Jdi na obsah Jdi na menu
 


54. Dračia jaskyňa

15. 3. 2008

 

54. Dračia jaskyňa

 

  Letný tábor, ktorý si všetci vlci nakoniec vychutnali , dávno skončil a zimný semester bol v plnom prúde. Už zase im na fyzičke týral telo Werfel , kostíkom pribudli na liečiteľsve aj vnútorné orgány , z ktorých sa mnohým ešte stále zdvíhal žalúdok. Ostatné predmety proste pokračovali tam, kde v minulom roku skončili, len boli všetci o pár mesiacov starší. 

„Ponáhľajte sa,“ súril Brentan kamarátov  a hnal ich netrpezlivo pred sebou, „ prídeme neskoro na ,Potvory´ .“ Kieran sa len uškrnul a tiché uchechtnutie Kirilla im pripomenulo, ako toto pomenovnie predmetu vzniklo. V druhom ročníku im pribudol  nový predmet, našťastie zatiaľ len v teoretickej podobe. Boli to Zázračné tvory a prednášal to profesor Dinu Vance. Hneď pri prvej prednáške im profesor premietol obrázky väčšiny čarovných tvorov, ktoré budú preberať . 

„Fuj! To sú ale potvory!“ ozval sa mierne zhnusený hlas Olesie po skončení premietania  a všetci v aule sa rozosmiali. A hoci sa profesor netváril nadšene, jeho predmet dostal nové meno.

  Vystúpili z krbu a prebehli krátkou chodbou a prednáškovej aule . Bola o niečo menšia, než v minulom roku  a  pre osemdesiat druhákov stačila. Zariadená bola podobne, tak si všetci veľmi rýchle našli svoje miesta, na ktoré boli zvyknutí. Aj teraz sa k nim ponáhľali a ešte ani nestihli dosadnúť, už  sa otvorili dvere a vošiel profesor Vance.

„Len len,“ vyťahoval pergmeny  Kieran a usmial sa. Brentan udivene pozrel na neho a potom sledoval jeho pohľad. Celkom jasne mieril k Jenny, ktorá sa tiež usmiala, ale keď videla Brenov pohľad, sklonila hlavu a odvrátila sa.

„Dnes budeme preberať celú veľkú skupinu drakov,“ oznámil profesor, mávol rukou a na plátne za ním sa objavil prekrásny čínsky ohnivák. Nasledoval podrobný popis, vývoj od vajíčka až po dospelosť, pôsobenie jeho mágie na človeka a samozrejme aj využitie. Študentov najviac prekvapilo, že z draka sa dá v magickom svete použiť vlastne úplne všetko. Informácií bolo toľko, až sa im z toho točila hlava a od písania drevenela ruka. Nakoniec sa dostali k mape, na ktorej boli zaznačené  všetky dračie rezervácie . Najväčšia bola v Rumunsku a v Číne, ale v podstate sa nachádzali takmer po celom svete.

„Som rád, že dnes už nemáme prednášku, ďalšiu dávku písania by som už neprežil,“ vzdychol si Lev a poskladal pergameny.

„Aj ja, ale teraz máme fyzičku a len pol hodinu na prezlečenie,“ upozornil ho Kieran a vyštartoval z auly, ako namydlený blesk.

„Čo mu je?“ zdvihol prekvapene hlavu Kirill a vyvaľoval oči na vzďalujúci sa Kierov chrbát.

„Mám jednu teóriu, ale musím si ju overiť,“ pousmial sa Bren , keď sa spoločne ponáhľali ku krbu.

„Ak máš na mysli Jenny, tak to už považuj za overené,“ zaškľabil sa Lev a vkročil do krbu.

„Aj ty si si to všimol?“ dotieral Bren, keď prechádzali cez vstupnú halu a zamierili k ročníkovým krbom.

„Už pred pár dňami a tiež som tomu spočiatku nechcel  veriť. Jeden by povedal, že tom fiasku s Nuriou sa trochu stiahne a bude opatrný, ale on nie!“

„Je úplne iný typ, než bola Nuria a je to pohoďáčka,“ pridal sa Kirill, ktorý ich doteraz len ticho počúval.

„Práve preto mi to pripadá také zvláštne. Je to úplne iný typ ,“ mudroval Bren , keď otváral dvere na izbe. Kieran bol už prezlečený, ležal na posteli a niečo horúčkovite hľadal v hrubej knihe o vývoji kúziel.

„Ponáhľajte sa,“ zavrčal a  len veľmi zbežne sa na nich  pozrel. Pokračoval v listovaní a krátkymi pohľadmi kontroľoval, ako ďaleko pokročili. Len čo sa doobliekal aj Lev, vyskočil a vyrazil z dverí. Ostatní ho nasledovali a vymieňali si pri tom začudované pohľady.

„Čo ho žerie?“ mykol hlavou k poklusávajúcamu Kierovi Lev.

„Nemám potuchy, ale možno nám to povie, keď sa ho opýtame,“ rozhodol sa Bren a vykročil k bratovi.

„Ale najskôr ho asi budeme musieť chytiť,“ zachechtal sa Kirill, oči sa mu rozžiarili a vzal to ako výzvu, keď videl, ako sa Kieran urýchlene vzďaľuje. „Je jasné, že sa teraz s nami rozprávať nechce.“

„Bude musieť,“ uškrnul sa  aj Lev , mrkol na Kirilla a vyrazili. Lev obvykle nebehal rád, ale to vôbec neznamenalo, žeby to nevedel. Odkedy sa premieňal na tigra, jeho pohyby sa zvláčnili , stali sa úspornejšie a oveľa, oveľa rýchlejšie. Občas to vyzeralo tak, akoby sa obe jeho podoby navzájom prelínali. Bežali dlhými skokmi a tak veľmi pripomínali dravce, až sa Brenovi zatajil dych. Aj tak ho dobehli až pri krbe.

„Dáko príliš sa ponáhľaš a vyhýbaš sa nám,“ začal  Kirill medzi hlbokými nádychmi.

„Nechceš nám náhodou niečo povedať?“ propojil sa aj Lev, ktorý fučal o poznanie rýchlejšie než Kirill, ale v konverzácii mu to neprekážalo.

„Nechcem, ale poviem, keď si budem istý,“ usmial sa Kieran šelmovsky a ubzikol im do krbu. Kirill rozčúlene vydýchol a skočil za ním. Brentan len krútil hlavou. Nepokúšal sa im vyhovoriť tieto márne pokusy o vypočúvanie Kiera, ale samého ho zaujímalo čo sa s ním deje.

  Márne sa snažili dostať z Kierana nejakú rozumnú odpoveď. Smial sa ich pokusom zaskočiť ho a občas im jednoducho zdrhol. Aj po večeri  sa vyparil a nebolo ho dobré dve hodiny. Už sa blížila večierka a Brentan bol rozhodnutý, že ho pôjde hľadať, keď sa vrútil do izby.

„Našiel som to!“ zreval a hodil na stôl obrovskú, najmenej päťkilovú  knihu, až to zadunelo. Všetkých poriadne vydesil. Lev skoro spadol z postele a Kirill sa držal za srdce. Brentan sa smial, až sa prehýbal.

„Toto mi už nerob, som sa tak zľakol, že v tomto roku už určite nenarastiem,“ vyčítal mu Kirill a so záujmom otvoril knihu. „Dračia mágia?“ pozrel na Kiera nechápavo. „Ideš si  robiť nejaké úlohy?“

„Nie!“ pokrútil odmietavo hlavou Kieran. „Ale má to s tou prednáškou veľa spoločné. Nečo zaujímavé ma tam napadlo. Bude sa vám to páčiť, určite,“ tvrdil s úsmevom a otvoril svoj kufor. Chvíľu sa v ňom hrabal a vytiahol odtiaľ veľký balík. Bol to darček, ktorý dostal od otca k narodeninám. Teda okrem iného, ale bol najkrajší, najvzácnejší a samozrejme asi aj najdrahší, zo všetkých tých darov, ktoré ich čakali, keď sa vrátili z výsadku do školy. Hodil balík na postel a rozbalil ho. Chlapci sa na neho nechápavo dívali. Vedeli čo tam je a nerozumeli, na čo teraz vybaľuje oblek z dračej kože, ktorý mu otec poslal. Rozložil po posteli nohavice, košeľu, vestu, sako , čižmy , rukavice  a plášť. Chvíľu nad tým stál s natiahnutými rukami, akoby na niečo čakal a potom sa k nim otočil. „Mal pravdu, naozaj majú silný magický náboj, je to cítiť.“ Brentan k nemu podišiel a natiahol nad šaty ruku. Skutočne pocítil pohľadenie magických  vĺn. Usmial sa na brata, ale nechápal, čo zamýšľa.

„Tak dobre, vysvetlím vám to,“ sadol si Kieran k stolu a ukázal na knihu. „Keď nám otec poslal tie šaty, dosť som sa na neho hneval. Nechápal som, čo tým sledoval, veď niečo také prepychové a drahé tu predsa nebudeme nosiť!“ povedal prudko a na Brenov pokus prerušiť ho, len pokrútil hlavou. „Okrem toho by som to Kirillovi a Levovi neurobil. Akoby sa asi cítili, keby sme my chodili v takýchto šatách?“

„Tak preto si si ich ani nevyskúšal?“  spýtal sa ticho Kirill  a pokrútil hlavou. „Ja som si myslel, že sa ti nepáčia.“

„Páčia, ale sme predsa kamaráti,“ začal Kieran, potom pozrel na ostatných a radšej to nedopovedal, „rozmýšľal som nad tým dlho, ale až dnes ma to napadlo, keď nám Vance rozprával o dračej mágiii.“

„No a mohol by si nám konečen prezradiť na čo prevratné si prišiel?“ spýtal sa Brentan vážne , prižmúril oči a naspúšťal z brata  pohľad.

„Prišiel som na to, ako ich rozmnožiť!“

„Čože?“ ozvalo sa trojhlasne a na troch tvárach zamrzol prekvapený výraz.

„Prišiel som na to, ako ich možno rozmnožiť!“ zopakoval pokojne Kieran a Brentan len prudko vydýchol. Na sekundu to vyzeralo, akoby okolo neho zavial vieror, ale hneď všetko utíchlo. Kirill sa na neho s podozrením pozrel, ale potom sa upokojil a znovu sa zameral na Kierana.

„Ako?“ spýtal sa krátko Brentan a otvoril svoj kufor, aby vytiahol taký istý  balíček. Rozbalil ho a podobne ako brat, rozložil šaty po svojej posteli.

„Našiel som kúzlo v tejto knihe a keď ho trochu upravíme a budeme čarovať spoločne, malo by sa to podariť,“ vysvetľoval a listoval v knihe na stole, „Myslím, že si to ani nemusel vybaľovať, pochybujem, žeby sme zvládli v jednom dni viac než jednu vec. Potom budeme úplne hotoví, preto bude lepšie robiť to večer, tesne pred spaním.“

  Kirill s Levom ich počúvali s otvorenými ústami a keď videli, ako Brentan zase odkladá oblečenie do kufra a Kieran sa prehrabuje v to svojom, neveriacky pokrútili hlavami.

„Nemusíte to robiť,“ snažil sa ich zastaviť Kirill, ake Brentan sa na neho len usmial a sklonil sa nad knihu. Ticho si prečítal kúzlo, ktoré mu ukázal brat a zamyslel sa. Hrýzol si spodnú peru a prižmuroval oči. Znovu čítal zaklínadlo , prešiel k posteli a vzal do ruky vestu, ktorú tam Kieran nechal a prechádzal tesne nad ňou dlaňou. Neustále si pritom niečo šepkal. Bolo to v podstate tie isté slová, len všelijako menil ich poradie, rôzne pohyboval rukou  a prstami , krížil ich a zase narovnával  , odrazu stuhol a potom sa  víťazne  usmial na brata .

Mám to!“ povedal  a sledoval Kieranove oči, ktoré sa ani na sekundu neodtrhli od jeho rúk.

„Vieš to určite? Nechcel by som, aby vybuchla,“ spýtal sa trochu neisto, pretože ten, ktorý vymýšľal nové kúzla bol Brentan. To však neznamenalo automaticky, že sa mu vždy všetky podarili. Občas sa stalo, že niečo vybuchlo, zhorelo, alebo proste zmizlo a to boli ešte tie lepšie prípady. Keď sa mu však kúzlo podarilo, tak to stálo zato!

„Díval si sa?“ spýtal sa zbytočne, pretože Kieran sa  pozeral pozorne a posledný pohyb si pamätal veľmi presne. Teraz len prikývol a pravačkou pohyb zopakoval naprosto presne. Brentan ho sledoval a spokojne prikývol . Potom urobil pohyb ľavou rukou , ale ten sa od toho predchádzajúceho odlišoval. Kierana to však neznepokojovalo, to sa stávalo často, že každá ruka  sa pohybovala inak. Zopakol to a Brentan sa usmial. Naklonil sa k bratovi a niečo mu šepkal do ucha. Ten zdvihol udivene obočie a potom sa uškrnul .

„Myslel som si, ale prečo neverbálne? Nahlas to bude jednoduchšie.“ odporoval a Brentan sa na chvíľu zamyslel, ale potom zdráhavo prikývol.

„Dobre, ale aj tak si myslím, že neverbálne by to išlo ľahšie,“ skúsil ešte raz, ale keď Kieran krútil hlavou, povolil a postavil sa k nemu nad postel.

„Dúfam, že budem mať dnes kde spať,“ povzdychol si teatrálne, keď dvíhal ruky.

„Nedramatizuj to, ty si to vymyslel, tak musíš niečo obetovať,“ ticho ho napomenul Bren a tiež natiahol ruky. Bokom pozrel na brata a kývol.

„Potencia bipartito viperis pellis gemino!“ zvolali obaja a rovnomerne pohybovali rukami nad vestou. Vyzeralo to, že sa kúzlo nepodarilo, ale len čo dopovedali poslednú hlásku a pohol sa posledný prst, zablyslo sa a ozvala sa rana ako z dela. Obaja sa mykli a Kirill s Levom vykríkli od ľaku. Keď sa im zase vrátil zrak a sluch, videli na posteli dve rovnaké vesty, ktoré ešte trochu svetieľkovali.

„Tuším sa to podarilo,“ povedal ticho Kieran , vzápätí sa dvere na izbe prudko otvorili a dnu vpadli Arto , Imre a Siang.

„Čo to bolo za výbuch? Ste v poriadku?“ zvolal Siang a čiernymi očami rengenoval štvoricu chlapcov pred sebou. Keď videl že žijú, uľahčene si vydýchol.

„Sme, len sme si skúšali jedno kúzlo,“ upokojoval ich  Brentan a rýchlym pohľadom upozornil Kierana na svetieľkujúce vesty.  Kieran pochopil a posunul sa tak, aby ich zakryl pred pohľadmi spolužiakov.

  Trvalo dosť dlho, kým sa im podarilo Arta upokojiť a poslať späť do jeho izby. A hoci neboli vyčerpaní, nemohli ďalej  pokračovať v zdvojovaní  oblečenia. Museli si veľmi namáhavo hľadať chvíľky, keď na internáte nikto nebol , aby výbuchy, ktoré celý proces sprevádzali a ktoré sa sa im nepodarilo odstrániť, nikoho nevydesili. Trvalo to takmer tri týždne kým boli hotoví, ale stálo to za to. Jedného dňa sa všetci štyria obliekli  do rovnakých šiat z dračej kože. Mysleli si, že budú vyzerať ako štvorčatá, ale stalo sa niečo zvláštneho . Len čo zapli posednú pracku a utiahli posledný remienok, šaty zmenili farbu. Brentan tam stál oblečený v čiernej  koži uhorského chvostorožca s medeným nádychom , Kieran v tmavozelenej koži rumunského dlhorožca, Kirill mal červenohnedé oblečenie peruánskeho zmojozuba a Lev tmavosivú kožu ukrajinského železnobrucháča.

„Teda!“ vyvalil oči Kirill . „Vedeli ste, že sa budú meniť?“ spýtavo  sa  zahľadel na Kierana s Brentanom.

„Nie,“ vydýchol Brentan prekvapene, ale zároveň si záľubne prezeral rukáv saka, „ vyzerá to dobre.“ pokýval spokojne hlavou. „Celkom sa mi to páči.“

„Aj mne sa to páči, ale myslel som si, že budeme mať všetko rovnaké  ako vždy,“ pritakával Kieran a prezeral sa vo veľkom zrkadle , ktoré pohotovo vyčaroval.

„Možno nám to otec urobil schválne, aby nás konečne rozoznal zdiaľky,“ premýšľal nahlas Brentan a pozoroval s úsmevom, ako sa Kirill a Lev nakrucujú pred zrkadlom.

„Môžeme v tom vôbec chodiť?“ spýtal sa odrazu Lev a zamrel v neuveriteľne vykrútenej póze, pretože si práve chcel pozrieť, ako vyzerá od chrbta. „Myslel som, že musíme nosiť školské habity.“

„Nemusíme, ale môžeme a to je rozdiel,“ vysvetľoval Kieran samoľúbo, „ prečítal som si školský poriadok a nikde tam nie je napísané, že študenti musia chodiť oblečení v školských uniformách. Je však pravda, že tento poriadok má už nejaký ten rôčik, ale stále je ešte platný. No a okrem toho je dnes sobota a môžeme si obliecť čo chceme, “ uzavrel rázne diskusiu .

„Tak na čo ešte čakáme, ideme na raňajky!“  zvolal Kirill a všetci štyria vyrazili.

  Keby boli vedeli, čo ich v ten deň čaká, boli by si to asi dobre rozmysleli, ale nevedeli to a tak s úsmevom na tvári zbehli do klubovne. Tam ich privítalo zborové  : „Ách!“  Potom ich zasypali spolužiaci otázkami. Ušli pred nimi do jedálne, ale aj tak ich na každom kroku niekto zastavil a vypytoval sa ich . Len čo vošli do jedálne a prechádzali pomedzi stoly , obrátili sa k nim všetky pohľady. Aj profesori sa na nich pozerali a niečo si medzi sebou vzrušene hovorili.

„Asi sme sa do toho nemali obliekať,“ ošil sa Brentan, ktorému všetka táto pozornosť vadila. Ani Kieran nevyzeral, žeby si ju užíval a tak bolo štyrmi hlasmi  na mieste rozhodnuté, že síce je to oblečenie krásne , ale vzbudzuje príliš veľa nežiadúcej pozornosti a tak si ho budú obliekať len výnimočne. Horko ťažko pretrpeli raňajky  a pod  ťarchou pohľadov prilepených na nich a za neustáleho šepotu a šomrania  takmer vybehli von.  Zastavili sa až v klubovni, ktorá bola našťastie prázdna a zvalili sa do kresiel.

„To teda bola sila!“ zvolal Brentan a rozosmial sa. „Nikdy by som neveril, aké je to nepríjemné, keď sa toľko ľudí na teba pozerá,“ rozprával a uvoľnene sa oprel v kresle. Potom však svižne vstal a zamieril do izby. „Idem sa prezliecť, možno sa to zabudnú,“   poznamenal a vybehol hore. Pred dverami sa zastavil a neveriacky na  ne čumel. Niekto im na  dvere  pripevnil nápis : „Dračia jaskyňa!“

„Keď draci, tak draci!“ naštval sa Kieran , vrátil sa do klubovne a zamračený ako búrkový oblak si sadol do kresla. Sadli si k nemu , Brentan priniesol knihu o drakoch a chvíľu si čítali. Potom sa otvorili dvere a dnu vtrhli  spolužiaci a keď ich uvideli sedieť v kreslách, neváhali ani sekundu a vrhli sa na nich. Teraz už neutekali, hrdo zdvihli hlavy a počkali, až ten najväčší záujem opadne. No a keď zistili, že nápis majú na svedomí dievčatá, rozhodli sa, že si ho tam ponechajú. Veď je to koniec koncov celkom vtipné pomenovanie izby. Po pár dňoch zistili, že nielen izba dostala meno ale aj oni . Pre všetkých boli od toho dňa Dračí tím. 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

osoiul

(lola, 1. 12. 2009 18:13)

ja sa cem stat carodejnicou ale neviem ako prosim pomozete mi §::::::§§§§§:::????????_?:__?__?::"::!""!!

prosba

(perretka, 16. 3. 2008 12:20)

ahoj, chcem sa spytat, ci by sa nedala dat poviedka neporusitelny slub na stiahnutie. vdaka

WAW

(soraki, 15. 3. 2008 21:22)

Cassie to všechno řekla za mně, nemám, co dodat, prostě bomba :-D

skvěle

(meg, 15. 3. 2008 21:11)

wow tak toto bylo něco...kluci v dračí kůži :-) moc se mi líbí ten nápa...už jenom proto že miluju draky...těším se na zítra

super bomba:)

(julili, 15. 3. 2008 18:03)

jeeej.....tak chalani maju uz konecne meno....super.....som uz aj cakala , ze kedy ieco vymysles...aaaaaa je to tu:D:D:D.....hmm.....tiez sa mi zda ze na 12 rocne deti su az moc ani neviem aky....taky.....no....moj brat ma teiz 12 a je to ete take decko...ale tito chalani su super....hmm...LW Ak tak treba....teism sa na pokracko:D:D

I LOVE dragons

(maginy, 15. 3. 2008 17:52)

super kapitola ako vzdy ty brdo to stymi drakmi je napd za miloin

supér:)

(Lily, 15. 3. 2008 17:14)

konečně jsem zpátky z hor.. nemohla jsem se už dočkat.. moc krásné kapitoly tu přibyly je to opravdu super.. Jsem ted docela zvedava jak to bude pokračovat v paláci.. každopádně se těším

To bylo něco!

(Peťa, 15. 3. 2008 16:50)

Koukám ale, že mě Cassie předběhla a napsala všechno, co jsem měla v úmyslu!!! To jméno je super! Určitě za chvíli nebude ve škole nikdo, kdo by neznal Dračí tým! :-)

bomba :)

(Cassie, 15. 3. 2008 16:27)

skvelé!! S tými dračími oblekmi si mi úplne vyrazila dych! Bolo to úžasné!! Ale asi najviac si ma potešila tým, že majú chalani meno... Dračí tím! Perfektné meno, sadne na nich ako uliate :). Dievčatá mali tým mali skvelý nápad... aj s tou Dračou jaskyňou :). A ja už som si myslela, že chalani niekde ´zablúdia´ a budú bojovať s drakom, keď som zbadala nápis :). Ale ako vidím, našťastie som sa mýlila :). A Kieran začína pomaličky nadbiehať Jenny... je nejaký rýchly, nie? Na 12-ročné decko... hmmm :) A čo Bren a Rose?? Hh, som netrpezlivá :). Tak sa teším na zajtrajšku kapču... táto kapitola bola fakt skvelá a navyše ma potešil fakt, že si vymyslela meno pre tím - Dračí tím! :)

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA