Jdi na obsah Jdi na menu
 


53. Bude ten najväčší?

14. 3. 2008

53. Bude  ten najväčší ?

  V paláci sa život zase vrátil do starých koľají. Ragna odišla so skupinou  a Selena nestačila behať za dvojičkami, ktoré a už batolili po byte, samozrejme každé iným smerom.

„Konečne!“ odfúkol si Patrick, keď položil pero a prečítal si posledné slová na pergamene, ktorý práve dopísal.

„Už si skončil?“ začudoval sa Remus, vstal od stola a išiel sa na chvíľu natiahnuť . Bolo po splne a on mal sily ako ženatý komár. Všetko ho vyčerpávalo, ale ani tak nechcel byť doma sám, radšej prišiel robiť Patrickovi spoločnosť.

„Dnes som bol mimoriadne usilovný a pracovitý,“ pochválil sa Patrick, samoľúbo sa usmial a zapečatil list. Potom sa oprel  pohodlne si rozvalil v kresle a vyložil si prekrížené nohy na stôl. Potom sa zvedavo zahľadel na Remusa a uškrnul sa. „Napísal si Dumbledorovi?“

„Uhm!“ zavrčal nespoločensky Remus a ani sa neobťažoval otvoriť oči.

„No a ? Čo to odpovedal?“ dotieral Patrick, ale trochu zmiernil tón, aby to Remusovi nebolo také nepríjemné. Veď ho k tomu prakticky donútil, ale v podstate nemal veľmi na výber.

„Že mu to je ľúto,“ zašomral Remus a ešte pevnejšie stisol viečka.

„Áno? A čo konkrétne mu je ľúto?“ divil sa Patick rukami aj nohami, pričom takmer spadol aj s kreslom.

„Že nemôžem prísť samozrejme,“ odpovedal odmerane Remus, ktorému sa na túto tému nechcelo zhovárať. Trvalo mu dva dni, než sa mu podarilo zosmoliť list pre Dumbledora. Odpoveď, ktorú dostal ho tiež nepotešila, hoci Dumbledore mu nič nevyčítal, bol plný porozumenia a láskavosti. Remus sa cítil veľmi nepríjemne. Ešte stále ho to mrzelo. Ale to, že mu Dumbledore neodpovedal ani na jednu z mnohých otázok, ktoré mu v liste položil, to ho mrzelo ešte viac.

„Nie si veľmi zhovorčivý,“ skonštatoval Patrick, keď ho chvíľu uprene pozoroval,  ,,zhováral si sa s priateľom? Vieš  vtedy, keď ti prišiel ten prvý list,“ spýtal sa , zložil nohy zo stola a išiel si sadnúť k Remusovi . Ten sa zamračil, pootvoril jedno oko a keď sa stretol s Patrickovým dychtivým pohľadom, zhlboka si vzdychol.

„Zhováral,“ prikývol  a v duchu si prial, aby sa ho už Patrick prestal vypytovať. Tomu niečo také ani na rozum neprišlo.

„No a? Čo ti povedal?“  naklonil sa dopredu na kresle a očakával vyčerpávajúcu odpoveď. Remus si novu povzdychol, otvoril oči a pozrel na Patricka.

„Resumé toho bolo, že si o Harryho nemusím robiť starosti, lebo sa má dobre, je v bezpečí a je šťastný . Potom mi povedal, že si neprajú, aby som o ňom hovoril s Dumbledorom a aby som mu Harryho pomáhal hľadať!“

  Patrick sa spokojne usmial. , Áno, James nesklamal. Povedal Remusovi presne toľko, koľko musel vedieť, ale ani o slovo viac. Nie, nikto Harryho nenájde, pokiaľ nebude dospelý a aj potom tu bude možnosť, že už navždy zostane v tejto podobe. Aj tak sa s ňou stále viac stotožňuje.´ Patrickov úsmev sa ešte viac rozšíril, keď si predstavil reakciu Dumbledora na všetky tie nedoručené listy. ,Nuž, James a Lily mu svojho syna odovzdali naozaj dôkladne a James ho ubezpečil, že sa v žiadnom prípade  nemusí obávať vyprchania tohto kúzla. ´

„Napísal ti aj to, kto sa postaví Voldemortovi, keď sa naozaj vráti?“ zaskľabil sa na Remusa zlomyselne  a nakloniac hlavu k plecu, čakal na odpoveď.

„Nie o Voldemortovi nepísal nič, ale spomínal rád ,“ neochotne odpovedal Remus a sadol si. Teraz by bol radšej sám doma.

„Rád? Ta myslíš ten spolok, ktorý sa Voldemortovi pod Dumbledorovým vedením takmer podarilo zničiť? Ja som myslel, že už nemá okrem teba žiadnych živých členov,“  zamračil sa Patrick a nedôverčivo sa na Remusa  zadíval.

„To nie je pravda,“ ohradil sa dotknuto Remus, „ je tam ešte niekoľko ľudí z ministerstva. Patrí tam aj Moody. To aby si vedel, že sme neboli takí neschopní.“

„Nikdy som si o vás nemyslel, že ste neschopní, len ste bojovali veľmi neefektívnym spôsobom a hlavne, mali ste si najskôr získať priazeň verejnosti, potom by vám pomáhalo aj ministerstvo. Ale aj tak som presvedčený, že pokiaľ sa proti Voldemortovi nepostavia všetci slušní čarodejníci spoločne, bude si v Anglicku robiť čo chce. No a už vôbec sa mi nepáči predstava, že tomu má zabrániť jedno dieťa, ktoré o čarovaní nemá  pravdepodobne ani potuchu. Pýtal si sa vlastne Dubledora, prečo nedával na toho chlapca lepší pozor, keď ho už podhodil tej mukelke?“

„Pýtal,“ prisvedčil zachmúrene Remus a zazrel na Patricka v snahe odradiť ho od ďalších otázok.

„No a? Čo ti teda odpovedal?“

„Nič!“ takmer skríkol Remus. „Neodpovedal mi, len sa tak akoby mimochodom zmienil, že tam mal byť v bezpečí.“

„V bezpečí,“ odfrkol si pohŕdavo Patrick a pozrel s úškrnom na Remusa, „ vidím, že ani ty tomu príliš neveríš!“

„Keď ja sám už neviem, čomu mám veriť!“ zvolal Remus nešťastne. „Veril som Dumbledorovi, verím tebe a teraz som na vážkach, čomu mám vlastne veriť.“

„Pre začiatok by si mal veriť svojmu  rozumu a ľuďom okolo seba predsa veriť môžeš, ale nemal by si to robiť tak bezvýhradne!“

„Ani tebe nie?“ zamračil sa  Remus a začudovane hľadel na Patrickovu vážnu tvár.

„Nie, ani mne nie! Každý človek sleduje aj svoje vlastné ciele a ono to muklovské „Bližšia košeľa ako kabát,“  v skutočnosti platí. Veď aj ty musíš brať ohľad na svoju rodinu, na svoje vlastné záujmy a presne tak to robia aj ostatní. To vieš možno lepšie, než ja,“ doložil a zasmial sa. „Alebo možno ani nie, lebo tak nesobeckého človeka, ako si ty, som ešte nestretol. Práve preto, aký si s tebou môžu ľudia ľahko manipulovať.“

„Aj ty so mnou manipuluješ?“ spýtal sa prekvapene Remus .

„Samozrejme !“ priznal pokojne Patrick. „Kde by som ešte našiel takého spoľahlivého asistenta? Keby som ťa nemal, môžem sa ísť zahrabať! Utopil by som sa v týchto prekliatych papieroch!“

„Keby si nebol môj zamestnávateľ, povedal by som ti, že si šašo,“ zasmial sa Remus a unavene prižmúril oči.  Patrick si ho premeral , vstal a podal mu ruku.

„Hybaj, pre dnešok tu končím a idem domov k deťom. Dáme si kvapku niečoho na povzbudenie, čo ty nato?“ spýtal sa, keď vychádzali z pracovne.  Remus sa zasmial a nechal sa viezť k súkromným Patrickovým izbám.

„Konečne vás to napadlo,“ vítala ich  Selena s radosťou a okamžite  vrazila Patickovi do rúk Ivara, ktorý sa ako motorová myš rozbehol švornožky pomedzi  nohy príchodzích  rovno do otvorených dverí. Len len ho stačila odchytiť.

„Kam si sa rozbehol mládenec?“ spýtal sa Patrick synčeka a zdvihol ho vysoko pred seba. Ivarovi sa to páčilo a radostne výskal. Patrick ho ešte párkrát vyhodil do vzduchu  a potom  ho  vložil do ohrádky.

„To som si mohla myslieť,“ pokrútila Selena hlavou a na stôl položila plný podnos. „ Vypite si čaj a ty by si si potom mal ísť ľahnúť,“ pozrela na Remusa, ktorý bol mierne nazelenalý a celkovo vyzeral akoby pokrčene. Ako vždy mu trvalo niekoľko dní, než sa spamätal.

„Asi aj pôjdem,“ súhlasil a sadol si k stolu. Dúfal, že Patrick sa k predchádzajúcej téme už nevráti.

„Vidíš, celom som ti zabudol povedať, že chlapci by teraz mali byť niekde v tajge na výsadku!“ začal Patrick a Selena sa znepokojene na neho pozrela. „Písali mi to v tom poslednom liste, ktorý prišiel. Takmer som na to  zabudol , ale včera som ho našiel zastrčený medzi zmluvami. Asi ho tam upratali škriatkovia,“ poznamenal, na jeden dúšok dopil čaj , vstal a podišiel k baru. Vytiahol odtiaľ bucľatú fľašu červeného vína , tri poháre a nalial . Remus sa usmial vzal do ruky tenký pohár a pozrel na víno. Bolo to jedno z Patrickovým obľúbených vín. Pil ho len zriedkavo a nikdy nie viac, než jeden, dva poháre. Nuž a nikdy nepil sám.

„Bojíš sa o nich?“ spýtala sa Selena, tiež si vzala pohár a skúmavo si Patricka prezerala.

„Ani nie,“ usmial sa, „ skôr sa bojím o ostatných,“ povedal a pozdvihol pohár.

„Ako má ten výsadok vyzerať?“ zaujímal sa Remus .

„Vraj ich prenesú niekam ďaleko od tábora a oni sa musia sami vrátiť. Budú mať pár vecí , prútiky a mapu. Očakávajú, že to bude trvať dva týždne.“

„Dúfam, že Erik nič také nečaká,“ zašomral Remus a uchechtol sa, „ čudoval by som sa, keby neboli v tábore o dva , tri dni.“

„Pridaj,“ pokrútil hlavou Patrick, „je tam Lev a ten ich zdrží, nemôže lietať!“

„No a prečo myslíš, že som im radil, aby si vzali metly,“ smial sa Remus, „ dva, tri dni a sú v tábore.“ doložil rozhodne, dopil víno a vstal. „Idem si radšej ľahnúť, som ešte veľmi unavený,“ zazíval a zamával im na rozlúčku.

„Remus vôbec v poslednom čase nevyzerá dobre,“ zamračila sa ustarostene Selena, keď za sebou zatvoril dvere. Patrick sedel zamyslene pri stole a popíjal víno.

„Dostane sa z toho, bol predsa spln. Je normálne, že je unavený. Vždy ho to stojí veľa síl,“ odvetil zmyslene a pozoroval, ako Selena vyberá Jenni  z ohrádky.

„Mne sa zase zdá, že ho niečo veľmi trápi,“ krútila hlavou rozhodne  Selena.

„Tak, to je asi moja vina,“ usmial sa smutne Patrick a zamyslene točil pohár v prstoch. „ Trochu nešetrne som mu poukázal na niektoré zásadné nesrovnalosti v konaní ľudí, ktorým veril. Alebo lepšie povedané, jedného človeka.“

„Prečo si to teda urobil? Bolo to také dôležité? Veď vidíš, ako sa teraz trápi!“

„Nemohol som dovoliť, aby do toho zase spadol,“ krútil hlavou  Patrick.

„Do čoho mal podľa teba spadnúť?“ naježila sa a nepekne na neho zazrela.

„Do toho nekonečného kolotoča biedy, ponižovania a smútku, ktorý ho po celý život stále prenasledoval. Len preto, že ho Dumbledore nechal chodiť do školy mu nemusí robiť celý život otroka,“ povedal možno oveľa dôraznejšie, než chcel.

„Remus je veľmi zodpovedný človek,“ prikývla Selena , „ a vďačný.“

„Áno, to máš pravdu a hlavne preto ho dosť nešetrne niektorí ľudia využívajú. Je to hlavne veľmi dobrý človek a má právo byť šťastný,“ pokúsil sa uzatvoriť Patrick túto diskusiu, ale Selena si sadla k nemu a na chvíľu dovolila Jenni, aby sa hrala s jej vlasmi.

„Nemôžeš nikoho nútiť, aby bol šťastný,“ upozornila ho jemne, „ ani tebe z toho nie je dobre, tak prečo si to urobil?“

„Pretože som musel,“ usmial sa trpko, „ a hlavne preto, lebo to tak bolo správne a nie je mi z toho veselo. Bol by som radšej, keby som to nikdy robiť nemusel.“

„Možno aj Dumbledore urobil mnohé veci len peto, že musel. Nikdy si sa nepozrel na to takto?“

„Ale áno, tomu celkom verím a chápem to,“ rozosmial sa Patrick. „Také niečo sa stáva každému, len záleží na tom, ako to urobíš a koho k tomu použiješ. Ja proste nemám rád, keď niekto pre dosiahnutie svojich cieľov používa mojich priateľov!“

„To znamená, že keby použil iných ľudí, tak by ti to tak nevadilo?“ naježila sa Selena , vybrala Jenni z rúk prameň vlasov a odniesla ju do ohrádky.

„Vadilo, asi mi to vždy bude vadiť, ale ani ja sa tomu nemôžem vždy vyhnúť,“ pokrčil plecami Patrick, „ napriek tomu nedovolím, aby si Remus kvôli tomu zase zničil celý život:“

„Nemôžeš ho tu držať násilím,“ otočila sa prudko k nemu, neveriac vlastným ušiam.

„Ani nechcem, nič také nemám v úmysle,“ uškrnul sa odrazu šelmovsky, „ nechal som ho vybrať, rozhodol sa sám.“

„Tomu hovoríš rozhodovanie?  A ja zase vydieranie!“

„Nie, nemáš pravdu!“ pokrútil rozhodne hlavou Patrick a so zaujatím sledoval, ako sa hračky v detskej ohrádke začínajú vznášať. Malý Ivar sa šťastne  usmieval  a okolo neho krúžili všetky tie plyšové a gumové zvieratká, s ktorými sa tak rád hrával. Vyzeral ako slnečná sústava a celou spústou planétok. Jenni, ktorej hračky sa tiež pripojili k tomuto tančeku a ona ich nemohla dočiahnuť, sa rozplakala. Selena sa obzrela, vyvalila na Ivara oči a rukou si zakryla ústa, aby nevykríkla a nevyľakala ho.

„On čaruje!“ zašepkala a oči sa jej naplnili slzami. „Patrick, vidíš to čo ja? On čaruje! Nemá ešte ani desať mesiacov!“

„Vidím presne to isté,“ usmial sa Patrick, podišiek k ohrádke a objal Selenu okolo pása. Obaja stáli a pozerali sa na syna, ktorému požehnanie predkov dalo nielen život. Vyzeraloto tak, že sa práve pozerajú na jedného v budúcich veľkých a mocných čarodejníkov.

„Myslím, že Kalevala bude pre neho tiež vhodná škola,“ uškrnul sa Patrick. „Napíšem Erikovi, že sa môžu tešiť, až k nim o pár rokov pošlem  aj mladšieho syna,“ doložil sa smiechom a Selena ho zľahka plesla.

„Musíš vydržať ešte aspoň kým sa naučí chodiť a rozprávať.“

„Veď dobre, ja som predsa povedal, že o pár rokov. Chlapci tam potom dajú na neho pozor!“

„A čo Jenni, tá zostane doma? Nebudeš ju nútiť, aby prešla vojenským výcvikom?“

„Uvidím, či sa na to bude hodiť, pre ňu je veľa škôl, ale pre chlapca je táto najlepšia.“

„Tak to určite, uvidíme, či nebudeš aj pre Brentana a Kierana hľadať novú školu. Ešte nie je isté, či ju zvládnu!“

„Moji synovia by nemali zvládnuť Akadémiu?“ rozosmial sa Patrick. „Ak by to nezvládli oni, tak potom by nemal šancu nikto!“ rozosmial sa Patrick a vzal na ruky Ivara, ktorého už poletujúce hračky prestali baviť.

„Už ti niekto povedal, že si namyslený a samoľúbi?“ spýtala sa ho  zamračená Selena a to Patricka ešte väčšmi rozosmialo.

„Často, ale nie je to pravda,“ povedal a  so smiechom  odnášal Ivara preč z izby.

„Kam s ním ideš!“ volala za ním Selena, ale Patrick len hodil rukou kamsi dopredu a odišiel. Prechádzal chodbami a rozprával  dieťaťu o hrade a o predkoch. Ivar sa na neho veselo usmieval , mával rúčkami a za nimi vyskakovali fakle z obručí, prevracali sa obrazy a posúvali stoličky. Jedna z nich sa posunula o trochu viac a spadla. Rachot, ktorý to spôsobilo, vytrhol Patricka zo zamyslenia. Otočil sa a začudovane pozeral na tú spúšť, ktorá za ním zostávala. Potom sa pozrel na smejúceho sa syna a tiež sa rozosmial.

„Vyzerá to, že nás čakajú veľmi zaujímavé roky,“ povedal mu , mávol párkrát rukami a všetko bolo opäť v poriadku.

 

 

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

jeej

(jaja, 15. 3. 2008 15:03)

to bolo krasne :D..takze Ivar ma peknu moc..dufam ze aj Jenny ma nejaku nech nezaostava za bratmi :)..kapca je krasna tak ako aj ta predchadzajuca..neviem sa dockat dalsej..len tak dalej :)

pěkný :-)

(Peťa, 14. 3. 2008 22:56)

Ivar je šikulka :-) Celej Sirius :-) Ještě si s nima užijí. Ještě že mají tu hernu po klucích, ta se jim určitě bude hodit :-D
Jínak chudák Remus. Docela chápu, že se trápí. Už aby se dozvěděl pravdu...

dobreee

(julili, 14. 3. 2008 22:11)

jeeeeej.....Ivar je sikovny.....a co Jenn??....aj ta hadam bude:)).....a som si ista ze vsetci styria hravo zvladnu akademiu......hmmm......suhlasim s Cassie ohladne toho Dumbyho a Rema.....je fakt ze Dumby si robi z ludmi co chce lebo mu slepo veria....no ale na druhej strane kto by neveril dedkovy s dlhou strebornou bradou polmesiacikovymi okuliarmy a modrymi ocami a so zaujimavymi zasluhami v oblasti carovania:D:D:D

To bylo super

(soraki, 14. 3. 2008 19:21)

Jen je mi trochu líto Remuse, že se trápí, kéž by už věděl pravdu, hrozně by se mu ulevilo a neměl by výčitky svědomí, že se na řád vykašlal. A maličký jak už čaruje - paráda. Jen se teda asi mají na co těšit, ikdyž ti dva starší byli taky pěkné dárečky :-D

jéééj :)

(Cassie, 14. 3. 2008 19:11)

šikovný Ivar :) trochu výcviku, Kalevala a bude patriť medzi tých najväčších čarodejníkov :). Páči sa mi tá kapitola, ide tu už trošku do tuhého (aspoň podľa mňa) a teším sa na ďalšiu, ako sa nám to vyvinie. Výsadok, Ivar, Remus, Patrick, Selena... joj... milióny otázok a zatiaľ žiadna odpoveď :(. A to má mať len cca okolo sto kapitol :(. Juj, teším sa na ďalšiu, som zvedavá, čo sa deje. No, a je mi ľúto Rema, ale je fakt, že Dumby si z neho urobil moderného otroka. Ale už nič, len sa teším na ďalšiu :))

jéééééééééééé

(meg, 14. 3. 2008 18:41)

moc pěkný...malý ivar je fakt zlatý...jsem zvědavá na kluky na výsadku

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA