)

Ivar je fakt šikulka! Ta Remusova poznámka byla na místě. Jen bych měla menší připomínku ohledně Weaslyových - nebyli členy původního Fénixova řádu, takže je Remus od tud znát nemůže...Ale moc se mi líbilo, že jsi do děje zapojila známé postavy :-) napadlo mě , co dělá Ron a Hermiona. Jestli jsou kamarádi, i když tam není Harry... A vlastně jak vypadají Bradavice bez Harryho...Je to trochu smutná představa :-(

jéj

(Lily, 18. 3. 2008 14:16)

ochrané pole.. no to je fakt bezva.. krása.. hrozně mě to potěšilo.. těším se na pokráčko..

chcela som povedať:

(Cassie, 17. 3. 2008 20:07)

To na konci, čo povedal Remus sa mi veľmi páčilo (s tými ochrannými kúzlami)... a bla bla. Neviem prčo som tam napísala Brena :))

hh :D

(Cassie, 17. 3. 2008 20:05)

predchádzajúca aj táto kapitola boli úžasné. Nemám veľa času, nebudem veľa rozpisovať (hurá! :)). S tými drakmi v predchádzajúcej kapitole si mala skvelý nápad, z Brena išiel fakt strach, keď sa naštval. Táto kapitola bola tiež skvelá, obzvlášť sa mi páčilo to, ako sa Patrick rozosmial na tom, že Voldy bol celý rok v Rokforte. A to bol len kamenň mudrcov! Ešte... vlastne nie, denník (horcrux) je zničený, takže Tajomná komnata nebude otvorená, lebo nemá byť čím :). Tak, mám to, hh :)). Teším sa na ďalšiu kapitolu, som zvedavá, či sa to chalanom podarí, čo na to povie Patrick a ďalšie Brentanom vymyslené kúzla... To na konci, čo povedal Bren sa mi veľmi páčilo (s tými ochrannými kúzlami). Ivar bude obrovský čarodejník, teším sa na ďalšie rozvíjanie jeho schopností. No už nič, len sa teším na zajtra! :)

parádní

(meg, 17. 3. 2008 19:54)

proč mám čím dál větší pocit,že nemáš ráda brumbála???:-) jinak fakt prefektní...malý ivar bude asi pěkný číslo :-D a jinak by bylo pěkný kdyby někdy v budoucnu byli bren a sira spolu...ale on má přeci rád rose ne??

super

(jaja, 17. 3. 2008 17:52)

perfektna kapitolka..strasne som sa pobavila :D..vazne skvela..tesim sa na dalsiu :)

stahování

(soraki, 17. 3. 2008 17:42)

no, vyřešila jsem si to tak, že si to kopíruju do wordu. Doufám, že ti to nevadí.

já tuhle

(soraki, 17. 3. 2008 17:40)

povídku miluju :-D. Moc se u ní nasměju a pobavím. Dobré bylo, jak Patrick poznamenal, že kluci slova nedá se vyškrtli ze svého slovníku. A na konci jak si Remus "šomral" po pod nos - nad dvorom rozprostrieme pre istotu ochranné pole :-DDD.

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA