Jdi na obsah Jdi na menu
 


52. Nad a naprieč tajgou

13. 3. 2008

 

52. Nad  a naprieč  tajgou

 

 

,Mali by sme čo najskôr nájť nejaké miesto , kde by sme mohli postaviť stan,´ domŕzal Kirill a neustále si obzeral krajinu, ktorá pod ním rýchlo ubiehala . Z tejto výšky videl všetko, čo sa na zemi nachádzalo, ale vôbec sa mu to nepáčilo.

,Mali by sme sa niekde zastaviť a oddýchnuť si skôr, ako nám Lev spadne od únavy z metly,“ zavolal súhlasne Brentan, ale ani on nenachádzal v súvislej mase stromov dostatok voľného priestoru na pristanie.

,Mali, mali, ale kde! Vy niekde vidíte čo i len malý kúsok voľného priestoru?´ rozčúli sa Kieran , ktorý letel najvyššie a už hodnú chvíľu márne pátral po možnosti zosadnúť.

,To nie je predsa možné, aby bol les všade taký hustý a nepriestupný,´ zúfal si Lev a pokúšal  sa posunúť si ťažisko na metle tak, aby ho tie najotlačenejšie miesta boleli trochu menej. Metla sa nebezpečne zakývala a Lev zabalansoval.

,Dávaj pozor! Čo to tam vyvádzaš? Chceš sa z tej metly zvaliť?´ vychrlil na neho Kirill letiaci nad ním.

,Keď ma už všetko bolí,“ zaskučal Lev  a tri orly prenikavo zaškriekali.

,Ešte len bude, ak sa z tej metly zvalíš a spadneš dolu,´ rozosmial sa Brentan  , zamával veľkými krídlami a vymenil Kierana . Takto sa striedali už niekoľko hodín, boli unavení a hladní. Od rána zjedli len po jednej tabulke čokolády a teraz márne pátrali po mieste, kde by mohli  zosadnúť. Aj Brentan si veľmi pozorne prezeral  súvislú plochu stromov, ktoré sa rozprestierali pod nimi. Na obzore pred nimi sa černeli končiare horského masívu, cez ktorý sa  budú musieť dostať. Ale hory sú ešte ďaleko, búrka, ktorá ich postupne doháňala, blízko. Musia nájsť miesto, kde sa utáboria a to skôr, ako ich víchor sprevádzajúci búrku zmetie z oblohy.  V oblakoch za nimi sa zablyslo a  perím mu prebehlo chvenie. Statická elektrina naplnila ovzdušie. Každý normálny vták by už mieril dolu k hniezdu.

,Lev, kopni do vrtule, búrka je bližšie  než sme si mysleli,´ zavolal a mávol krídlami . Tento pohyb ho vyniesol ešte vyššie a tak uvidel, ako sa  vpredu medzi stromami kľukatí široká rieka a jej brehy poskytujú dostatok priestoru na pristátie. Horšie to bude s umiestnením stanu, ale snáď niečo nájdu. ,Pred nami je rieka a voľný priestor, letíme tam!´ upozornil všetkých a zamieril dolu priamo k rieke. Trvalo to necelú pol hodinu než sa tam dostali  a zosadli tesne pred hradbou vysokých stromov. Lev sa len nemotorne steperil z metly  a krokom kowboja nováčika prešiel pod stromy. Nad riekou sa začal zdvíhať vietor, bolo načase nájsť miesto pre stavbu stanu. Pod stromami  bolo šero a plno nepríjemných zvukov, ktoré sa im vôbec nepáčili.

„Myslím, že tu nemôžeme  zostať,“ krútil hlavou Kieran a pozeral obozretne do korún, „určite by na nás spadol nejaký konár.“

„Ani na brehu rieky nie, bude tam silný vietor, mohlo by nás to zmiesť ,“ namietal Kirill okamžite a rozhliadal sa okolo seba. „Aha!“ zvolal a ukázal  pred seba. „Tam je nejaký briežok, v závetrí by sme možno ten stan mohli postaviť!“ zavolal a rozbehol sa vpred. Mali čo robiť, aby mu stačili a keď dorazili k nemu, museli mu dať za pravdu . Skalnatý, len sčasti porastený kopec sa prudko zvažoval a v jeho tieni našli dostatočne veľké miesto na postavenie stanu. Postavili ho tak tesne k skalnej stene, ako sa len odvážili a zaliezli dnu. Posledný vošiel Brentan, ale najskôr stan ešte poistil niekoľkými kúzlami, aby im náhodou za búrky neodletel.

„Zavri ten vchod pevne,“ upozornil ho Lev a vybaľoval z vaku spacáky , prikrývky a podušky. Kirill vyťahoval  balíčky s jedlom  a čarovnú čutoru s džúsom. Nalial im plné poháre , rozbalil pripravené sendviče a ku každému priložil aj čokoládu.

„Je to tu malé, ale lepšie než spať pod širákom, keď sa blíži búrka,“ rozhliadal sa po stane  Brentan a sadol si k stolu. Ešte sa nestačil ani napiť, keď sa stanová plachta otriasla náporom vetra . Vzápätí sa na ňu vyvalili z oblohy prúdy vody.

„Tak, to sme stihli naozaj len o chlp,“ zasmial sa Kirill a zahryzol sa do sendviča.

  Najedli sa, umyli a potom zaliezli  do spacákov. Ešte dlho počúvali , ako víchrica láme konáre stromov, zvuk dažďových kvapiek udierajúcich do stanového plátna a hromobitie, pri ktorom sa otriasalo celé okolie. Až keď búrka  prešla o kus ďalej a nepripomínala im kanonádu, postupne zaspali. Ráno ich zobudili slnečné lúče, ktoré sa predierali cez látku a vysúšali ju.

„Pohnite sa, nemôžeme tu vylihovať celý deň,“ vytriasal ich Brentan zo spacákov a v malom , príručnom kotlíku pritom varil vodu na čaj.

„Teoreticky by sme aj mohli, veď sme za včerajší deň prešli oveľa väčší kus cesty, než ktorákoľvek iná skupina,“ odporoval Kieran a natiahol si deku až na hlavu. Brentan len s úsmeškom prižmúril oči, mávol rukou a na stole sa objavila panvica plná malých opečených páročkov. Jemne prskali a rozvoniavali tak, až  im nosy vykrúcalo. Čo sa nepodarilo násilím, podarilo sa úskokom. O chvíľu sedeli všetci štyria za stolom  a úporne likvidovali všetko, čo tam Brentan stihol pripraviť. Po dobrých raňajkách už nikoho nemusel nútiť, aby vysušili a zbalili stan. Všetky veci poskladali zase do vaku , Brentan si ho zavesil na krk a o pár minút už  nad kopcom krúžili tri orly a nad korunami stromov  rannom opare svišťal Lev na metle. V diaľke, na úpätí pohoria stál v prvých slnečných lúčoch profesor Becker a prepátraval ďalekohľadom oblohu.

„Tu ste,“ zastavil odrazu pohyb ruky a upriamil sa na jedno miesto. Tri , ešte nezreteľné body na oblohe, ktoré mierili priamo k horám.  Boli v tretine cesty, ktorú mali pôvodne zdolávať najmenej týždeň.

  Pohorie, ku ktorému prileteli nebolo vysoké a tak sa ani nezastavili , preleteli pomedzi dva končiare a pokračovali v ceste. Až za ním sa spustili dolu, aby si trochu oddýchli.

„Myslíte, že je to takto v poriadku, keď celý čas letíme?“ mračil sa Lev, šúchal si čelo a odháňal dotieravé komáre.

„Niečo sa ti nepáči?“ čudoval sa Kirill, „pokiaľ sa pamätám, tak nikto nepovedal, že musíme ísť pešo!“  uškrnul sa odhryzol si poriadny kus  zo sendviča.

„Nie, to naozaj nepovedali, ale ostatní musia ísť pešo,“ mával si rukami Lev pred tvárou, aby mu tie odporné potvory nenalietali aj do úst.

„Tak  to by  som s takou určitosťou netvrdil,“ krútil hlavou Brentan,  „ ani ostatní nie sú hlúpi a celkom určite ich napadlo nejaké vhodné riešenie a nepotĺkajú sa po tajge po vlastných nohách.“

„Aj ja si to myslím,“ zasmial sa ticho Kieran, „ spomínam si, ako sa dievčatá dohadovali, ktorá čo zoberie a slovo metly tam padlo tiež. Pochybujem, že ich brali preto, aby si mohli pozametať pred stanom.“

„Radšej  skontroľujem mapu, aby sme neleteli niekam inam,“ zašomral Brentan, rozprestrel mapu , trochu ju podľa terénu zorientoval a nakoniec na ňu položil prútik. „Portentum directio!“ prešiel rukou nad mapou a prútik sa mierne zachvel . Potom sa pootočil a zamieril rovno k obzoru.

„Tak, smer už máme, môžeme letieť,“ vyhlásil spokojne Kieran , počkal kým  Lev nenasadne na metlu a premenil sa. Kirill s Brentanom ho nasledovali o pár sekúnd.  Boli rozhodnutí preletieť do západu slnka čo najväčšiu vzdialenosť. Už by najradšej boli zase v tábore.

,Bren, nájdi nejaké miesto na prenocovanie, ja už dnes ďalej neletím!´ zavolal Lev, keď sa slnko začalo kloniť k západu.

,Mali by sme letieť ešte aspoň kúsok,´ šomral  Kieran, letiaci vysoko na oblohe. Rozprestrel široké krídla a plachtil vo vzduchu, aby si trochu oddýchol.

,Nie!´ nesúhlasil Lev a vyletel tak vysoko, ako sa len odvážil. ,Som taký hladný, že už pomaly ani nevidím a k tej metle som tuším prirástol. Vôbec si neviem predstaviť, ako dám nohy k sebe.  Ja idem dole a vy si teda leťte kam chcete!´

,Dobre, nemusíš hneď tak šalieť,´ snažil sa ho upokojiť Kirilla zamieril trochu bokom od vytýčenej trasy. Zazrel tam voľné priestranstvo a tak si kúsok nadletel, aby si ho prezrel. ,Pod nami je pekné miestočko na prenocovanie, môžeme zosadať. Keď si poriadne oddýchneme, zajtra preletíme väčší kus .´ oznámil všetkým a zamieril dolu. Ostatní ho okamžite nasledovali.

„Vybral si naozaj dobre,“ prikývol súhlasne Kieran, keď si obzeral trávnatý pás s terénnymi vlnami  vyhriaty slnkom. Nízka pahorkatina, týčiaca sa medzi nepriestupnými lesmi a močarinami bola ideálnym miestom na postavenie stanu. Našli kúsok rovného miesta a o chvíľu už na ňom stál stan. Nehrali sa na muklov a použili toľko kúziel  koľko potrebovali, aby  boli čo najrýchlejšie hotoví. Aby nie. Nad nimi , stál ´ Lev a nohy mal vyformované podľa šírky sedla a skutočne to vyzeralo tak, že ich nejaký čas vôbec nedá k sebe. Teraz bola na rade hygiena a poriadna večera. Cez deň sa zastavili len dvakrát a Lev mal s takýmto denným rozvrhom veľké problémy. Orly mali počas premeny  vtráčí metabolizmus a keď si potrebovali odskočiť, nebol to taký problém. Horšie bolo Levovi na metle v ľudskom tele. Hneď po zosadnutí sa odšmatlal medzi stromy a vrátil sa až po pol hodine, stále si zvierajúc brucho obidvomi rukami.

„Naozaj neviem, kam sa tak strašne ponáhľame,“ pozrel na nich  obviňujúcim pohľadom, keď sa zvalil na lôžko. „Ja sa veru nepamätám, žeby niekto vyhlásil súťaž o to, kto sa vráti prvý,“ šomral a skrútil sa do klbôčka. Brentan si pri ohľade na neho zahryzol do pery a osteň výčitky v Levovom hlase sa mu zabodol do mysle. ,Naozaj, kam sa tak ponáhľame?´ pomyslel si a pozrel spýtavo na brata. Kieran sa mračil a vyzeralo to, že tiež nad niečím úporne premýšľa.

„Vlastne máš pravdu,“ ozval sa po chvíli , prestal sa hrabať vo vaku  a uprene hľadel pred seba, „ máme dosť času, nemáme sa kam ponáhľať.“

„V prvom rade nie na úkor tvojho zdravia,“ doplnil Brentan rozhodne.

„Áno, ako sa zdá, musíme si oddýchnuť a porozmýšľať ,“ súhlasil Kirill a s úsmevom začal pripravovať večeru.

„Lev,“ oslovil po chvíli Brentan kamaráta, ešte stále skrúteného v embrionálnej polohe, „ je ti už lepšie, alebo potrebuješ pomôcť?“ spýtal sa a jemne ním potriasol. Lev otvoril oko a uškrnul sa.

„Už je to lepšie, o chvíľu to prejde  len  čo si vnútornosti zase zvyknú na normálny stav.“

„Mal si nám povedať, že potrebuješ prestávku,“ dohováral mu Brentan, „ vo vtáčom tele je to iné, než v ľudskom.“

,,Boli ste takí posadnutí myšlienkou rýchleho návratu,“ usmial sa smutne, „ ja som vás vlastne brzdil, bezo mňa by ste tam už boli.“

„Prečo tak hovoríš? To predsa vôbec nie je pravda!“ hneval sa Brentan.

„Jasne, že to nie je pravda,“ pridal sa aj Kieran a sadol si k nim, „je to naša chyba. Mali sme si uvedomiť, že to nie sú preteky, ale dlhodobý výsadok. Možno bude lepšie, ak chvíľu pobežíme po štyroch. Bude to zmena , pretiahneme si trošku telá a spoznáme lepšie krajinu. Veď my sme z tej tajgy okrem vrcholcov stromov ešte nič nevideli.“ povedal so smiechom , vstal a išiel skontrolovať, ako sa darí Kirillovi.

  Na druhý deň sa hneď ráno rozhodli, že aspoň kus cesty pobežia vo svojich zvieracích podobách a možno trochu neskôr, keď už budú unavení zasa kúsok poletia. Len Kirill musí letieť znovu väčšimu dňa.

„Budeš na nás dávať z výšky pozor,“ usmial sa Lev a premenil sa na veľkého tigra. Poriadne sa popreťahoval a keď sa vedľa neho objavili ďalšie dva, rozbehol sa radostne po slnkom vyhriatej lúke. Dnes si pospali trochu dlhšie  a slniečko už stihlo vysušiť rosu vo vysokej tráve. Nad hlavami im krúžil veľký orol a tri tigre chvíľu bežali, chvíľu sa roztopašne naháňali a potom znovu vybehli po trase.. Okolo obeda prebehli celú nezalesnenú plochu a keď sa naobedovali , oddýchli si a trochu si poleňošili, vytiahol Brentan mapu a pár minút nad ňou mudroval, než sa mu podarilo určiť správny smer .

„Musíme zase do vzduchu,“ povedal a hodil po Levovi ospravedlňujúci pohľad, „ ale poletíme len tak ďaleko, kým zase nenájdeme nejaké vhodné miesto na prenocovanie. Nozaj to nemusí  byť až večer,“ podotkol, keď si všimol Kirillov  pohľad.

„Tiež si myslím,“ zachmúril sa Kieran, „ sme asi v polovičke trasy, času máme more!“

„Do vzduchu!“ zavedil Brentan a hodil Levovi metlu. Ten ju vrtko chytil, usmial sa a o pár sekúnd bol už nad korunami vysokých borovíc. Kúpali sa v horúcich lúčoch slnka a prenikavo voňali živicou. Nad ním zavisli tri veľké tiene s krídlami doširoka roztiahnutými. V lese sa všetky menšie zvieratká vydesene ukrývali , keď začuli škrek dravcov.

,Je to oveľa lepšie,´pochvaľoval si Lev a keďže neleteli tou najvyššou možnou rýchlosťou, ale bol to skôr taký vyhliadkový let, obzeral sa okolo seba a snažil sa nazrieť aj pod koruny stromov. Teraz už videl, že tajga je vlastne plná života.

,Viete nad čím premýšľam?´ozval sa odrazu Kirill. Vystúpil ešte o niečo vyššie a vo veľkých kruhoch plachtil nad lesom. , Prečo sme dostali takúto trasu? Bez našich schopností by sme namali ani najmenšiu šancu to stihnúť,´ doložil a prenikavo zaškriekal.

, Veď práve, celkom určite počítali s našimi schopnosťami, ale keby sme nemali metly aj tak to nemôžeme stihnúť!´ zapojil sa Kieran, ktorému  to už  tiež  pár dní vŕtalo v hlave.

 ,Asi čakali , že niečo vymyslíme,´ nadhodil Brentan , mávol krídlami a vystúpal vyššie.

,No dobre a keby sme nevymysleli, zostali by sme visieť niekde uprostred  tajgy bez reálnej možnosti stihnúť to včas! To sa mi nezdá byť príliš spravodlivé,´  zavrčal a nad tajgou sa znovu ozval ostrý škrek.

,Ešte sa nezlosti, nevieš ako sú na tom ostatné skupiny. Budeme museť pouvažovať nad tým, aké sú vlastne naše reálne možnosti. Možno nám niečo uniklo a profesori to vidia.´ tíšil ich Brentan. Lev len ticho počúval a mračil sa . Vedel sa síce premeniť na tigra, ale teraz kamarátov zdržiaval a bol si veľmi dobre vedomí toho, že nebyť tých metiel, tak sa načas do tábora nemá šancu dostať.

, Takto by si vôbec nemal uvažova,´ odpovedal mu na nevyslovené myšlienky Brentan, ktorý ich náhodou zachytil. ,Vieš veľmi dobre, že keby si sa nekamarátil s nami, nemusel by si tak ďaleko. To kvôli nám si tu na tejto metle a to už tretí deň a ešte nejaký deň tam budeš.´

,Na obzore celkom veľký priesek ,´ hlásil Kieran a zamieril vo veľkých kruhoch dolu. Lev popohnal metlu a letel oveľa väčšou rýchlosťou.

,Viete čo ma napadlo?´ spýtal sa odrazu Kirill, keď nalietavali dolu. , Niekde neďaleko  tábora si postavíme stan a pár  dní tam pobudneme. Zaslúžime si oddych a ten by sme v tábore celkom určite nemali. Potravín máme dosť, tak si urobíme také týždňové prázdniny!´ dokončil a zo všetkých strán sa okamžite ozval súhlaný pokrik.

,Vynikajúci nápad!´  zvolal Kieran, roztiahol krídla a naletel na pristanie, vytrčiac pred seba nohy. Párkrát poposkočil a premenil sa.

„Naozaj vynikajúci nápad,“ zopakoval s úsmevom, „tak to tak aj urobíme!“

  Kirillov nápad sa všetkým páčil a tak ešte tri dni leteli , dva dni striedali beh po zemi s letom a potom si našli pekné miestečko vzdialené len niekoľko hodín pohodlnej chôdze od tábora a utáborili sa. Celé štyri dni sa len povaľovali, varili, jedli a spali. Piaty deň ráno zbalili stan a voľnou chôdzou , pomaly sa prechádzajúc po lese, vyrazili do tábora.

 

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Včera

(soraki, 13. 3. 2008 20:26)

jsem měla nějaké problémy s technikou, tak jsem nečetla. Dnes jsem si to vynahradila. Lev - kovboj - nováček - umírala jsem smíchy. Jeho nohy vytvarované podle sedla - nemůžu je dát k sobě - embrionální poloha - málem jsem spadla ze židle. Manžel nechápal, dcera taky ne, jen se smála se mnou a ni nevěděla čemu :-D. Perfektně jsem se pobavila. Už dlouho jsem se tak upřímně a od srdce nezasmála :-D.

teeda :)

(Cassie, 13. 3. 2008 19:56)

dobré :) Chlaci sú fakt šikovní, ale nečakala som, že až tak, že za jeden deň precestujú jednu celú tretinu predpísanje cesty! So všetkým súhlasím s Julli. Chudák Lev, takto ho trápiť. Som zvedavá, čo sa zatiaľ deje v paláci, s Patrickom, Remom, Dumbym a ostatnými! Chalani (teda ty :)) mali skvelý nápad, ako si urobiť pár dní prázdnin. Ten koniec bol úplne úžasný! A tiež (ako napr. Julli a určite aj ostatní) mám množstvo otázok a postupne čakám na odpovede... hh :) a už sa teším na ďalšiu, som zevdavá čo sa stane, deje alebo bude diať... :D:)

hmm

(julili, 13. 3. 2008 18:39)

super.....teda....ale chudak Lev....viem ako strasne to boli ked sedite dlhy cas v jednej strnulej polohe.....uff....teda ja by osm to asi nezvladla...rada by som vedela ako su na tom ostatne skupiny a co sa deje doma....daco s Patrikom a Remusom......a co Dumbledore....a kedy to vsetko Patrik povie Removi....aaaaa.....mam..tolko otazok....uz sa neviem dockat kedy sa dozviem odpovede....hmmm.....tesim sa na dalsiuuuu

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA